Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/650/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215321
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711215321.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36 613 843 proti odporkyni Z. I., narodenej
XX.X.XXXX, bytom U. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa
5/A, Lučenec, o zaplatenie 1.047,44 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/5/2013-72 zo dňa 09. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen č.
k. 21Ro/306/2011-56 zo dňa 17. 10. 2012 s odôvodnením, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou
na podanie odporu, pretože odpor proti platobnému rozkazu môže podať len odporca.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý zdôraznil, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú vec
a poukázal na to, že pokiaľ zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a žalobný nárok je súčasne v
časti v zjavnom rozpore so zákonom, potom podľa § 172 ods. 7 a ods. 9 O. s. p. nemôže byť platobný
rozkaz vydaný, pričom súd skúma uvedené nedostatky ex offo. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obdo 27/2012. Tvrdil, že vedľajší účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek
štádiu konania až do jeho právoplatného skončenia, preto je možný jeho vstup aj do konania v dobe,
kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť. Nečinnosť odporcu nemôže byť posudzovaná za
konkludentný súhlas s uplatnenou žalobou, ale je prejavom rezignácie neinformovaného spotrebiteľa,
ktorý častokrát nevie o čiastočnej neplatnosti právneho titulu, ani o premlčaní pohľadávky, ktorá je
voči nemu uplatňovaná a naviac súdy ho dostatočne účinne odrádzajú od podania odporu poučením
v platobnom rozkaze o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za odpor proti platobnému rozkazu súdny
poplatok, ktorý je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch.
Má za to, že aj prípadný nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech
podal vedľajší účastník, musí byť kvalifikovaný, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou
veci. Súd by mal posúdiť osobnostné dispozície hlavného účastníka, správne chápať význam úkonu
vedľajšieho účastníka a musí posúdiť aj samotný úkon, či tento je v prospech hlavného účastníka,
ktorého v konaní podporuje, alebo tento úkon odporuje záujmom. Na záver poukázal na judikatúru
Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych veciach Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial, C 240/98 až C
244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard -429/05, ako aj na články Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže bola vedľajšiemu účastníkovi znemožnená
realizácia jeho procesných práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní, čím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako zjavne
odporujúce zákonu zrušil.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v skrátenom rozkaznom konaní je vedľajšie
účastníctvo z povahy veci vylúčené a poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 207/2011. Okresný súd tak podľa neho správne odpor vedľajšieho účastníka odmietol,
nakoľko vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporcu a ak by aj pripustil, že vedľajší
účastník má právo podať odpor, tak potom iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu
vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie predčasne vydané, na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd odmietol odpor proti platobnému rozkazu
podaný vedľajším účastníkom ako odpor podaný neoprávnenou osobou podľa § 174 ods. 3 písm. c) O. s.
p. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odpor odmietol ako podaný neoprávnenou
osobou, nakoľko vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odporu, tento môže podať len odporca.

S právnym názorom okresného súdu, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať výlučne odporca,
sa odvolací súd nestotožňuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že konanie vo veci vyvolal navrhovateľ, ktorý podal návrh na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1.047,44 € s príslušenstvom. Navrhovateľ sa vyššie uvedenej
sumy domáha na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou dňa 27. 10. 2006, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle
zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Uvedenú zmluvu možno podľa obsahu vyhodnotiť
ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej
zmluvy v spojení s ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa). Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámilo vstup do tohto konania
podaním zo dňa 14. 09. 2012, keď spolu s oznámením o vstupe do konania na podporu odporckyne
požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Vstup vedľajšieho účastníka do konania a
oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z ust. § 93 ods. 2
O. s. p., podľa ktorého ustanovenia ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca namysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované
rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu
spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a podobne.
Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom
na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do
konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o združenie na ochranu spotrebiteľov.

Znenie tohto ustanovenia upravuje spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp., akým získa
procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom jeho
procesných práv a povinnosti doručením jeho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje. Zo
žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by vedľajší účastník mohol vstúpiť
do konania len v určitej fáze sporového konania, resp., že by výslovne nemohol vstúpiť do konania v
čase do vydania platobného rozkazu. Uvedené je konštatované aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo 234/2004.

