Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514202562
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2514202562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: Y. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, L., o zaplatenie 347,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumu49,27eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%
ročne zo sumy 49,27 eur od 26.01.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd určuje, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená v čl. 2 v bode 2.13 dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služieb Orange Doma č. H. zo dňa XX.XX.XXXX v
znení: „V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.1, 2.2, 2.3, 2.4, 2.12

alebo 2.17 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie nájomného, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k
ukončeniu jeho platnosti zmluvy, neposkytnutie súčinnosti v zmysle čl. 2.17) je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 560,00 EUR. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením

od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa
bodu 2.12 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník
povinnýzaplatiťpodnikubezohľadunadĺžkudoby,ktorámueštezostávaladouplynutiadobyviazanosti.
Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa
doručenia výzvy podniku účastníkovi.“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.04.2014, súdu doručeným dňa 14.04.2014, domáhal vydania

rozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazalodporcunazaplateniesumy347,27eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.01.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uviedol,
že žalovaná suma predstavuje neuhradenú pohľadávku za navrhovateľom poskytnuté služby v sume49,27 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zníženej na predajnú cenu odporcovi prenajatých
telekomunikačných zariadení v sume 298,00 eur.

Odporca sa k podanému návrhu na výzvu súdu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva
v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez
nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie
zmluvou o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služieb Orange Doma č. H. zo dňa
28.03.2012 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 28.03.2013, všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete navrhovateľa,

predloženými faktúrami, pokusom o pokonávku, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:

Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služieb Orange Doma č. H. zo
dňa 28.03.2012, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, navrhovateľ zriadil pre odporcu pripojenie k optickej sieti za účelom

užívania služieb Orange Doma. Na základe dodatku k tejto zmluve zo dňa 28.03.2012 navrhovateľ
prenajal odporcovi zariadenia - konvektor G-25E, bezdrôtový smerovač D-Link DIR-300 a set-top-box
Sagem IAD84 HD, za ktoré sa odporca zaviazal platiť nájomné vo výške 1,99 eur mesačne po dobu
viazanosti.

Podľa čl. 2 bod 2.12 písm. a), c) dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že nepretržite po dobu 24

mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v
znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom zriadeného pripojenia
a že od momentu aktivácie služby v odbernej jednotke až do konca viazanosti bude bez prerušenia
túto službu používať v súlade s jeho záväzkami a zároveň počas doby určitej neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy

či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Odporca sa zaviazal počas doby viazanosti nedopustiť sa
takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na
základe ktorého by podniku vzniklo právo dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služby alebo
na základe ktorého by bol podnik oprávnený ukončiť nájom všetkých alebo jednotlivých zariadení.

Podľa čl. 2 bod 2.13 dodatku sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že odporca bude povinný uhradiť

podniku zmluvnú pokutu vo výške 560,00 eur, a to v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej
v bode 2.1, 2.2, 2.3, 2.4, 2.12 alebo 2.17 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie nájomného,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
takého úkonu, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, že či naozaj dôjde k ukončeniu platnosti zmluvy, neposkytnutie

súčinnosti v zmysle čl. 2.17). V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že
podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu
porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
Zmluvnú pokutu v zmysle tohto dojednania je odporca povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá
mu zostáva do uplynutia doby viazanosti, pričom je povinný uhradiť tiež škodu, ktorej výška presahuje

výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.V období od augusta do októbra 2012 bola odporcovi vyfakturovaná cena služieb poskytnutých
navrhovateľom na základe predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných elektronických služieb, a to
faktúrouč.XXXXXXXXXXsplatnoudňa30.08.2012suma21,98eur, faktúrouč.XXXXXXXXXXsplatnou

dňa 30.09.2012 suma 21,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.09.2012 suma 1,33 eur a
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.10.2012 suma 3,98 eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 11.01.2013, označeným ako pokus o zmier, vyzval odporcu na úhradu
pohľadávky za služby, ktorých cena bola vyúčtovaná vyššie označenými faktúrami, a to v celkovej
výške 49,27 eur v lehote do 25.01.2013. Súčasne ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie

povinností v celkovej sume 613,21 eur. Odporca na pokus o zmier nereagoval, dlžnú sumu do podania
návrhu na súd nezaplatil, a preto si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z
dlžných súm od 26.01.2013 do zaplatenia.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zníženej zmluvnej pokuty v sume 298,00 eur.
Výška uplatnenej zmluvnej pokuty má predstavovať cenu odporcovi prenajatých zariadení, o čom
navrhovateľ predložil súdu doklad - výstup z interného systému.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických telekomunikáciách v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb

sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné
služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o
poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom

zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania odporcu,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy a jej dodatku („ďalej len „Občiansky zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa
nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len

v časti. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného
zákonníka a odporcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o poskytovaní
verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorá je
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Na jej základe navrhovateľ zriadil
odporcovi prístup k verejnej elektronickej optickej sieti a poskytoval mu elektronické komunikačné služby

v súlade so zmluvou, jej dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Hlavným záväzkom odporcu vyplývajúcim zo zmluvy bolo
riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo súčasne
k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi do
prenájmu elektronické zariadenia umožňujúce prístup k optickej sieti, za ktoré sa odporca zaviazal platiť

nájomné počas celej doby viazanosti. Podľa bodu 2.13 dodatku sa odporca zaviazal, že v prípade
porušenia jeho zmluvných povinností uhradí navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 560,00 eur. V
období augusta do októbra 2012 si odporca svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, keď cenu poskytnutých
služieb neuhradil, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 49,27 eur. Súd
uvádza, že odporca nesplnenie si svojej zmluvnej povinnosti v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval.Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa voči odporcovi
oprávnene domáha zaplatenia sumy 49,27 eur ako neuhradenej ceny poskytnutých elektronických
komunikačných služieb na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Keďže odporca nezaplatil

