Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 7C/330/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210548
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3512210548.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č.13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom tým, že nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom H. A., nar.XX.XX.XXXX. Tiež žiadal, aby
súd rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu XXX,-
Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu XXX,- Eur a trovy konania.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom nesprávne úradne postupoval,
keďže nerozhodol o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konkrétnom
exekučnom konaní, v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný
vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Exekučný súd bol podľa navrhovateľa nečinný viac ako
6 mesiacov a o žiadosti exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa

XX.XX.XXXX.

Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V

tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému vynaložil XX,- Eur, na udržanie a správu informačného systému XX,- Eur, ďalej
na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil XX,- Eur.
Celkom v období medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej vynaložil márne XXX,- Eur. Výška škody bola stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných

nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými nákladmi.Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej dobe, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa,
pričom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
riziko insolvencie povinného. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a
efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov, smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky

s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá a preto bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody ako neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov
a základných práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,

ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z
realizovanéhoobchoduvyvolalahospodárskustratu,nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným
súdom. Navrhovateľ uskutočnil výpočet alikvotným pomerom XX,- Eur za každý mesiac omeškania v

činnosti exekučného súdu, teda XXX,- Eur za rok, za 6 mesiacov XXX,- Eur.

Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu
na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomne podanom vyjadrení k podanému návrhu poukázal na zmätočnosť podania - návrhu
na začatie konania, pričom navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša sám. Z návrhu nie je zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo

z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie prieťahov v tomto konaní, pričom žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné
považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, neuvádza či podal
sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu alebo ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd
pritom v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto

právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd.

Ďalej odporca namietal, že dňa XX.X.XXXX boli doručené odporcovi prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach, ktoré sú
predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom navrhovateľ podal už dňa XX.X.XXXX, teda pred

uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom
napriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostitietonedoplnil,neuviedoldátumy,kedysadozvedelo
škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv
zánikompovinného,jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinnýmapodobne.Odporcapretoakoorgán
príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadosti nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne
prerokovaný.

K otázke vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by
musel navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od
povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či

dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

K uplatnenej nemajetkovej ujme poukázal odporca na to, že vychádzať z paušálnej sumy XXX,-
Eur v jednotlivých veciach je nesprávnou úvahou, pretože i ústavný súd vychádza vždy z okolnostíjednotlivého prípadu, predovšetkým z významu sporu pre žalobcu. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť
podania sťažnosti predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu.
Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich

orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je
možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,
a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv

spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb.

Odporca preto považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok

na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa,
a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a

vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom
okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre
priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., odporca navrhol zamietnuť, pričom si uplatnil
náhradu trov konania.

Súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, odporca súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd
pokračoval v konaní, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 101

ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. XEr/XXX/XXXX, spisov oddelenia R.., a písomného vyjadrenia odporcu.

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, XEr/XXX/XXXX, U. XXXX/XX /v exekučnej veci
oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a povinného H. A. /, súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bola doručená súdu dňa
XX.XX.XXXX. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. R. XXXXX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa XX.XX.XXXX, opravené dňa

XX.XX.XXXX a doručené exekútorovi dňa XX.XX.XXXX.

Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XEr/XXX/XXXX-XX.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, a to z viacerých dôvodov. Navrhovateľ sa domáha
náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom v exekučnom konaní.

Súd nevidel v podaní predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaniach
o nárokoch navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX a v
nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej

úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto
prípade uprieť navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto
úpravy nespájal s nedostatkami žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej
súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky,
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ
ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov
zodpovednostného právneho vzťahu.

V prvom rade súd uvádza, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu

ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v
súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a

postup súdu.

Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy.

Súd preto skúmal, či navrhovateľ podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť predsedovi súdu
na prieťahy v konaní, v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z pripojených spisov
oddelenia R., navrhovateľ nepodal účinne sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu s vybavenímsťažnosti tak, aby bolo konštatované, že v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Rovnako
nemal súd preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažnosti Ústavnému súdu
SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva vlastniť majetok a práva na
ochranu majetku a podobne. Je teda zrejmé, že navrhovateľ v predmetnom konaní neurobil žiadne
úkony, ktoré by viedli k snahe docieliť urýchlené konanie vo veci.

Pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že v období nečinnosti súdu mu vznikla škoda ako náklady na správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, na udržanie a správu informačného
systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej na administratívne
spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázal. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky v informačnom
systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené v dôsledku

prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Ani prípadné podanie žiadosti o informáciu o stave
konania, podanie sťažnosti, ktoré podával vo väčšine prípadov ako hromadné žiadosti o informáciu
o stave konania a sťažnosti bez uvedenia čísiel súdnych exekučných spisov, nemohlo vyvolať u
navrhovateľa náklady v každej jednotlivej veci tak ako tvrdí.

Navrhovateľ uplatňoval svoj nárok z titulu majetkovej škody sumu vo výške XXX,- Eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu vo výške XXX,- Eur, ako následok nesprávneho úradného postupu súdu. S
týmtojehoprávnymposúdenímnemožnosúhlasiť,keďžejehoskutkovétvrdenieokonaní,ktorévyvolalo
zodpovednosť štátu sa nevzťahovalo k postupu, ale k rozhodnutiu súdu, pričom z § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z.vyplývaže,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť

iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom.

V danom prípade však nebolo zistené, že by rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia, bolo zmenené alebo zrušené. Vychádzajúc z uvedeného preto nebola v danom prípade daná

zodpovednosť štátu.

V konkrétnej veci navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa XX.XX.XXXX,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako X
mesiacov.Tietoskutkovétvrdenianavrhovateľasúnepravdivé.ZospisutunajšiehosúduXEr/XXX/XXXX

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená XX.XX.XXXX,
pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti
o udelenie poverenia bezvýznamné.

Súd vydal poverenie dňa XX.XX.XXXX, t.j. XX dní od doručenia žiadosti, resp. po oprave sídla

exekútorského úradu bolo exekútorovi opäť doručené poverenie za XX dní od podania žiadosti.
Navrhovateľ nepreukázal, že by mu súd oneskoreným rozhodnutím spôsobil škodu z titulu vecných
výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a
podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu do rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nachádza jedna žiadosť exekútora

zo dňa XX.XX.XXXX o informáciu o stave konania, aj to až po vydaní a doručení poverenia exekútorovi.
Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti o informácie o stave konania, sťažnosti na prieťahy v konaní sú
nepravdivé. Dňa XX.XX.XXXX bolo exekučné konanie zastavené z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
doložkyvúverovejzmluve,atýmnedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdu,ktorývydalrozhodcovský
rozsudokakoexekučnýtitulvdanejveci.Krajskýsúdrozhodoloodvolaníoprávnenéhotak,žeuznesenie

súdu 1.stupňa potvrdil. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené dovolanie oprávneného pre porušenie
práva EÚ.

Vychádzajúc z týchto skutkových okolností nemožno v postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup.
Navrhovateľ nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z

titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky. Z týchto

dôvodov súd dospel k záveru, že i keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala
znaky prieťahov v konaní, predovšetkým v dobe od doručenia žiadosti do prvého úkonu súdu,navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti so
skorším vydaním poverenia vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate
možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

Súd považoval návrh v celom rozsahu za neopodstatnený, preto ho zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého by úspešnému odporcovi
patrilanáhradatrovkonania,tentosivšakžiadnetrovykonanianevyčíslilatietonevyplývajúanizobsahu

spisu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p. , súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal

ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a

čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.