Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/734/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407207236
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407207236.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ W.na S.,
A. B., B. XX/XX, 2/ M. S., A. B., B. XX/XX, 3/ P. S., A. B., V. XXXX/XX, navrhovatelia 1/, 2/, 3/ zastúpení
JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, AK Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporcom: 1/ Q. Š., A. B.,
A. XXX, 2/ Z.R. Š., A. B., A. XXX, odporcovia 1/, 2/ zastúpení JUDr. Petrom Slezákom, advokátom, AK

Riazanská 48, Bratislava, o určenie vlastníctva, za účasti Slovenskej republiky v zastúpení Slovenského
pozemkového fondu, Bratislava, Búdkova cesta 36, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/,
2/, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. 9. 2014 č.k. 5C
154/2008 - 437 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. 10. 2014 č.k. 5C 154/2008 - 489, v pomere
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavspojenísopravnýmuznesenímprvostupňového
súdu zo dňa 13. 10. 2014 č.k. 5C 154/2008 - 489 z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľov

1/, 2/ a 3/ z a m i e t a.
Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť odporcom 1/, 2/ trovy konania v sume 199 €
súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia v sume 2.240,53 €, JUDr. Petrovi Slezákovi,
advokátovi v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/, 2/
trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 883,74 €, do troch dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným ( v poradí tretím ) rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľov a určil, že
nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území A., ktorá je na geometrickom pláne vyhotovenom
V., J.. V. W., Bratislava, IČO : 40 656 179, dňa 23. 11. 2006, overeným J.. B. S., dňa 27. 11. 2004 a
úradne overeným J.. V. V. dňa 7. 2. 2006 pod č. XXX/XX, označená ako parcela č. XXX/XX o výmere
3336 m2, orná pôda, patrí v podiele 1 do vlastníctva W. S. a v podiele 1 patrí do dedičstva po P. S.,
D. F. XX. XX. XXXX, N. A. B., B. Č.. XX.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa

16. 3. 1948 bol vydaný Konečný prídelový plán zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov
v kat. úz. A. ( W. ) po bývalom vlastníkovi Ľ. K.olyim. Na jeho základe bola pridelená prídelcovi P.
S. a jeho manželke Pauline pôdohospodárska pôda. Podľa Výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý vydalo
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave pod č. 1121/48-i/B zo dňa 2. 4.
1948 boli pridelené podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR
P. S. a jeho manželke V.T., T.. F., Y. A. B., N. L., poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. W.N. o

celkovej výmere 0,5000 ha vo vl. č. 106, časť parc. č. XXX, vo vl. č. 106, časť parc. č. XXX, vo vl. č.
106, časť parc. č. XXX, vo vl. č. 106, časť parc. č. XXX, označenej ako P. T..Z identifikácie parciel vypracovanej Správou katastra Malacky zo dňa 22. 12. 2004 č.j. 2601/2004 súd
zistil, že časť parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX, ktoré predstavujú časť pridelených poľnohospodárskych
nehnuteľností, označených ako roľa A3 roľa, zapísaných v PKV č. XXX P. XXX, je podľa stavu registra

„C“ katastra nehnuteľností zapísaných ako parc. č. XXX/X - orná pôda na LV č. XXX a na LV č. XXX. Súd
prvého stupňa ďalej zistil, že odporcovia sa stali výlučnými vlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 10682
m2, orná pôda, pričom sa jedná o časť poľnohospodárskych nehnuteľností pridelených prídelcom P. S.
a jeho manželke. Z parcely č. XXX/X vznikla odčlenením nová parcela č. XXX/XX o výmere 3336 m2 -
orná pôda, ktorej vlastníkom sú v súčasnosti odporcovia 1/, 2/.

Prídelca P. S. , N.. XX. X. XXXX, D. F. XX. XX. XXXX; jeho zákonnými dedičmi sa stali manželka -
navrhovateľka 1/ a deti - navrhovatelia 2/ a 3/, čo súd prvého stupňa zistil z uznesenia Okresného
súdu Bratislava - vidiek sp. zn. 1D 6961/93.
Z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvého stupňa záver, že návrh navrhovateľov je dôvodný;
prídeloválistinabolaaajvsúčasnostije dokladomovlastníctve prídelcovkpridelenýmnehnuteľnostiam
a je vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Predmetnývýmernebolnikdyzrušený,resp. pridelenýmajetoknebolnikdyprídelcomodňatýapridelený
inej osobe. Preto kataster nehnuteľností v časti, ktorá nie je sporná, zapísal na základe prídelovej listiny
vlastníctvovprospechnavrhovateľov. Knámietkeodporcov,žespornénehnuteľnostibolipridelenéiným
osobám, keďže vo Výmere o vlastníctve pôdy sú uvedené mená prídelcov S. P. P. V. V., T.. F., avšak
v skutočnosti krstné meno navrhovateľky 1/ je W., T.. Š., prvostupňový súd poukazoval na osobné

doklady navrhovateľky, predložené súdu a aj na obsah samotného Konečného prídelového plánu, v
ktorom pri menách P. S. a manželka V., T.. F., je tento údaj opravený na W., T.. Š.K., s rovnakou adresou
bydliska B., N. L.. Pokiaľ odporcovia spochybňovali platnosť Výmeru o vlastníctve pôdy, prvostupňový
súd poukazoval na to, že Výmer má číslo, je v ňom uvedený bývalý vlastník, katastrálne územie,
mená prídelcov, sú v ňom označené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prídelu, výmer je datovaný a

podpísaný.
Súd prvého stupňa sa nestotožnil s obranou odporcov, že sa navrhovatelia ( pôvodní ) svojho prídelu
vzdali. Je síce pravdou, že bol podpísaný zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom, spísaný
bývalým ONV Bratislava - okolie, poľnohospodárskym odborom zo dňa 26. 1. 1955, podpísaný p. S.
- navrhovateľkou 1/, so správne uvedeným krstným aj rodným menom, v ktorom je uvedené, že v r.