vyfakturované sumy riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, navrhovateľovi patrí aj zákonný úrok z
omeškania z dlžných súm, ktorý mu súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 57/1995 Z.z. priznal vo výške 8,75 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB
kudňuomeškaniaodporcubola0,75%,atopočnúcdňomnasledujúcimpouplynutílehotynadodatočné
plnenie uvedenej v liste zo dňa 11.01.2013, kedy už boli všetky faktúry splatné, t.j. od 26.01.2013 až do

zaplatenia.Vzmysleuvedenéhosúdnávrhuvčastizaplateniasumy49,27eurspríslušenstvomvyhovel.

Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 298,00 eur a jej príslušenstva titulom zníženej zmluvnej
pokuty, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol podstatný
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy a jej dodatku a ani obsah všeobecných podmienok, ktoré tvoria

ich neoddeliteľnú časť. Súd dospel k záveru, že zmluvy o pripojení a dodatky k nim uzavreté medzi
účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a preto
na záväzkový vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe predmetných zmlúv o pripojení je potrebné
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti (§ 53
ods. 5). Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere

uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53
Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie

uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Právna úprava vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k
tvorbepodmienokvsúladesdobrýmimravmi.Vtejtosúvislostijepotrebnédodať,žespotrebiteľzpovahy
veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok

má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť,
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorévyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha okrem zaplatenia ceny za poskytnuté komunikačné služby

aj plnenia titulom zmluvnej pokuty, uplatnenej v zníženej výške. V súvislosti s inštitútom zmluvnej
pokuty súd uvádza, že z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník
pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, aby
primäla dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu si povinností, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečené

a má teda viesť dlžníka k takému správaniu, aby sa vyhol naplneniu podmienok pre jej vznik. Ak
dôjde k porušeniu povinností sankcionovaných zmluvnou pokutou, je strana, ktorá tento záväzok
prevzala, povinná veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu, a to aj vtedy, ak porušením povinnosti nevznikla
veriteľovi žiadna škoda. Zmluvná pokuta teda slúži nielen na náhradu eventuálnej škody, ale aj ako
sankcia za porušenie dojednanej povinnosti, avšak, ako vyplýva z vyššie citovaných právnych noriem, vspotrebiteľskejzmluvemusíajdojednanieozmluvnejpokutespĺňaťurčitépodmienkynato,abynárokom
z takýchto dojednaní mohla byť poskytnutá súdna ochrana.

V návrhu uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút vyplýva zo zmluvného dojednania medzi

účastníkmi uvedeného v bode 2.13 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Navrhovateľ síce
žiada priznať zmluvnú pokutu v nižšej výške, ako je uvedené v predmetnom ustanovení dodatku, a to v
sume, ktorá má zodpovedať cene odporcovi prenajatých zariadením, avšak aj napriek tejto skutočnosti
zostáva predmetom posudzovania z vyššie uvedených hľadísk samotné zmluvné dojednanie, z ktorého
navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje.

V zmysle článku 2 bod 2.12 dodatku k zmluve bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že odporca v prípade

porušenia zmluvných povinností (najmä, avšak nielen nezaplatenie nájomného, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie takého úkonu, ktorý by
smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu
na skutočnosť, že či naozaj dôjde k ukončeniu platnosti zmluvy) je povinný uhradiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 560,00 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vzniká samotným

porušením povinnosti účastníka (odporcu), a to v okamihu porušenia povinnosti, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku je
účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby
viazanosti, pričom je povinný uhradiť tiež škodu, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej
pokuty.

Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška
zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3
Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade dojednaná
zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby
viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si ako účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať

služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby
viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále
v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V
oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo súd považuje za

neprijateľné.Dojednanieozmluvnejpokutejeneprimeranétaktiežztohodôvodu,žedojednanázmluvná
pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len
úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a
neprimeranou.

K uvedenej zmluvnej podmienke pristúpil odporca bez toho, aby mal možnosť sa k nej vyjadriť a aby

bola individuálne dojednaná. K uzavretiu zmlúv u navrhovateľa dochádza podpísaním štandardnej
zmluvy, vopred pripravenej navrhovateľom, kedy zmluvné podmienky nemôžu spotrebitelia ovplyvniť,
ako je tomu aj v prípade zmluvnej pokuty, ktorú navrhovateľ navyše požaduje uhradiť v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, čím dochádza k znevýhodneniu
spotrebiteľa,ktorýbyzaurčitýchokolnostímuselzaplatiťneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenú

s nesplnením jeho záväzku (napr. keby sa dostal do omeškania až pred koncom doby viazanosti).

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 2 bod 2.13 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb spôsobuje z vyššie uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v

dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a pre spotrebiteľa, teda
odporcu nie je záväzná. V súvislosti s uplatnením zmluvnej pokuty v sume nižšej ako bolo zmluvne
dojednané súd dodáva, že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného

ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.Vzhľadom na uvedené tak súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúci z
neprijateľnej zmluvnej podmienke neuznal a návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol, pričom súčasne
v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne uviedol i vo výroku

tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Vdanejvecisinavrhovateľuplatňovalsumu347,27eurspríslušenstvom,pričommubolapriznanásuma
49,27 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 298,00 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší odporca, ktorému by patrila pomerná náhrada trov
konania. Keďže si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.