Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/839/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614206007
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Bc. Hana Žitňanská
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614206007.1

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX
XX H., o vymoženie sumy 2893,69 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Júliusa
Rosinu, Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany pod sp. zn. EX 935/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo

dňa 3.7.2014 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie (zn. 8500016225
zo dňa 26.6.2014) na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava sp. zn. 23/02/14 zo dňa 26.2.2014
(ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie istiny vo výške 2893,69 eur; zmluvnej pokuty vo

výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 1,9% ročne, a to zo sumy 80,37 eur od 10.12.2012
do 21.1.2013, zo sumy 67,37 eur od 22.1.2013 do 21.2.2013, zo sumy 80,37 eur od 10.1.2013 do
21.2.2013, zo sumy 80,37 eur od 10.2.2013 do 4.3.2013, zo sumy 80,37 eur od 10.7.2013 do 21.7.2013,
zo sumy 0,37 eur od 22.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 10.8.2013 do zaplatenia, zo sumy
80,37 eur od 10.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37
eur od 10.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 2571,84 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, a to až do dňa,

kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu celkovo sumu 1500,- eur, pričom odo dňa
nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy už iba úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
2893,69 eur do zaplatenia; trov rozhodcovského konania v sume 32,40 eur; trov právneho zastúpenia
v rozhodcovskom konaní v sume 428,46 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny
exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný po podaní žiadosti súdnym exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie(ďalejlenžiadosť)postupovaťpodľa§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.Exekučnéhoporiadku
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len EP), t. j. preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie
exekúcieaexekučnéhotitulusozákonomaožiadostirozhodnúť(udeliťexekútorovipoverenieresp.jeho
žiadosť zamietnuť - ak zistí rozpor so zákonom). Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
(§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora postupuje aj podľa § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZoRK), t. j. skúma,

či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 44 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK má
súd povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK už pri

rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podaniažiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak
by vyvstalo ako nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
a následne exekúciu zastavil. V súvislosti s preskúmaním rozhodcovského rozsudku súd poukazuje na

rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Austurcom Telecomunicacions SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6.10.2009.

Vovecijeexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudok,ktorýmbolapovinnémuuloženápovinnosťzaplatiť
oprávnenému v exekúcii uplatnené nároky. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016225 uzatvorenej medzi

oprávneným a povinným dňa 10.10.2012.

Oprávnený predložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500016225 (ďalej len zmluva) uzavretú s povinným dňa 10.10.2012 vrátane jej súčasti -
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného (ďalej len zmluvné dojednania alebo
ZD). Zo žiadosti (bod 13) vyplýva, že riadnym vyplnením a následným podpisom žiadosti/zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril oprávnený s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania na jej zadnej strane. Na základe zmluvy bol povinnému
poskytnutý úver vo výške 1500,- eur, ktorý mal oprávnenému vrátiť spolu s úrokom v 42-och mesačných
splátkach vo výške 80,37 eur. Celkovo tak mal povinný zaplatiť úver zvýšený o úrok v sume 3375,54 eur.
Zo zmluvy súčasne vyplýva, že povinnému bola schválená výška revolvingu (automatického poskytnutia
ďalšiehoúveru-peňažnýchprostriedkov)vsume790,84eurstým,žepodmienkyposkytnutiarevolvingu

súupravenévzmluvnýchdojednaniach(čl.4).Zmluvnédojednaniaupravujúajďalšiepodmienkyzmluvy
o revolvingovom úvere, napr. sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy -
zmluvnú pokutu, úrok z omeškania (čl. 14).

Zmluva obsahuje v bode 8 Dohodu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka (ďalej aj len dohoda o odklade splátok alebo dohoda), ktorej predmetom je podľa zmluvy

záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu
spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a súčasne záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi za poskytnutie možnosti odkladu splátok odplatu vo výške 215,75 eur s tým, že táto
odplata je splatná dňom uzavretia dohody. Podľa dohody (bod 8.4) sa mali veriteľ a dlžník dohodnúť
na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka (povinný) voči veriteľovi (oprávnený)

na poskytnutie schváleného úveru oproti pohľadávke veriteľa (oprávnený) voči dlžníkovi (povinný) na
zaplatenie odplaty za možnosť odkladu splátok, a to ku dňu poskytnutia úveru.

