Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/177/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713219514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Juraja Sopoligu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej, v právnej veci žalobcu: T. X. a.s. „v likvidácii", IČO:
XXX XX XXX, so sídlom Y. XXX/XX, XXX XX T., B., Q. republika, zast.: N.. V.. W. R., I. XXX/X, C.,
proti žalovanému: F., a. s. G., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XXX, G. XXX XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: G. chemická spoločnosť, a.s., T.. B. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX,
zast. N.. D. Y., advokátom, D. XX, Y., o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia odporcu zo
dňa 15. 8. 2013 o 10.00 hod., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
25. 6. 2014 č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Súd citujúc ust. § 183, § 131 ods. 1, 2, 4, 5, § 180 ods. 1, 3, 4, § 184 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ (akcionár odporcu), si uplatnil právo na
podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti uznesení prijatých mimoriadnym valným zhromaždením

odporcu dňa 15.8.2013 od 10.00 hod., v zákonnej trojmesačnej lehote, (§ 183 v spojení s § 131 ods. 1
Obchodného zákonníka). Predmetné uznesenia boli prijaté dňa 15.8.2013 a návrh bol súdu doručený
dňa 15.11.2013. Mal tiež za preukázané, že navrhovateľ bol v čase konania predmetného valného
zhromaždenia odporcu jeho akcionárom, čo vyplynulo z doloženého výpisu z účtu majiteľa cenných
papierov zo dňa 15.8.2013, takže navrhovateľ osvedčil aj svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

Nestotožnil sa s námietkou odporcu, že likvidátor nebol oprávnený vystaviť plnú moc na zastupovanie

navrhovateľa na predmetnom VZ, keďže aj likvidátor spoločnosti sa musí správať ako starostlivý
hospodár. Pozvánka na VZ odporcu zo dňa 15.8.2013 o 10.00 hod. obsahovala aj body ako odvolanie a
voľba členov dozornej rady a predstavenstva, (orgánov spoločnosti odporcu), čo má vplyv na riadenie,
chod, hospodárenie a fungovanie spoločnosti odporcu, pričom to má vplyv aj na hodnotu a speňaženie
majetku navrhovateľa, takže sa to týka činnosti likvidátora a likvidácie spoločnosti navrhovateľa (s
poukazom na ust. § 72 a § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka).

Citujúc ust. § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v
rozhodnej dobe v ČR, § 28a Obchodného zákonníka platného v rozhodnej dobe v ČR, § 12 ods. 3
zákona č. 530/2003 Z.z., o obchodnom registri konštatoval, že v právnej úprave SR ako aj ČR sa zaverejnú listinu považujú mimo iného listiny vydané súdmi a inými orgánmi justičného typu, rozhodnutia,
osvedčenia, výpisy z verejných zoznamov vedenými týmito orgánmi (napr. obchodný register).

Z ustanovení ust. § 9 ods. 1, § 9 ods. 3, § 9 ods. 4, § 9a ods. 1 a § 9a ods. 2 zákona č. 365/2000
Sb. vyvodil záver, že overený výstup z informačného systému verejnej správy je teda listina, ktorá
vznikla úplným prevodom výstupu z informačného systému verejnej správy z elektronickej podoby do
listinnej podoby a ktorú žiadateľovi vydal overujúci subjekt. Overením výstupu sa rozumie overenie tej
skutočnosti, že listina vznikla prevodom výstupu z informačného systému verejnej správy z elektronickej

do listinnej podoby a overenie sa vykoná overovacou doložkou. Účelom (zmyslom) overenia výstupu
z informačného systému je tak overenie, že údaje uvedené na príslušnej listine sa zhodujú s údajmi
uvedenými v príslušnom registri. Takýto výstup však nie je možné považovať za verejnú listinu v prípade,
že na ňom absentuje overovacia doložka so zákonnými náležitosťami. Ak totiž chýba niektorá povinná
zákonná náležitosť takejto doložky, nemožno takýto výstup považovať za verejnú listinu.

