Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208994
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115208994.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: PV Lučenec, s.r.o., so sídlom Tomášikova
50/E, 831 04 Bratislava, IČO: 44 892 179, právne zastúpeného Dvořák Hager & Partners, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 659 746 proti žalovaným: 1/
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36
442 151, 2/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36

403 008, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/168/2015-134 zo dňa 27. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/168/2015-134 zo dňa 27. apríla 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa písomným návrhom

doručenýmokresnémusúdu26.03.2015domáhal,abyokresnýsúdnariadilpredbežnéopatrenie,ktorým
uloží žalovaným „odo dňa vydania predbežného opatrenia považovať navrhovateľa za výrobcu elektriny
s právom na podporu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len
„zákon č. 309/2009 Z.z.“ alebo „Zákon“), a preto riadne odoberať elektrinu dodávanú navrhovateľom
do sústavy odporcu 1/ a elektrinu odporcom 2/ vykupovať a prevziať zodpovednosť za odchýlku a

zaradiť navrhovateľa a jeho zdroje do systému podpory pre rok 2015 podľa zákona č. 309/2009 Z.z.
vrátane podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) Zákona až do rozhodnutia súdu vo veci samej a odporcovi
zároveň zakázať vykonať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu navrhovateľa zo sústavy odporcu 1/
a jeho vylúčenia zo systému podpory pre rok 2015 podľa Zákona, a to až do vydania právoplatného
rozhodnutia súdu o splnení, resp. nesplnení si zákonných povinností navrhovateľa v zmysle § 4 Zákona.“
Na odôvodnenie podaného návrhu žalobca uviedol, že podniká v oblasti obnoviteľných zdrojov energie

na základe povolenia č. 2010E0431 vydaného 26.10.2010 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví
(ďalej len „ÚRSO“). Žalobca „uviedol do prevádzky zariadenie s názvom zdroja FVE Buzitka - juh,
nachádzajúce sa v obci Buzitka, 985 41 Buzitka, na pozemku parc. č. 609/4, 33, 55 - 56, katastrálne
územie S., s celkovým inštalovaným výkonom 3.997 MW, predpokladanou ročnou dodávkou elektriny
4.209 MWh s dátumom uvedenia do prevádzky 09.12.2010 (ďalej aj len „zariadenie 1“) a zariadenia s
názvom zdroja FVE Lučenec juh, Hladký Majer, nachádzajúce sa v obci Lučenec na pozemku, parc. č.

7440/7, 18 - 22, katastrálne územie T. s celkovým inštalovaným výkonom 1.996 MW, predpokladanou
ročnou dodávkou elektriny 2.108 MWh s dátumom uvedenia do prevádzky 07.12.2010 (ďalej len
„zariadenie 2“ a pre zariadenie 1 zariadenie 2 spoločne ďalej len „zariadenia“). ÚRSO vydal dňa
11.09.2013 rozhodnutie č. 0064/2014/E-OZ, v ktorom schválil navrhovateľovi pre zariadenie 1 na roky
2014-2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 €/MWh (ďalej len „rozhodnutie
1“) a dňa 11.09.2013 vydal ÚRSO rozhodnutie č. 0063/2014/E-OZ, v ktorom schválil navrhovateľovi

pre zariadenie 2 na roky 2014-2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12€/MWh (ďalej aj len „rozhodnutie 2“ a pre rozhodnutia 1 a 2 spoločne ďalej aj len „rozhodnutia“).“
Žalovaný 1/ je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaný 2/ je dodávateľom elektriny, ktorý
bol žalovaným 1/ poverený k výkupu elektriny na krytie strát. Žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ pre

zariadenia dňa 31.03.2014 zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku na rok 2014 na
dobu určitú do 31.12.2014. 29.12.2014 žalovaný 1/ doručil žalobcovi dva listy zo 17.12.2014 týkajúce sa
zariadení žalobcu. Uvedenými listami žalovaný 1/ upozornil žalobcu, že na základe informácií, ktoré mu
boli doručené od ÚRSO a skutočností, ktorými disponuje žalovaný 1/, bolo preukázané, že žalobcom
prevádzkované zariadenia stratili právo na uplatnenie podpory podľa Zákona pre kalendárny rok 2015.

Žalovaný1/uviedol,ževkalendárnomroku2015sižalobcanemôžeuplatniťpodporuzdôvodu,ževroku
2014nesplnilvšetkyzákonnénáležitosti,ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomnato,abyprevádzkované
zariadenia požívali podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015. Žalovaný 1/
sa odvolával na nesplnenie podmienok upravených v § 4 Zákona a z uvedeného dôvodu oznámil
žalobcovi vylúčenie možnosti zaradiť v roku 2015 žalobcom prevádzkované zariadenia do systému
podpory, v dôsledku čoho sa elektrina vyrobená v zariadeniach žalobcu bude považovať za elektrinu,

na ktorú nie je možné uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona. Žalovaný 1/ zároveň
odporučilžalobcovi,abysiod01.01.2015zabezpečilodbervyrobenejelektrinyformouzmluvyododávke
elektriny s dodávateľom. Na oznámenia žalovaného 1/ reagoval emailom 31.12.2014 a následne
poštou 02.01.2015, pričom namietol, že oznámenia žalovaného 1/ neobsahovali dostatočné právne
ani vecné odôvodnenie a ÚRSO ani žalovaný 1/ neoznámili žalobcovi žiadne porušenie povinnosti, ku

ktorému by sa žalobca mohol vyjadriť. Žalobca upozornil žalovaného 1/, že podniká výlučne v oblasti
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorá je jediným zdrojom jeho príjmom. Od príjmov z výroby
elektriny, vrátane štátnej podpory závisí platobná schopnosť a ekonomická funkcia žalobcu. Bez štátnej
podpory je výroba elektriny u žalobcu nehospodárna. Zároveň žalobca upozornil žalovaného 1/, že na
konanie podľa Zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní a oznámenia žalovaného 1/ majú povahu

rozhodnutia v správnom konaní, hoci nespĺňali formálne, obsahové ani odborné náležitosti určené
správnym poriadkom. Listami z 08.01.2015 žalobca požiadal žalovaných o uzavretie zmluvy o výkupe
elektrinynakrytiestrátazmluvyodoplatkuprerok2015,pričomnávrhyzmlúvboližalobcomžalovanému
1/ vrátené 12.03.2015. Žalovaný 1/ opätovne informoval žalobcu, že stratil nárok na podporu pre rok
2015 z dôvodu, že si ako výrobca elektriny nesplnil zákonné povinnosti podľa § 4 Zákona. Žalobca mal

za to, že podľa § 4 ods. 3 Zákona si nemôže výrobca elektriny s právom na podporu uplatniť právo podľa
ods. 1 písm. b) a c) Zákona na nasledujúci kalendárny rok len vtedy, ak nesplní žiadnu z povinností podľa
ods. 2. Pojem povinnosti je potrebné vykladať ako všetky povinnosti a nielen jednu z mnohých. Žalovaný
1/ zároveň nezdôvodnil, na základe akého ustanovenia Zákona mu prislúcha oprávnenie rozhodnúť
o nemožnosti uplatnenia si podpory podľa Zákona pre rok 2015. Žalobca aj po 01.01.2015 naďalej

vyrába elektrinu vo svojich zariadeniach a dodáva ju do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného 1/
a žalovaný 2/ vyrobenú a dodanú elektrinu odoberá. Žalobca dodal do distribučnej sústavy žalovaného
1/ v januári 107,865 MWh elektriny zo zariadenia 1 a 45,534 MWh elektriny zo zariadenia 2 a vo februári
2015 254,475 MWh elektriny zo zariadenia 1 a 137,316 MWh elektriny zo zariadenia 2. Na odvolanie
žalobcu voči oznámeniam žalovaného 1/ reagoval žalovaný 1/ listom z 26.01.2015, v ktorom uviedol, že

§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona je podmienkou pre získanie podpory výroby elektriny a žalobca si nesplnil
svoje zákonné ohlasovacie povinnosti, na základe čoho stratil pre rok 2015 nárok na podporu podľa
Zákona. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/ je poverený výplatou podpory podľa Zákona, čo ho však
nelegitimujekprávuodoprieťvýplatupodpory.Žalobcapoukázalna§4ods.1písm.c)Zákona,zktorého
vyplýva, že poskytovanie podpory formou doplatku nie je podmienené uzavretím zmluvy, ale toto právo

vzniká na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
na skutočné množstvo elektriny a na túto skutočnosť upozornil aj žalovaného 1/ listom z 12.02.2015.
Zároveň žalobca požiadal žalovaného 1/ o úhradu doplatku v zmysle priložených faktúr v rozsahu
elektriny skutočne vyrobenej v zariadeniach žalobcu v januári 2015. Listom zo 16.02.2015 žalovaný 1/
žalobcom vystavené faktúry žalobcovi vrátil. Faktúry za február 2015 vzhľadom na konanie žalovaného