Z karty klienta k zmluve o úvere ku dňu 26.6.2014 vyplýva nominálna výška úveru (pôžičky) v sume
3375,54 eur, poskytnutá čiastka 1500,- eur, vyplatená čiastka 1284,25 eur - dňa 10.10.2012, splatená
suma 481,85 eur s tým, že zostáva doplatiť 2893,69 eur.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len zákon
o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvyospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2012 (v čase uzavretia zmluvy)
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané..
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré napr.

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zo zmluvy bolo zistené, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť
spotrebiteľské právo, pričom zmluva o úvere bola posúdená za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to z
nasledovných dôvodov. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme
úveru. Oprávnený je podnikateľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, pri
uzatváraní zmluvy teda konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy

mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o povinného, ktorý
je dlžníkom zo zmluvy, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového formátu zmluvy
(žiadosti) vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám,

pričomideozmluvyvrátanezmluvnýchdojednaní,ktorébolivopredveriteľompripravenépreveľkýpočet
dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Zmluva uzavretá
medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže peňažné
prostriedky boli poskytnuté povinnému formou úveru a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o

spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2 ZoSÚ), bol úver poskytnutý veriteľom
povinnému posúdený za spotrebiteľský úver.

Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu

na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe
práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy
upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je
možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa
tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane
premlčania, zmluvnej pokuty a pod.).Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať (§ 9 ods. 2 ZoSÚ) s tým, ak niektoré z týchto náležitostí neobsahuje, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy). Medzi tieto

náležitosti patrí ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom sa majú uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. V prípade RPMN sa však
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov nielen vtedy, keď v zmluve nie je uvedená, ale aj vtedy
ak je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ účinného v

čase uzavretia zmluvy).

Zo zmluvy vyplýva RPMN pre úver vo výške 70,21%, podľa údajov vyplývajúcich zo zmluvy (výška
úveru 1500,- eur, výška splátky 80,37 eur, počet splátok 42 a mesačná frekvencia splátok) bola
RPMN vypočítaná (pomocou kalkulačky pre výpočet RPMN nachádzajúcej sa na internetovej stránke
www.ekonomika.sme.sk) vo výške 70,01%. Porovnaním RPMN uvedenej v zmluve a vypočítanej podľa
údajov vyplývajúcich zo zmluvy, tak bolo zistené, že v zmluve je RPMN uvedená síce v inej výške,

ale nie v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy a karty klienta však bolo zistené, že povinnému bola
na základe zmluvy o úvere vyplatená iba čiastka 1284,25 eur, pretože oproti schválenému úveru vo
výške 1500,- eur si oprávnený započítal sumu 215,75 eur ako odplatu za možnosť odkladu splátok.
Dohodu o možnosti odkladu splátok (čl. 8 zmluvy), na základe ktorej si oprávnený v okamihu poskytnutia
úveru započítal odplatu v sume 215,75 eur (povinnému túto sumu nevyplatil), však súd posúdil za

absolútne neplatnú (podľa § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), pre jej rozpor s dobrými mravmi
(§ 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o možnosti odkladu splátok spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná individuálne.
Z formátu dohody je zrejmé, že bola veriteľom vopred formulovaná a dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah
(do vopred pripraveného textu, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, bola dopísaná iba výška odplaty

za možnosť odkladu splátok). Dohoda podľa názoru súdu výrazne zhoršuje postavenie dlžníka, ktorý
prakticky už za možnosť poskytnutia odkladu splátok, a to bez ohľadu na to, či má o takúto „službu“
vôbec záujem, resp. či mu bude vôbec poskytnutá, je povinný už v čase uzavretia zmluvy o úvere zaplatiť
odplatu, ktorá je súčasne aj neprimerane vysoká, keď jej výška 215,75 eur takmer dosahuje sumu troch
splátok, ktoré môžu byť odložené (3 x 80,37 eur = 241,11 eur, pričom z tejto výšky troch splátok odmena

predstavuje 89,48%). Povinný pritom nemá žiadny právny nárok na odpustenie, resp. vrátenie, odmeny,
ak „službu“ nevyužije, resp. na zníženie odmeny, ak využije možnosť odkladu iba jednej alebo dvoch
splátok (dohoda v tomto smere upravuje iba oprávnenie veriteľa na základe jeho uváženia odmenu
znížiť). Súd má zato, že celá konštrukcia „služby“ - možnosti odkladu splátok a odplaty za ňu, je v rozpore
s dobrými mravmi a jej cieľom nie je ani tak poskytnutie „služby“ dlžníkovi (spotrebiteľovi), ako zvýšenie

odplaty veriteľa spojenej s poskytnutím peňažných prostriedkov (úveru).

