Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409204125
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409204125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: O. Ž., D. D., I. XXXX/
X, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody č.12, proti odporcom
v X.W.: O. X., I..W..V.., I. I. C. T.R., B.. S. Č..X, C. X.W.: E. A., I..W..V.., I. I. C. N.O., B.. I. Č.. XX,
zastúpených Advokátska kancelária Marko, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Budatínska 47, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní odporcov v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného I. D. X., U.
A. XX.S.Ú. XXXX, Č.. J.. XC/XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a určil,
že zmluva o úvere zo dňa X.XX.XXXX uzatvorená medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom
1/ ako veriteľom je neplatná, zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa
X.XX.XXXX uzatvorená medzi odporcom 1/ ako nadobúdateľom a navrhovateľkou ako prevádzajúcou,
je neplatná, určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi
odporcom 1/ ako predávajúcim a navrhovateľkou ako vedľajšou účastníčkou na strane predávajúceho
a odporcom 2/ ako kupujúcim, vrátane dodatku číslo 1 zo dňa XX.X.XXXX, je neplatná a určil, že

vlastníkomnehnuteľnosti-bytuČ.XnaprízemíbytovéhodomusúpisnéčísloXXXX,naI.B.Č.XC.D.,je
navrhovateľka, navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume XXX,XX E.. Po právnej stránke vec posúdil podľa
§ 497, 499 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2, § 544 ods. 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka
a Smernice Rady číslo XX/XX/EHS U. A. X. X. XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1). Konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa X. XX. XXXX
je neplatná z dôvodu, že zmluvné podmienky v nej uvedené sú v značnej nerovnováhe v právach a

povinnostiach strán, a to najmä v časti, ktorá sa týka navŕšenia pohľadávky, keďže veriteľ sa zaviazal
poskytnúť navrhovateľke ako dlžníkovi úver vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorý činí s navŕšením pohľadávky
sumu X.XXX.XXX,- Sk, z čoho vyplýva, že navrhovateľka mala veriteľovi vrátiť navýšenú sumu o viac
ako 360 %. Nekalé podmienky vzhliadol aj v súpise splátok v splátkovom kalendári, keď pri poskytnutom
úverevovýškeXXX.XXX,-SkbolirozpísanémesačnésplátkyvsumeXX.XXX,-Sknadobu60mesiacov
s tým, že posledná splátka bola v sume XXX.XXX,- Sk, čo je viac ako je samotná výška poskytnutého
úveru. Rovnako uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta 2% z poskytnutej sumy je neúmerne vysoká

kompenzácia, a je teda nekalou podmienkou uvedenou v prílohe smernice. V uzavretej zmluve o úvere
vytkol, že neupravuje možnosť, ak po nesplnení dlhu dlžníkom veriteľ nadobudne definitívne vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, nemusí dlžník splatiť dovtedy nesplatenú časť úveru, čo je podľa neho tiež
dôvod pre posudzovanie zmluvy ako neprimeranej a nevyváženej v neprospech dlžníka. S ohľadomna uvedené uzavrel, že úverová zmluva je neplatná, nakoľko jej jednotlivé ustanovenia sú v rozpore
so zákonom, zákon obchádzajú a taktiež sú v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že zmluva
o úvere ako hlavný záväzok je neplatná, je neplatná aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva k

nehnuteľnosti, keďže zabezpečenie nemôže platne existovať. Dovodil, že rovnako neplatná sa tak
stala kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu z dôvodu, že vlastníctvo k nehnuteľnosti prevádzala
neoprávnená osoba, teda odporca 1/, ktorý nemohol na iného previesť viac práva, ako sám mal, a tým
nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť ani odporca 2/, pretože odporca 1/ nebol a nikdy
sa ani nestal vlastníkom nehnuteľnosti, a preto určil navrhovateľku za vlastníčku bytu. O náhrade trov

konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade
domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý dôvodiac tým že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že by predmetná
zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou a že v citovaných ustanoveniach smernice nie je uvedené,

