Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205635
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1611205635.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľov: 1.

S., 2. maloletá N. zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, proti
odporcovi: V. o určenie otcovstva a o určenie rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odporca V., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej N., nar. XX.XX.XXXX z matky S.
nar. XX.XX.XXXX.

Súd z v e r u j e maloletú N., do osobnej starostlivosti matky.

Otec sa z a v ä z u j e platiť na výživu maloletej N. výživné v sume 110,- Eur mesačne za obdobie od
01.01.2011 do 31.06.2011 a ďalej výživné v sume 90,- Eur za obdobie od 01.07.2011 doteraz, vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky v 1. rade vopred.

Odporca za z a v ä z u j e zaplatiť zameškané výživné spolu v sume 2830,- Eur v mesačných splátkach
po 20,- Eur mesačne od mesiaca marec 2015 spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok,
až do zaplatenia.

Súd styk otca s maloletou Biankou n e u p r a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 250,- Eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66,- Eur na účet Okresného súdu
Malacky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v sume 1,42 Eur na účet Okresného súdu v
Malackách do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej navrhovateľky, ktorá bola zastúpená kolíznym opatrovníkom, podala na súd žalobu
o určenie otcovstva proti odporcovi. Žaloba bola odôvodnená tým, že matka maloletej nadviazala s
odporcom známosť a s odporcom spolu žili v spoločnej domácnosti asi od roku 2008 do roku 2009
u jej rodičov. Odporca sa nasťahoval k rodičom navrhovateľky kde účastníci spolu žili. Navrhovateľka

uviedla, že jej známosť s odporcom bola intímna. Nepoužívali žiadny ochranné prostriedky, súlož bola
dokonaná. V tom čase s nikým iným intímne nežila. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca po hádke
s jej matkou sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a oni na nejaký čas ich vzťah prerušili ale zakrátko
opäť sa začali stretávať. Navrhovateľka uviedla, že účastníci spolu aj plánovali budúcnosť, chceli maťdieťa, chceli si však zabezpečiť spoločné bývanie. Navrhovateľka ale otehotnela skôr než sa im podarilo
zabezpečiť nejaké spoločné bývanie. Po svojom otehotnení navrhovateľka túto skutočnosť odporcovi
oznámila. On na to reagoval tak, že dieťa nie je jeho. Ešte nejaký čas sa účastníci stretávali aj intímne.

Približne v polovici tehotenstva sa s rodičmi presťahovala do obce R. kde volala aj odporcu, ktorý to
však odmietol. Odvtedy sa s odporcom nestretáva a neudržuje s ním žiadny vzťah. Odporca neuznal
otcovstvo k maloletej N.. Najprv súhlasil s tým, že dobrovoľne pôjde na test otcovstva ale neskôr si to
rozmyslel. Matka maloletej navrhovateľky uviedla, že odporca jej nepravidelne na výživu maloletej N.
prispieval od februára 2011 v rôznych čiastkach, ktoré navrhovateľka presne uviedla.

Odporca ako účastník konania najskôr s návrhom nesúhlasil. K návrhu sa písomne vyjadril. Nepopieral,
že s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti u jej rodičov, nie však od roku 2008 ale už od roku 2005.
Taktiež nepopieral, že s navrhovateľkou žil aj intímne. Uviedol, že pre potreby spoločnej domácnosti
prispieval. Pre nezhody s matkou navrhovateľky však z domácnosti navrhovateľky odišiel. Vtedy s
navrhovateľkou aj prerušili intímne spolužitie, neskôr sa opäť začali spolu stretávať ale už nebývali.

Intímne sa stýkali ešte aj začiatkom roku 2010 ale keď už len sporadicky. Ďalej odporca uviedol, že v
rozhodnom období pre počatie dieťaťa navrhovateľa sa stretávala aj s inými mužmi, pričom on nevie
presne s kým a kedy. Preto považoval odporca svoje otcovstvo k maloletej N. za sporné. Odporca
navrhoval na preukázanie svojho otcovstva nariadiť znalecké dokazovanie. Po vykonanom znaleckom
dokazovaní jeho výsledky nenamietal.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhoval maloletú N. zveriť do osobnej starostlivosti matky.
Navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť odporcu voči dieťaťu podľa možností a schopností otca.

Súd v konaní nariadil vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetiky. Znalkyňa F.. vo

svojom znaleckom posudku č. 47/2013 zo dňa 11.11.2013 uviedla, že pravdepodobnosť otcovstva V.
voči maloletej N. má číselnú hodnotu 99,999999 %, pričom pravdepodobnosť, že označený muž by
bol vykonaný vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa, je 99,999999 %. Takýto
výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb,
vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo odporcu V.h,

nar. XX.XX.XXXX voči maloletej N. Z. navrhovateľke v 2. rade, nar. 01.01.2011 za prakticky dokázané
s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Podľa § 94 ods. 1 Zák. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd rozhodol o určení otcovstva odporcu voči maloletej
navrhovateľke v 2. rade.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Navrhovateľka žiadala zveriť maloletú N. do svojej osobnej starostlivosti. V písomnom návrhu žiadala
odporcu zaviazať na výživu maloletej mesačne sumou 150,- Eur od narodenia dieťaťa. V priebehu
konania požadovanú sumu výživného na dieťa upravila na čiastku 200,- Eur.