Vzhľadom na to, že oprávnený vyplatil povinnému na základe zmluvy o úvere iba sumu 1284,25 eur,
keď od schválenej výšky úveru v sume 1500,- eur odpočítal odplatu za možnosť odkladu splátok v
sume 215,75 eur. Táto odplata ale oprávnenému nepatrí, pretože vyplýva z neplatnej dohody o odklade
splátok, preto za čerpanú istinu úveru (výšku poskytnutého úveru) je potrebné považovať sumu 1284,25

eur. Pri takejto výške úveru však už RPMN predstavuje 92,98%, čo je oproti RPMN uvedenej v zmluve
v neprospech spotrebiteľa, a to je ďalší dôvod, pre ktorý sa úver poskytnutý povinnému považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej zo zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti - konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Zmluva síce obsahuje údaj o výške, počte splátok (42) a ich
splatnosti (9. dňa v mesiaci). Konečný dátum splatnosti, teda konkrétny dátum splatnosti poslednej
splátky, v zmluve uvedený nie je. Rovnako v zmluve nie je uvedený ani dátum prvej splátky. Aj keď je
v zmluve uvedený počet splátok, podľa názoru súdu, len tento samotný údaj neposkytuje spotrebiteľovi
vstupujúcemu do úverového vzťahu jednoznačnú informáciu o konečnej splatnosti úveru, a to aj keby

bola v zmluve uvedená splatnosť prvej splátky, nieto vtedy, ak ani tento dátum zo zmluvy nevyplýva. Súd
má zato, že konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve uvedená presným dátumom (z ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ nevyplýva, že stačia údaje, z ktorých by si ju mohol spotrebiteľ odvodiť).Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa zmluvy
celková čiastka, ktorú musí povinný zaplatiť v sume 3375,54 eur pozostáva z úveru + úrokov. Splátky
vo výške 80,37 eur by mali preto pozostávať z úveru a úrokov, pričom zo zmluvy (ani zmluvných

dojednaní) nie je zrejmé, aká časť splátok predstavuje úver, aká úrok a kedy sú splatné (ktorý konkrétny
deň, ktorá splátka). Podľa zmluvných dojednaní bol veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o
schválení úveru, ktoré malo obsahovať aj splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a
podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum poslednej splátky úveru,
periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru,

ako aj ďalšie údaje. Či takého oznámenie bolo povinnému zaslané, nebolo preukázané (nevyplýva z
rozhodcovského rozsudku), ak by však aj bolo, náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch musia byť obsahom zmluvy, t. j. musia byť spotrebiteľovi známe už v čase,
keď vstupuje do úverového vzťahu, nie až dodatočne. S poukazom na uvedené, je úver bezúročný a
bez poplatkov aj z dôvodu, že zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.

Napriek tomu, že úver poskytnutý povinnému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, z predložených

písomností je zrejmé, že oprávnený si voči povinnému úroky uplatňuje a rozhodcovským rozsudkom mu
ich bol povinný zaviazaný zaplatiť, aj keď sú právom nedovoleným plnením. Keďže povinnému bol úver
poskytnutý vo výške 1284,25 eur a povinný už splatil sumu 481,85 eur, pričom zmluva sa považuje za
bezúročnú a bez poplatkov, z poskytnutého úveru zostáva splatiť sumu 802,40 eur (nie sumu 2893,69
eur, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť rozhodcovským rozsudkom).