1951 všetky role prevzalo JRD. Súd prvého stupňa argumentoval, že odňať prídel bolo možné len z
dôvodov podľa § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb., o ktorý prípad však v danej veci nešlo. Z
uvedeného ustanovenia navyše vyplýva, že právomoc rozhodnúť o odňatí prídelu patrila Povereníctvu
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu; takáto právomoc nepatrila národným výborom. Zákonné
rozhodnutie o odňatí prídelu neexistuje.

Odporcovia aj vedľajší účastník namietali, že navrhovatelia stratili vlastníctvo k nehnuteľnostiam z
dôvodu vzdania sa vlastníctva samotnými prídelcami, resp. opustením veci, keď navrhovateľka 1/ a
právny predchodca navrhovateľov 2/ a 3/ sa vzdali prídelu v prospech JRD, a to ku dňu 1. 1. 1951,
čo vyplýva z prídelového plánu. Na základe vzdania sa prídelu vyhotovil Okresný národný výbor,
pôdohospodársky odbor, Zápisnicu o vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami. Podľa prvostupňového

súdu tieto listiny preukazujú len tú skutočnosť, že JRD prevzalo v r. 1951 pridelené nehnuteľnosti
do užívania, čo nemožno stotožňovať so vzdaním sa vlastníctva, prípadne s opustením veci. V
zápise je poznámka odchádzajúceho prídelcu, že v r. 1951 JRD prevzalo všetky pozemky, čo
nevyjadruje slobodnú a vážnu vôľu prídelcov vzdať sa svojho vlastníctva, resp. opustiť pridelené
nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukazoval na historické obdobie, v ktorom bola

listina podpísaná, v ktorom sa uskutočňovala kolektivizácia, spojená so znárodňovaním majetku a
zakladaním poľnohospodárskych družstiev. Aj v predmetnej právnej veci išlo o jednostranný akt
poľnohospodárskehodružstva,ktorézabralodoužívania pôdu vlastníkovbezohľadunaichsúhlasanie
o opustenie nehnuteľnosti vlastníkmi, resp. o vzdanie sa vlastníctva, ako tvrdili odporcovia. V prípade
listiny - Osvedčenia vydaného obvodným úradom Stupava č. 73/94/Bi zo dňa 25. 10. 1994 o tom, že

nehnuteľnosti - ktoré sú predmetom sporu - prešli do vlastníctva štátu ako vec, ktorá nepatrí nikomu
podľa § 119 zákona č. 141/1950 Sb., v spojení s § 854 Obč. zák., podľa názoru prvostupňového súdu
uvedené Osvedčenie nepreukazuje stratu vlastníctva prídelcov; nie je zrejmý dôvod, pre ktorý Obvodný
úrad v Stupave dospel k tomu, že ide o veci, ktoré nepatria nikomu. Výmer o vlastníctve pôdy, ktorý
preukazuje vlastníctvo prídelcov, nebol zrušený.

Nakoľko dotknuté nehnuteľnosti sú v súčasnosti vedené ako vlastníctvo odporcov, navrhovatelia sa
dôvodne domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z dokladov o uzavretí manželstva
matky navrhovateľky 1/ a zo sobášneho listu navrhovateľky 1/ je zrejmé, že pri uvádzaní jej mena došlo
k omylu; napokon v Konečnom prídelovom pláne je už nesprávne meno navrhovateľky 1/ opravené, ajjej rodné meno; správne meno navrhovateľky 1/ je uvedené aj v Zápise o vyúčtovaní s odchádzajúcim
prídelcom zo dňa 26. 1. 1955. Vždy je pri ňom uvedené správne meno manžela navrhovateľky 1/.
Po právnej stránke odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 868 Obč. zák., § 1 ods. 1 nar.

č. 104/1945 Sb.n. SNR, § 1 ods. 1 nar. SNR č. 104/1946 Sb., § 119 písm.a/, § 110, § 132 ods. 1, ods.
2 Obč. zák. ( zákona č. 141/1950 Sb. ) a § 80 písm. c/ O.s.p.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným
navrhovateľom priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, a to za 8
úkonov právnej služby, poskytnutých advokátkou JUDr. Petrou Gúčikovou, resp. advokátom Ľubomírom

Hnátom aďalších 9úkonovprávnejslužbyposkytnutýchadvokátkouJUDr.MartouVícenovou. Odmenu
za jeden úkon právnej služby určil súd prvého stupňa v sume 81,33 €, vychádzajúc z hodnoty spornej
nehnuteľnosti 1.661,02 €. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia navrhovateľov vypočítal súd prvého
stupňa v sume 1.452,65 €.
Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním odporcovia 1/, 2/, domáhajúc sa buď jeho
zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľov zamietne, prípadne ho zruší a vec vráti súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Odporcovia 1/, 2/ vytýkali prvostupňovému súdu, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho postupom došlo k odňatiu práva odporcov
na spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa nevykonal dôkazy listinou tak, ako to zakotvuje ust. § 129
ods. 1 O.s.p. Súd sa vôbec nevyjadril k otázke materiálneho vlastníctva, napriek tomu, že žalobný návrh

znie na určenie vlastníctva, pritom materiálne vlastníctvo je odporcami namietané rovnako ako formálne
vlastníctvo a napriek tomu, že z nižšie citovanej judikatúry ESĽP vyplýva, že materiálne vlastnícke právo
požíva ochranu v protiklade k dávno neefektívnemu výkonu bývalého vlastníckeho práva. Súd prvého
stupňa konal a rozhodol v rozpore s výslovnými pokynmi odvolacieho súdu v zmysle jeho uznesenia zo
dňa 25. 6. 2013 č.k. 9Co 554/2012 - 358, keď sa nezaoberal a nevysporiadal so zásadnou otázkou