Odporca súhlasil so zverením mal. N. do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s požadovaným
výživným, ktoré by mal platiť na maloletú N.. Uviedol, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k
synovi V. nar. XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že má záväzky v súvislosti s kúpou bytu keď platí hypotéku
v mesačnej výške 200,- Eur a má aj ďalšie záväzky.

Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, má pravidelné informovanie sa o malom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho

reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním,
množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne (R 27/1970). Pre určenie výšky
výživného pre mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými
skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných

príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
k mal. deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výšky sa týka nielen výživy vo vlastnom slova
zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). V rozhodovaní o
rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej
úrovne rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené

výživným určeným zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej N.. Pri tomto
rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených kritérií.Keďže rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť komu bude dieťa zverené do
výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu (§ 62 a nasl. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z.).

Podľa návrhu matky a opatrovníka maloletej navrhovateľky súd maloletú zveril do výchovy matky. O
maloletú N. sa matka doposiaľ starala výlučne sama, z výpovede matky bolo zistené, že odporca sa o
dieťa vôbec nezaujíma, dieťa ani nevidel. Súd nemá akúkoľvek pochybnosť o schopnosti matky riadne
vychovávať dieťa. V tomto smere neboli zistené žiadne nedostatky.

Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd z ústavne garantovaných práv dieťaťa. V
zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je zaručené právo detí na rodičovskú starostlivosť
a výchovu, ktorá tiež zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje
možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa
na vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktorá je jeho osobným právom. Keďže doteraz výživné voči mal.
W. nebolo určené, bolo potrebné a nevyhnutné rozhodnutie súdu, ktoré by jeho pomery pokrývali potreby

jeho výživy.

Súd priznal mal. navrhovateľke výživné od narodenia, t.j. od 01.01.2011. Súd určil odporcovi výživné
na maloletú N. za obdobie od jej narodenia do konca júna 2011 sumou po 110,- Eur za každý mesiac,
keď zohľadnil tú skutočnosť, že matka má po narodení dieťaťa zvýšené náklady na výživu dieťaťa,

keďže je potrebné dieťaťu zabezpečiť aj výbavu. Za obdobie od júla 2011 a pre ďalšie obdobie súd
určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči maloletej sumou 90,- Eur za každý mesiac od podania návrhu.
Súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že odporca má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Súd z
potvrdenia o príjme odporcu zistil, že jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od mesiaca január
2011 do mesiaca november 2014 bol 696,20 Eur.

Čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky za obdobie mesiacov marec - december 2012 bol 741,76
Eur. Za rok 2013 bol čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky vo výške 827,60 Eur. Za obdobie
mesiacov január - september 2014 bol čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky vo výške 768,36
Eur. Navrhovateľka je nezamestnaná od októbra 2014, keď pracovný pomer skončila preto lebo u svojho

zamestnávateľa bola preradená na inú pracovnú smenu, pričom už nedokázala bez pomoci rodičov,
ktorí tiež sú zamestnaní, zabezpečiť celodennú starostlivosť o dcéru. Navrhovateľka uviedla, že poberá
dávku v nezamestnanosti vo výške 581,- Eur. Odporca navrhovateľke zaplatil za celý rok 2011 spolu
sumu 380,- Eur ako výživné na maloletú N., za celý rok 2012 spolu sumu 420,- Eur, za celý rok 2013
taktiež sumu 420,- Eur, za celý rok 2014 spolu sumu 490,- Eur a v januári 2015 ešte sumu 80,- Eur.

Celkovo tak odporca zaplatil na výživu maloletej N. sumu 1.790,- Eur.

Určené výživné, ktorého celková suma je 4.620,- Eur (6x110 + 6x90 + 12x90 + 12x90 + 12x90 + 2x90) je
celé už zameškané, keďže už malo byť v minulosti na výživu dieťaťa zaplatené. Odporca zaplatil doteraz
ako výživné sumu 1.790,- Eur. Výška zameškaného výživného potom prestavuje čiastku 2.830,- Eur.

Podľa vyššie cit. ust. § 160 ods. 1 O.s.p., súd povolil odporcovi zaplatiť zameškané výživné v splátkach
po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi,
ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov potrebných k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva voči

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Matke maloletej navrhovateľky vznikli trovy konania v súvislosti
so znaleckým dokazovaním, keď na tieto účely navrhovateľka zaplatila zo svojich prostriedkov sumu
250,- Eur ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania, na ktorých náhradu má nárok od odporcu.
Matka maloletej navrhovateľky, ktorá vo veci mala plný úspech vznikli trovy konania v uvedenej výške.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku bola zaplatená odmena vo výške 501,42 Eur, keď

odmena znalkyni bola uhradená z preddavkov zložených navrhovateľkou a odporcom a zo štátnych
finančných prostriedkov bola znalkyni vyplatená odmena vo výške 1,42 Eur. K úhrade sumy 1,42 Eur
súd zaviazal odporcu tak ako je uvedené vo výroku rozsudku vzhľadom na výsledok sporu a s poukazom
na vyššie cit ust. 148 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s

náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení/.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.