Účelom rozkazného konania je rýchle a hospodárne vybavenie veci pri splnení podmienok stanovených
v § 172 ods. 1 O. s. p. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v niektorých
prípadoch zabezpečuje aj zákon prostredníctvom inštitútov procesného práva a v konaní podľa

Občianskeho súdneho poriadku k nim patrí aj platobný rozkaz (§ § 172-174) a vydanie rozsudku
pre zmeškanie (§ 153b), ktorú skutočnosť konštatuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 83/1999. Je zrejmé, že v prejednávanej veci je predmetom sporu zaplatenie určitej sumy. I keď
Občiansky súdny poriadok v ust. § 172 O. s. p. pripúšťa možnosť rozhodnúť o takejto veci v skrátenom
konaní za predpokladu splnenia podmienok v ňom ustanovených, nie je možné konštatovať, že konanie
pred vydaním platobného rozkazu je konaním nesporovým. Sporové konanie začína podaním návrhu
vo veci samej a tým je aj návrh na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto
nutné konštatovať, že vedľajší účastník môže vstúpiť do sporového konania kedykoľvek aj v rozkaznom
konaní do vydania platobného rozkazu.

Uvedený právny záver o možnosti vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu
konania až do jeho právoplatného skončenia (už vyššie uvádzaný rozsudok NS SR 1Cdo 234/2004
uverejnený v časopise zo Súdnej praxe č. 5/2007 pod 63/2007) ale nevylučuje, aby prvostupňový
súd skúmal podmienky ust. § 174 ods. 3 písm. c) O. s. p., teda, či odpor bol alebo nebol podaný
neoprávnenou osobou.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012
zo dňa 05. 02. 2013, ktorého nosnou ideou je, že vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného
účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať a hlavný účastník musí s úkonmi vedľajšieho
účastníka vždy vysloviť súhlas. Nevyslovenie súhlasu sa rovná neudeleniu súhlasu. Podanie opravného
prostriedku, medzi ktoré patrí aj odpor môže súd posudzovať len podľa ustanovení procesného práva.
Povinnosť súdu skúmať úkon vedľajšieho účastníka aj podľa § 93 ods. 4 O. s. p. sa môže vzťahovať len
k úkonom vyplývajúcim z práva hmotného, ako je tomu napr. pri vznesení námietky premlčania, inak by
súd vopred vecne preskúmaval opravný prostriedok. Ak teda hlavný účastník nevyjadrí súhlas s odporom
alebo odvolaním vedľajšieho účastníka, je potrebné ich odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.
Pokiaľ však ide o úkony vyplývajúce z hmotného práva (napr. premlčanie), len v takom prípade tento
úkon posudzuje všeobecný súd podľa § 93 ods. 4 O. s. p. (ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností).

V predmetnom konaní bol platobný rozkaz doručený odporkyni dňa 29. 11. 2012 v zmysle doručenky
okresného súdu na č. l. 64 spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery mal preto okresný
súd vyzvať odporkyňu, aby uviedla, či sa k podanému odporu proti platobnému rozkazu pripája, či s
ním súhlasí, resp. či na uvedený procesný úkon udeľuje vedľajšiemu účastníkovi, ktorý ju v konaní
podporuje, súhlas. Skutočnosť, že odporkyňa nevyužila svoju možnosť podať odpor, nie je sama osebe
okolnosťou, z ktorej by bolo možné vyvodiť súhlas, resp. nesúhlas hlavného účastníka. Okresný súd tak
nedostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal predčasné rozhodnutie, ak uvedený súhlas,
resp. nesúhlas odporkyne s opravným prostriedkom vedľajšieho účastníka nebol žiadnym spôsobom
zisťovaný. Len v prípade, ak hlavný účastník súhlas k opravnému prostriedku vedľajšieho účastníka
neudelí, je uvedený opravný prostriedok bez tohto súhlasu právne neúčinný.

Úlohou okresného súdu bude preto v prvom rade zistiť predmetný súhlas, resp. nesúhlas odporkyne
s procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje v konaní na jej podporu, teda s odporom
proti vydanému platobnému rozkaz. Len v prípade, ak bude zistené, že predmetný súhlas nebol daný v
zmysle intencií aj vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012, posúdi
okresný súd opravný prostriedok podľa ustanovení procesného práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd bol nútený napadnuté uznesenie okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade celého,
teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.