Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Butašová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/438/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204505
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712204505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš
Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, o zaplatenie 2 732,37 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 27.6.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom

odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2 732,37 eur a úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2 309,12 eur od 21.12.2010 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil tým,
že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej „právny
predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 15.10.2009 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že jeho právny
predchodca uzavrel s odporcom dňa 10.1.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a

na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ
uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 -
§ 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu
dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2 732,37

eur, ktorá pozostáva z istiny 2 309,12 eur, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 423,25 eur v súlade s
prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Navrhovateľtvrdil,žepopostúpenípohľadávkykudňupodanianávrhuodporcaneuhradilnavrhovateľovi
nič. Odporca uznal vyššie uvedený záväzok v písomnej dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj
náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil
zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 21.12.2010, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky.Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval po
navrhovateľovibližšieuviesťčokonkrétnetvoríistinu,čiistinaobsahujeajnejakýúrok,poplatkyprípadne
zmluvné pokuty, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a akou výškou

sadzby je úrok z omeškania počítaný) a koľko splátok a v akej výške odporca celkovo zaplatil a ako
boli tieto splátky započítané. Súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať
súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva ( napr. výpisy z účtu, prehľad splátok a
pod.), aby preukázal individuálne vyjednanie zmluvných podmienok. Navrhovateľ zaslal súdu dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, výpis z účtu odporcu a oznámil, že istina vo výške 2

309,12eurpozostávazneuhradenéhoúveru,zpoplatkuzasprávuúčtuazozmluvnýchúrokov.Odporca
dňa 10.1.2006 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1 277,97 eur, odporca z poskytnutého
úveru uhradil sumu v celkovej výške 171,61 eur, úrok z omeškania je vo výške 26,40 % vypočítaný
z výšky mesačnej splátky vynásobenej výškou sankčnej úrokovej sadzby delená počtom dní v roku a
vynásobená počtom dní odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačnej splátky do konca príslušného
obdobia. Úroková sadzba bola použitá vo výške 17,30 % a úrok bol rátaný z výšky poskytnutého úveru

mínus uhradené splátky vynásobené úrokovou sadzbou delené počtom dní v roku a násobené počtom
dní príslušného obdobia.

Navrhovateľ,právnyzástupcanavrhovateľasanapojednávanienedostavili.Predvolanínapojednávanie

boli riadne a včas, neúčasť ospravedlnili.

Odporca sa na riadne a včasné predvolanie na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil.

Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu , bez prítomnosti odporcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s
tým, že sa jedná o vec, zvážiac, že ide o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami,
dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, oznámením o postúpení pohľadávky s
doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok a k nej príloha č. 1, pokusom o zmier, výpisom z účtu
odporcu, a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.1.2006 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca v postavení dlžníka podpísali zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a
mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa čl. II bod 2 zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť
za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve,

ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa zmluvy o úvere
bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 1 277,96 eur (38 500 Sk), úver bol
špecifikovaný ako miniúver do 10 minút, úroková sadzba uvedená v zmluve bola 17,30 % pevná do
konečnej splatnosti úveru, bez poplatku za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru 1,66 eur (50
Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 34,32 eur (1 034 Sk), periodicita splátok mesačne k 20. dňu v

mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.2.2006, konečná splatnosť úveru 20.12.2010 a splatnosť úrokov v
posledný deň kalendárneho mesiaca. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach
Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002. V článku III. bode 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby
banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich

zmien. Článok V. bod 2 je vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými od
1.8.2002, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. V. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy
vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou
zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. V bod 4
obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich

právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník, s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho
predpisu. Pod bodom 5 čl. V. je uvedené, že úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej
podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté
podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,

účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v
znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004 a Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006. U žiadneho z ustanovení
takto menených VOP nie je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené
alebo do VOP vložené to ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 3 bez poznania
obsahu toho ktorého dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky

a odporcu, či obsahovali v čase od vzniku zmluvy o úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a
ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2009 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa
oznámil odporcovi, že postupuje pohľadávku vo výške 2 732,37 eur vyplývajúcu zo spotrebného
úveru č. XXXXXXXXX. Od okamihu doručenia oznámenia mal odporca uhrádzať uvedenú pohľadávku
postupníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporcovi doručené dňa 25.11.2009.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXX/XXXX/CE zo dňa 15.10.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1 má
súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupník, ktorým je navrhovateľ
v tomto konaní pohľadávku voči odporcovi v tomto konaní, a to v sume 2 732,37 eur pozostávajúcej z
istiny 2 309,12 eur, úrokov 423,25 eur, počet dní omeškania bol 1174.

