Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/112/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809205095
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5809205095.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne: R. Q., rod. X., nar.XX.XX.XXXX,
bytom V. č.XXX, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Y. č. XXX proti
žalovaným: 1/ D. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXX, právne zastúpená JUDr. Martinom
Kováčikom, advokátom so sídlom E. Q., X. V.. XXXX, 2/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XXXX/XX-
X, v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalovanej
1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/194/2009-138 zo dňa 19. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Tvrdošín na LV č. XXX pre k. ú. V. ako parcela registra "C" č.
1173/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 606 m2. Spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ k
predmetnej nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobkyne za doplatok vo výške 4.565,- eur (žalovanej
1/) a 121,- eur (žalovanému 2/). Nadväzne žalobkyňu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo
výške 171, 50 eur a samostatným výrokom si rozhodnutie o trovách konania vymedzil na obdobie po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zásady dobrovoľnosti podielového spoluvlastníctva a z toho vyplývajúcej nemožnosti
nútiť žalobkyňu zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Na základe okolnosti, že na spornom pozemku
sa nachádza rodinný dom (ako i hospodárske budovy k nemu patriace), ktorého výlučným vlastníkom
je žalobkyňa, konštatoval nevhodnosť rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti a s poukazom na účelnosť
jej (doterajšieho spôsobu) využitia pristúpil k prikázaniu spoluvlastníckych podielov žalovaných do
vlastníctva žalobkyne za protihodnotu stanovenú súdnym znalcom.

Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/, domáhala sa zrušiť prvostupňový rozsudok a vrátiť ho
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala existenciu vady, ktorá mala za následne nesprávne
rozhodnutie vo veci a ktorá spočívala v skutočnosti, že podala vzájomný návrh na iný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 1173/1 z dôvodu potreby prechodu cez
jeho prednú časť, aby bol zabezpečený prístup k susednému pozemku parc. č. 1173/1 (zrejme mala na
mysli 1173/3-pozn.odvol. súdu) v jej výlučnom vlastníctve. Zároveň podala aj ďalší vzájomný návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k priľahlému pozemku - parc. č. 1173/2. Okresný
súd uvedené vzájomné návrhy vylúčil na samostatné konanie. Tento postup odvolateľka s poukazom
na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (22 Cdo 1962/2002) považovala za nesprávny. Argumentovala,
že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je návrh žalovaného na iný
spôsob vyporiadania, než aký požaduje žalobca, vzájomným návrhom, ale súčasťou jeho procesnej
obrany, a preto jeho vylúčenie na samostatné konanie neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti namietala,
že stratou práva na prechod cez pozemok parc. č. 1173/1, je ohrozený jej prístup k vlastnému
pozemku parc. č. 1173/3, a to najmä z dôvodu potreby otáčania motorových vozidiel, ktorý je v
dôsledku možnosti výstavby plotu, po nadobudnutí vyporiadavaného pozemku do výlučného vlastníctva

žalobkyne, ohrozené. Odvolateľka preto navrhla zriadenie vecného bremena, len na časti pozemku, ako
to bolo uvedené v jej procesnom návrhu zo dňa 22.11.2012 a ako to malo byť upresnené po dokončení
geometrického plánu. Právoplatným rozhodnutím o návrhu žalobkyne by sa vytvoril stav, v ktorom by už
návrh odvolateľky na iný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva nemal zmysel. Z tohto dôvodu nemožno
takýto návrh vylúčiť na samostatné konanie, ale je v ňom potrebné rozhodnúť spolu s pôvodným návrhom
žalobkyne. Hoci proti uzneseniu o vylúčení návrhu na samostatné konanie nemožno podať odvolanie,
v rámci odvolacieho konania je odvolací súd oprávnený skúmať zákonnosť takéhoto postupu súdu.
Záverom poukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR (4 Cdo 141/2005), v zmysle ktorého môže súd
zriadiť vecné bremeno aj v prípade, ak má slúžiť nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva
prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, domáhajúc sa napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Odvolacie námietky považovala za účelové tvrdenia, nakoľko pozemok patriaci žalovanej 1/ je
dostatočne veľkým na to, aby sa na ňom mohli otáčať vozidlá bez toho, aby bola nútená vchádzať do
pozemku patriaceho žalobkyni.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. c/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, a h/,
ods. 2 O.s.p.

Okresný súd správne vo svojom odôvodnení poukázal na záväznosť poradia jednotlivých spôsobov
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, rovnako náležitou je aj úvaha, že reálne rozdelenie nemusí
byť vykonané v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom. V ďalšom postupe sa však už dôsledne
týchto východísk nepridržiaval.
Aplikované hľadisko účelnosti využitia vyporiadavanej nehnuteľnosti nepochybne patrí medzi relevantné
(a najčastejšie aplikované) kritériá pri posudzovaní vhodného spôsobu usporiadania spoluvlastníckych
vzťahov, rovnako je však zásadným aj stanovisko (aplikačnej praxe), vyžadujúce od súdu prihliadať
na to, aby nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na vyporiadavanom alebo susediacom pozemku
znemožnený prístup k tejto stavbe. Medzi účastníkmi konania je sporné, či v dôsledku rozhodnutia súdu
stratí alebo nie žalovaná 1/ prístup ku svojmu pozemku. Táto spornosť rozhodnutím súdu odstránená
nebola, okresný súd tieto skutkové okolnosti nezisťoval, ani sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadril.
V tejto spojitosti je potrebné zároveň konštatovať, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia
neobsahuje dostatok podkladov pre vyslovenie záveru o nemožnosti postupu podľa prvého zákonného
spôsobu vyporiadania spoluvlastníckeho práva. Predpokladom reálneho rozdelenia pozemku je jeho
faktická a funkčná deliteľnosť, pričom zákon nevylučuje ani kombinované riešenie (pri odchýlení sa
od veľkosti spoluvlastníckych podielov) s kompenzáciou v podobe finančnej náhrady. Za podmienky
rozdelenia pozemku by prichádzalo do úvahy aj prípadné zriadenie vecného bremena (§ 142 ods. 3
veta 1 OZ).

V ďalšom postupe preto okresný súd objasní v naznačenom smere sporné skutkové okolnosti, na
základe čoho následne zvolí vhodný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Záverom odvolací súd dodáva, že predmetom vyporiadavania je celá vec, nie spoluvlastnícky podiel.
Uvedenému v procesnom zmysle zodpovedá meritórny výrok súdu o prikázaní veci (celej) - nie
spoluvlastníckeho podielu - do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.