1/ neboli žalovanému 1/ zaslané. Žalobca ďalej poukázal na to, že jeho zariadenia boli uvedené do
prevádzky pred 01.01.2014. Ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona, podľa ktorého si výrobca elektriny s
právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona, nemôže na elektrinu vyrobenú
v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b) a c) Zákona na nasledujúci
kalendárny rok, vstúpilo do účinnosti 01.01.2014 a vzhľadom na prechodné ustanovenie § 18e Zákona

k úpravám účinným od 01.01.2014 nepredstavovalo oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona
podmienku podpory výroby elektriny a v zmysle § 18e Zákona uvedená podmienka pre zariadenia
žalobcu neplatí. Okrem toho žalobca 30.05.2014 oznámil ÚRSO prostredníctvom osobného doručenia
do podateľne ÚRSO a žalovanému 1/ prostredníctvom doporučených oznámení zo 14.08.2014 údaje,súčasťou ktorých bolo aj oznámenie o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona a
oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok. V súvislosti
so splnením oznamovacej povinnosti poukázal aj na vyjadrenie ÚRSO zverejnené na jeho internetovej

stránke, v zmysle ktorého ÚRSO považuje povinnosť výrobcu elektriny s právom na podporu uvedenú v
§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení podpory podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci
kalendárnyrok,najneskôr15.augustakalendárnehorokaosobnedopodateľneúraduelektronickyalebo
faxom alebo najneskôr 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu. Žalobca tak mal za to, že

v roku 2015 je oprávnený si v plnom rozsahu uplatniť podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona.
Zároveň žalobca poukázal na to, že odopretie podpory z dôvodu nesplnenia zákonných povinností
predstavuje sankciu, o ktorej musí rozhodnúť zákonom poverený orgán, ktorý vydá rozhodnutie, voči
ktorému je možné brániť sa zákonnými prostriedkami. Žalobca je presvedčený, že žalovaný 1/ nemôže
z pozície zmluvného partnera a subjektu súkromného práva svojvoľne rozhodnúť o tom, či žalobca
spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky na získanie zákonom ustanovenej podpory formou odberu

elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené, za cenu elektriny na straty a formou doplatku. Pokiaľ žalovaný 1/ rozhoduje o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, je potrebné považovať ho za
orgán verejnej správy a jeho rozhodovanie musí napĺňať zákonné požiadavky zodpovedajúce princípom
právneho štátu. Žalobca uviedol, že u neho pretrváva stav právnej neistoty, nakoľko žalovaný 1/,

ktorý zastupuje aj žalovaného 2/, svojimi vyjadreniami rozhoduje o podpore žalobcu v zmysle Zákona.
Žalovaný2/sadoposiaľkvzniknutémustavunevyjadril,avšakneuzatvoreniezmluvyododávkeelektriny
na straty a prepojenie so žalovaným 1/ a jeho činnosť na základe poverenia zo strany žalovaného
1/ vedie k záveru, že žalovaný 2/ sa so žalovaným 1/ stotožnil a taktiež nepovažoval žalobcu za
výrobcu s právom na podporu podľa Zákona. U žalobcu je odôvodnená obava o vznik škody na jeho

strane. Postup žalovaného 1/ žalobca považuje za nesprávny a rozporný so zákonom. Žalovaný 1/
má od 16.08.2014 vedomosť o tom, že oznámenia boli žalobcom predložené vo forme požadovanej
žalovaným, avšak podľa jeho nesprávneho výkladu právnych predpisov po ustanovenej lehote. Napriek
uvedenému, žalovaný 1/ čakal až do konca roka 2014 s informovaním žalobcu o tom, že uskutočnené
oznámenia nepovažuje za dostatočné, a že žalobcovi nebude vyplatená podpora pre rok 2015. Žalobca

mal za to, že jediným cieľom čakania žalovaného 1/ na koniec roka 2014 bolo dostať žalobcu do
časovej tiesne pod hrozbou neoprávnenej a nevyžiadanej dodávky elektriny do sústavy žalovaného
1/. Akceptovanie postupu žalovaného 1/ by spôsobilo žalobcovi škody veľkého rozsahu. V prípade
neposkytnutia podpory podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona by žalobca bol nútený ukončiť spoluprácu
s externými poskytovateľmi služieb, ktorí zabezpečujú riadny chod a prevádzku dotknutých zariadení

žalobcu. Na základe uvedených skutočností by došlo k zníženiu celkovej hodnoty zariadení z dôvodu
zanedbania nutnej údržby a starostlivosti o zariadenia, čím by došlo na jednej strane k poškodeniu
žalobcu a v konečnom dôsledku aj finančných inštitúcii, ktoré sa podieľajú na financovaní zariadení.
Bez zabezpečenia riadneho chodu a prevádzky hrozí reálne poškodenie zariadení z dôvodu živelných
udalostí. Vzhľadom na neexistujúcu strážnu službu by sa riziko krádeže a poškodenia zariadení zvýšilo

spolu s rizikom neoprávnenej a neodbornej manipulácie so zariadeniami, ktoré by mohlo ohroziť život a
zdravie osobám pokúšajúcim sa o (neoprávnenú) manipuláciu. V prípade odopretia žalobcovho nároku
napodporupodľaZákonažalovanými,budemaťtotokonaniepodľažalobcuzanásledokvznikhmotných
škôd. Žalobca ďalej poukázal na konkrétne úkony a písomnosti, ktorými v priebehu roka 2014 oznámil
ÚRSO aj žalovanému 1/ údaje vrátane tých, ktoré sú súčasťou oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods.

2 písm. c) Zákona (bod 7.3 návrhu). Žalobca opakovane krátko pred 15.08.2014 zaslal žalovanému 1/
informáciu o uplatnení podpory o odhadovanom množstve dodanej elektriny vo svojich zariadeniach.
Ďalej žalobca poukázal na možné výklady zákonom použitého pojmu pri stanovení lehoty „vždy k 15.
augustu“.

Rozhodnutím ÚRSO č. 0141/2010/E-PE z 26.10.2010 (č.l. 27-30 spisu), vydal žalobcovi povolenie

č. 2010E0413 na predmet podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania výroba elektriny, dodávky
elektriny v zariadeniach žalobcu, vrátane jeho prílohy č. 2 a rozhodnutia č. 0054/2013/E-PE o jeho prvej
zmene s prílohou.

Rozhodnutím ÚRSO č. 0064/2014/E-OZ z 11.09.2013 (č.l. 31 spisu) pre žalobcu ako regulovaný subjekt
schválil na roky 2014-2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh

bez DPH vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení 1 žalobcu. Z obsahu rozhodnutia vyplývalo, žezariadenie 1 bolo uvedené do prevádzky 15.12.2010 a právo na podporu doplatkom pre zariadenie 1 sa
skončí 15.12.2025. V rozhodnutí sa ďalej uvádzalo, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
podlieha podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach cenovej

regulácii a podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona je podporovaná doplatkom. Doplatok si regulovaný subjekt
uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia,
a.s. Regulovaný subjekt má podľa § 3 ods. 6 Zákona právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov
od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplývalo, že ÚRSO pri
posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014-2025 uplatní doplatok,

vychádzal z údajov pre roky 2014-2025 predložených regulovaným subjektom, ktoré boli súčasťou
návrhu ceny, vrátane predpokladanej ročnej výroby elektriny, technologickej vlastnej spotreby a
predpokladaného ročného množstva elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok.

Rozhodnutím ÚRSO č. 0063/2014/E-OZ z 11.09.2013 (č.l. 33 spisu) pre žalobcu ako regulovaný subjekt
schválil na roky 2014-2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 eur/MWh
bez DPH, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení 2. Z obsahu rozhodnutia vyplývalo, že zariadenie

2 bolo uvedené do prevádzky 06.12.2010 a právo na podporu doplatkom pre zariadenie 2 sa skončí
06.12.2025. V rozhodnutí sa ďalej uvádzalo, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
podlieha podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach cenovej
regulácii a podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona je podporovaná doplatkom. Doplatok si regulovaný subjekt
uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.

Regulovaný subjekt má podľa § 3 ods. 6 Zákona právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od času
uvedeniazariadeniavýrobcuelektrinydoprevádzky.ÚRSOpriposudzovanípredpokladanéhomnožstva
elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014-2025 uplatní doplatok, vychádzal z údajov pre roky 2014-2025
predložených regulovaným subjektom, ktoré boli súčasťou návrhu ceny, vrátane predpokladanej ročnej
výroby elektriny, technologickej vlastnej spotreby elektriny a predpokladaného ročného množstva

elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že prílohou žaloby bola aj nadväzujúca
písomná korešpondencia medzi účastníkmi konania, z obsahu ktorej vyplývalo, že žalobca zotrval na
svojom vyjadrení, že splnil podmienky pre poskytnutie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. pre
kalendárny rok 2015 a požiadal žalovaného 1/ o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát

a zmluvy o doplatku pre rok 2015 pre zariadenia žalobcu a rovnako na svojom stanovisku zotrval aj
žalovaný 1/, ktorý návrhy zmlúv žalobcovi vrátil a vo vyjadrení z 26.01.2015 uviedol, že oznamovaciu
povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona považuje za splnenú, ak bolo predmetné oznámenie
doručené žalovanému 1/ najneskôr 15.08.2014. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ aj vrátil žalobcovi
vystavené faktúry na doplatok za mesiac január 2015. Žalobca ďalej predložil listiny označené ako

poskytnutie informácii týkajúce sa obidvoch zariadení datované dňom 28.05.2014 (č.l. 93 a 95 spisu),
ktorými žalobca oznámil ÚRSO, v zmysle plnenia povinností výrobcu elektrickej energie podľa § 27 ods.
2 písm. q) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, požadované informácie v zmysle priloženej tabuľky.
Žalobca taktiež predložil listiny označené ako oznámenie na uplatnenie podpory zo dňa 13.08.2014,
týkajúce sa obidvoch zariadení žalobcu (č.l. 97 a 99 spisu), adresované žalovanému 1/, z obsahu ktorých

vyplývalo, že v súlade § 4 ods. 2 písm. c) Zákona žalobca oznamuje žalovanému 1/, že pre rok 2015
predpokladá uplatnenie podpory pre uvedené množstvo elektriny pre jednotlivé zariadenia žalobcu.
Na č.l. 98 a 100 spisového materiálu sú podacie lístky, z obsahu ktorých vzhľadom na nečitateľnosť
nemožno určiť dátum odoslania zásielky, odosielateľ - žalobca, adresát - žalovaný 1/.