Z pokusu o zmier zo dňa 12.6.2012 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku do
19.6.2012 v sume 3 189,83 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 309,12 eur, zmluvný/zákonný
úrok 307,46 eur, úrok z omeškania 423,25 eur, náklady na inkasné konanie 150 eur.

Z Výpisu z účtu odporcu súd zistil, že úver bol odporcovi poskytnutý dňa 10.1.2006 vo výške 1 277,96
eur (38 500 Sk). Odporca do dňa postúpenia pohľadávky zaplatil veriteľovi celkovo sumu 171,61 eur (5
170 Sk). Z výpisu súd ďalej zistil, že odporcovi boli účtované poplatky za I. a II. upomienku, poplatky

za vedenie účtu, ktorých výška sa oproti dohodnutej výške v zmluve zvyšovala, pričom splátky odporcu
neboli najskôr započítavané na istinu, ale na poplatky, náklady, úroky z omeškania, až potom na úroky
a nakoniec na istinu.

Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.3.2011 súd zistil, že ide o
formulár s predtlačou, na ktorom odporca ako dlžník uznal záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere a pozostávajúci z istiny 2 309,12 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a
nákladov na inkasné konanie 150 eur. Dlžník sa zaviazal splatiť svoj dlh v 25 splátkach s dátumom prvej
splátky dňa 25.4.2011, splátky splatné 25 deň v mesiaci, bez uvedenia výšky splátky a bez uvedenia

dátumu poslednej splátky. V bode 3.2 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude
splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ môže
svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa
ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v

zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o
úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny

alebo občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi
sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo
dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny
nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval.

Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu právnej
normy § 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, ale dospel k záveru, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi
nie je obchodno-právny, ale občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je
zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými

subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca
navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako
akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností

podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj
poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní
nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, ale
žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy
občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že
medziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcomvzniklazmluvaoúvere,ktorejplatnosťatrvanie,

ďalej posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka a celý právny
vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Z listinných dôkazov (najmä

zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporcu) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 10.1.2006 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetnou zmluvou sa
banka zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo výške 1 277,96 eur (38 500 Sk) s konečnou splatnosťou
úverudo20.12.2010aodporcasazaviazalvrátiťposkytnutéfinančnéprostriedkyazaplatiťúroky,pričom
výška mesačnej splátky bola 1 034 Sk. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom súd
dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka

a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z formy a obsahu
Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“
zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa /bankou/ a odporcom, ktorej predtlač
formuláramalabankaužpripravenúadopisovaladonejibakonkrétneúdajetýkajúcesaodporcu,pričom
odporca obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti

strán bola daná do zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporca mal síce možnosť sa
pred podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohol ju individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch
sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu
ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v
písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu,

úroky, počet a termíny splátok istiny, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnou mierov nákladov.

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy,atopodľavýpisuzúčtuodporcu,tedatrebavyvodiť,žeodporcaprijalpodľaZmluvyosplátkovom

úvere dňa 10.1.2006 spotrebiteľský úver v sume 1 277,96 eur (38 500 Sk). Súd z výpisu z účtu odporcu
zistil, že odporca do dňa postúpenia pohľadávky, čiže do dňa 12.11.2009 uhradil veriteľovi sumu 171,61
eur (5 170 Sk). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca po postúpení pohľadávky neuhradil nič, zo
strany odporcu nebolo súdu preukázané, že by po postúpení pohľadávky navrhovateľovi niečo plnil. Súd
má tak z predložených dokladov v konaní preukázané, že odporca pred aj po postúpení pohľadávky

uhradil veriteľovi celkom 171,61 eur.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v
predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva,

neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to
na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd určuje za neprijateľnú podmienku čl. II. bod 2. zmluvy o úvere, podľa ktorej dlžník je povinný splatiť
poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve,

ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky a bod 3. zmluvy, podľa
ktorého sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach
zmluvypripíšukistineastávajúsajejsúčasťou.Úrokysúsplatnévposlednýdeňkalendárnehomesiaca,
u poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk splatnosť v zmluve uvedená nie je. Zmluvná podmienka
ako taká dáva možnosť dodávateľovi na konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj poplatky a náklady

spojené s úverom. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké poplatky a náklady spojené s úverom
má spotrebiteľ platiť. Súd tiež určil zmluvnú podmienku, podľa ktorej sa zaväzoval spotrebiteľ zaplatiť aj
náklady veriteľa spojené s úverom za individuálne nevyjednanú a za neplatnú, pretože v celej zmluve
niet zmienky o tom, čo sa za náklady veriteľa považuje a nezdôvodnil to ani navrhovateľ. Nie je takzrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa
§ 37 ods. 1 OZ neplatný. Tieto poplatky ani náklady nie sú v zmluve presne špecifikované a tu vzniká
dodávateľovi priestor účtovať spotrebiteľovi akékoľvek poplatky a náklady, čo aj dodávateľ vykonal a čo

pôsobí v neprospech spotrebiteľa a súdu nebol ani predložený sadzobník poplatkov, i keď ho súd žiadal.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale
je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by
pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve.
Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom.

Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje
vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi
nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere /výška poplatku 50,-Sk/, pretože ako
už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo protiplnenie,
o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd

podmienku za individuálne s odporcom nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle
§ 39 OZ a § 54 ods. 5 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou
podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným,
ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka

neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho
úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Z rovnakých
dôvodov súd posúdil ako neprijateľnú podmienku aj podmienku v článku III bod 1 zmluvy o tom, že
pohľadávku tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom.

Na predošlú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia neprijateľná podmienka týkajúca sa úroku z
úveru, kde podľa ustanovenia článku IV. bod 1. zmluvy o úvere, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou,
dohodnutou v základných podmienkach zmluvy a teda podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 17,30
% a podmienka uvedená v článku III. bod. 4 veta druhá, kde sa nachádza údajný súhlas dlžníka, že z

došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania,
úroky a istinu, a to v tomto poradí určenom bankou vo formulárovej zmluve. Pri úvere ide o odloženú
platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov, za ktorých poskytnutie patrí veriteľovi úrok, ktorý je cenou
poskytnutých peňazí. Dlžník je si vedomý záväzku poskytnuté finančné prostriedky vrátiť veriteľovi a
zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude

znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a
pokiaľ banka nezúčtovala platby odporcu najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky
zúčtovala najprv poplatky a náklady súvisiace s úverom, potom úroky z omeškania, a až následne úrok
a istinu súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 ods. 2 OZ, a ak banka zúčtovala časť plnení
odporcu na údajné sankcie - poplatky a náklady súvisiace s úverom účtovala poplatky odporcovi aj v

rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., kedy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným

veriteľom spotrebiteľovi v čl. III. bod. 4 veta prvá, spočívajúce vtom, že pôvodný veriteľ zrejme
vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval
spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia
zmluvy o úvere medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom.
Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka,

a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná
o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho
práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva,
konkrétne§517ods.2Občianskehozákonníkaaknemuvykonávaciemuprávnemupredpisunariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dodávateľ tak účtoval odporcovi vyšší úrok z omeškania ako je prípustný

podľa občianskoprávnych predpisov. Podľa výpisu z účtu odporcu nezákonná výška úroku z omeškania
ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ zo splátok
odpočítaval z došlých splátok najprv úrok z omeškania ako svoju istinu, tiež poplatky až potom úroky
a istinu, čo je v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 OZ, a v konečnom dôsledku dlžník tak potomsúhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale
narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso
z účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.

Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. III bod 2., ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z
účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok podľa základných podmienok zmluvy a banke
ďalej umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom tak, aby

dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov,
prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým
spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so zmenou
inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože
banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na
poplatkoch, nákladoch úveru a úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.

Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho
záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa
a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva
neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval

preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti III, bod 2 za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2
OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol
súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by
vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke čl. II bod 2

zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou.
Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od
dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky. Spotrebiteľ
nemôže mať záujem na uhradení najprv poplatkov, nákladov banke a úroku z omeškania, a až potom
úrokov a istiny. Veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej

odporcom poplatok za vedenie účtu, aj napriek tomu, že odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani
služby v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje. Okrem uvedeného
zdôvodneniasúdmázato,ževčasti,ktorúvyjadrildodávateľ slovne„ak dôjdekzmenevýškypoplatkov,
prípadne k akejkoľvek skutočnosti“ je právny úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ
neurčitý a nezrozumiteľný a preto neplatný, pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene

alebo zániku akých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.

Takisto podmienka v článku III bod 6 je neprijateľnou, keď podmieňuje predčasné splatenie úveru
súhlasom veriteľa, keď vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ. Takýto postup

považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť istinu úveru a v rozpore
s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka kedy veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie ak
to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, pričom toto čiastočné plnenie sa započítava najprv
na istinu. Touto podmienkou veriteľ sa odchýlil od ustanovení občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa, keď podľa tejto podmienky sa na predčasné splnenie vyžaduje súhlas veriteľa a splnenie

podmienok určených veriteľom.

