Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208200930
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6208200930.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti povinnému O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nám. XXX,
XXX XX O. G., vedenej pod sp.zn. EX XXX/XX súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 871,01 eur s príslušenstvom

a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k.
5Er/442/2008 - 48, zo dňa 06. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením č. k. 5Er/442/2008-48 zo dňa 06. júla 2012, exekúciu vedenú
pod sp. zn. EX XXX/XX súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, na základe poverenia vydaného
Okresným súdom vo Veľkom Krtíši pod č. XXXX XXXXXX dňa 19.05.2008, zastavil, podľa § 57 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení
s ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK).
Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 16,00 eur, do 3

dní od právoplatnosti uznesenia, podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu
podľa ZoRK, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným
titulom. Bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Povinnosť, kto má trovy platiť, súd
posudzoval s prihliadnutím na procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, že oprávnený
predložil súdu nespôsobilý exekučný titul na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č. k. 15 CoE/228/2012-73 zo dňa

11.12.2012, na odvolanie oprávneného vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Zároveň
odvolací súd rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 O. s. p.
tak, že návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoE/228/2012-73 zo dňa 11.12.2012
oprávnenýpodaldňa04.02.2013odvolanie,protivýrokuozamietnutínávrhuoprávnenéhonaprerušenie
odvolacieho konania, a dňa 12.02.2013 podal dovolanie, proti výroku, ktorým krajský súd uznesenie

okresného súdu zo dňa 06.07.2012 o zastavení exekúcie potvrdil.Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní oprávneného zo dňa 04.02.2013 rozhodol uznesením č.
k. 2OboE/12/2013-113 zo dňa 01.08.2013 tak, že odvolacie konanie zastavil. Najvyšší súd Slovenskej
republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 9 ods. 2 O. s. p. ). V tomto prípade krajský súd
rozhodoval o prerušení odvolacieho konania ako súd druhého stupňa.

O dovolaní oprávneného zo dňa 12.02.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením
sp. zn. 20boer/95/2013-115 zo dňa 28.05.2014 tak, že v dovolaním napadnutej časti (v potvrdzujúcom
výroku) uznesenie krajského súdu zo dňa 11.12.2012 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie, pretože krajský (odvolací) súd nerozhodol (resp. v rozhodnutí neuviedol dôvody, prečo sa

nezaoberal) o procesnom návrhu oprávneného na prerušenie odvolacieho konania aj podľa § 109 ods.
1 písm. b) O. s. p., ktorý návrh oprávneného je obsahom (súčasťou) odvolania oprávneného podaného
proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 5Er/442/2008-48 zo dňa 06. júla 2012. Potom uvedeným
postupom krajský súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. V zmysle § 237 písm. f) O. s.
p. zistená vada konania je dôvodom, pre ktorý najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zároveň dovolací súd týmto uznesením rozhodol aj o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol,
pretože vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní, ktoré by podľa názoru
dovolateľa mali byť dovolacím súdom predložené Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie, patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby
prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho
práva, ktorých výkladu sa dovolateľ domáhal. Nie je otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie
daného prípadu rozhodujúca.

Z vyššie uvedeného skutkového stavu teda vyplýva, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. 15CoE/228/2012-73 zo dňa 11.12.2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 2OboE/12/2013-113 zo dňa 01.08.2013, vo výroku, ktorým krajský súd návrh
oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s . p. zamietol
je nedotknuté.

Predmetom ďalšieho konania odvolacieho súdu v zmysle zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu

je posúdenie návrhu oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.
s. p. zo dňa 23.08.2012 a rozhodnutie o ňom, a predmetom konania je aj opätovné prejednanie a
rozhodnutie o odvolaní oprávneného zo dňa 23.08.2012 podanom proti uzneseniu Okresného súdu vo
Veľkom Krtíši č. k. 5Er/422/2008-48 zo dňa 06. júla 2012, vo výroku, ktorým okresný súd prebiehajúcu
exekúciu zastavil. (Vo výroku o trovách exekúcie zostáva uznesenie okresného súdu zo dňa 06.07.2012

nedotknuté - v zmysle novely ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.11.2013
odvolanie proti trovám exekúcie v rozhodnutí o zastavení exekúcie nie je prípustné.)