Dňa 08.04.2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/ k návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, o ktorom žalovaný 1/ získal vedomosť z výpisu súdnych konaní, ktoré sú
na Okresnom súde Žilina voči nemu vedené. V písomnom vyjadrení žalovaný 1/ poukázal na svoje
postavenie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike a zároveň regulovaného subjektu v zmysle zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových
odvetviach,ktoréhovýnosysúurčenéaregulovanéÚRSO.Hlavnýmpredmetompodnikaniažalovaného

1/ je poskytovanie distribúcie elektriny prostredníctvom elektrických vedení a zariadení na území
Žilinského a Banskobystrického kraja. Poplatky (tarify) za distribúciu elektriny sú určené ÚRSO ako
pevná jednotková cena za kWh na každý kalendárny rok a takto stanovené poplatky účtuje žalovaný1/ odberateľom priamo alebo prostredníctvom dodávateľa elektriny. Pri stanovení výšky distribučných
poplatkov berie ÚRSO do úvahy náklady na prevádzku, obnovu a rozvoj distribučnej sústavy. Na
základe zákona č. 309/2009 Z.z. bola žalovanému 1/ určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom

elektriny formou doplatku a výkupu elektriny na straty. V zmysle Zákona výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov majú garantovanú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov a
táto je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny vyrobenej z iných ako obnoviteľných zdrojov energie.
Žalovaný 1/ je povinný vykúpiť všetku vyrobenú elektrinu od výrobcov elektriny za garantovanú výkupnú
cenu, hoci tento objem elektriny prevyšuje potrebu žalovaného 1/ na pokrytie strát v distribučnej

sústave. Nakoľko reálne dodávky elektriny od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov prevyšujú
potreby elektriny pre žalovaného 1/ na krytie strát, poveril žalovaný 1/ výkupom elektriny dodávateľa
(obchodníka) s elektrinou, ktorý je oprávnený tieto „prebytky“ elektriny predať na veľkoobchodnom
trhu s elektrinou. Na zabezpečenie finančných zdrojov pre žalovaného 1/ na poskytovanie podpory
pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov určil ÚRSO popri distribučných poplatkoch osobitnú
tarifu, tzv. tarifu za prevádzkovanie systému. Žalovaný 1/ účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej

sústave popri distribučných poplatkoch aj túto tarifu, ktorú určuje ÚRSO na kalendárny rok ako pevnú
cenu v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na
podporu. Túto osobitnú tarifu určuje ÚRSO ex offo ku koncu kalendárneho roka a na jej určenie sú
potrebné informácie od výrobcov elektriny, či si uplatnia podporu a v akom rozsahu na nasledujúci
rok. Pre správne určenie tejto tarify a teda vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného

1/ na poskytovanie podpory výrobcom elektriny je potrebná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny
spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona. Konkrétne pre rok
2015 ÚRSO určilo túto tarifu vo výške 21,80 Eur za každú spotrebovanú MWh, ktorú účtuje žalovaný
1/ odberateľom priamo alebo prostredníctvom dodávateľa. Takýmto spôsobom žalovaný 1/ získa od
odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu poskytnutia podpory.

Žalovaný 1/ ďalej objasnil poskytovanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. formou doplatku a
formou výkupu elektriny na straty za cenu určenú ÚRSO. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že ÚRSO dňa
27.07.2014 zverejnil na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov elektriny, v rámci ktorej poukázal
na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z., čím bol každý výrobca nad rámec zákona
informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO a voči žalovanému 1/.

Dňa 09.02.2015 ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili
povinnosť podľa § 4 Zákona. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na postavenie žalobcu ako výrobcu elektriny z
obnoviteľných zdrojov a skonštatoval, že žalobca má na trhu výroby elektriny konkurenčnú výhodu oproti
iným výrobcom elektriny tým, že po dobu 15 rokov má garantované výnosy za vyrobenú elektrinu, kedy
si môže uplatniť právo na podporu odberom elektriny na straty a podporu doplatkom a rovnako počas

tejto doby má právo na pripojenie do distribučnej sústavy žalovaný 1/. K predpokladom pre nariadenie
predbežného opatrenia žalovaný 1/ uviedol, že nie je potrebné dočasne upravovať pomery medzi
žalovaným 1/ a žalobcom z dôvodu, na ktorý žalovaný 1/ upozornil žalobcu v liste zo dňa 17.12.2014,
v ktorom mu odporučil, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy
o dodávke elektriny s dodávateľom, ktorým je žalovaný 2/. Žalobca mohol osloviť žalovaného 2/ so

žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny, čo potvrdzuje aj pripojené vyjadrenie žalovaného
2/. Žalovaný 1/ poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzania škodám v zmysle § 415
a § 417 Občianskeho zákonníka a na § 384 Obchodného zákonníka a skonštatoval, že žalobca sa
nespráva prevenčne, keď napriek zániku jeho nároku na podporu podľa Zákona neuzatvoril zmluvu
o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mohol a mal. V prípade uzatvorenia zmluvy s

dodávateľom by tak prípadná škoda na strane žalobcu predstavovala len rozdiel medzi jeho nárokom
na podporu a trhovou cenou za dodanú elektrinu, ktorá by mu bola uhradená dodávateľom. Zo strany
žalovaného 1/ pritom nedochádza k žiadnym krokom smerujúcim k „násilnému“ zastaveniu výroby
žalobcu. Žalovaný 1/ taktiež vyjadril pochybnosť, či v prípade nariadenia predbežného opatrenia a
následného neúspechu žalobcu v konaní o veci samej, by žalobca bol schopný poskytnuté finančné

prostriedky vrátiť. V prípade poskytovania podpory žalobcovi v rozpore s ustanoveniami zákona č.
309/2009 Z.z. bude spôsobená škoda na strane žalovaného 1/, kedy bude žalobcovi vyplatená podpora
doplatkom v rozpore s podmienkami Zákona. Prípadným nariadením predbežného opatrenia by došlo
k hrubému nepomeru práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným 1/, keď žalobca porušuje zákon
č. 309/2009 Z.z., správa sa nezodpovedne a neuzatvoril zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom,

hoci tak urobiť mohol a mal. Žalobca tak nemôže dostatočne osvedčiť, že bez nariadenia predbežného
opatrenia by mohla vzniknúť závažná, značná, či dokonca neodstrániteľná ujma a táto podľa žalovaného
1/ žalobcovi ani nehrozí. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že hlavný rozpor medzi ním a žalobcom spočíva
v otázke splnenia notifikačnej povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.Žalovaný 1/ dospel k záveru, že žalobca si včas nesplnil svoju notifikačnú povinnosť podľa citovaného
zákonného ustanovenia, čo vyplýva zo zoznamu ÚRSO zverejneného na jeho webovom sídle, a preto
žalovaný 1/ bol oprávnený, resp. povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 Zákona, podľa ktorého žalobca

stratil právo podľa § 4 ods. 1 písm. c) a d) na nasledujúci kalendárny rok 2015. Na to, aby žalovanému
1/ nevznikala poskytovaním podpory podľa Zákona priama finančná strata, musí osobitná tarifa určená
ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory v príslušnom kalendárnom roku.
Na kalendárny rok 2015 určil a zohľadnil ÚRSO v tejto tarife len takých výrobcov elektriny, ktorí oznámili
uplatnenie podpory na rok 2015 podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona. Okrem schválenej tarify na rok

2015 nemá žalovaný 1/ žiadne finančné prostriedky na vyplatenie doplatku alebo výkup elektriny za
cenu na straty od výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory
výrobcom elektriny, ktorí nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti nemajú, vznikne
žalovanému 1/ priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur a vystavuje to žalovaného 1/ platobnej
neschopnosti. Nariadením predbežného opatrenia by tak došlo k zvýhodneniu výrobcov elektriny na
úkor žalovaného 1/. Výrobca elektriny má možnosť predať vyrobenú elektrinu obchodníkovi s elektrinou,

ktorý ju vykúpi za trhovú cenu, ktorá je cca o 8 Eur nižšia ako stanovená cena elektriny na straty. Takýmto
obchodníkom je žalovaný 2/, ktorý písomne potvrdil pripravenosť vykúpiť elektrinu od každého výrobcu
elektriny, ktorý stratil nárok na podporu na kalendárny rok 2015 za cenu 34,61 Eur za MWh. Záverom
žalovaný 1/ zhrnul, že žalobca v podanom návrhu neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a vyjadril názor,
že na strane žalobcu ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva a zároveň, že žalobca dostatočne

neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ navrhol,
aby okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na
komplikovanosť a špecifickosť sporu, ktorý môže mať značný finančný dopad pre účastníkov konania,
žalovaný 1/ navrhol, aby okresný súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení nariadil pojednávanie
a vypočul účastníkov konania a požiadal o stanovisko k prejednávanej veci ÚRSO.

Ako prílohu písomného vyjadrenia žalovaný 1/ predložil stanovisko ÚRSO zverejnené na jeho webovej
stránke (č.l. 127 spisu), časť zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili oznamovacie povinnosti,
zverejnený na webovej stránke ÚRSO (č.l. 128-129 spisu) a vyjadrenie SSE, a.s. zo dňa 17.02.2015
(č.l. 130 spisu), z obsahu ktorého vyplývalo, že žalovaný 1/ poveril s účinnosťou od 01.01.2015 až do
odvolania SSE, a.s. (žalovaného 2/) zabezpečením odberu elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.

309/2009Z.z.,nazákladečohoSSE,a.s.uzatvorízmluvyododávkeelektrinysvýrobcamielektriny,ktorí
spĺňajú podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č.
309/2009 Z.z. a sú pripojení do distribučnej sústavy. SSE, a.s. v písomnom vyjadrení zároveň potvrdila,
že v súlade s príslušnými právnymi predpismi prebrala zodpovednosť za odchýlku spoločnosti „odporcu
vrátane výrobcov elektriny, ktorí majú nárok na prevzatie zodpovednosti za odchýlku podľa zákona č.

309/2009 Z.z. SSE, a.s. v predmetnom vyjadrení taktiež vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom
elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty
podľa zákona č. 309/2009 Z.z., uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu 34,61 €/MWh vykúpi elektrinu
vyrobenú týmto výrobcom elektriny.“

Okresný súd zdôraznil, že predbežné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla,

dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,
hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Zákonom predpokladaným
dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predpokladom pre vydanie predbežného
opatrenia je, aby bolo žalobcom predbežného opatrenia tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo,

resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na
jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením
predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí
nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Ako vyplýva z
účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní,
ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené,t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky
predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.

Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývalo, že žalobca sa domáha

jeho nariadenia pred začatím konania vo veci samej z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov konania. Z petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že v konaní vo veci
samej sa žalobca mieni domáhať rozhodnutia súdu o splnení zákonných povinností podľa § 4 zákona
č. 309/2009 Z.z., pričom okresný súd konštatoval vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným
opatrením a zamýšľaným konaním vo veci samej zo strany žalobcu. V nadväznosti na tvrdenia žalobcu

uvedenévnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,skutočnostiuvedenéžalovaným1/vpísomnom
vyjadrení doručenom súdu 08.04.2015 (č.l. 123 spisu) a v nadväznosti na obsah predložených listinných
dôkazných prostriedkov okresný súd skúmal, či žalobca osvedčil všetky predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia v zmysle podaného návrhu. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených
žalobcom vyplývalo, že žalobca je prevádzkovateľom zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a má postavenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu

výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. a v súlade s
rozhodnutiami ÚRSO, ktorými ÚRSO schválil pre žalobcu na roky 2014-2025 pevnú cenu elektriny pre
stanovenie doplatku s tým, že právo na podporu doplatkom pre zariadenie 1 sa končí dňa 15.12.2025
a pre zariadenie 2 dňa 06.12.2025 a doplatok si žalobca uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy, ktorým je žalovaný 1/. Zariadenia prevádzkované žalobcom sú pripojené do

regionálnej distribučnej sústavy žalovaného 1/, u ktorého si žalobcom uplatňuje nárok na podporu podľa
zákonač.309/2009Z.z.vspojenísrozhodnutiamiÚRSO.Zvyjadreniažalovaného1/zároveňvyplývalo,
že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy poverením zo 17.12.2014 poveril žalovaného
2/ výkupom elektriny v súlade s § 4 ods. 1 písm. d) Zákona, t.j. odberom elektriny podľa § 3 ods. 1
písm. b) Zákona, ktorú dodal výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3

Zákona. Situáciu, kedy prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy poverí odberom elektriny podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) Zákona vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie iný subjekt, predpokladá priamo
§ 4 ods. 1 písm. b) Zákona, z ktorého zároveň vyplýva, že tento odber poverený subjekt uskutočňuje
na základe zmluvy o dodávke elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú určuje rozhodnutím ÚRSO.
Uvedené skutočnosti osvedčujú existenciu tvrdeného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými

v rade 1/ a 2/.

Zoznámenížalovaného1/zodňa17.12.2014(č.l.61a63spisu)vyplývalo,žezariadeniaprevádzkované
žalobcom mali stratiť právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., konkrétne právo podľa § 3 ods.
1 písm. b) a c), resp. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny
podľa § 4 Zákona. Hoci oznámenia žalovaného 1/ zo 17.12.2014 neobsahujú vymedzenie konkrétnej

povinnosti (povinností), ktoré nemali byť zo strany žalobcu splnené, z vyjadrení žalobcu a žalovaného
1/ v tejto veci je zrejmé, že zo strany žalobcu nemala byť splnená oznamovacia povinnosť podľa § 4
ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., v zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je
povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.augustu na

nasledujúci kalendárny rok. V nadväznosti na obsah písomného vyjadrenia žalovaného 1/ a predložené
listinné dôkazné prostriedky, okresný súd nahliadnutím na internetovú stránku www.urso.gov.sk zistil, že
na internetovej stránke ÚRSO je zverejnený zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým podľa § 4 ods.
3 zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo právo na podporu na rok 2015, pričom v zozname výrobcov elektriny
na území prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia,

a.s. sú pod poradovými číslami 73 a 74 uvedené zariadenia žalobcu, ktoré si podľa údajov v tomto
zozname nesplnili povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. voči žalovanému 1/ a voči ÚRSO
si túto povinnosť splnili. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/, dôsledkom nesplnenia oznamovacej
povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona zo strany žalobcu voči žalovanému 1/ ako prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy je, že v súlade s § 4 ods. 3 Zákona si žalobca nemôže na elektrinu

vyrobenú v ním prevádzkovaných zariadeniach uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona
na kalendárny rok 2015.

Spornou otázkou v prejednávanej veci tak bola podľa okresného súdu primárne otázka splnenia
oznamovacej povinnosti žalobcu ako výrobcu elektriny s právom na podporu tak, ako mu táto vyplýva z§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona vo vzťahu k žalovanému 1/ ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy. Splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. žalobca
osvedčuje písomnými oznámeniami z 13.08.2014 (č.l. 97 a 99 spisu), vrátane pripojených podacích

lístkov (č.l. 98 a 100 spisu), ktorých údaje sú však nečitateľné. Z listinných dôkazných prostriedkov,
ktoré sú súčasťou spisového materiálu priamo nevyplývalo podľa okresného súdu, či žalovaný 1/
spochybňujedoručenietýchtooznámení,resp.činamietaichdoručeniepouplynutízákonomstanovenej
lehoty. Žalobca zároveň spochybnil vzhľadom na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona k
úpravám účinným od 01.01.2014 aplikáciu § 4 ods. 3 Zákona vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko zariadenia

žalobcu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014.
Uvedené skutkové a právne otázky, ktoré sú medzi účastníkmi konania sporné, budú predmetom
dokazovania a posudzovania zo strany súdu v konaní o veci samej. V nadväznosti na tvrdenia
žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v spojení s obsahom písomného
vyjadrenia žalovaného zo 07.04.2015, sa okresný súd zaoberal otázkou, či žalobca osvedčil potrebu
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením, vyplývajúcu

z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj primeranosťou navrhovaného predbežného
opatrenia.

Bolo podľa súdu prvého stupňa zrejmé, že žalobca je výrobca elektriny z obnoviteľného zdroja energie,
ktorá činnosť je významná pre výrobu elektriny a je spojená s poskytovaním finančnej podpory podľa
zákona č. 309/2009 Z.z. Z oznámenia žalovaného 1/ a zo zverejneného zoznamu na internetovej stránke

ÚRSO vyplývalo, že v kalendárnom roku 2015 mal žalobca nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009
Z.z. stratiť. Ujma, ktorú môže žalobca v dôsledku toho utrpieť, spočíva predovšetkým vo finančnej strate
spôsobenej neposkytnutím podpory výroby elektriny z obnoviteľného zdroja energie v priebehu roka
2015 formou výkupu elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b) a formou doplatku
podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona. Táto skutočnosť môže mať vplyv na priebeh a výsledky podnikateľskej

činnosti žalobcu. Okresný súd konštatoval, že odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy v prípade nenariadenia predbežného opatrenia žalobca v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vymedzil len všeobecným, nekonkrétnym spôsobom a uvádzané skutočnosti neboli žalobcom
žiadnym dôkazným prostriedkom osvedčené. Žalobca poukazoval na jeho odôvodnenú obavu o vznik
škody veľkého rozsahu, kedy v dôsledku neposkytnutia podpory by bol nútený ukončiť spoluprácu

s externými poskytovateľmi služieb, ktorí zabezpečujú riadny chod a prevádzku zariadení žalobcu,
došlo by k zníženiu hodnoty zariadení žalobcu z dôvodu zanedbania ich nutnej údržby a rovnako hrozí
poškodeniezariadenížalobcuzdôvoduživelnýchudalostí,resp.vdôsledkukrádeže,príp.neoprávnenej
a neodbornej manipulácie so zariadeniami. Žalobcom teda nebola osvedčená hrozba možného vzniku
škôd na jeho zariadeniach v dôsledku neposkytnutia podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), resp. §

4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona v kalendárnom roku 2015. Zo samotných vyjadrení žalobcu vyplývalo,
že v roku 2015, konkrétne v mesiacoch január a február vo svojich zariadeniach vyrábal elektrickú
energiu v tvrdenom objeme. Rovnako z vyjadrenia žalovaného 1/ v tejto veci vyplývalo, že z jeho strany
nehrozí nejaké násilné odpojenie žalobcu z distribučnej sústavy. Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, v rámci ktorej sa žalobca domáhal, aby okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/

povinnosť odoberať elektrinu dodávanú žalobcom do sústavy žalovaného 1/ a vykupovať túto elektrinu
zostranyžalovaného2/,nebolaosvedčenápotrebadočasnejúpravypomerovmedziúčastníkmikonania
ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného 1/ a obsah
pripojeného vyjadrenia žalovaného 2/, z ktorých vyplývalo, že žalovaný 2/ je pripravený s každým
výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny

na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh
vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení. Na uvedenú možnosť upozornil
žalobcu aj žalovaný 1/ v oznámení o strate podpory na kalendárny rok 2015 zo 17.12.2014. Za situácie,
kedy žalovaný 2/ deklaruje zabezpečenie odberu elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu, resp. vo
všetkých zariadeniach, ktorým nebolo priznané právo na podporu na kalendárny rok 2015 za trhovú

cenu elektriny, nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/.
Žalobca má možnosť zmluvným vzťahom so žalovaným 2/ zabezpečiť kontinuitu prevádzky svojich
zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kontinuitu výroby elektriny v týchto zariadeniach
v kalendárnom roku 2015. Na strane žalobcu tak nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy spočívajúce v ohrození prevádzky jeho zariadení v prípade, že by nemal zabezpečený odber

vyrobenej elektrickej energie. Prípadná ujma, ktorá žalobcovi v tomto prípade hrozí, spočívajúca v ušlom
zisku vo výške rozdielu medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty, je podľa okresnéhosúdu súčasťou podnikateľského rizika žalobcu a v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej nie je
vylúčené, aby sa náhrady tejto ujmy domáhal voči zodpovednému subjektu.

Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia prihliadal okresný súd aj na

možné dôsledky vyhovenia návrhu na žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej
sústavy, u ktorého si žalobca uplatňuje právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. vo forme
odberu elektriny za cenu elektriny na straty a vo forme doplatku. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo
07.04.2015 objasnil svoje postavenie ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v systéme
poskytovaniapodporypodľaZákonaarovnakoobjasnil,akýmspôsobomsúprežalovaného1/vytvárané

finančné zdroje na poskytovanie tejto podpory. Pokiaľ ÚRSO žalobcu, resp. skupinu ďalších cca
500 subjektov (ako to vyplýva zo zoznamu zverejneného na jeho internetovej stránke) do systému
podpory na rok 2015 s odkazom na § 4 ods. 3 Zákona nezahrnul, vo vzťahu k týmto subjektom
neboli pre žalovaného 1/ prostredníctvom osobitnej tarify za prevádzkovanie systému určovanej ÚRSO
vytvorenéfinančnézdrojenaposkytovaniepodpory.Pokiaľbyokresnýsúdnávrhužalobcunanariadenie
predbežného opatrenia vyhovel, žalobca by tým dosiahol stav, akoby jeho nárok na podporu v

kalendárnomroku2015nebolsporný.Nadruhejstranebydošlokneprimeranémuzásahudopostavenia
žalovaného1/,ktorýnemázabezpečenéfinančnéprostriedkynarealizáciuštátomgarantovanejpodpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo vzťahu k subjektom, ktoré ÚRSO pri určovaní
tarify za prevádzkovanie systému na kalendárny rok 2015 nezohľadnil. Okresný súd tak konštatoval,
že navrhované predbežné opatrenie by nebolo v súlade so zásadou proporcionality a primeranosti

predbežných opatrení a svojimi dôsledkami by znamenalo neprimeraný zásah do právneho postavenia
a majetkovej sféry žalovaného 1/.

V odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej okresný súd uviedol, že hoci žalobca odmieta aplikáciu
§ 4 ods. 3 Zákona vo vzťahu k jeho zariadeniam, nakoľko tieto boli uvedené do prevádzky pred 1.
januárom 2014, z § 4 ods. 3 Zákona vyplýva, že nesplnenie povinností podľa § 4 ods. 2 Zákona

vrátane oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona má za následok, že výrobca
elektriny s právom na podporu si nemôže na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení uplatniť právo § 4
ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1
písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade
malého zdroja za kalendárny rok prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom

povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe zmluvy o dodávke elektriny
za cenu elektriny na straty a právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného
dokladuvystavenéhoprevádzkovateľoviregionálnejdistribučnejsústavynaskutočnémnožstvoelektriny
vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok z obnoviteľných
zdrojov energie zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny upravenej podľa § 3 ods. 4 aj v tom

prípade, že si právo na odber elektriny podľa písm. b) neuplatňuje. Strata podpory podľa § 4 ods. 3
Zákona(bezprejudikovaniaprávnehonázorusúdu,čisatátonažalobcuvzťahujealebonie)neznamená
pre žalobcu stratu postavenia výrobcu elektriny s právom na podporu vo forme prednostného prístupu do
sústavy podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákona v spojení s § 2 písm. a) bod 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetikeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovaanivoformeprevzatiazodpovednostizaodchýlku

prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona. Žalobca tak v
nadväznosti na znenie § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v časti, v ktorej tento návrh prekračuje poskytovanie podpory podľa § 3 ods. 1
písm. b) a c), resp. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona, nakoľko, z obsahu návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v spojení s obsahom predložených listinných dôkazných prostriedkov nevyplývalo, že by iné

formy poskytovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie boli u žalobcu ohrozené.

Z procesného hľadiska okresný súd nepovažoval za potrebné v súlade s návrhom žalovaného 1/
pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočuť účastníkov konania, resp.
požiadať o stanovisko k prejednávanej veci ÚRSO. Žalovaný 1/ svoje návrhy na vykonanie dokazovania
pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bližšie nekonkretizoval a pre potreby

rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd považoval za dostačujúce
skutočnosti obsiahnuté v návrhu na začatie konania vrátane návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a v písomnom vyjadrení žalovaného 1/, v spojení s účastníkmi predloženými listinnými
dôkaznými prostriedkami. Z procesného návrhu žalovaného 1/ nebolo zrejmé, aké ďalšie skutočnostiby mali byť zistené, resp. objasnené výsluchom účastníkov konania, ani k akým otázkam by mal zaujať
stanovisko ÚRSO.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal,

že „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého
stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Namietal, že okresný súd nemal v rámci rozhodovania o
návrhu na vydanie predbežného opatrenia vziať do úvahy vyjadrenie žalovaného 1/, pretože „V tejto
rozhodovacej činnosti súdu neprichádza do úvahy delenie dôkazného bremena a jeho posúvanie,
pretože pred vydaním predbežného opatrenia sa dokazovanie vykonáva len dôkaznými prostriedkami
navrhnutýmiosobou,ktorápožadujenariadeniepredbežnéhoopatrenia.Zpovahyvecisúčasnevyplýva,
že odporca zásadne nemá procesnú možnosť namietať proti návrhu, tvrdeniam a dôkazom v ňom

obsiahnutých a rovnako nemá procesné právo na to, aby sa vykonali ním navrhnuté dôkazy.“ Okresný
súd svojim postupom poprel a narušil účel inštitútu predbežného opatrenia, nakoľko žalovaný 1/
„mal možnosť (a podľa nášho názoru tak aj urobil) prispôsobiť svoje konanie tomu, aby samotné
predbežné opatrenie stratilo sčasti na svojom význame.“ Uvedený záver podľa žalobcu potvrdzuje aj
odborná literatúra, ktorá uvádza, že „Ak by sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval

odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca by mohol vec zariadiť tak, aby následné
nariadené predbežné opatrenie stratilo význam". Z odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo zrejmé,
že vyjadrenie žalovaného 1/ zásadne ovplyvnilo rozhodnutie okresného súdu. Poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu, podľa ktorého „...z vyjadrenia odporcu 1/v tejto veci vyplýva, že z
jeho strany nehrozí nejaké násilné odpojenie navrhovateľa z distribučnej sústavy, a „...vzhľadom na

vyjadrenie odporcu 1/ a obsah pripojeného vyjadrenia odporcu 21, z ktorých vyplýva, že odporca 2/
je pripravený s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom
elektriny za cenu elektriny na straty (...) uzatvoriť zmluvu“. Okresný súd vo svojom rozhodnutí zároveň
uvádzal,že„Zasituácie,kedyodporca21deklarujezabezpečenieodberuelektrinyvyrobenejvzariadení
navrhovateľa (...) nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a

2/. V čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo zo strany žalovaného 1/ nikdy
garantované, že z jeho strany nedôjde k násilnému odpojeniu žalobcu z distribučnej sústavy. Podobne
nebola žalobcovi známa skutočnosť, že žalovaný 2/ je pripravený uzatvoriť so žalobcom zmluvu a
že deklaruje zabezpečenie odberu elektriny vyrobenej v jeho zariadeniach a prevzatie zodpovednosti
za odchýlku. Práve naopak, listom zo dňa 09.03.2015 žalovaný 1/ žalobcu vyzýval, aby si zabezpečil

odber elektriny vybraným subjektom. Žalobca má preto podozrenie, že predmetné vyjadrenia zo strany
žalovaných boli okresnému súdu predložené iba za účelom obrany proti nariadeniu predbežného
opatrenia, pričom pred podaním predbežného opatrenia komunikované neboli. Žalobca tiež upozornil
na názor publikovaný v odbornej literatúre, ktorý potvrdzuje vyššie uvedené závery. „V činnosti
súdu pred začatím konania, ktorá smeruje k rozhodnutiu o návrhu na predbežné opatrenie, nie je

procesné mysliteľné, aby sa uplatňovali námietky odporcu. Pripustenie takýchto námietok, proti dôkazov
a ďalšieho dokazovania by v konečnom dôsledku zmarilo účel sledovaný predbežným opatrením."
Konanie je podľa neho postihnuté vadou uvedenou v § 221 ods. 1 písm. f) OSP, čím je naplnený odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP. Pokiaľ by dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd
postupoval správne, keď pri posudzovaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia zobral do úvahy aj

vyjadrenie žalovaného 1/, tak žalobca poukazuje na skutočnosť, že okresný súd mal v takomto prípade
umožniť žalobcovi vyjadriť sa k skutočnostiam uvádzaným žalovaným 1/. Aj napriek tomu, že podľa OSP
nie je súd v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení povinný nariaďovať pojednávanie, vykonávať
dôkazy,prípadnevykonávaťvýsluchúčastníkovkonania,malžalobcazato,žekeďvrámcirozhodovania
o predbežnom opatrení vzal do úvahy dôkazy predložené žalovaným 1/, a „teda vykonal dokazovanie,

bol povinný umožniť Navrhovateľovi sa k týmto vykonaným dôkazom vyjadriť. Keďže Navrhovateľovi
nebolo umožnené sa k vyjadreniu Odporcu 1 a dôkazom ním predloženým vyjadriť, bola mu zo strany
súdu odňatá možnosť konať pred súdom.“ „Nie je však vylúčené, aby súd na prejednanie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia pojednávanie nariadil, pričom musia byť zachované všetky pravidlá
procesného dokazovania." Z citovaného záveru možno analogicky odvodiť, že ak sa už súd v rámci

rozhodovania o predbežnom opatrení rozhodne vykonať dokazovanie, je nevyhnutné zachovať tiež
všetky pravidlá procesného dokazovania. K uvedenému zo strany súdu v danom prípade nedošlo.“V odvolaní žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ vo svojom návrhu na nariadenie pojednávania a
vypočuje pred rozhodnutím okresného súdu o vydaní predbežného opatrenia a vyjadrení k návrhu na
vydanie priebežného opatrenia z dňa 07.04.2015 (ďalej len „vyjadrenie žalovaného 1/ z dňa 7.4.2015")

sa odvoláva na internetovú stránku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO"), na ktorej
bol zverejnený zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili svoje oznamovacie povinnosti podľa § 4
Zákona o OZE k 15. 8. 2015 (ďalej len „Zoznam ÚRSO"). „Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že
URSO pri vytváraní týchto zoznamov postupoval podľa informácii, ktoré mu boli doručené práve od
distribučných spoločností, teda aj od samotného Odporcu 1.“ ÚRSO nijakým spôsobom nerozhodol v

správnom, či inom konaní, o tom, či si žalobca splnil svoje povinnosti alebo nie a samotný ÚRSO v
uvedenom zozname uvádza, že voči ÚRSO si žalobca svoje povinnosti splnil. URSO ďalej na svojej
internetovej stránke, na ktorú sa žalovaný 1/ odvolával, uvádza, že údaje môžu byť neaktuálne a taktiež
je nutné poznamenať, že „dňa 6.3.2015 prišlo k prvej oprave zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si
nesplnili povinnosť z dôvodu, že bolo preukázané splnenie povinností, t.j. URSO a / alebo distribučné
spoločnosti nesprávne vyhodnotili splnenie povinností.“ Podľa žalobcu na základe uvedeného nebolo

možné z uvedeného zoznamu vyvodzovať akékoľvek právne závery. Taktiež argumentáciu žalovaného
1/, že žalobcovi zanikla podpora, resp. ju stratil, lebo sa na Zozname ÚRSO nachádza, považoval
za zavádzajúcu. Zoznam ÚRSO preukazuje nanajvýš nejednoznačnosť výkladu Zákona o OZE v
súvislosti so zachovaním lehoty na predloženie oznámenia o uplatnení podpory. Z uvedeného zoznamu
považovalžalobcazapreukázané,žeokremžalobcuamnohoostatnýchsubjektovpostupovalovzmysle

stanoviska ÚRSO ohľadom včasnosti zaslania potrebných hlásení najneskôr v posledný deň lehoty.
Dodatočne žalobca poukazuje na právnu úpravu, na základe ktorej ÚRSO zverejnil zoznam predložený
„Odporcom. Jedná sa o § 3b ods. 7 Zákona o OZE: „Úrad na svojom webovom sídle zverejňuje a
aktualizuje zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo."

