Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713213840.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Constulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
U. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. XXXX/X, XXX XX P. X., t.č. na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníkom Mestom Martin, Nám S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, IČO: 00 316 792, v

konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 1.055,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 9C/238/2013-64 zo dňa 11.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9C/238/2013-64 zo dňa 11.04.2014 v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania
z r u š u j ea v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 3,52 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca si žalobou proti žalovanej uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej

sumy vo výške 1.055,58 Eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.055,58
Eur od 19.04.2009 do zaplatenia, na zaplatenie 6 % úroku zo sumy 1.055,58 Eur od 25.08.2009 do
zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,52 Eur, a na
náhradu trov konania. Podľa žaloby žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 03.12.2008 na zmenkovú sumu 31.800,41 Eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 19.04.2009. Zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou

„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 Eur. Návrh podal žalobca na tlačive „A“ návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/ES,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).
Ako písomné dôkazy žalobca predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra a plnomocenstvo
pre právneho zástupcu.

Okresný súd v zmysle čl. 5 odsek 2 Nariadenia doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) spolu
s vyplneným tlačivom „C“ na odpoveď. Žalovaný si zásielku prevzal a do 30-dní po doručení
tlačiva neodpovedal. Okresný súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, vzhľadom na
skutočnosť, že bolo potrebné vykonať dôkaz a vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia.
Okresný súd z originálu zmenky zistil, že bola vystavená žalovaným v Martine dňa 03.12.2008 na rad

Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, na zmenkovú sumu 31.800,41 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne
od 19.04.2009 a bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokovod vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj údaj čísla zmluvy 5182781. Na rube zmenky sa nachádza
zápis: Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., Praha, s podpisom Pohotovosť, s.r.o., Jaroslav
Fuchs, konateľ. Z pripojeného exekučného spisu, sp.zn. 23Er/1166/2010 okresný súd zistil, že do neho

bol pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 17669/09 zo dňa 16.11.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2009. Týmto rozsudkom bolo obchodnej spoločnosti Pohotovosť
s.r.o. priznané plnenie proti žalovanému zo zmenky, a to v sume 1.055,58 Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne od 19.04.2009 do zaplatenia, s úrokom 6% ročne zo sumy 1.055,58
Eur od 25.08.2009 do zaplatenia a náhrada trov rozhodcovského konania. Okresný súd Martin žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to z dôvodu, že exekučný
titul priznával nedovolené plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a zákonom nedovolené plnenie.
Exekučný titul tiež nespĺňal podmienku materiálnej vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv
a povinností vrátane rozsahu plnenia a rozhodcovský súd sa nezaoberal postavením žalovaného
ako spotrebiteľa a neaplikoval pre neho priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto
uznesenia nevyplýva, že by exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve

je neplatná.

Okresný súd konštatoval, že žalobca predložil platnú zmenku, ktorá obsahuje všetky náležitosti zmenky
podľa § 75 zákona zmenkového a šekového. Žalobca si uplatňuje nároky zo zmenky, ktoré sú tie isté,
ako nároky, ktoré boli priznané remitentovi rozsudkom rozhodcovského súdu, s výnimkou nároku na

zmenkovú odmenu vo výške 3,52 Eur. Okresný súd ohľadom zmenky konštatoval, že jej vystaviteľ určil
predloženie zmenky na platenie v lehote 4 rokov od vystavenia. S ohľadom na úročenie zmenkovej
sumy zákonným úrokom tak, ako je požadované žalobcom v žalobe, a tiež z odôvodnenia rozsudku
rozhodcovského súdu vyplýva, že remitent predložil žalovanej zmenku na platenie 25.08.2009. Okresný
súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej

indosovaním uplatnil proti žalovanému a plnenie s výnimkou zmenkovej odmeny už bolo rozhodcovským
rozsudkom priznané. Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa okresného súdu táto skutočnosť bráni
tomu, aby vec mohol opätovne prejednať. Okresný súd pritom prihliadal na uznesenie exekučného

Okresného súdu Martin, ktorý sa rozhodcovským rozsudkom zaoberal ako exekučným titulom, a
nevytkol mu vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak právomoc
rozhodcovského súdu nespochybnil. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti, t.j. po uplynutí lehoty
na protest, a preto má podľa § 20 ods. 1 druhá veta zákona zmenkového a šekového indosament
len účinky obyčajného postúpenia. Žalobca tak nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky,

ale iba vstúpil do práv indosanta - Pohotovosť s.r.o., Bratislava. O nárokoch majiteľa zmenky v časti
požadovanej zmenkovej sumy, úroku vo výške 0,25 % denne a úroku vo výške 6 % ročne ak už bolo
právoplatne rozhodnuté rozhodcovským súdom, tak toto rozhodnutie bráni tomu, aby súd proti tomu
istému zmenkovému dlžníkovi opätovne priznal plnenie. Okresný súd preto žalobu v zmysle čl. 4 ods.
4 Nariadenia ako neprípustnú v časti zamietol a žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie zmenkovej

odmeny podľa § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového v sume 3,52 Eur. O trovách konania okresný
súdrozhodolpodľa§142ods.2OSPstým,žežalovanýbolvkonaníprotižalobcoviprevažneúspešný,a
preto by mu patrila náhrada trov konania. Keďže žalovanému trovy nevznikli, okresný súd jej ich náhradu
proti žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil
tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca uviedol, že žalovaná súdu nedoručila žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6