Exekučný súd má tiež zato, že v zmluve dojednaná odplata za úver, ktorou sú podľa čl. 5 zmluvných
dojednaní úroky, je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 53 ods. 6 prvá veta Občianskeho
zákonníka účinného do 31.5.2014 (v čase uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Podľa zmluvy mal povinný zaplatiť

celkom čiastku 3375,54 eur, ktorá sa skladá z úveru v sume 1500,- eur a úrokov v sume 1875,54 eur
za celú dobu čerpania úveru. Úroky tak predstavujú 125,04% zo sumy úveru. Pri zohľadnení doby
splatnosti úveru (42 mesiacov) potom predstavujú dojednané ročné úroky z úveru 35,76% (125,04% :
42 mesiacov = 2,98% mesačne x 12 mesiacov = 35,76% ročne). Dojednanie výšky úrokov, i napriek
tomu, že je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak

je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú
osobu vo výške presahujúcej 35% ročne, ktorá významne (viac ako dvojnásobne) prevyšuje priemernú
mieru úrokov 14,54% ročne z nových úverov poskytovaných v danom období obchodnými bankami
obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov, je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými
mravmi. Ešte výraznejšie sa tento rozpor prejavuje pri úroku z úverovej istiny v sume 1284,25 eur, ktorá

bola povinnému skutočne vyplatená, u ktorej predstavujú ročné úroky vo výške 46,56% (celková čiastka,
ktorú mal povinný zaplatiť 3375,54 eur mínus vyplatená suma 1284,25 eur = úroky 2091,29 eur, ktoré
zo sumy úveru 1284,25 eur predstavujú 162,84% z čoho pri dobe splatnosti 42 mesiacov vyplývajú
ročné úroky 46,56%). Ako už bolo uvedené, rozhodcovským rozsudkom bol povinný úroky vyplývajúce
z dojednania v zmluve zaviazaný zaplatiť.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému aj zmluvnú pokutu - vo výške
0,04% ročne z jednotlivých dlžných súm, pričom obdobie platenia zmluvnej pokuty je viazané na
skutočnosť, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania, na ktorého zaplatenie bol povinný
tiež zaviazaný, dosiahnu celkovo sumu 1500,- eur. Dohoda o zmluvnej pokute je podľa názoru súdu
absolútne neplatená z dôvodu nedodržania písomnej formy - § 40 ods. 1 OZ. Podľa § 544 ods. 2

OZ možno zmluvnú pokutu dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú
pokutu, nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11.11.2013). Všeobecné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa skôr uniknú (napr.rozhodcovská doložka alebo dohoda o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nekoná v právnom
vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Zmluvná pokuta, ktorú si oprávnený
uplatnil voči povinnému, nevyplýva z dohody, ktorá by bola súčasťou zmluvy o úvere, ale vyplýva iba z

dohody nachádzajúcej sa vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú povinným ani podpísané, okrem
toho sú písané drobným písmom a sú tak aj značne neprehľadné. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty vo
všeobecnýchpodmienkach(zmluvnýchdojednaniach),podľanázorusúdunespĺňapodmienkupísomnej
formy, a to napriek tomu, že zmluva obsahuje prehlásenie, že si zmluvné dojednania prečítal. Zmluvná
pokuta, ktorú bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť, je s poukazom na uvedené

právom nedovoleným plnením.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť (vo
výške 1,9% ročne, resp. 8,5% ročne), tento bol oprávnenému priznaný aj z právom nedovoleného
plnenia (úrokov, ktoré sú súčasťou sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť - celková čiastka a teda
aj splátky by mali pozostávať z istiny a úrokov). Rozhodcovský rozsudok je v časti úroku z omeškania aj
nevykonateľný, keďže obdobie platenia úroku z omeškania, či už vo výške 1,9% ročne alebo vo výške

8,5% ročne, je viazané na platenie zmluvnej pokuty, ktorá však oprávnenému nepatrí a teda ani spolu s
úrokom z omeškania nemôže dosiahnuť sumu 1500,- eur. Okrem toho výška poskytnutých peňažných
prostriedkov je 1284,25 eur, preto by sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmeli prekročiť túto sumu (nie sumu 1500,- eur) - § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému ako procesne úspešnému
účastníkovi aj trovy rozhodcovského konania. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní však
s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so
zákonom a preto ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať. Vzhľadom
na to by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal povinný platiť trovy rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy. Medzi
účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská zmluva podrobená súdnej kontrole
aj podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky)
spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o

právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o
rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských
zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba

chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje
silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny
formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej
tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu
zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu

zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď.