Kedy právo na podporu zanikne, upravuje § 3b Zákona o OZE vždy slovným zvratom „právo zaniká"

nasledovne:

(2)Právonapodporupodľa§3zanikáprezariadenievýrobcuelektriny,akbolavýrobcovielektrinypočas
15-ročnej doby podpory dvakrát právoplatne uložená pokuta podľa §16 ods. 2, a to dňom právoplatnosti
druhého rozhodnutia o pokute ...

(3) Právo na podporu podľa § 3 zaniká pre zariadenie výrobcu elektriny, aj ak bola výrobcovi elektriny

počas 15-ročnej doby podpory pri výrobe elektriny na tomto zariadení dvakrát právoplatne uložená
pokuta za závažné porušenie povinnosti, a to dňom právoplatnosti druhého rozhodnutia o pokute.

(5) Právo na podporu doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c) zaniká pre zariadenie výrobcu elektriny, ak
počas 15-ročnej doby podpory doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c): ... (6) Dňom zániku podpory je deň
márneho uplynutia lehoty na úhradu nedoplatkov alebo dlžných súm podľa odseku 5.“ V predmetnom

prípade neprišlo podľa žalobcu k zániku práva, ale § 4 ods. 3 Zákona o OZE odopiera možnosť uplatniť
právo na podporu na budúci rok. ÚRSO nemá oprávnenie zverejňovať zoznam subjektov, ktorým bola
odňatá možnosť si právo uplatniť, ktorým verejne označuje spoločnosti za subjekty porušujúce právne
predpisy, pričom sa jedná často o nepotvrdené a nesprávne vyhodnotené informácie, ktoré ohrozujú
dobré meno mnohých spoločností. Odvolávanie sa žalovaného 1/, ako aj okresného súdu v napadnutom

uznesení na Zoznam ÚRSO, nepredstavuje podľa žalobcu právny základ pre ďalšie konanie.

Žalobca ďalej v odvolaní zdôraznil, že žalovaný 1/ prezentuje svoj právny názor, ktorého výsledkom má
byť odopretie vyplácania podpory podľa Zákona o OZE žalobcovi z dôvodu straty práva na uplatnenie
si podpory zo zákona, resp. jeho zániku. V nadväznosti na § 4 ods. 3 Zákona o OZE, ktorý nehovorí
o strate práva na podporu, zdôraznil žalobca, že tento uvádza, že výrobca elektriny si „nemôže na

elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na
nasledujúci kalendárny rok". Koncept možnosti uplatnenia práva („môže si uplatniť právo") je známy zo
súkromného práva a rozumie sa ním domáhanie sa splnenia práva alebo záväzku u protistrany alebo na
súde. Zákon v konkrétnom prípade špecifikuje, u akého subjektu a v akej lehote si je potrebné uplatniť
právo. Slovný zvrat „nemôže si uplatniť právo" však známy nie je. Z právneho hľadiska je potrebné

zdôrazniť, že právu jednej strany domáhať sa určitého plnenia zodpovedá povinnosť druhej strany plniť.
Povinnosť z právneho hľadiska buď existuje alebo nie. Ak existuje, je druhá strana oprávnená domáhať
sa splnenia tejto povinnosti tým, že svoje právo uplatní u povinnej osoby, prípadne na súde. Zákono OZE v danom ustanovení nerieši existenciu, trvanie, resp. zánik práva na podporu, ale len fakticky
odníma možnosť si ho uplatniť, pričom však toto právo stále existuje. Otvorené teda zostáva, či zákon
o OZE môže všeobecne výrobcovi a v predmetnom prípade žalobcovi touto formou odňať možnosť

uplatniť si právo. Na doplnenie bolo podľa žalobcu potrebné uviesť, že Zákon o OZE nerieši ani to, akým
spôsobom sa právo uplatňuje (u ktorého správneho orgánu, zmluvného partnera, resp. iného subjektu
a v akej lehote), preto nebolo možné stotožniť sa s argumentom žalovaného 1/, že žalobcovi právo
na podporu zaniklo zo zákona. Navyše žalovanému 1/ neprislúcha zo žiadneho žalobcovi známeho
právneho predpisu oprávnenie rozhodovať o skutočnosti, či žalobca stratil alebo nestratil právo na

podporu podľa Zákona o OZE, resp. či si môže alebo nemôže uplatniť. „Uvedená rozhodovacia činnosť
spadá buď do právomoci niektorého správneho orgánu alebo Slovenskej republiky. Ak má rozhodnutie
prináležať Odporcovi, tak opakovane uvádzame, že by tak musel urobiť v zmysle správneho poriadku
v správnom konaní.“

V odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný 1/ v svojom vyjadrení z dňa 07.04.2015 argumentuje
nemožnosťou vyplácania podpory žalobcovi z dôvodu, že by daným konaním vznikla žalovanému

1/ „priama škoda vo výške niekoľko miliónov EUR a vystavuje SSE-D (pozn. Odporcu 1) platobnej
neschopnosti". Uvádzaná hrozba platobnej neschopnosti pre prípad vyplácania podpory pre žalobcu
vznikla ako následok samostatného konania žalovaného 1/, ktorého negatívne hospodárske dopady
na žalovaného 1/ nemôžu byť kladené na ťarchu žalobcovi. Práve žalovaný 1/ je zodpovedný za
ohlásenie správnych údajov na ÚRSO s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na

poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Je teda povinnosťou žalovaného
1/ zabezpečiť na daný kalendárny rok od ÚRSO dostatočné množstvo finančných prostriedkov,
ktoré by pokrývali výplatu podpory pre všetky oprávnené subjekty bez toho, aby sa žalovaný 1/
dostal do platobnej neschopnosti. Žalovaný 1/ si prisvojil rozhodovanie o podpore žalobcu a na
základe vlastného rozhodnutia opierajúc sa pritom výlučne o vlastný výklad právnych predpisov,

nemá dostatočné finančné prostriedky pre vyplatenie podpory pre všetky oprávnené subjekty, nie je v
žiadnom prípade povinnosťou žalobcu, znášať následky takéhoto konania. Rovnako ako žalovaný 1/
pri svojej argumentácii nezohľadňuje následky svojho postupu na hospodársky stav žalobcu, t.j. či mu
nevyplácaním podpory hrozí alebo nehrozí platobná neschopnosť, tak ani žalobca nevidel žiadny súvis
medzi vydaním predbežného opatrenia v prospech žalobcu a hrozbou vzniku platobnej neschopnosti

na strane žalovaného 1/.

Žalobca nepovažoval za prevenčné správanie v zmysle Občianskeho a Obchodného zákonníka
uzatvorenie novej zmluvy s tým istým subjektom o tom istom predmete - dodávke elektriny - za výrazne
nevýhodných podmienok. „Obmedzenie rozsahu náhrady škody nadväzuje na prevenčné ustanovenia.
Týmto ustanovením je poškodený nepriamo nútený na uzavretie náhradnej zmluvy s inou osobou, čím

má možnosť predísť škode tak, ako to stanovuje § 384. " Okrem toho sa žalobca snaží zamedziť vzniku
škody podaním na súd a zaistením predbežnej ochrany. V rámci konania o naradení predbežného
opatrenia sa súd riadi OSP a rozhoduje v intenciách primeranosti, naliehavosti a nevyhnutnosti. Splnenie
si prevenčnej povinnosti je dôvodné skúmať v rámci náhrady škody, avšak nie v rámci nariaďovania
predbežného opatrenia. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 07.04.2015 bolo nutné

uviesť, že žalobca si svoju zákonnú notifikačnú povinnosť splnil načas. Žalovaný 1/ vo vyjadrení z
dňa 07.04.2015 uvádzal, že sa pri lehote na vykonanie oznámenia podľa § 4 ods. 2 Zákona o OZE
jedná o hmotnoprávnu lehotu. Žalobca sa daným tvrdením žalovaného 1/ nestotožnil. V zmysle výkladu
§ 583 OZ „K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch
uvedených v zákone.". Podľa všeobecne uznávanej právnej teórie k zániku práva, preklúzii, dochádza

len v prípade, ak právo nebolo včas uplatnené, avšak iba v prípadoch zákonom uvedených. Povaha
lehotyakoprekluzívnejsavzákonezvyčajnevyjadrujeslovnýmspojením„inakprávozanikne".Poukázal
na § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o OZE“).
Dotknuté ustanovenie Zákona o OZE v § 4 ods. 2 písm. c) v žiadnom prípade neuvádzalo, že prípadným

zmeškaním lehoty dochádza k zániku práva (preklúzii) žalobcu na podporu. Rovnako považoval žalobca
znenie uvedeného ustanovenia v súvislosti so splnením lehoty „vždy k 15. augustu na nasledujúci
kalendárny rok" za nejasné. V tejto súvislosti žalobca poukázal napríklad na stanovisko Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO"), v zmysle ktorého ÚRSO akceptuje ak oznámenia
doručené po 15.08.2014, čím si URSO ako príslušný správny orgán vykladá danú lehotu v rozpore s

argumentáciou žalovaného ako procesnú lehotu, nakoľko na jej splnenie bolo dostatočné uskutočnenieprávneho úkonu v posledný deň lehoty. Nebolo možné podľa žalobcu stotožniť sa so žalovaným 1/, že
„k 15. augustu" jednoznačne znamená „do 15. augusta“ a nepripúšťa iné možné interpretácie. Práve
naopak slovný zvrat použitý v Zákone o OZE na stanovenie lehoty nie je jednoznačný a pripúšťa podľa