Zdôraznil, vychádzajúc z ust. § 134 O.s.p. a § 134 O.s.ř., že zákon pozitívne vymedzuje verejné
listiny. Listiny, ktoré nemajú povahu listín verejných sú listinami súkromnými. Oproti listine verejnej, kde
dôkazné bremeno leží na tom , kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny stačí "formálne" popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka,
ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou.

S poukazom aj na vyššie uvedené, dospel k záveru, že listina (označená ako výpis z obchodného
registra navrhovateľa), ktorú predložil splnomocnený zástupca navrhovateľa pri prezentácii, je opatrená
overovacou doložkou Mgr. C. R., (notára v B.), bez uvedenia počtu listov z ktorých sa skladá, teda ju
nemožno považovať za overený výstup z informačného systému verejnej správy, teda za verejnú listinu.

Ďalej zdôraznil, že v prípade predmetnej prezentácie akcionárov na valné zhromaždenie z pozvánky,
ako aj stanov odporcu vyplýva, že akcionár - právnická osoba predloží pri prezentácii aktuálny výpis z
obchodného registra.

Prezentácia zo svojej povahy vyžaduje, aby išlo o výpis použiteľný na právne úkony, teda v podobe
verejnej listiny a nie v akejkoľvek písomnej podobe. Len takýto kvalifikovaný výpis z obchodného
registra je spôsobilý vyvolať právne účinky s tým spojené, t.j. overenie zákonom stanovených údajov
týkajúcich sa akcionára. Tým, že navrhovateľ nepredložil výpis z obchodného registra v kvalifikovanej
podobe neboli splnené podmienky na jeho prezentáciu a prezentátor správne odmietol prezentáciu

takéhoto subjektu na valnom zhromaždení odporcu. Na uvedené nemá vplyv ani obsah odôvodnenia
odmietnutia zápisu navrhovateľa, ktorý je dostatočne určitý, keďže u navrhovateľa absentovala
podmienka prezentácie - výpis z obchodného registra.

S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že zo strany odporcu neboli porušené práva

navrhovateľa, ako akcionára odporcu, a preto návrh, ako nedôvodný, zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Keďže odporca, ktorému súd

náhradu trov konania prisúdil, ani vedľajší účastník, ich nevyčíslili do 3 pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia a iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd im náhradu trov konania nepriznal. V takom prípade
súdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonaniatomutoúčastníkovivrozhodnutí,ktorým
sa konanie končí.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.

V odvolaní opätovne poukázal na skutočnosť, že ako akcionár spoločnosti odporcu žiadal, aby
súd určil, že všetky uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F., a.s. G., prijaté dňa
15.08.2013 na riadnom valnom zhromaždení v čase od 10.00 hod., sú neplatné z dôvodu, že napriek

splneniu podmienok uvedených v pozvánke mu bol odmietnutý zápis do listiny prítomných akcionárov.
Odmietnutie vykonania zápisu v rozpore so zákonom ako i stanovami odporcu mali za následok
obmedzenie práv akcionára zúčastniť sa valného zhromaždenia, hlasovať na ňom, požadovať na ňom
informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti a uplatňovať na ňom návrhy, v rozpore sozákonom. Odporca v priebehu konania označil dôvod odmietnutia - absencia uvedenia počtu listov na
overovacej doložke výpisu z obchodného registra ako výstupu zo systému elektronickej podoby do
listinnej podoby.

Ďalej uviedol, že odmietnutie vykonania zápisu do listiny prítomných akcionárov vykonáva spoločnosť
prostredníctvomsplnomocnenejosoby-prezentátoraauvedieskutočnosťodmietnutiavykonaniazápisu
do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia.