že zmluva obsahujúca nekalé podmienky je neplatná. Súd prvého stupňa podľa nich vychádzal pri
posúdení neplatnosti zmluvy o úvere z nesprávneho právneho záveru, že táto zmluva má obsahovať
úpravu vyrovnania veriteľa a dlžníka v prípade, že nebude úver dlžníkom riadne splatený; ak by takéto
dojednanie v zmysle vtedajšej právnej úpravy muselo byť obsiahnuté v zmluve, potom by nemalo
byť súčasťou zmluvy o úvere, ale zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Tvrdenie

navrhovateľky, že jej boli poskytnuté z celkového úveru v sume XXX.XXX,- Sk len finančné prostriedky
XXX.XXX,- Sk, podľa nich nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko listinné dôkazy, ako aj
výpovede svedkov, svedčia o opaku. Vytýkali súdu prvého stupňa, že nekonkretizoval v čom videl
nevyváženosť práv a povinnosti zmluvných strán v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, a preto je napadnutý rozsudok v tomto smere nepreskúmateľný.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd prvého stupňa jasne a
zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie podstatnými a relevantnými skutočnosťami a úvahami, ktoré
odôvodňovali a dávali základ pre rozhodnutie vo veci v znení, v akom bol rozsudok vydaný, nesúhlasila
s dôvodmi odvolania uvádzanými odporcami v ich odvolaní, a preto navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a odporcom nepriznal náhradu trov konania

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich

skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky a opodstatnenosti tvrdení
odporcov, ktoré uvádzali na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovaniavsúladesust.§132O.s.p.dospelksprávnymskutkovýmzáverom,anaichzákladevyvodil
aj správny právny záver, že zmluva o úvere zo dňa X.XX.XXXX uzatvorená medzi navrhovateľkou a
odporcom v 1.rade je neplatná, pretože pri jej uzatváraní boli porušené všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa tým, že boli do nej vložené také zmluvné dojednania, ktoré vyvolávajú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky ako
spotrebiteľa, a predstavujú tak neprijateľné (nekalé) podmienky.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej

len "Smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnúzmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 Smernice, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v článku 7 (2).

Podľa článku 6 ods. 1. Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliadekvátneaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy Smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa prílohy Smernice, bodu 1 písm. i), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je nezrušiteľné viazanie

spotrebiteľanapodmienky,sktorýminemalžiadnureálnumožnosťsaoboznámiťpreduzavretímzmluvy.

Systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (W. U. XX. S. XXXX, V. Z. E. O. I. E., P.-

O. P.-244/98, U.. I.. X.-4941, D. XX, O. O. U. XX. V.D. XXXX, K. P., P.-XXX/XX, U.. I..X.-XXXXX, D. XX).

Spotrebiteľsatakocitávslabšompostavenívočipredajcovialebododávateľovivoveciprávavyjednávať
a jeho úrovne znalostí, čo vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred
skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba

pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (W. V. Z. E. O. I. E., B. P.,
D. XX, W. K. P., D. XX).

Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou,

a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky V. Z. E. O. I. E., B. P., D. XX, O. O. U.
XX. R. XXXX, P., P.-473/00, U.. I.. X.-10875, D. XX).

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre

spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú

proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh (rozsudok V. Z. E. O.
I. E.,P.-XXX/XX O. P.-XXX/XX).Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva najmä k tomu, že v článku 6 ods. 1
Smernice stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej predajcom alebo dodávateľom
so spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na

nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva
nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi
môže znovu zaviesť rovnosť (W. K. P., D. XX, W. N. Z., D. XX).

Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje
spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom.

Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (W. V. Z. E. O. I. E., B. P., D.
XX, O. O. P., B. P., D. XX).

Ochrana, ktorú Smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (W. P., B. P., D. XX).

Podľa rozsudku I. A. (E.) C. C. XXX/XX K. C. Q. P. X. O. (XXXX) E. X.-XXXX, D. X, pri použití

vnútroštátneho práva, či dotknutú ustanovenia boli prijaté pred alebo po Smernici, vnútroštátny súd je
povinný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu Smernice, aby dosiahol
cieľ sledovaný Smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade so
Smernicou musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, či skôr účinné ustanovenia
vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej Smernice.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods.3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.2.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§3 ods.3zákonač. 250/2007Z.z. oochranespotrebiteľa,vzneníúčinnomdo 31.10.2008,každý
spotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkami vspotrebiteľskýchzmluvách,ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., bola do Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., s účinnosťou od
1.4.2004 transponovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34),
týkajúca sa inštitútu spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana slabšej zmluvnej
strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj
zmluvami adhéznymi (typovými), ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane
uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov /spotrebiteľov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ

zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv, ako aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy
býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť či ovplyvniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto

faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

V spotrebiteľskom práve je tak princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy
práv a povinností zmluvných strán.