žalobcu viacero výkladov, čo v zmysle ustálenej judikatúry nemôže byť na ťarchu jednotlivca. Argument
žalovaného 1/, že súčinnosť výrobcu pre určenie tarify za prevádzkovanie systému je nutná z dôvodu, že
výrobca s právom na podporu má možnosť kedykoľvek sa rozhodnúť, či si svoje právo na podporu chce
alebo nechce uplatniť, považoval žalobca za účelový. Zariadenia žalobcu sú odkázané na podporné
mechanizmy uvedené v Zákone o OZE a už z podstaty prevádzok, vydaných cenových rozhodnutí,

pravidelne uzatváraných zmlúv so žalovanými, návratnosti, „atď.“, je pre každého viac ako zrejmé, že
žalobca mal záujem podporu celých garantovaných 15 rokov využívať. Názor, že je rozumne možné
sa domnievať, že žalobca mal v roku 2015 záujem dodávať elektrinu len za trhovú cenu vo výške
34,61 Eur/MWh namiesto pevnej ceny elektriny, ktorá mu prináleží vo výške 425,12 Eur/MWh, bol viac
ako nereálny a nemohol zodpovedať akémukoľvek ekonomickému zmýšľaniu. Okrem toho ÚRSO v
spomínanom Zozname ÚRSO uviedol, že žalobca si svoju povinnosť splnil, a to načas. ÚRSO ako aj

žalovaný1/malitedavšetkypotrebnéúdajenačas,abymohlibyťzariadeniažalobcuzohľadnenévTarife
za prevádzkovanie systému, čím by sa žalovaný 1/ nevystavoval ohrozeniu platobnej neschopnosti.

Žalobcavodvolaníknebezpečenstvubezprostrednehroziacejujmynajehostraneuviedol,žeodopretím
podpory na základe svojvoľnej interpretácie Zákona o OZE zo strany žalovaného 1/ dochádza na strane
žalobcu k vzniku škody na dennej báze, nakoľko príjem z predaja elektriny v zmysle Zákona o OZE tvorí

jediný príjem žalobcu. Akékoľvek výpadky príjmov podstatne zhoršujú hospodársku situáciu žalobcu a
v priebehu krátkeho obdobia budú viesť k platobnej neschopnosti a úpadku žalobcu. Bolo zrejmé, že
žalobcovi vznikajú reálne pravidelné náklady, ktoré žalobca v prípade neočakávaného a podľa právneho
názoru žalobcunedôvodnéhoodopretiapodporyzostranyžalovaného1/ažalovaného2/niejeschopný
finančne pokryť. Odopretie vyplácania podpory výlučne na základe právneho názoru žalovaných

spôsobuje žalobcovi mesačne značnú škodu. Žalobca videl v konaní žalovaných jednoznačnú snahu
zlepšiť svoju hospodársku situáciu formou neplnenia povinností voči žalobcovi, argumentujúc výlučne
pri tomto postupe vlastnou, právne nepotvrdenou teóriou o vzniku/zániku podpory pre žalobcu.
Odhadované prevádzkové náklady na rok 2015 pre fungovanie zariadení žalobcu predstavujú čiastku
1.716.668,87Eur.Žalobcomuvedenénákladynezahŕňajúžiadneneočakávanénákladynarôzneopravy

jednotlivých častí výrobného zariadenia ako oplotenie, kamerový systém, hlavný meničový systém,
výmena nefunkčných/defektných solárnych panelov, kontrolne obchôdzky audítorov a znalcov, atď. Na
tieto neočakávané a nepravidelné náklady žalobca vo svojich finančných plánoch ako odhad vyčlenil
ročne minimálne 20.000,- Eur a dodatočne každé tri až štyri roky väčšiu finančnú čiastku vo výške
150.000,- Eur. Vyššie vyčíslené ročné náklady 1.716.668,87 Eur teda predstavovali výlučne očakávané

náklady na normálny bezporuchový chod oboch zariadení žalobcu na základe zmluvných vzťahov.
Vo vyčíslení nákladov taktiež absentujú reálne, ktoré sú pravidelne vynakladané na chod samotnej
spoločnosti žalobcu a nie en zariadení. K uvedeným skutočnostiam bolo nutné zohľadniť aj fakt, že
výroba elektrickej energie zo slnka podlieha aj nepredvídateľným prírodným kolísaniam skutočného
slnečného žiarenia a dosiahnutie prognózy 6.660.000 kWh nie je zaručené. Taktiež napr. v prípade

výpadku jedného hlavného meniča prichádza ku významnej ujme, keďže v mieste umiestnenia zariadení
žalobcu sa nenachádza špecialista, ktorý dokáže chybu ihneď odstrániť. K tomuto stavu prišlo napr.
minulý rok a viedol ku mesačnému výpadku. Žalobcovi teda vznikajú pravidelné a nepravidelné náklady
a teda škoda, ktorú nie je schopný vykryť. V roku 2015 nemá zatiaľ žiaden príjem, a to i napriek tomu, že
elektrickú energiu vyrába a dodáva so sústavy žalovaného 1/. Dodávka elektriny do sústavy žalovaného

1/, pričom odberom elektriny je poverený žalovaný 2/, za ktorú žalobcovi nie je vyplácaná žiadna
odmena, pričom elektrina je spotrebovávaná, príp. ďalej predávaná, predstavuje už od 01.01.2015
bezdôvodné obohacovanie žalovaných, za ktoré žalobcovi prináleží náhrada. Argument okresného
súdu, že prípadná ujma hroziaca žalobcovi spočíva len v ušlom zisku vo výške rozdielu medzi trhovou
cenou (34,61 Eur/MWh) a cenou elektriny na straty (44,- Eur/MWh) a je súčasťou podnikateľského rizika

žalobcu, nie je podľa žalobcu správna. Žalobca má nárok na podporu - okrem iného - pozostávajúcu
z ceny elektriny na straty a doplatku, t.j. pevná cena elektriny, pričom súčet týchto dvoch zložiek
predstavuje 425,12 Eur/ MWh. Naproti tomu ponúkaná trhová cena predstavuje 34,61 Eur/MWh, ktorá v
žiadnom prípade nepostačuje na fungovanie zariadení žalobcu. Podnikateľským rizikom by takto mohla
byť považovaná akákoľvek situácia, ktorá sa v podnikateľskom prostredí môže prihodiť a bude viesť ku

vzniku škody, pričom nikdy nenastane dôvod na poskytnutie súdnej predbežnej ochrany.V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd tvrdil, že nie je daná potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi žalobcom a žalovanými, keďže žalobca má možnosť zmluvným vzťahom so žalovaným
2/ zabezpečiť kontinuitu výroby a prevádzky svojich zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných

zdrojov. Zo žalobcom vyčíslených nákladov bolo zrejmé, že v prípade odberu elektriny za trhovú cenu
nie je možné zabezpečiť kontinuitu prevádzky a výroby na zariadeniach žalobcu. Pri odhadovanej ročnej
výrobe 6.660.000 kWh a ponúkanej trhovej cene vo výške 34,61 Eur/MWh sa jedná o ročný príjem vo
výške 230.502,60 Eur naproti nákladom vo výške 1.716.668,87 Eur. Bolo zrejmé, že ponúkaná trhová
cenaanizčastinepokrývaskutočnénákladyžalobcunachodjehozariadení.Žalobcauviedol,že„nebolo

zo strany Odporcov nikdy komunikované, v rozpore s tým, čo Odporca 1 tvrdí vo svojom vyjadrení z
dňa 7. 4. 2015, že Odporca 2 bude od každého výrobcu odoberať vyrobenú elektrinu z obnoviteľných
zdrojov ako ani trhová cena, za ktorú by k odberu prišlo.“

Žalovaným 1/ boli len žalobcovi listami z dňa 09.03.2015 vrátené návrhy na uzatvorenie zmlúv o doplatku
a o výkupe elektriny na krytie strát s výzvou, na bezodkladné zabezpečenie odberu elektriny formou
zmluvy o dodávke elektriny vyrobenej na zariadeniach žalobcu „s účastníkom trhu s elektrinou (napr. s

Vami vybratým obchodníkom/dodávateľom)".

Žalobcovi až do dňa doručenia napadnutého uznesenia nebolo známe, že žalovaný 1/ resp. žalovaný
2/ garantuje odber elektriny od všetkých výrobcov elektriny, ktorí podľa žalovaného 1/ stratili nárok
na podporu, a taktiež prevezme zodpovednosť za odchýlku. Vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská
energetika, a.s. (žalovaného 2/) voči žalovanému 1/ zo dňa 17.02.2015, priložené k vyjadreniu

žalovaného 1/ z dňa 07.04.2015, ktoré tvorilo podklad napadnutého uznesenia okresného súdu, nebolo
žalobcovi nikdy doručené a ani inou formou komunikované. „Samozrejme mu až do dnešného dňa
nebol doručený ani návrh zmluvy o dodávke elektriny za trhové ceny, t.j. 34,61 EUR / MWh.“ V
zmysle prechodného ustanovenia § 18e Zákona o OZE k úpravám účinným od 01.01.2014, platí, že
„podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko

účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred
1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov." Zariadenia žalobcu boli uvedené
do prevádzky pred 01.01.2014, nepredstavuje oznámenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE
podmienku na uplatnenie podpory výroby elektriny v zmysle Zákona o OZE a § 4 ods. 3 Zákona o OZE
sa v predmetnom prípade vôbec neuplatní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného

súdu „zrušil a navrhované predbežné opatrenie v celom rozsahu nariadil.“

Žalobca doručil dňa 26.05.2015 do spisového materiálu podanie zo dňa 25.05.2015 opravu „odvolania
Navrhovateľa z dňa 15. 5. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, 38Cb/168/2015-134, z dňa
27. 4. 2015, doručeného Navrhovateľovi dňa 30. 4. 2015, ktorým bol zamietnutý návrh v nariadenie
predbežného opatrenia Navrhovateľa z dňa 2. 3. 2015“, tak že rozsah a dôvody odvolania zostávajú

nezmenené. „Navrhovateľ opravuje návrh uznesenia uvedeného v odvolaní v súlade s §§ 218 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Žilina,
38Cb/168/2015-134, z dňa 27. 4. 2015 zmenil, odvolaniu vyhovel a navrhované predbežné opatrenie
v celom rozsahu nariadil“.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.