Uvedené konania malo za následok obmedzenie práv akcionára zúčastniť sa na riadnom valnom
zhromaždení odporcu. Uvedené konania osoby splnomocnenej vykonávať prezentáciu je právnym
úkonom. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť právny úkon urobený slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne: inak je neplatný. Uvedené odmietnutie vykonania zápisu do listiny
prítomných akcionárov trpí neplatnosťou, nakoľko na základe uvedeného dôvodu odmietnutia nie je
možné zistiť, aké konanie/nekonanie (predloženie/nepredloženie) listiny akcionára bolo dôvodom pre

„nesplnenie zákonných podmienok" a vykonávať práva akcionára na predmetnom valnom zhromaždení.
Uvedený dôvod nepomenováva a nekonkretizuje dôvod odmietnutia a ani neurčuje jeho podstatu.
Odporca pri prezentácii, tak ako to zachytáva aj notárska zápisnica vyhotovená JUDr. Z. Q.
neverbalizoval ani ústne dôvody odmietnutia zápisu akcionára do listiny prítomných akcionárov a to ani
po výzve splnomocneného zástupcu akcionára s výstrahou neplatnosti uvedeného právneho úkonu.

Akcionár nemal možnosť vydedukovať výkladom alebo iným zmyslom určiť presný dôvod odmietnutia,
rovnako ako každá iná strana, čo znamená, že je splnená podmienka neurčitosti právneho úkonu a teda
je uvedený právny úkon neplatný.

Navrhovateľ zdôraznil, že odporca v priebehu konania uviedol, ako dôvod odmietnutia, absencia

počtu listov v overovacej doložke notára na predloženom výpise z obchodného registra navrhovateľa.
Predmetný dôvod bol uvedený dodatočne a nie je zachytený v dôvode odmietnutia zapísanom pri
prezentácii, či v notárskej zápisnici o priebehu prezentácie. Súd v danej veci neprihliadal na skutočnosť,
že v danom prípade notár vyžiadal zo systému verejnej správy elektronický výpis, ktorý je verejnou
listinou a ten následne previedol do listinnej podoby.

V závere uviedol, že súd prvého stupňa na základe absencie počtu listov v overovacej doložke uviedol,
že uvedená listina nie je verejnou listinou. V danej veci je však potrebné vychádzať z celkového poznania
zákona a to najmä z Notárskeho poriadku Českej republiky, ktorý ustanovuje, kedy právny úkon musí
spĺňať podmienky definované zákonom a kedy ich len obsahuje bez podmienky neplatnosti. V prípade,

že zákon ustanovuje čo „musí" byť súčasťou notárskeho zápisu, ide v danom prípade o tzv. podstatné
náležitosti notárskeho zápisu, v opačnom prípade, ak ustanovuje bez uvedeného slova „musí" čo je
jeho obsahom, znamená, že predmetné náležitosti sú „nepodstatné" a teda ich absencia nevyvoláva
neplatnosť úkonu/listiny. Pro secundo, ak uvedené ustanovenie zákona uvádza - overovacia doložka
pevne spojená s prevedeným výstupom z informačného systému verejnej správy sa považuje za jednu

listinu a teda možno vyvodiť záver, že o to viac nie je potrebné uviesť počet listov v overovacej doložke,
poprípade ak je rovný jednej. Pro tertio et ultimo notár vykonávajúci výstup z informačného systému
verejnej správy, ktorý overuje daný výstup, je povinný archivovať predmetné výstupy. Uvedené výstupy
je možné dožiadaním u notára, ktorý vykonával overovanie, overiť podľa identifikácii uvedených v
predmetnom výpise z Obchodného registra Českej republiky.

Odporca, ako ani vedľajší účastník na strane odporcu, sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého

rozsudku a k odvolaniu navrhovateľa, odvolací súd uvádza nasledovné:Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie jasne
uvádzala, že k zápisu akcionárov, je každý akcionár - právnická osoba povinný okrem iného predložiť
aktuálny výpis z obchodného registra, nie starší ako 3 mesiace.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 365/2000 Sb., o informačných systémoch verejnej správy, z informačních
systémů veřejné správy nebo jejich částí, které jsou veřejnými evidencemi, rejstříky nebo seznamy,
vydávají orgány veřejné správy, které jsou správci nebo provozovateli těchto systémů (dále jen