dobromyseľnosti na strane odporcov ako nadobúdateľov označenej nehnuteľnosti. Odporcovia označili
rozhodnutie prvostupňového súdu za voči nim zjavne diskriminačné, keď súd prvého stupňa úplne
opomenul vziať do úvahy podstatné argumenty a nimi predložené dôkazy, ktoré sú spôsobilé privodiť
vo veci rozhodnutie v prospech odporcov.
Prvostupňový súd celkom ignoroval nadobudnutie vlastníctva pozemkov odporcami v dobrej viere;

k dobromyseľnosti odporcov nevyslovil žiadny právny názor. Odporcovia v konaní preukázali, že
pozemky nadobudli dobromyseľne na základe platnej zámennej zmluvy, na základe zápisu v katastri
nehnuteľností, z ktorého bolo jednoznačné, že vlastníkom pozemkov je Slovenská republika, na základe
toho, že v čase nadobúdania vlastníctva k pozemkom nikto nespochybňoval nie len právny, ale
ani faktický stav držby, o predmetné pozemky nebol vedený žiadny súdny spor, nebol predmetom

dedičského konania a nárok v tom čase nebol uplatnený ani v reštitučnom konaní. Na podporu
svojej argumentácie odporcovia v odvolaní poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6 Cdo 71/2011 zo dňa 27. 2. 2013, ktoré sa týka uprednostnenia princípu ochrany dobrej viery pred
princípom ochrany pôvodného vlastníka „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“. Odporcovia
ako nadobúdatelia nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú by bolo možné od nich s

ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemali, prípadne nemohli mať dôvodné pochybnosti
o tom, že Slovenská republika bola v čase prevodu nositeľom vlastníckeho práva. Zo strany rodiny S.
došlo k podaniu návrhu na reštitučné konanie ohľadne časti predmetných pozemkov až dňa 14. 12.
2004, t.j. viac ako 31 mesiacov po tom, ako odporcovia v dobrej viere v roku 2002 nadobudli predmetnú
nehnuteľnosť. Tým,žesasúdprvéhostupňavosvojomrozhodnutínezaoberalotázkoudobromyseľnosti

odporcov, došlo k porušeniu práva odporcov na spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov.
Odporcovia zdôraznili, že aj keď spomínané uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 71/2011
zo dňa 27. 2. 2013 potvrdzuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere aj od
nevlastníka, sú presvedčení, že oni predmetné pozemky nadobudli od Slovenskej republiky ako
vlastníka. Odporcovia predložili prvostupňovému súdu viaceré listinné dôkazy, preukazujúce, že

Československý štát ( resp. jeho neskorší právny nástupca Slovenská republika ) nadobudol vlastnícke
právo k predmetným pozemkom. Súd prvého stupňa sa s predloženými dôkazmi buď nezaoberal
vôbec alebo ich vyhodnotil výslovne diskriminačne. Prvostupňový súd nijako nespochybnil, že dôkazy
predložené odporcami sú verejnými listinami, a to konkrétne Zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim
prídelcom zo dňa 26. 1. 1955, ďalej Zoznam odišlých prídelcov, ďalej Rozhodnutie ONV Bratislava

- okolie, odbor pôdohospodárstva č. Pôd/1961 zo dňa 13. 2. 1961 a Osvedčenie Obvodného úradu
Stupava č. 73/94/Bí zo dňa 25. 10. 1994. Napriek tomu na ne ako na verejné listiny nehľadel a buď ich
vyhodnotil zle alebo ich nevyhodnotil vôbec. Odporcovia považujú za rozhodujúce, že vyššie uvedené
listiny sú verejnými listinami. Ak teda uvedené listiny boli vydané k tomu oprávnenými subjektami aobsahujú všetky podstatné náležitosti, majú povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami. Predložené listiny sú potom verejnými listinami a všeobecný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Súd je viazaný daným rozhodnutím správneho orgánu

( Rozhodnutím ONV Bratislava - okolie zo dňa 13. 2. 1961 č. Pôd/1961 o pridelení všetkých tam
uvedených pozemkov do vlastníctva Čsl. štátu ) potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, že
právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele. Táto skutočnosť je podľa
odporcov rozhodujúca, bez ohľadu na to, či súd považuje za preukázané alebo nie, že navrhovatelia
predtým prídel opustili. Svoju argumentáciu odporcovia podporili poukazom na rozhodnutie NS SR sp.

zn. 2Sžo234/2010zodňa 13.7.2011,akoaj rozhodnutieÚSSRsp.zn. IV.US249/2012. Rozhodnutie
ONV Bratislava - okolie č. Pod/1961 zo dňa 13. 2. 1961 je verejnou listinou, ktorá preukazuje, že
predmetné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období do vlastníctva štátu. Ak ide o verejnú listinu, súd
musí rešpektovať vlastníctvo Čsl. štátu vo verejnej listine uvedené a nemôže skúmať platnosť alebo
neplatnosť tejto listiny.
Odporcovia namietali aj vyhodnotenie listiny, a to Zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo

dňa 26. 1. 1955; uvedená listina obsahuje výslovné tvrdenia o : a/ zápise o vyúčtovaní s odchádzajúcim
prídelcom, b/ prídelca S. P. a manž. W., rod. Š. opúšťa prídel..., c/ nový nadobúdateľ : JRD Borinka
preberá prídel od 1. 1. 1951, d/ pripomienky odchádzajúceho prídelcu : V roku 1951 všetky role
prevzalo JRD. Z uvedených konštatovaní v predmetnom zápise nevyplýva, že by sa prídelcovia vzdávali
iba užívania nehnuteľností, prípadne, že by JRD všetky role prevzalo iba do užívania. Dodnes nebol

produkovaný jediný dôkaz o tom, že by k prevzatiu pozemkov zo strany JRD pred vyše 60 rokmi
došlo násilím. Svoj argument o vzdaní sa prídelu podporili odporcovia poukazom na rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 22 Cdo 465/2000. Odporcovia v tejto súvislosti uviedli, že v zmysle vyhl. ministerstva
pôdohospodárstva a výživy č. 507/1950 Ú.v. prešlo na Okresné národné výbory oprávnenie vykonávať
vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami; Okresný národný výbor Bratislava - okolie na základe tohto

oprávnenia vykonal vyúčtovanie, o čom svedčí zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo dňa
26. 1. 1955. Zápis je opatrený pečiatkou ONV, ako aj pečiatkou MNV, tiež podpisom prídelcu. Ide
o platnú verejnú listinu, ktorá potvrdzuje prejav vôle prídelcov o vzdaní sa prídelu. Žiadna zo strán v
konaní neargumentovala tvrdením, že bol prídel Okresným národným výborom prídelcom odňatý, ako
sa tým zaoberal súd prvého stupňa vo svojom rozsudku.