1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom
prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa § 75 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.

Odvolací súd primárne uvádza, že okresnému súdu bol dňa 26.03.2015 doručený návrh žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
dôvodil neodkladnou potrebou úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa má dosiahnuť
nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, keďže vecou samou sa mieni domáhať ochrany práv,

ktoré sú porušené konaním žalovaného 1/, ktorý bez akéhokoľvek oprávnenia žalobcovi oznámil, že
nemá nárok na podporu napriek tomu, že žalobca splnil podmienky stanovené zákonom č. 309/2009 Z.z.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd akcentuje, že hoci predbežné opatrenie ako
procesno-právny inštitút má zabezpečiť dočasnú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka
súdnehokonaniavrovinedočasnejúpravypomerovalebopreprípadobavy,žebybudúcivýkonsúdneho

rozhodnutia bol ohrozený, k tomu, aby súd takýto procesno-právny inštitút nariadil, musia byť osvedčené
zákonné podmienky, ktoré sa pre jeho nariadenie vyžadujú a ktoré vyplývajú z § 75 ods. 2 OSP, a to
tak pre podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania, ako aj v
priebehu súdneho sporu. Sú teda stanovené dve základné kumulatívne podmienky, len za súčasného
splnenia, resp. osvedčenia ktorých, je možné vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Prvou

podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a druhou
základnou podmienkou je odôvodnenie resp. osvedčenie dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne
hroziacejujmy.Jenepochybné,žezákon,atoOSPukladávsúvislostispodanýmnávrhomnanariadenie
predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie.

Prvostupňový súd správne vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v začatom

súdnom konaní aplikoval § 74 a nasl. ustanovenia OSP a pre splnenie podmienok podaného návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia sa v rámci vykonávaného dokazovania oboznámil s listinami
doloženými primárne žalobcom, za súčasného vychádzania i z doloženého vyjadrenia žalovaného a
zo stavu známeho z vlastnej rozhodovacej činnosti okresného súdu, keď hodnotil, či boli osvedčené
kumulatívne obidve základné zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia

voči žalovanému v zmysle § 75 ods. 2 OSP. Z tohto zákonného ustanovenia tak ako už odvolací súd
v tomto rozhodnutí konštatoval vyplýva, že k vyhoveniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
sa vyžaduje kumulatívne splnenie konkretizovaných podmienok. K tomu, aby mohol byť žalobca v
súvislosti so svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia úspešný, bol teda povinný osvedčiť
obidve zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ jedna z nich

nie je splnená, nemôže byť takémuto návrhu vyhovené. Okresný súd vzhľadom k charakteru procesno-
právneho inštitútu predbežného opatrenia vykonal v požadovanom rozsahu a stupni dokazovanie s
takýmtonávrhomspojené,atooboznámenímsavjednotlivostilistinnýmidôkazmitak,akosúobsiahnuté
v rozhodnutí okresného súdu, a to v miere osvedčenosti tvrdení žalobcu, nie ich preukázania, keďže
uvedené má priestor v rámci konania o veci samej. Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie predbežného

opatrenia zo dňa 25.03.2015 bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal dočasnej úpravy pomerov medzi
žalobcom a žalovaným, a to až do momentu rozhodnutia vo veci.

Odvolací súd za aplikácie § 219 ods. 2 OSP uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého uznesenia okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov okresného súdu, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí

v spojení s odvolacími dôvodmi žalobcu, je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné uviesť zhodne s
okresnýmsúdom,žetvrdenie,čižalobca(ne)splniloznamovaciupovinnosťvzmyslezákonač.309/2009
Z.z., a či sa na povinnosť žalobcu doručiť oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad
jej nesplnenia (ne)vzťahuje prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., sú medzi
účastníkmi sporné otázky, ktoré budú predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Práve zrozdielnosti argumentácie žalobcu a postoja žalovaného 1/ nielen v skutkových, ale aj v právnych
tvrdeniach, správne uzavrel okresný súd, že vo vzťahu k podmienke osvedčenia nároku žalobcu
sa nevyhnutne vyžaduje dokazovanie vo veci samej a zhodnotenie tohto nároku. Vzhľadom k tejto

prvej podmienke pre posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd
vecne správne postupoval, ak sa venoval druhej zákonnej podmienke, a to, či žalobca osvedčil
potrebu, naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením navrhovaného
predbežného opatrenia, resp. či bola osvedčená reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, ujmy na
strane žalobcu, v prípade nenariadenia navrhovaného predbežného opatrenia.

K odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na vecne správne zhodnotenie a závery okresného súdu
v napadnutom uznesení, keď pri skúmaní druhej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a
to naliehavosti, resp. reálne, bezprostredne a priamo hroziacej ujmy na strane žalobcu, poukázal na
list SSE zo dňa 17.02.2015 (č.l. 130 spisu), obsahujúci vyhlásenie o pripravenosti uzavrieť zmluvu s
každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky pre získanie podpory podľa zákona č. 309/2009
Z.z., za trhovú cenu vo výške 34,61 Eur/1MWh vykúpiť elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v

jeho zariadení na výrobu elektriny, pričom existenciu tohto listu žalobca v podanom odvolaní nepoprel,
ale naopak poukazoval na jeho obsah (č.l. 153-154 spisu). Okresný súd správnym spôsobom zdôraznil,
že tento listinný dôkaz bol rozhodným pri konštatovaní neosvedčenia naliehavosti pre nariadenie
predbežného opatrenia ako druhej kumulatívnej podmienky v súvislosti s podaným návrhom na
nariadeniepredbežnéhoopatrenia,keďžeprávetentolistinnýdôkazosvedčuje,žežalobcamávytvorenú

možnosť odpredať vyrobenú elektrickú energiu. Je pravdou, že táto cena je nižšia oproti cene, ktorú
by žalobca získal cez systém podpory, avšak i napriek uvedenému, týmto finančným príjmom na
základe uzavretej zmluvy, ktorej uzavretie ponúkol žalovaný 2/, má žalobca možnosť do určitej miery
eliminovať tvrdené straty. Z uvedeného listu žalovaného 1/ bolo osvedčené, že žalobca má možnosť
ďalej pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti, t.j. vyrábať elektrinu vo svojom zariadení a

túto odpredať žalovanému, ktorou možnosťou sa zabezpečí chod žalobcu, t.j. že žalobca nezostane
mimo akúkoľvek možnosť podnikania v dotknutom predmete svojej činnosti. To, že v prípade uzavretia
zmluvy so žalovaným 2/, ktorú možnosť má žalobca ponúknutú, dôjde k určitej finančnej strate, je
možnou okolnosťou spojenou s akýmkoľvek výkonom činnosti podnikateľského subjektu a táto, podľa
žalobcom poskytnutého tvrdenia neočakávaná strata, ktorá je spojená s výkonom jeho podnikateľskej

činnosti, nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v konštatovaní osvedčenia
naliehavosti pre jeho nariadenie.

V súvislosti s rešpektovaním zásady proporcionality pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a hodnotenia pomerov žalobcu a žalovaných, považuje odvolací súd za potrebné poukázať
aj na právny charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade ide o osobitný

vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca,
ako aj žalovaní sú podnikateľmi a ide o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. V týchto vzťahoch sú
si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaní rovní vo svojich právach a povinnostiach, preto prípadné
obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom
zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu

potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory
nie je schopný plniť svoje zmluvné záväzky, nepravidelné, „neočakávané náklady na rôzne opravy
jednotlivých časti výrobného zariadenia ako oplotenie, kamerový systém, hlavný meničový systém,
výmena nefunkčných/defektných solárnych panelov, kontrolne obchôdzky audítorov a znalcov, atď.“
Krajský súd považuje v súvislosti s potrebou prihliadania na zásadu proporcionality pri rozhodovaní o

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, za potrebné podporne a primerane poukázať na záver
vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého ...
„základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje“.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom

prípade skúmať i to, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov.
V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca
by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora
vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácaniedoplatkusplnil,jemedziúčastníkmisporná,avšakažporiadnomdokazovanívovecisamejtátospornosť
môže byť vyriešená konečným meritórnym rozhodnutím súdu.

Krajský súd pre účely ďalšieho súdneho konania zvýrazňuje, že tieto zhodnotenia sú len v štádiu

predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia žalobcovho nároku pre účely rozhodnutia o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže je možné, že na základe výsledkov dokazovania
vykonaného v konaní o veci samej okresný súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom (len
primerane a podporne viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 6 Cdo
171/2010).

Podľa odvolacieho súdu, za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie

predbežného opatrenia, a to dostatočného osvedčenia naliehavosti dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalobcu v rámci vymedzenia v odvolaní. Z vyššie citovaného § 75 ods. 2 OSP, tak ako už
odvolací súd uviedol v tomto svojom rozhodnutí vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia
dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Ak teda niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti
s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať
kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky

vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“.

V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje
§ 74 a nasl. OSP, osobitne § 75 ods. 2 OSP, preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale
aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená čo i len jedna

z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť
vyhovené.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh
žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách spojených s predbežným opatrením bude rozhodované až v rámci rozhodnutia vo veci samej

podľa § 145 OSP, preto krajský súd podľa § 224 ods. 1 OSP v zhode s okresným súdom nerozhodoval
o trovách spojených s týmto odvolacím konaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.