Medze súkromnoprávnej zásady zmluvnej voľnosti je potrebné v spotrebiteľských zmluvách vždy
hodnotiť vo svetle princípu proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym

cieľom a princípu dobrých mravov, tak aby sa práva na úkor slabšej zmluvnej strany nezneužívali.

Úprava v Občianskom zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu, ktorú je potrebné bez ďalšieho
aplikovať na právny režim všetkých spotrebiteľských zmlúv.

Treba pritom zdôrazniť, že spotrebiteľské normy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je
možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou,
t.j. lex specialis derogat lex generalis.

Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú
ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho

prospech, a to bez ohľadu na to podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu
na to, či došlo k tzv. voľbe práva podľa § 262 ods. 1 Obch. zák, alebo či sa jedná o tzv. absolútny
obchod podľa § 261 ods. 3 Obch. zák.. Preto tu právne nemá význam ani skutočnosť, že zmluva je
tzv. absolútnym obchodom podliehajúcim režimu Obchodného zákonníka, alebo že došlo k tzv. voľbe
obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a
teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa
spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a

nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.

Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v
Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa

Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu klauzulu, ktorá všeobecne
vymedzuje neprimerané dojednania v spotrebiteľských zmluvách a v ods. 3 je potom uvedený
demonštratívny výpočet typovo neprimeraných dojednaní, ktoré sa môžu v praxi vyskytovať
najčastejšie a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie

spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia
nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkajú možnosti
odstúpenia od zmluvy.Ide o informatívny, nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprijateľné.
Podmienka uvedená v tomto zozname nemusí byť nevyhnutne považovaná na za neprimeranú a
naopak, podmienka, ktorá nie je v tomto zozname uvedená, môže byť za neprimeranú prehlásená.

V posudzovanej veci navrhovateľka ako dlžník uzatvorila dňa X.XX.XXXX s odporcom v 1.rade ako s
veriteľom úverovú zmluvu podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide teda o tzv.
absolútny obchod podľa § 261, odsek 3 Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal riadiť výlučne len
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa
alebo nepodnikateľa.

Správny je právny záver súdu prvého stupňa, že zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52
ods. 1 a nasl. Obč. zák.. S ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah je nepochybné, že
došlo k uzavretiu typovej (adhéznej) zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými
(pretlačenými) podmienkami veriteľom (dodávateľom - podnikateľom), s nemožnosťou ich zmeniť či
ovplyvniť ich znenie záujemcom o poskytnutie úveru (dlžníkom - spotrebiteľom), ak chce vstúpiť do
zmluvného vzťahu s veriteľom. Navrhovateľka zmluvu neuzatvárala v postavení podnikateľky, keďže,

ako v konaní vyplynulo najavo, dňa XX.X.XXXX ukončila svoju podnikateľskú činnosť.

So zreteľom na uvedené bolo potrebné posúdiť, či pri uzatváraní úverovej zmluvy neboli porušené
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a zisťovať, či v uzavretej spotrebiteľskej zmluve niektoré
z dojednaní vo forme predtlače nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by na ujmu
navrhovateľky v postavení spotrebiteľa, zakladala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech navrhovateľky (spotrebiteľa).

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navŕšenie pohľadávky spočívajúce v
tom, že odporca v 1.rade poskytne navrhovateľke úver vo výške XXX.XXX,-Sk, ktorý je mu povinná
navrhovateľka vrátiť v sume X.XXX.XXX,- Sk, teda zvýšený o viac ako 360%, predstavuje neprijateľnú
podmienku,keďžezakladáznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechnavrhovateľky,

rovnako ako na to nadväzujúci rozpis splátok vo výške XX.XXX,-Sk mesačne po dobu 60 mesiacov, s
poslednou splátkou v sume XXX.XXX,-Sk prevyšujúcou dokonca výšku poskytnutého úveru. Vo vzťahu
k dojednaniu odplaty za poskytnutie úveru možno teda jednoznačne konštatovať, že toto bolo dojednané
v neprospech spotrebiteľa, keďže je neprimerané v porovnaní s odplatami poskytovanými obvykle
bankami pri spotrebných úveroch.

Nakoľko zmluva o úvere spĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., bolo
potrebné na daný zmluvný vzťah aplikovať kogentné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetkyinéustanoveniaupravujúceprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,akjetonaprospech
spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Obč. zák.), resp. posúdiť, či zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa odchýlili od týchto ustanovení zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Obč. zák.).