Odporcovia v odvolaní trvali na tom, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že vlastnícke
právo prídelcov zostalo zachované. Uvedené potvrdzuje aj záver Ústavného súdu SR, vyjadrený v
uznesení sp. zn. PL.ÚS 23/1998 z 1. 7. 1999. Prvostupňový súd pochybil, keď sa nezaoberal tým, že
od r. 1951 až do doby, keď už manželia Š. mali predmetné pozemky vo svojom vlastníctve, manželia
S. žiadnym spôsobom nenapĺňali obsah vlastníckeho práva, t.j. pozemky nedržali, neužívali, nepožívalo

plody a úžitky, nenakladali s nimi a už vôbec pozemky neobhospodarovali, ako im ukladal zákon č.
141/1951 Zb. ( Občiansky zákonník ), neplatili dane ani poistné, ako im ukladal výmer. Navrhovatelia,
aj keby v minulosti prejavili vôľu držať alebo užívať predmetný pozemok, sa nemôžu vyhovárať ani
na totalitný režim, ktorý by im podľa ich výkladu nedovolil užívať pozemok, pretože od r. 1989 až do r.
2004, teda ani 15 rokov po zmene spoločenských pomerov, sa o pozemok nijako nezaujímali a keď v

r. 2003 urobili vo vzťahu k pozemku prvý právny úkon, mali ho už od r. 2002 vo vlastníctve odporcovia
na základe platne uzatvorenej zámennej zmluvy so štátom.
Odporcovia osobitne v odvolaní namietali rozhodnutie o trovách konania, pretože navrhovateľom v rámci
priznanej náhrady trov právneho zastúpenia priznal odmenu za úkony v konaní na základe nesprávne
podanej žaloby, pretože od 27. 3. 2007 až do 4. 6. 2012 sa navrhovatelia pred súdom nesprávne

domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti označené ako parc.č. XXX/XX pre kat. úz. A., im patria v
podielochpo1/3-ine. Uvedenúnesprávnosť,ktorúnamietaliodporcoviaanaktorúpoukazovalajKrajský
súd v Bratislave v uznesení č.k. 9Co 356/2010 - 275 zo dňa 29. 9. 2011, navrhovatelia odstránili až
zmenou žalobného návrhu dňa 20. 12. 2013. Úkony právnej služby vykonané v konaní pred súdom na
základe pôvodného žalobného návrhu nemožno považovať za trovy potrebné na účelné uplatňovanie

práva. Takýmito by mohli byť teoreticky len tie trovy, ktoré vznikli po návrhu na zmenu žalobného petitu,
t.j. od 4. 6. 2012. Napokon si odporcovia uplatnili právo na náhradu trov ako prvostupňového, tak i
odvolacieho konania.
Na odvolanie odporcov 1/, 2/ sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcov 1/, 2/ tak, že sa s
odvolaním odporcov stotožnil, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací

súd návrh navrhovateľov zamietne, prípadne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie. Vo vyjadrení vedľajší účastník na strane odporcov poukazoval na to, že predmetom
konania sú poľnohospodárske pozemky, ktoré ex lege boli dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, t.j. dňom 24. 6. 1991 vovlastníctve SR, v správe Slovenského pozemkového fondu. SPF použil na preukázanie vlastníckeho
práva SR všetky právne listiny, z ktorých bolo preukázané, že sa jedná o majetok Slovenskej republiky.
Slovenská republika zastúpená SPF ako vlastník bola týmto oprávnená prevádzať vlastnícke právo k

spornému pozemku. V súlade s argumentáciou odporcov 1/, 2/ poukazoval vedľajší účastník vo svojom
vyjadrení na to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, keď opomenul vziať
do úvahy rozhodnutie správnych orgánov ako ONV Bratislava - okolie, odbor pôdohospodárstva č.
Pôd/1961 zo dňa 13. 2. 1961, Zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 26. 1. 1955,
Osvedčenie Obvodného úradu Stupava č. 73/94/Bí zo dňa 25. 10. 1994, ktoré potvrdzujú nadobudnutie

spornej nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Vedľajší účastník tiež súhlasí s odvolaním odporcov a má
za to, že vyššie uvedené listinné dôkazy je potrebné považovať za verejné listiny, ktoré preukázali, že
spornénehnuteľnostiprešlivrozhodnomobdobídovlastníctvaštátu. Tiežvyjadrilnázor,žeprávnyrežim
vlastníctva sporného pozemku sa spravuje príslušnými reštitučnými zákonmi ako zákonmi špeciálnymi,
ktoré majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Právny nárok navrhovateľov tak mal vychádzať
z reštitučných predpisov.

Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sa ústne k odvolaniu odporcov 1/, 2/ vyjadrili tak, že navrhovali napadnutý
rozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdiť,trvalinatom,žemajúnaliehavýprávnyzáujem
na určení ich vlastníctva, nakoľko inak nemôžu dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Žiadali
priznať im tiež náhradu trov odvolacieho konania.
Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 23. 1. 2015 ( č.l. 495 a nasl.

spisu ) predložili odporcovia 1/, 2/ fotokópiu mimoriadneho dovolania podaného na Najvyšší súd SR
Generálnym prokurátorom SR v obdobnej veci ( mimoriadne dovolanie smerovalo proti potvrdzujúcemu
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 237/2011 zo dňa 30. 1. 2012 ), v ktorej bolo
podobne potrebné riešiť otázku opustenia prídelov, absenciu dôkazu - nedoložených prídelových listín,
vyhodnotenia Zápisnice o vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami. Odporcovia v uvedenom písomnom

podaní poukazovali na to, že súd prvého stupňa vychádzal z existencie Konečného prídelového plánu
zo dňa 16. 3. 1948 v kat. úz. A., ktorý uznal za právne relevantný, zrejme aj ako verejnú listinu,
avšakobsahtohtoprídelovéhoplánusvedčíjednoznačnevprospechodporcov.Vuvedenomprídelovom
pláne je uvedené, že navrhovatelia - P. S.B. a jeho manželka - sa vzdali prídelu, pričom ich mená boli
prečiarknuté a ako prídelca bolo uvedené JRD. Sudca pochybil v tom, že nebol oprávnený skúmať obsah

tejto listiny ani vyvrátiť zápisy v nej uvedené; mohol listinu prijať len ako celok s uvedeným obsahom
alebo ju vyhodnotiť ako nulitný akt. Súd prvého stupňa ale postupoval tak, že prijal túto Listinu za
rozhodný dôkaz, ale podstatný obsah tejto listiny vyhodnotil plne opačne, v prospech navrhovateľov a
v neprospech odporcov. Jej obsah o vzdaní sa prídelu P. S. a jeho manželkou nijako nevzal do úvahy
a ani ho nevyvrátil.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na
odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ), na ktorom zopakoval dokazovanie podľa § 129
ods. 1, § 213 ods. 3 O.s.p., a to čítaním listinných dôkazov :
- Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX - i/B zo dňa 2. 4. 1948 ( č.l. 6 spisu )
- Návrh prídelového plánu č. A.-XXXX/XX - i zo dňa 16. 3. 1948 ( č.l. 10 spisu ),

- Uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek vo veci prejednania dedičstva po P. S. N.. XX.
X. XXXX, D. XX. XX. XXXX sp. zn. 1D 6961/93, Dnot 11/94, č.l. 27 spisu ),
- Sobášny list, osvedčujúci uzavretie manželstva P. S.Ú. P. W. S., rodenej Š., F. XX. XX. XXXX ( č.l.
29 spisu ),
- Zoznam odišlých prídelcov a užívateľov prídelov zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov s

vyúčtovaním v kat. úz. A. ( č.l. 43 až 45 spisu ),
- Zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 26.1. 1955 ( č.l. 46 spisu ).
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu odporcov 1/, 2/ je nutné priznať úspech.
Z predmetu konania vymedzeného v prejednávanej právnej veci žalobným petitom je nepochybné,
že navrhovatelia sa domáhajú svojich nárokov žalobou o určenie v zmysle ust. § 80 písm.c/ O.s.p.

Prvostupňový súd správne preto riešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení; jeho právny záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení považuje
odvolací súd za správny.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania ( žalobou ) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o :
a/ osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia

práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
K tomu, či je daný právny záujem na určení, súd prihliada z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek
štádiu konania.Vsúdenejprávnejvecibolosporné,čisanavrhovateliamôžudomáhaťochranyvlastníckehoprávapodľa
všeobecných predpisov, a to určením vlastníckeho práva podľa § 80 písm.c/ O.s.p. za situácie, ak mohli
žiadať o vydanie veci podľa reštitučných predpisov. Uvedená právna otázka bola opakovane riešená vo

viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, a to nejednotne. V zmysle rozhodnutia NS SR zo dňa
17. 2. 2011 sp. zn. 3Cdo 205/2009, podľa ktorého „otázku vzťahu reštitučných zákonov a všeobecných
právnych predpisov ( Občianskeho zákonníka ) riešili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ( napr.
sp. zn. 5Cdo 36/1999, 4Cdo 111/1999 ) a dospeli v nich k zhodnému právnemu názoru, že reštitučné
zákony, aj keď majú vo vzťahu k občianskemu zákonníku povahu lex specialis, nevylučujú možnosť v

prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka žalobou na určenie vlastníctva, prípadne žalobou na
vydanie veci. Rovnaké závery vyplývajú aj z nálezov Ústavného súdu SR ( napr. III. ÚS 178/06, II.ÚS
231/09, II.ÚS 249/2011 ), v ktorých bol vyslovený záver, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten
účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto
vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila

svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady
domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva.“
Z uvedeného tak plynie záver, že ( neúspešné ) uplatnenie reštitučného nároku oprávnenou osobou
nepredstavuje prekážku pre uplatnenie vlastníckych práv aj na základe Občianskeho zákonníka, ako
urobili aj navrhovatelia. Významné pre rozhodovanie otázky, či je daný naliehavý právny záujem

navrhovateľov na nimi požadovanom určení, bola ďalej skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/ sú v súčasnosti
vedení ako vlastníci označenej nehnuteľnosti. V zmysle ustálenej judikatúry je daný naliehavý právny
záujemnaurčenívlastníctvanehnuteľnostivprípade,akjevkatastrinehnuteľnostizapísanýakovlastník
iná osoba ( vzhľadom na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, keďže výpis z
katastra nehnuteľností slúži ako doklad na preukázanie vlastníckeho práva ). Súdna prax tiež dospela

k záveru, že žaloby so žalobným petitom, znejúcim na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, sú
prípustné v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie súdu v takom konaní môže byť
podkladom v konaní o dedičstve a následne podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych
práv v katastri nehnuteľností.
Odvolací súd považuje na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že prídelcom P. S. a jeho

manželke W. S., T. Š.Z., boli do vlastníctva pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. A.
( v tom čase Pajštún ) o celkovej výmere 0,5000 ha, a to zapísané v PK vložke č. XXX časť parc.č.
XXX, časť parcely č. XXX, časť parcely č. XXX a časť parcely č. XXX, v prídelovom pláne označenej
P. P. T., a to na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 1121/48-i/B, vydaného dňa 2. 4. 1948
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946