Podľa rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 10.10.2012 akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým

z dvoch stálych rozhodcovských súdov vymenovaných v rozhodcovskej zmluve s tým, že výber
rozhodcovského súdu oprávneného vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej
žalobný návrh (bod 5 rozhodcovskej zmluvy). V rozhodcovskej zmluve dlžník vyhlásil, že s jej
uzatvorením súhlasí, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere, že nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, o čom

bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (body 1, 2 rozhodcovskej zmluvy). Podľabodu 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred jej uzatvorením poučil dlžníka, že dôsledkom uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a
dlžník uzatvoria, v rozhodcovskom konaní, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber

jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská zmluva (v bode 7) upravuje aj
možnosť odstúpenia od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do štrnástich dní od uzavretia zmluvy s tým,
že oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.

Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy predloženej oprávneným súd v prvom rade skúmal, či bola
dojednaná individuálne, pretože práve táto skutočnosť je podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Oprávneným predložená rozhodcovská zmluva - dohoda zmluvných strán
o právomoci rozhodcovského súdu, bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy (na
samostatnej listine). Táto skutočnosť podľa názoru exekučného súdu ešte neodôvodňuje záver, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá individuálne a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,

ale aj predformulované znenie rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v tejto veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Oprávnený vopred
formuloval všetky ustanovenia zmluvy (pri jej uzatváraní boli do oprávneným pripraveného tlačiva
dopísané iba údaje o povinnom (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia) a číslo rozhodcovskej

zmluvy (zhodné s číslom zmluvy o úvere). Z návrhu rozhodcovskej zmluvy (jej celkového charakteru)
nevyplýva, že by spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd s poukazom na uvedené zastáva názor,
že rozhodcovská zmluva, aj keď bola uzavretá na samostatnej listine, individuálne dojednaná nebola.
Tento názor zastáva aj napriek tomu, že dlžník podľa rozhodcovskej zmluvy (bod 1) vyhlásil, že

s jej uzatvorením súhlasí, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy
o úvere a nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, o čom bol zo strany veriteľa jasne a
zrozumiteľne informovaný. Za adekvátne poučenie však súd nepovažuje, ak je spotrebiteľovi oznámené,
že spory môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, pričom výber z
týchto dvoch možností spočíva na žalobcovi (bod 3). Takéto poučenie totiž neposkytuje spotrebiteľovi

dostatočné informácie o tom, či vôbec bude mať sám možnosť výberu typu konania, resp. že takúto
možnosť ani nebude mať, ak žalobcom bude oprávnený a predovšetkým o tom, čo znamená výlučné
riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Súd má zato, že ak nie je spotrebiteľ náležite
informovaný o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, nemožno za zhojenie individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy považovať ani skutočnosť, že zmluva obsahuje vyhlásenie o tom, že

s ňou súhlasil, resp. ju nebol povinný uzavrieť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozhodcovskú
zmluvu predložil oprávnený povinnému na podpis pri podpisovaní zmluvy o úvere, teda v čase jeho
zníženej bdelosti, keď jeho motiváciu bolo uzavrieť úverovú zmluvu a v čase, keď ešte nevznikol spor
(a povinný sa domnieval, že nikdy ani nevznikne). Okrem toho spotrebiteľ, ktorý koná pod tlakom
finančnej tiesne a v stave núdze, nie je prakticky schopný a často aj ochotný posúdiť do dôsledkov všetky

dojednania, s ktorými podpisom vyjadruje svoj súhlas a v snahe získať peniaze, koná pri uzatváraní
zmlúv ľahkomyseľne. Pokiaľ ide o možnosť povinného jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy
(aj bez udania dôvodu), do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, súd uvádza, že od zmluvy možno
odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá - ak je zmluva od
začiatku neplatná (ex tunc), nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež

iba tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť, sa
rozhodcovská zmluva nestáva individuálne dohodnutou.

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je
zaručené Ústavou SR (čl. 46), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručený článkom

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.