So zreteľom na uvedené možno potom dovodiť, že zmluvné podmienky upravené zmluvou o úvere sa
nemôžu odchýliť ani od ustanovení Občianskeho zákonníka, pokiaľ v prospech spotrebiteľa upravujú
následky jeho omeškania ako dlžníka so splácaním úveru, najmä čo do výšky úrokov z omeškania, a
preto bolo potrebné v danej veci posúdiť jednak platnosť dojednania úrokov z omeškania vo vzťahu k
právnej úprave v Občianskom zákonníku, ako aj primeranosť dojednanej výšky tejto sankcie z hľadiska

ochrany práv spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nieje prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného
dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje cit. právny predpis (B. R. I.A.
I. W. U. XX. V. XXXX, I..U.. X P. XX/XX)

Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v čase uzatvorenia zmluvy o úvere neumožňoval priznať
vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplýva z ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
teda maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Kogentná úprava úrokov z omeškania
obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto pre neho

priaznivejšej úpravy sa spotrebiteľ nemohol vzdať; od tejto pre spotrebiteľa priaznivejšej právnej úpravy
sa tak všeobecné podmienky poskytnutia úveru upravené spotrebiteľskou zmluvou o úvere nemohli
odchýliť v neprospech spotrebiteľa a zhoršiť tak jeho zmluvné postavenie.

Pokiaľ si tak v danej veci účastníci v úverovej zmluve dojednali úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne
z mesačnej splátky, ktorý predstavuje 91,25 % ročne, t.j. vo výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní
s úrokom na aký by spotrebiteľovi vznikol nárok pri aplikácií výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v

Občianskom zákonníku, bol tento dojednaný v rozpore s ust. § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 Obč. zák., majúcom
za následok neplatnosť dojednanej sankcie podľa ust. § 39 Obč. zák..

Vzhľadom na značne obmedzenú zmluvnú voľnosť navrhovateľky v právnom postavení spotrebiteľa pri
dojednávaní úrokov z omeškania, ktorých výšku vopred jednostranne stanovenú odporcom v 1.rade na
predtlačenom formulári všeobecných podmienok, nemala navrhovateľka možnosť ovplyvniť, považoval

aj odvolací súd dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25 % ročne, za neprimeranú
sankciu, ktorá predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a pre spotrebiteľa tak nemôže
byť záväzná.

K uvedenému odvolací súd dodáva, že ani riziko odporcu v 1.rade pri poskytnutí úveru nemohlo byť
dôvodom pre požadovanie neprimerane vysokých úrokov z omeškania.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu dojednanú vo výške 2% z poskytnutej sumy, odvolací súd dospel zhodne
so súdom prvého stupňa k právnemu záveru, že túto je potrebné považovať ako duplicitne dojednanú
sankciu, popri neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, za neprimerane vysokú spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky ako
spotrebiteľa, keď splnenie povinnosti bolo zabezpečené ďalšími právnymi inštitútmi. Ak je totižto

splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné
v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia
viacnásobného zabezpečenia povinnosti.

Vzhľadom na to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v tých jej ustanoveniach, ktoré je
potrebné považovať za podstatné a určujúce pre jej uzatvorenie, t.j. odplata za poskytnutie úveru, výška

úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré nie je možné od ostatného obsahu zmluvy oddeliť , treba
ju ako celok považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho
zákonníka. Úvahy súdu prvého stupňa o tom, že zmluva mala obsahovať úpravu vyrovnania veriteľa
a dlžníka v prípade, že nebude úver dlžníkom riadne splatený, považoval odvolací súd za nadbytočné
a irelevantné z hľadiska predmetu tohto konania. Rovnako skutkové závery súdu prvého stupňa, že

navrhovateľka obdržala z celkového dojednaného úveru v sume XXX.XXX,- Sk len finančné prostriedky
XXX.XXX,- Sk, sú právne bezvýznamné z hľadiska posudzovania platnosti úverovej zmluvy v zmysle
relevantných ustanovení zákona.

So zreteľom na uvedené odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa uzavrel, že úverová
zmluva, uzatvorená v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv

spotrebiteľa, ako aj ďalšie ne ňu nadväzujúce právne úkony, sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné,apretonapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,ktorýmbolo návrhunavrhovateľkyvyhovené,
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodala

návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej
O.s.p., keď jej ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.