Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/459/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205058
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205058.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: C., s.r.o., C. XX, H., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou Z. s.r.o., so sídlom v H., C. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: V. Q.,
nar. XX.X.XXXX, G. XX, o vymoženie 180,28 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
M. Y., Exekútorský úrad H., F. XX, H., pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/482/2014-11 zo dňa 29.5.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. M. Y., Exekútorský úrad
so sídlom H., F. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 27.7.2012 požiadal súdny

exekútor dňa 26.5.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Záväzok povinného vyplýval zo
zmluvy o úvere zo dňa 22.1.2010 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnému úver vo výške 400 eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods.
2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučnýporiadok“), podľa§52ods.1,3,4,§53ods. 1,4písm.r/,5, §54ods.1,2, §39 Občianskeho
zákonníka, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že zmluva o

úvere zo dňa 22.1.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Po preskúmaní rozhodcovskej doložky bod 15 a/, b/ Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v
ktorom si mali strany dohodnúť, že prípadné spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, súd prvého stupňa takýto spôsob riešenia sporov považoval za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že táto zmluvná podmienka nebola

so spotrebiteľom individuálne dojednaná, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami veriteľa a
povinný nemal možnosť všeobecné podmienky veriteľa žiadnym spôsobom ovplyvniť - mohol len k
zmluve ako celku pristúpiť, alebo ju ako celok odmietnuť. Súd prvého stupňa zdôraznil, že dohodnutá
rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešiť spory s dodávateľom v rozhodcovskom
konaní. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že tieto ustanovenia zmluvy o úvere sú v
rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo má za následok ich

absolútnu neplatnosť, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekučného konania.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s.

p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe
exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný

titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd
sa však podľa oprávneného musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou

pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým

rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská doložka
bola dohodnutá formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, prípadne v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré

sú pre zmluvné strany záväzné. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. mal za to, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom, pretože povinný ako spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje
právo zo zmluvy. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 21.8.2014 a povinnej dňa 25.8.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený namietal predovšetkým prekročenie právomoci exekučným súdom pri preskúmavaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z

dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/

alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením §
44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať
a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na vymoženie nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa

tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol
právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je teda nielen oprávnený,
ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené
exekučný súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,

oprávnenie skúmať exekučný titul má však počas celého exekučného konania, teda v každom štádiu
konania, a to či už na návrh účastníka alebo aj bez návrhu. Ak zistí, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekúciu v každom štádiu konania
i bez návrhu zastaviť. Súd prvého stupňa preto dôvodne skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom
na to oprávneným.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie

(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v čl. 15 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť.
Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebonemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa
§ 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1a2citovanéhozákonaveriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci súčasťou zmluvy o úvere, je zakotvená vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však zmluvné strany nepodpísali.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.

2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Oprávnený nepredložil rozhodcovskú zmluvu uzavretú účastníkmi konania na samostatnej listine a
rozhodcovskádoložkaniejezakotvenáanivzmluveoúvere.Rozhodcovskádoložkasanachádzalenvo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného - bod 15, je však neplatná pre nedodržanie
zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej doložky, preto sa odvolací súd ďalšími

odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §
142 ods. 1 O. s .p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.