Podľa formulácie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve (bod 5) môžu byť spory medzi
zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by vyplývalo,
že rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne vrozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ). V skutočnosti však rozhodcovská doložka v
rozhodcovskej zmluve spotrebiteľovi skutočnú alternatívu riešenia sporov prakticky neposkytuje, keďže
výber medzi rozhodcovským alebo súdnym konaním je ponechaný na žalobcovi. Súdu je pritom z jeho

činnosti známe, že vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere k výberu konania spotrebiteľom
ani nedôjde, pretože žalobcom, t. j. iniciátorom konania, v ktorom sa rieši spor zo zmluvy o pôžičke,
je spravidla dodávateľ. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď výber predpokladaný v čl. 5 rozhodcovskej
zmluvy uskutočnil oprávnený podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Po tomto výbere už povinný
nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom a musel sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na
spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Spornosť
vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva
aj skutočnosť, že priamo v predtlačenej rozhodcovskej zmluve, sú vopred určené dva konkrétne
rozhodcovské súdy, ktoré sú oprávnené rozhodnúť spory z dohody o uznaní dlhu (výber jedného z nich
je na žalobcovi, ktorý podaním žaloby rozhodne aj o forme konania). Povinnému tak bolo odňaté nielen

právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva pred všeobecným alebo rozhodcovským
súdom, ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol. Exekučný súd pritom v tejto súvislosti poznamenáva, že väčší počet exekučných
vecísobdobnýmskutkovýmzákladom,kderozhodcovskérozsudkyakoexekučnétitulyvykazujúznačnú
dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovským súdom a oprávneným, čo už samo

osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane spotrebiteľa zo strany
rozhodcovského súdu. Okrem už uvedeného, je rozhodcovská zmluva v neprospech povinného ako
spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, pretože v prípade riešenia sporu štátnym
súdom by bol miestne príslušný všeobecný súd povinného, t. j. súd, v ktorého obvode má povinný
(spotrebiteľ) bydlisko, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa (rozhodcovskou zmluvou tak
bola povinnému v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom
vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde), pričom aj keď
ide o spotrebiteľa menej bdelého, či nečinného, je namieste mu poskytnúť súdnu ochranu. Súd je

toho názoru, že nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky
(ako to vyplýva aj z judikatúry súdneho dvora - Oceáno), t. j. zostane nečinný, nie je zanedbateľné.
Oprávnený nemôže žiadať, aby exekučný súd, napriek explicitnej zákonnej úprave, neposkytol ochranu
spotrebiteľovi a iba „odklepol“ nútené postihnutie majetku povinného. Pri posudzovaní rozhodcovskej
zmluvy súd nemohol vychádzať iba zo skutočnosti, že táto bola koncipovaná na samostatnej listine,

ale prihliadal aj na celkový charakter rozhodcovskej zmluvy, okolností, za ktorých bola uzavretá a
tiež schopnosti povinného pochopiť význam tak dôležitého dojednania, akým rozhodcovská zmluva
je a napokon aj možnosť, resp. nemožnosť, povinného ako slabšej zmluvnej strany ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy (§ 53 ods. 2 OZ). Súd pritom prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ).

Rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú aj podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa celkom zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s
dobrými mravmi vidí súd najmä v tom, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia
vylúčiť, a bol pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov. Preto bola namieste obava, do akej

miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne objavilo v nedostatočnej
ochrane spotrebiteľa a priznaní práv, na ktoré oprávnený v zmysle spotrebiteľských predpisov nemal
nárok. Rozpor s dobrými mravmi súd videl aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy,
nakoľko v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie
finančnýchprostriedkov,nazískaniektorýchmubolooprávnenýmpredloženýchniekoľkolistín(zmluvao

úvere a zmluvné ustanovenia pozostávajúce z dvoch strán písaných drobným písmom, ktoré si povinný
pred podpisom zmluvy o úvere mal prečítať) a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská
doložka v rozhodcovskej zmluve (bod 5) je prakticky rovnakého znenia ako rozhodcovské doložky, ktoré
už boli viackrát judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, iba nebola začlenená do všeobecných
podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine. Z tohto pohľadu je potom možné vidieťaj určité obchádzanie zákona, a to konkrétne snahu vyhnúť sa súdnej kontrole rozhodcovskej doložky
podľa kritérií neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Súd s poukazom na všetky uvedené dôvody žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,
pretožerozhodcovskýrozsudokzaväzujepovinnéhonaplnenia,ktorésúprávomnedovolenéavrozpore
s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul,
vychádzaabsolútneneplatnejrozhodcovskejzmluvy(podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,pretože
je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy a podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je

v rozpore s dobrými mravmi). Na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský
súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul. Rozhodcovský
rozsudok tak nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.