Sb.n. SNR. V zmysle čl. IV bod 1 uvedeného Výmeru bol tento výmer o vlastníctve pôdy podľa
ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo
prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti; zároveň bol tiež vkladuschopnou listinou. Na
základe uvedeného výmeru sa manželia S., P. P. W., stali vlastníkmi tam označených nehnuteľností,
keď predmetné rozhodnutie, majúce povahu verejnej listiny a zároveň správneho aktu, bolo vydané

orgánom na to oprávneným, v medziach jeho právomoci, stalo sa právoplatným a vykonateľným ( neboli
produkované žiadne dôkazy o tom, že výmer nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť ), a preto je
nutné ho považovať za právne perfektné rozhodnutie, s prezumpciou jeho správnosti ( a to bez ohľadu
na chybné uvedenie krstného mena a rodného priezviska manželky, t.j. nesprávneho „. V.“ namiesto
správneho „.“ a nesprávneho rodného priezviska „.“ namiesto správneho „Š.Z.“, nakoľko všetky listiny

naväzujúce na spomínaný Výmer uvádzali krstné meno a rodné meno manželky P. S. správne, porovnaj
napr. opravené údaje na Návrhu prídelového plánu, č.l. 10 a nasl. spisu, tiež obsah sobášneho listu z
č.l. 28, 29 spisu; uvedené pochybenie nepredstavovalo totiž takú vadu, aby malo za následok nulitnosť
tohto správneho aktu ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo 123/2000.

Odporcovia v konaní v rámci svojej obrany o.i. poukazovali na to, že navrhovatelia spolu s Výmerom
nepredložili aj prídelovú listinu. Skutočnosť, že navrhovatelia nepredložili spolu s Výmerom o vlastníctve
pôdy aj prídelovú listinu, na ktorý Výmer sám odkazuje vo svojom čl. II, ale nemohla mať za následok
nenadobudnutie vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam, nakoľko Výmer samotný bol podľa už
spomínaného § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb.n. SNR dokladom, preukazujúcim vlastnícke právo prídelcu

k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti ( t.j. aj bez prídelovej listiny, ktorá mala označovať presnú
výmeru nehnuteľností ).
Rovnako nemožno mať podľa názoru odvolacieho súdu závažné pochybnosti o tom, že sa prídelci
aj fakticky ujali užívania im pridelených nehnuteľností; uvedená skutočnosť vyplýva napr. zo Zápisuo vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 26. 1. 1955 ( č.l. 46 spisu ), kde spomínaný Zápis
obsahuje výslovnú poznámku o tom, že na prídele „...prídelca hospodáril od 1948 do 1. 1. 1951...“
Pôvodní prídelci - P. S. s manželkou W.N. S., T. Š.vou - však prestali byť vlastníkmi označených

nehnuteľností a teda aj nehnuteľnosti, ktorej určenie vlastníctva bolo predmetom tohto konania, v
dôsledku ich vzdania sa prídelu pôdohospodárskych nehnuteľností.
Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou, či prídelci prišli o vlastníctvo k
prideleným nehnuteľnostiam na základe toho, že im bol prídel odňatý, pričom dospel k záveru, že prídel
P. S. a jeho manželke nikdy odňatý nebol, s argumentom, že rozhodnutie o odňatí prídelu podľa § 23

ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR neexistuje. Prvostupňový súd pritom otázku odňatia prídelu
riešil bez toho, aby v konaní vôbec niekto tvrdil, že prídelcom bol prídel odňatý. To, že k odňatiu
prídelu nedošlo nepovažuje odvolací súd za sporné; k „strate“ vlastníckeho práva navrhovateľov ( resp.
prídelcov ) nedošlo v dôsledku odňatia prídelu, ale z dôvodu, že sa P. S. a jeho manželka ( navrhovateľka
1/ ) prídelu vzdali.
Vzdanie sa veci znamená opustenie veci jej vlastníkom; ide o právny úkon obsahujúci prejav vôle

vlastníka veci, ktorým sa vzdáva vlastníctva bez toho, aby vlastníctvo prevádzal na inú osobu. Ide o
právny úkon, ktorý je možné urobiť výslovne alebo aj konkludentne; z prejavu vlastníka však musí byť
jasný úmysel, že sa vzdáva vlastníctva k určitej veci. Okrem toho musí vlastník svoj úmysel uskutočniť
aj tým, že sa úplne vzdá držby opustenej veci. Opustenie veci ( vzdanie sa vlastníctva ) tak predstavuje
jeden zo spôsobov zániku vlastníctva veci, vychádza zo zásady, že žiadny vlastník nemôže byť nútený,

aby si zachoval vlastníctvo k veci, pokiaľ nechce byť jej vlastníkom. Právnym následkom opustenia
veci je zánik vlastníckeho práva.
V rozhodnom období bola možnosť straty vlastníckeho práva upravená v ust. § 132 Obč. zák. ( zákona
č. 141/1950 Sb. ).
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. ( zák. č. 141/1950 Sb. ) vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne

niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá.
Podľa § 132 ods. 2 Obč. zák. ( zák. č. 141/1950 Sb. ) vzdať sa nemožno vlastníctva k veciam, ktoré
podľa predpisov o tom vydaných nemožno voľne scudziť.
Podľa § 119 písm.a/ Obč. zák. ( zák. č. 141/1950 Sb. ) veci, ktoré nepatria inému, sú vo vlastníctve
štátu, ak nemajú cenu len nepatrnú. K veciam nepatrnej ceny, ktoré nepatria nikomu, môže nadobudnúť