"správci"), na požádání úplný nebo částečný výpis ze zápisu vedeného v elektronické podobě v tomto
informačním systému. Z informačních systémů veřejné správy nebo jejich částí, které jsou neveřejnými
evidencemi, rejstříky nebo seznamy, vydávají správci, pokud tak stanoví zvláštní právní předpis, na
požádání úplný nebo částečný výpis ze zápisu vedeného v elektronické podobě v tomto informačním
systému osobě, které se zápis přímo týká, nebo osobě, která je podle zvláštního právního předpisu
oprávněna žádat informaci uvedenou v zápisu, a to v rozsahu tímto zvláštním právním předpisem

stanoveném.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2000 Sb., ověřeným výstupem z informačního systému veřejné správy
(dále jen "ověřený výstup") se rozumí listina, která vznikla úplným převodem výstupu z informačního

systému veřejné správy z elektronické do listinné podoby(§ 9a).

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 365/2000 Sb., výpis v listinné podobě a ověřený výstup podle odstavce 3
jsou veřejnými listinami.

Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 365/2000 Sb., ověřením výstupu z informačního systému veřejné správy
se rozumí ověření té skutečnosti, že listina vznikla převedením výstupu z informačního systému veřejné
správy z elektronické do listinné podoby. Ověření se provede ověřovací doložkou, která obsahuje a) údaj

o ověření toho, že ověřený výstup odpovídá výstupu z informačního systému veřejné správy, b) údaj o
tom, z kolika listů se skládá ověřený výstup, c) údaj o tom, že ověřený výstup obsahuje částečný výpis
z informačního systému veřejné správy, pokud neobsahuje výstup úplný, d) místo a datum vyhotovení
doložky o ověření, e) pořadové číslo, pod kterým je ověření vedeno v evidenci ověření výstupu z
informačního systému veřejné správy, f) otisk úředního razítka a podpis ověřujícího.

Vychádzajúc aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení, je nepochybné, že overeným výstupom z
informačného systému verejnej správy sa rozumie listina, ktorá vznikla úplným prevodom výstupu z
informačného systému verejnej správy z elektronickej do listinnej podoby a je verejnou listinou (§ 9 ods.

3, 4 zák.č. 365/2000 Sb.).

Paragraf 9a citovaného zákona ustanovuje, že toto overenie sa vykoná overovacou doložkou a
vymenúva, čo táto doložka obsahuje, teda okrem iného aj údaj o tom, z koľkých listov sa skladá overený

výstup (teda nie čo môže obsahovať, ale čo obsahuje).

Podľa § 72 zákona Českej národní rady č. 358/1992 Sb. o notářích a jejich činnosti (notářsky řád),
notár osvedčuje na žiadosť skutočnosti a prehlásenia, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatňovanie

alebo preukazovanie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, mimo iného,
vykonáva osvedčenie výstupov z informačného systému verejnej správy (písm.j/). Toto osvedčenie
osvedčí notár formou a postupom stanovenými osobitnými predpismi (§ 72 ods. 3 Notárskeho poriadku).
Citované ustanovenie odkazuje na zák.č. 365/2000 Sb. o informačných systémoch verejnej správy. Z
uvedeného teda možno vyvodiť záver a je nepochybné, že notár pri overovaní výpisov z informačného

systému verejnej správy, poskytuje podľa zákona č. 365/2000 Sb., ktorý (ako už bolo uvedené vyššie)
jednoznačne ustanovuje, že overovacia doložka obsahuje aj údaj o tom, z koľkých listov sa skladá
overený výstup. V tejto súvislosti je preto argumentácia odvolateľa ohľadom platnosti/neplatnosti
právnych úkonov vykonávaných notármi nesprávna.Za nedôvodnú sa považuje aj námietka odvolateľa ohľadom špecifikácie „zákonných dôvodov“

odmietnutia prezentácie a zdôrazňuje, že ak spoločnosť odmietne vykonať zápis určitej osoby do listiny
prítomných, uvedie túto skutočnosť do listiny prítomných spolu s dôvodmi odmietnutia (§ 185 ods. 1
Obchodného zákonníka).

Citované ustanovenie neurčuje pre spoločnosť povinnosť uvádzať tieto dôvody podrobne, preto ich
formulácia v prejednávanej veci zodpovedá zákonnej úprave.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania, rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ nebol v odvolacom
konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.