Oprávnený v odvolaní zo dňa 23.08.2012 navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť. Trval na
pokračovaní v exekúcii.

Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust.

Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Poukazoval na to, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, je právne záväzný (§
159 O. s. p.) a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný (§ 161 O. s. p.). Pokiaľ ide o prieskum
rozhodcovských rozsudkov, právny poriadok Slovenskej republiky priznáva plnú kontrolnú jurisdikciu
pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 ZoRK, ktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom

rozsahu a pre všeobecný súd redukovanú, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe
žaloby (podľa O. s. p.), tento môže preskúmať rozhodcovský rozsudok iba z taxatívne vymedzených
dôvodov (§ 40 a nasl. ZoRK). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom, ani nahradzovať procesnú pasivitu povinného (napríklad v nepodaní žaloby ozrušenie rozhodcovského rozsudku) svojou aktivitou založenou na účelovej a zo zákona nedovolenej
argumentácii a postupe ex offo, ktorá je porušením zásady rovnocennosti účastníkov. Ust. § 45 ods. 2
ZoRK explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní

a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu
mimo rámec zverenej právomoci a k revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal
súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá

tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie, a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch vykonateľné po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpis upravujúceho konanie, v
ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti,
zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť(skutkovéaprávnezávery)rozsudkuvšeobecnéhosúdu,anirozsudkurozhodcovskéhosúdu.

Rozhodcovská doložka je platná, neprieči sa zákonu ani dobrým mravom. Nebráni dlžníkovi, aby svoje
právavočiveriteľoviuplatnilnapríslušnomvšeobecnomsúdeazároveňumožňujeveriteľovi,abyuplatnil
svoje práva voči dlžníkovi na rozhodcovskom súde.

Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, týmto je daný rámec jej
podstatných náležitostí. Táto zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Exekučný súd nevykonal náležité dokazovanie. Postupom exekučného súdu, keď bez súčinnosti
oprávneného opätovne rozhodoval o jeho právach (v súvislosti s úplnou revíziou rozsudku
rozhodcovského súdu), nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť

k týmto sa sám vyjadriť a možnosť navrhnúť dôkazy, bola oprávnenému ako účastníkovi exekučného
konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na nedostatku právomoci exekučného súdu, nedôsledne
zistenom skutkovom stave veci a nesprávnom právnom posúdení.

Ak sa odvolací súd nestotožnil s ústavne súladnou (vyššie uvedenou) interpretáciou ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku oprávnený žiada, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b)
O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade
ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s

princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné
opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a to bez
akejkoľvek časovej limitácie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99 /1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania
podľa§214ods.2O.s.p.auznesenieokresnéhosúdunaodvolanieoprávnenéhovovýrokuozastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) zamietol.

Odvolací súd na odvolanie oprávneného prejednal vec vo výroku o zastavení exekúcie napriek poučeniu

okresného súdu, že proti predmetnému uzneseniu odvolanie nie je prípustné s poukazom na ust. §202 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti rozhodnutiu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Ide o
prvostupňové rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého

exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, kedy
súd poukázal na osobitný zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, najmä jeho ust. § 45 ods.
1, 2 a tiež na zákon č. 401964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien. Súdna prax v názore
na otázku ne/prípustnosti odvolania voči takémuto rozhodnutiu súdu jednotná nie je, čo pramení z nie
celkom presnej a jednoznačnej dikcie ust. § 45 ods. 1,2 ZoRK - použitia základných pojmov “exekúcia“

a „exekučné konanie“ prevzatých z Exekučného poriadku do tohto ustanovenia. V záujme stability
súdneho rozhodovania a aby postup súdu nebol akokoľvek spochybniteľný pokiaľ ide o právo účastníka
konať pred súdom, vývoj praxe sa skôr prikláňa k výkladu, že v takomto prípade je odvolanie proti
uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku prípustné, vzhľadom na dikciu
ust. § 45 ods. 3 ZoRK, podľa ktorého proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1, 2 § 45 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú

zmluvu resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Za spotrebiteľskú zmluvu v širšom
ponímaní možno považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvu o úvere zo dňa
30.03.2007 možno subsumovať pod ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31.12.2007 a zároveň aj ust. § 1 ods. 2, 3 a § 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch platné v rozhodnom čase.