vlastnícke právo každý tým, že si ich privlastní.
V zmysle § 23 ods. 1, ods. 5 zákona č. 90/1947 Sb. ( účinného od 10. 6. 1947 ) bolo možné pridelený
majetok scudziť len so súhlasom fondu; to sa však týkalo len prideleného majetku, pokiaľ napr. nebol
vo vlastníctve štátu.
Scudzenie veci možno chápať v širšom zmysle, t.j. ako všetky akty, ktorými sa vlastník zrieka svojho

vlastníctva, a to buď tak, že vec prevádza na iného ( t.j. dvojstranným právnym úkonom ) alebo vec
opúšťa ( t.j. jednostranným právnym úkonom ). Jednostranným právnym úkonom bolo aj vzdanie sa
vlastníckeho práva v zmysle § 132 ods. 1 Obč. zák. ( zák. č. 141/1950 Sb. ); vzdanie sa prídelu podľa §
132 ods. 1 Obč. zák. znamenalo obnovenie vlastníckeho práva štátu k prídelu ( § 119 písm.a/ Obč. zák.,
zákona č. 141/1950 Sb. ). V užšom zmysle sa scudzením veci rozumie len jej prevod a v tomto zmysle je

aj scudzenie veci použité v ust. § 132 ods. 2 Obč. zák. Ak teda vzdanie sa prídelu znamenalo zároveň
obnovenie vlastníckeho práva štátu, potom nehnuteľnosti nadobudnuté prídelom boli pre prípad vzdania
sa práva k nim vecami voľne scudziteľnými ( bez obmedzenia ). Napokon skutočnosť, že v tom čase
platná právna úprava počítala aj s možnosťou opustenia, vzdania sa prídelu, potvrdzuje ustanovenie §
3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a výživy č. 507/1950 Ú.v., v zmysle ktorého prešlo na

národné výbory vykonávanie vyúčtovaní ( aj ) s odchádzajúcimi prídelcami.
Skutočnosť, že v prejednávanej veci sa prídelci prídelu vzdali, t.j. prejavili vôľu vzdať sa vlastníckeho
práva k prideleným nehnuteľnostiam, považuje odvolací súd za preukázanú z viacerých listinných
dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania predložené súdu, a to hlavne zo Zoznamu odišlých prídelcov
a užívateľov prídelov zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov s vyúčtovaním v kat. území

Borinka ( č.l. 43 spisu ) a zo Zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom ( č.l. 46 spisu ). Obe
označené listiny majú - podobne ako Výmer o vlastníctve pôdy - povahu verejnej listiny. Verejnými
listinami z hľadiska dôkaznej sily sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Cdo
199/2005, pričom dospel k záveru, že pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní
pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne

dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. V súdenej právnej veci neboli produkované také
skutočnosti či dôkazy, ktoré by spochybnili vierohodnosť obsahu uvedených verejných listín. Uvedené
listiny zároveň nemožno z hľadiska ich obsahu vykladať inak, než ako listiny preukazujúce prejav vôle
prídelcov vzdať sa prídelu, a to vzhľadom na tvrdenia v nich obsiahnuté, osobitne tvrdenie, že „...prídelcaS. P. a manž. W., T.. Š. opúšťa prídel...“ Zároveň z ničoho nevyplýva záver prvostupňového súdu,
že k strate vlastníckeho práva v prípade prídelcov mohlo dôjsť odňatím prídelu, zabratím pridelených
nehnuteľností Jednotným roľníckym družstvom. Je nespornou historickou skutočnosťou, že proces

kolektivizácieazakladaniaJRDvpodmienkachSlovenska(Československa)bolvmnohýchprípadoch,
ak nie prevažne, uskutočňovaný bez súhlasu vlastníkov poľnohospodárskych nehnuteľností, prípadne aj
násilne. Nemôže to však znamenať, že zahrnutie každej poľnohospodárskej nehnuteľnosti do užívania
JRD bolo automaticky násilné. Vychádzajúc z ich obsahu, vyššie spomínané listiny ( Zoznam odišlých
prídelcovakoaj Zápisovyúčtovaní)nevykazujúznakynásilnéhoaktuzmocneniasacudzejvecištátom,

v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu tiež neexistuje iný
rozumný dôvod ( nebol preukázaný ), pre ktorý by spomínané verejné listiny boli vydané, než potreba
vykonania vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali prídelu.
Z uvedeného potom nutno vyvodiť záver, že prídelcom, resp. ich právnym nástupcom, ich vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti v dôsledku vzdania sa prídelu nezostalo zachované, ale zaniklo. Po
vzdaní sa prídelu - po 1. 1. 1951 - sa prídelci, resp. ani právni nástupcovia, ani nesprávali ako vlastníci,

nedomáhali sa svojich domnelých vlastníckych práv ( nehnuteľnosti neboli ani prejednané v dedičskom
konaní po úmrtí P. S. ). Zánik vlastníctva znamená, že navrhovateľom v konaní chýbala vecná aktívna
legitimácia. Navrhovatelia tak nemohli byť úspešní v konaní o určenie vlastníckeho práva k označenej
nehnuteľnosti, ako ani v konaní o určenie, že označená nehnuteľnosť patrí v 1-ici do dedičstva po P.
S., D.. XX. XX. XXXX.