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere
v článku V. bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §

262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., je neprijateľná podmienka z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie a zo strany
navrhovateľa nebolo preukázané, že podmienka bola individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle
§ 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 17,30

% ročne. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym
nevýhodným. Súd má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná
podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinnostíz úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 52
ods. 2 OZ obchádzaním zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná.

Súd určuje za neprijateľné podmienky uvedené v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 29.3.2011 v časti uznania záväzku. Odporca nemohol účinne uznať záväzok vo výške
2 309,12 eur a náklady na inkasné konanie vo výške 150 eur z titulu zmluvy o úvere, aj keď v čase
podpísania listiny záväzok splatný bol /podľa zmluvy o úvere lehota splatnosti uplynula v roku 2010/.

Aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Zámer
navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú
obchodnúpraktiku,keďdospelkzáveru,žepripodpísanídohodybolinaplnenézákonnéznakyinštitútuo
nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej
obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu
ako priemerného spotrebiteľa. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný

formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú
strojomdoplnenéúdaje,dohodajejejpredkladateľom/dodávateľom/formulovanátak,ževpríslušenstve
pohľadávky podľa zmluvy bude príslušenstvo vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára. V „dohode“
nie je uvedená žiadna výška dohodnutej splátky, navrhovateľ nepreukázal dohodu s odporcom o výške
splátok. Aby bola splátka dohodnutá, vyžaduje sa k nej zhodný prejav vôle najmenej dvoch strán. Chýba

tak prejav vôle druhej strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal navrhovateľ vyvolať ohľadom
časti dohody, nazvanej Forma splatenia záväzku. Takto naformulovaný právny úkon ako prejav vôle,
smerujúci k vzniku uznania záväzku je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Uznanie
dlhu odporcom súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, nadiktovaný dodávateľom spotrebiteľovi do
„Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatnú a uznanie

záväzku za neúčinné a v konaní na „dohodu“ neprihliadal.

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje

toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže
neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania súd
nemal preukázané, či skutočne dlží odporca zo záväzkového vzťahu navrhovateľom navrhované na
zaplatenieodporcompeňažnéplnenie,pretoženavrhovateľneuniesoldôkaznébremenoovýškeplnenia

a s ním predloženého dôkazu - výpisu z účtu sa nedalo oddeliť to, čo predstavuje ešte nárokovateľnú
istinučiinézákonomdovolenéplneniaačoužplnenianedovolené,pretožedodávateľnajprvodpočítaval
zo splátok zaplatených odporcom príslušenstvo pohľadávky / úroky, úroky z omeškania podľa § 121
ods. 3 OZ/ a poplatky, hoci ak by sa riadil ustanovením § 566 ods. 2 OZ nedovolený stav by nenastal.
Navrhovateľ tvrdil, že istina, ktorú má povinnosť odporca navrhovateľovi zaplatiť je vo výške 2 309,12

eur, ktorá je výsledkom vygenerovaným bankovým systémom Slovenskej sporiteľne. Iné zdôvodnenie,
prečo odporca dlží práve na istine 2 309,12 eur z návrhu a jeho doplnenia nevyplýva. Súdu nebolo
preukázané od ktorého dňa a z akej čiastky istiny sú úroky a úroky z omeškania počítané v ten ktorý
mesiac, z návrhu a ani z výpisu z účtu nie je zrejmé. Nárok navrhovateľa za zisteného stavu je preto
nepreskúmateľný a keďže nebolo preukázané v konaní, po akú výšku je dôvodné priznať istinu, z ktorej

patrí úrok zo zmluvného vzťahu úverovej zmluvy a nebolo ustálené, aká čiastka na istine či úroku
navrhovateľovi oprávnene patrí, nebolo možné priznať ani úrok z omeškania ako ďalšie príslušenstvo
pohľadávky,čobolhlavnýdôvod,prektorý súd návrhzamietol.Zazistenia,žezmluvaospotrebiteľskom
úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, na základe uvedeného
treba vyvodiť, že celý právny úkon zmluvy o úvere z 10.1.2006 je právnym úkonom predovšetkým aj

v dôsledku voľby práva podľa Obchodného zákonníka neplatným z dôvodu rozporu s dobrými mravmi
podľa § 3 OZ a podľa § 39 OZ, čo súd zdôvodňoval vyššie v odôvodnení rozsudku. Súd pri určení
zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere a dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní dlhu, vyslovil aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú
podmienkami neprijateľnými, v dôsledku čoho nebolo navrhovateľovi priznané plnenie.

Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom
sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bráneniepráva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník
uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Úspešný odporca si náhradu trov konania
neuplatnil, neúspešný navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe týchto skutočností

súd rozhodol, že sa navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.