Zisteniu právnej povahy (spotrebiteľskému charakteru) zmluvného vzťahu bolo potrebné podriadiť,

ako to správne urobil okresný súd, jeho ďalší procesný postup, v ktorom sa prednostne zaoberal
otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul a skúmal či exekučným
titulom (rozhodcovským rozsudkom) priznané plnenie ne/vykazuje znaky zákonodarcom upravené v §
45 ods. 1 písm. c) ZoRK ako dôvody brániace nútenému vymáhaniu priznaného plnenia (ak plnenie
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Výsledkom bolo zistenie

o neprijateľnosti (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v konečnom dôsledku neplatnosti (§ 39
Občianskeho zákonníka) rozhodcovskej doložky, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc
konať. Potom je namieste zákonodarcom upravený postup brániaci v tom, aby sa plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom, ktoré spĺňa znaky § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, vymáhalo.

O rozhodcovskej doložke zakotvenej iba vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 17.)

nemožno vysloviť iný záver, než že je podmienkou zmluvy neprijateľnou podľa ust. § 53 ods. 1 a od
počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ktoré
stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ (Zhodne ako
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, na ktoré v rozhodnutí nesprávne
odkázal okresný súd. Ide o pochybenie, ktoré nemá vplyv na správnosť výsledku rozhodnutia okresného

súdu). Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom (právnym
predchodcom oprávneného) pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol. Povinný
(spotrebiteľ) v konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorej

význam preukázateľne dodávateľ povinnému (spotrebiteľovi) ani nevysvetlil.Zároveň rozhodcovská doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, zjavne účastníkmi nie je
podpísaná. V Zmluve o úvere zo dňa 30.03.2007 je síce uvedené: „že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy,

nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane
všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy).......“. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
sú však len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve.
Potom nemožno prijať jednoznačný záver, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi uzavretá v striktne
(kogentne) predpísanej forme, ako vyžaduje ust. § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod sankciou

neplatnosti). Ak rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z takto uzavretej doložky, je dôvodné
pochybovať o tom, či jeho rozhodnutie možno považovať za vydané oprávnenou osobou.

Odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku a zastavení exekúcie potvrdil z tých istých dôvodov,
ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (§ 57 až § 59 Exekučného poriadku). Každý z týchto
dôvodov má za následok zastavenie exekúcie. Okresný súd, ako súd exekučný (§ 45 Exekučného

poriadku) rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Súd
poukázal na osobitný zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a
tiež na Občiansky zákonník. Aplikoval príslušné právne predpisy SR (pramene práva) v ktorých je
smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

obsiahnutá.

Postup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul v štádiu konania po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, treba hodnotiť ako opodstatnený a súladný so zákonom. S poukazom
na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1) súd môže skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka

konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Exekučný súd neposudzoval vecnú
správnosť rozsudku rozhodcovského súdu. Skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie.

Exekučný súd náležite zistil skutkový stav a mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie vo

veci. Exekučné konanie je konanie vykonávacie, nie sporové, v exekučných konaniach sa spravidla
pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná v základom konaní a dokazovanie nie
je potrebné. Názor oprávneného, že keď ho súd v exekučnej veci nevypočul, či nenariadil pojednávanie,
odňal tým oprávnenému možnosť konať pred súdom, nemá oporu v platnej právnej úprave v rozhodnom
čase.

Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s.
p. odvolací súd zamieta, z týchto dôvodov.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Cit. ustanovenie upravuje prípady, kedy je súd povinný prerušiť konanie. Návrh všeobecného súdu na
zaujatie stanoviska je svojou podstatou návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa
čl. 125 Ústavy SR bez ohľadu na to, že tento návrh sleduje podľa cit. ustanovenia O. s .p. len zaujatie

stanoviska. Dôvodom prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O. s p. nie je skúmanierozporu právnych predpisov rovnakej právnej sily, ale predmetom konania ústavného súdu je skúmanie
súladu (zákonnosti) právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily.

Prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. možno len vtedy, ak k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania.

Oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 23.08.2012 (číslo listu 57 spisu) podanom proti uzneseniu
okresného súdu navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. konanie prerušil a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (prvá a druhá
veta) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom

právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti
pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Zjavne oprávnený navrhuje prerušenie konania podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s . p..

Odvolací súd ale nedospel k záveru o nesúlade ustanovení právnych predpisov, ktoré na vec aplikoval
exekučný súd s Ústavou Slovenskej republiky.

V rámci realizovaného procesného postupu exekučného súdu a pri aplikácii príslušných ustanovení
Exekučného poriadku, vrátane ust. § 44 ods. 2, odvolací súd nezistil a nemal preukázanú
oprávneným tvrdenú potrebu predložiť Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia

§ 44 ods. 2 (prvá a druhá veta) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy Slovenskej
republiky pre (údajný) rozpor tohoto právneho predpisu s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práv v právny poriadok (v čom vidí oprávnený rozpor v návrhu na prerušenie
nekonkretizoval, návrh bližšie neodôvodnil). Aplikácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená
na jednotnom výklade a konštatnej, ustálenej judikatúre (treba zdôrazniť aj Ústavného súdu), v zmysle

ktorej exekučný súd je oprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie.

V obsahovo rovnakých, ako aj vyššie uvedených námietkach oprávneného sa už odvolací súd vyjadril
vo viacerých skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení oprávneného. Ide o právne závery, že predpokladom na vedenie exekúcie voči
dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku), pričom každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého
exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti. Rozsah
prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaný.

V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a môže skúmať
počas celého exekučného konania, v každom štádiu konania (teda aj v neskorších
štádiách exekučného konania), na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Rovnaký názor vyslovil
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo 23.

novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Takýto právny názor navyše plne zodpovedá záverom
obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny

dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že
vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu
podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou
dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za
nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného

súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiťsa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Zhodný názor, vyslovil Ústavný súd Slovenskej
republiky aj v uznesení č. k. II ÚS 545/2010-5, že exekučný súd je v každej fáze konania povinný skúmať
podmienky pre výkon rozhodnutia. Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej

veci. ((Pokiaľ rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, ide o porušenie práva na
spravodlivý súdny proces zakotveného v čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.)

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, bol opodstatnený a zákonom podložený postup
exekučnéhosúdu,nebolposudzovanímvecnejsprávnostirozsudkurozhodcovskéhosúduanesmeroval

k jeho „zrušeniu“, exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. V rámci exekučného
konania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené ako exekučný titul z hľadiska, či
nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Pri riešení tejto
otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.

§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských

veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Tomuto záveru napokon
svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje
len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je

súkromnoprávnym konaním. (V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.01.2012
sp. zn. 6Cdo 143/2011 v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je
povinný preskúmať ho aj podľa kritérií ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK a pokiaľ zistí, že rozsudok má
nedostatok, musí exekúciu v zmysle cit. ustanovenia zastaviť.)

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3

O. s. p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie
na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie
exekúciu vykonávať.

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie nedošlo k prekročeniu preskúmavacej právomoci
exekučného súdu, pretože exekučný súd je povinný v každej fáze konania skúmať podmienky pre výkon

rozhodnutia.

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdu dňa 25.02.2008 zmluvu o úvere, ani
všeobecné podmienky poskytnutia úveru nepripojil. Zmluva o úvere, vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, bola exekučnému súdu doručená dodatočne, až po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie. „Opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a to bez

akejkoľvek časovej limitácie “, ako postup exekučného súdu preskúmavajúceho exekučný titul v štádiu
po vydaní overenia na vykonanie exekúcie, označil oprávnený, jeho výklad cit. ustanovenia odvolací
súd považuje za zužujúci a účelový, je v rozpore s účelom tohto ustanovenia Exekučného poriadku a
záväzkami Slovenskej republiky po vstupe do EÚ vo vzťahu k ochrane spotrebiteľov.Odvolací súd zastáva názor, že v exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie
podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.