Vzhľadom na uvedené právne závery odvolacieho súdu sa tento už ďalej nezaoberal otázkou
dobromyseľnosti odporcov 1/, 2/ ako nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti na základe zámennej zmluvy
uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom, nakoľko riešenie tejto otázky bolo pre rozhodnutie veci
( vzhľadom na predmet sporu ) bez právneho významu.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

( osobitne v otázke vzdania sa prídelu zo strany prídelcov ) a následne vec nesprávne právne posúdil.
Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ zamietol.
O trovách ( celého ) konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. V
konaní úspešným odporcom 1/, 2/ ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal náhradu

trov konania.
Trovy konania odporcov 1/, 2/ pozostávajú zo sumy 199 € titulom súdneho poplatku za odvolanie, ktorí
odporcovia 1/, 2/ uhradili dvakrát po 99,50 € ( č.l. 165 spisu a č.l. 490 spisu ), a tiež z trov právneho
zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby á 81,33 € za jeden úkon ( počítaná z tarifnej hodnoty
sporu 1.661,02 € ) :

1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25. 6. 2007, 2/ účasť na pojednávaní dňa 12. 11. 2007, 3/ účasť
na pojednávaní dňa 12. 6. 2008, 4/ účasť na pojednávaní dňa 8. 7. 2008, 5/ písomné odvolanie zo dňa
24. 11. 2008, 6/ účasť na pojednávaní dňa 7. 9. 2010, 7/ písomné podanie vo veci zo dňa 20. 9. 2010,
8/ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 29. 9. 2011, 9/ rokovanie s klientom dňa 9. 4. 2012, 10/ účasť
na pojednávaní dňa 10. 5. 2012, 11/ účasť na pojednávaní dňa 7. 6. 2012, 12/ účasť na pojednávaní

dňa 14. 6. 2012, 13/ písomné vyjadrenie zo dňa 5. 9. 2012 na odvolanie navrhovateľov, 14/ účasť na
pojednávaní dňa 1. 7. 2014, 15/ účasť na pojednávaní dňa 2. 9. 2014, 16/ účasť na pojednávaní za
účelom vyhlásenia rozsudku dňa 23. 9. 2014, 17/ písomné odvolanie zo dňa 8. 10. 2014 proti rozsudku,
18/ písomné podanie vo veci zo dňa 23. 1. 2015, 19/ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 7. 5. 2015,
z toho 16 úkonov x 81,33 € = 1.301,28 € a 1 x 54,22 € za rokovanie s klientom, 1 x účasť na vyhlásení

rozsudku dňa 23. 9. 2014 v sume 40,67 € a 1 x účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 7. 9. 2010
v sume 20,33 €, spolu odmena 1.416,50 €. Právnemu zástupcovi prináleží ďalej režijný paušál : 2 x
5,91 €, 2 x 6,31 €, 4 x 7,63 €, 3 x 8,04 €, 1 x 6,31 €, 2 x 7,21 €, 1 x 7,41 €, 1 x 7,63 €, 1 x 8,04 €, 2 x
8,39 €, spolu 139,67 €. Právny zástupca si tiež uplatnil nárok na náhradu cestovných nákladov ( cesta
Bratislava - Malacky a späť, t.j. spolu 80 km, spotreba 4,6 l nafty/100 km ) na pojednávanie dňa 7. 9.

2010 : 3,68 l x 1,45 €/l = 5,34 € + 19 % DPH 1,01 € ako aj náhrada za stratu času na pojednávanie
dňa 7. 9. 2010 : 4 x 30 min. po 12,02 € = 48,08 € + 19 % DPH 9,14 €; nárok na náhradu cestovných
nákladov na pojednávanie dňa 12. 4. 2012 spolu : 3,68 l x 1,45 €/l = 5,34 € + 20 % DPH 1,07 € )
ako aj náhradu za stratu času na pojednávanie dňa 12. 4. 2012 ( 4 x 30 min. po 12,71 € = 50,84 € +
20 % DPH 10,17 € ); nárok na náhradu cestovných nákladov na pojednávanie dňa 7. 6. 2012 ( 3,68

l x 1,45 €÷l = 5,34 € + 20 % DPH 1,07 € ) ako aj náhradu za stratu času na pojednávanie dňa 7.
6. 2012 ( 4 x 30 min po 12,71 € = 50,84 € + 20 % DPH 10,17 € ); nárok na náhradu cestovných
nákladov na pojednávanie dňa 14. 6. 2012 ( 3,68 l x 1,45 €/l = 5,34 € + 20 % DPH 1,07 € ) ako aj
náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 14. 6. 2012 ( 4 x 30 min. po 12,71 € = 50,84 € + 20% DPH 10,17 € ); nárok na náhradu cestovných nákladov na pojednávanie dňa 1. 7. 2014 ( 3,68 l x
1,35 €/l = 4,97 € + 20 % DPH 0,99 € ); nárok na náhradu cestovných nákladov na pojednávanie dňa
2. 9. 2014 ( 3,68 l x 1,35 €÷l = 4,97 € + 20 % DPH 0,99 € ); nárok na náhradu cestovných nákladov

na pojednávanie dňa 23. 9. 2014 ( 3,68 l x 1,35 €÷l = 4,97 € + 20 % DPH 0,99 € ). Trovy právneho
zastúpenia s 19 %, resp. 20 % DPH ( za úkony právnej služby od 29. 9. 2011 vrátane ) činia úhrnom
2.240,53 € ( podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.a/, písm.c/, písm.d/, § 14 ods.
2 písm.a/, § 13a ods. 1 písm.d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ).
Trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 2/ spočívajú v trovách právneho zastúpenia,

za celkom 7 vyúčtovaných úkonov právnej služby á 81,33 € za jeden úkon : 1/ prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 15. 6. 2011, 2/ písomné vyjadrenie vo vedci dňa 19. 7. 2011, 3/ účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 29. 9. 2011, 4/ účasť na pojednávaní dňa 12. 4. 2012, 5/ účasť na pojednávaní dňa
7. 6. 2012, 6/ účasť na pojednávaní dňa 14. 6. 2012 a 7/ vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 21. 9.
2013 k odvolaniu navrhovateľov, t.j. 7 x 81,33 € = 569,31 €, ako aj režijný paušál 3 x 7,41 €, 4 x 7,63 €,
t.j. 52,75 €, ako aj náhrada za stratu času ( pojednávanie v trvaní 1,30 min. ) v dňoch 12. 4. 2012, 7. 6.

2012 a 14. 6. 2012 á 38,13 €, spolu 736,45 € s 20 % DPH v sume 147,29 €; trovy právneho zastúpenia
úhrnom 883,74 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.