Nariadenia, a preto bol okresný súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý ustanovuje
povinnosť súdu vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila
odpoveď žalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného
oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca, a podľa dostupných
informácií ani žalovaná, však dokazovanie exekučným spisom či ďalšími listinami nenavrhli. Podľa § 120

OSP je pritom dokazovanie v sporovom konaní ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci.
Žalobca ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb., čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právona úhradu zmenkovej sumy a príslušenstva. Zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Vo veci tak mal okresný
súd rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy len z predloženej zmenky. Okresný súd pritom v

rozsudku svoj postup vôbec nezdôvodnil. Žalobca predložil zmenku, ktorá inkorporuje v listine ako takej
právo žalobcu. Žalovaný mohol podľa Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením.

K záveru okresného súdu ohľadom skutočnosti, že zmenka už bola uplatnená v rozhodcovskom konaní
žalobca uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012
„v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné
- paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba
priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna

úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je
spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata“. Podľa žalobcu tento záver najvyššieho súdu nie je možné
limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania. Záver o nulitnosti a ničotnosti rozhodnutia
nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu. Je bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského
rozsudku dospel exekučný súd alebo nie a aj v tomto konaní je súd oprávnený sa sám vyporiadať s

otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku, ako s predbežnou otázkou. Najvyšší súd ďalej dodáva,
že „aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom

znamenajúci neúčinnosť, a teda nezákonnosť tohto exekučného titulu“. K rovnakému záveru dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola
uzavretá neplatne“. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

3Cdo 146/2011, podľa ktorého „ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“. Podľa

žalobcu tak z uvedeného vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku
a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je
nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Rovnaký záver, avšak vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu
štátnej správy, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 78/2011,
podľa ktorého všeobecné súdy boli v rámci exekučného konania oprávnené aj mimo rámca správneho

súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve
len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Toto
oprávnenie exekučných súdov podľa názoru ústavného súdu nebolo žiadnym spôsobom limitované
uplynutímlehôtnapreskúmaniesprávnehorozhodnutiavrámcisprávnehosúdnictva“.Žalobcapoukázal
aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE 308/2011, podľa ktorého nulitný (z hľadiska

práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom
nepredstavuje. Žalobca tak uzavrel, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol uplatnený v exekučnom
konaní, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, a je nutné naň nazerať,
akoby neexistoval. Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicatae, a preto bol okresný
súd povinný na túto nulitnosť prihliadnuť a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Okresný

súd Bratislava V v právne zhodnej veci, pod sp.zn. 1CbZm 138/2013 vo veci totožného žalobcu ale
odlišného žalovaného, rozhodol tak, že skorší rozhodcovský rozsudok vydaný na základe totožnej
zmenky považoval za nulitný a za taký, ktorý nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a vec meritórne
prejednal.

K zisteniu okresného súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest, žalobca uviedol, že
tento záver okresného súdu nemá opodstatnenie, nakoľko v zmysle § 20 ods. 2 zákona zmenkového
a šekového, dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku
napísaný pred uplynutím lehoty na protest. Indosament na predloženej zmenke neobsahuje dátum, ateda ide o nedatovaný indosament a je potrebné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Ak by žalovaný dátum vykonania indosamentu namietal,
musí znášať aj dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaný pritom takúto námietku v konaní ani len

neformuloval, pričom súd nie je oprávnený za žalovaného vznášať či formulovať námietky a prípadne za
žalovanéhonavrhnúťdokazovanieskutočností,ktorémôžubyťvjehoprospech.Okresnýsúdbeznávrhu
žalovaného, na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest, pričom okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností
tak, aby získal podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky, pričom žiadne dôkazy v

prospech pohľadávky nevykonal, čím neobjektívne podporil žalovaného v konaní. Takéto konanie súdu
je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalobca potom žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky
vystavenej žalovaným, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.

861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadenia a s ohľadom na charakter uplatneného nároku, tiež príslušné ustanovenia zákona č.

191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,
ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.

Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 191/1950 Zb.“ alebo „ZZŠ“), vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust., úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust., úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 20 ods. 1 cit. zák., indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred
zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na
protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

Podľa § 44 ods. 3 cit. zák., protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa
alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich
po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách,
aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený
dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s

výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okresný súd zaslal žalovanému tlačivo na
odpoveď v zmysle čl. 5. ods. 2 a 3 Nariadenia. Žalovaný v Nariadením stanovenej lehote 30-tich dní
na nárok uplatnený žalobcom neodpovedal. V takomto prípade mal okresný súd postupovať podľa čl.
7. bod 3 Nariadenia a v dôsledku nedoručenia odpovede dotknutej strany (žalovanej), mal v lehote

podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. I napriek tomu, že žalovaný
v stanovenej lehote neodpovedal a neuplatnil žiadne námietky voči nároku uplatnenému žalobcom,
okresný súd rozhodol o pripojení spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 23Er 1166/2010 a z neho
oboznámil na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.04.2014 doklady, a to návrh na vykonanie exekúcie,
zmluvu o úvere, kópiu zmenky, rozhodcovský rozsudok a uznesenie, ktorým bola žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Keďže žalovaný k uplatnenému
nároku nevzniesol žiadne relevantné skutočnosti, mal okresný súd v zmysle Nariadenia vychádzať z
uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania dokazovania a bez pripájania
exekučného spisu. Ustanovenie čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorá má ten
dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu nedoručí v

Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených
žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva
z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov doručením
odpovede žalovanej strany. Vykonávanie dôkazov pritom upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že súd je
povinný určiť spôsob a rozsah vykonania dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa pravidiel, ktoré

sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Zo spisového materiálu ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd určil spôsob a rozsah vykonávania dôkazov
vyplývajúcich z pripojeného exekučného spisu.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu neboli naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov

nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným
majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným
súdom nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktorý sa vo veci nevyjadril. Okresný

súd napriek tomu vykonával dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného
spisu, ktoré pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom
neboli nevyhnutné, nakoľko na posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala samotná v
origináli predložená zmenka.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že sa jedná o žalobcom predloženú zmenku,
ktorá je platná a ktorá obsahuje všetky náležitosti požadované ust. čl. I § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku.
So záverom okresného súdu, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok, ktorý je súčasťou uvedeného
exekučného spisu Okresného súdu Martin, predstavuje pre prejednávanú vec prekážku v rozhodnutej
veci, sa však krajský súd nestotožnil.

Krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na charakter prekážky právoplatne rozsúdenej veci (res
iudicatae). Absencia tejto neodstrániteľnej prekážky patrí k procesným podmienkam konania a jej
existencia v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto prekážka nastávavtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už
kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Okresný súd podľa ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že
rozhodcovský rozsudok bráni tomu, aby tá istá vec bola opätovne prejednaná. K tomuto záveru dospel s

poukazom na uznesenie exekučného Okresného súdu Martin, ktorý rozhodcovskému rozsudku nevytkol
vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej doložky. Krajský súd pritom poukazuje na skutočnosť,
že otázkou neplatnosti rozhodcovskej doložky sa okresný súd nezaoberal, a to napriek tomu, že
právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.04.2014 po oboznámení s obsahom exekučného
spisu vrátane predmetného rozhodcovského rozsudku označil rozhodcovský rozsudok za nulitný právny
akt z dôvodu, že bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná. K tejto námietke

žalobcu okresný súd nezaujal žiadne stanovisko. V zmysle ustálenej judikatúry, ktorú citoval aj žalobca
v ním podanom odvolaní: „v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy,
ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za
zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.
Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal tak nie je spôsobilé ani založiť

prekážku res iudicata“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 9/2012).
Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 1/2012
a 3Cdo 146/2011. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že v exekučných konaniach je
potrebné zaoberať sa otázkou, či rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne s tým, že

ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd vec nemohol prejednať a ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Krajský súd je toho názoru, že otázkou právomoci rozhodcovského súdu
vydať predmetné rozhodcovské rozhodnutie, je potrebné, s ohľadom na námietku žalobcu, zaoberať
sa aj v prebiehajúcom súdnom konaní bez ohľadu na skutočnosť, že sa nejedná o konanie exekučné.
V prejednávanom prípade Okresný súd Martin v uznesení sp.zn 23Er/1166/2010 konštatoval rozpor

exekučného titulu so zákonom z dôvodu, že exekučný titul priznával nedovolené plnenie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, a tiež z dôvodu, že exekučný titul nespĺňal podmienku materiálnej
vykonateľnosti, teda presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Exekučný súd
sa tak nezaoberal otázkou, či v danej veci bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva či už vo forme samostatnej zmluvy alebo vo forme platnej rozhodcovskej doložky.

Krajský súd je toho názoru, že posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
veci rozhodnutej alebo nie, nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd považoval rozsudok rozhodcovského

súdu za okolnosť zakladajúcu prekážku rozhodnutej veci práve z dôvodu, že exekučný súd v
spomínanom uznesení exekučnému titulu nevytkol vadu, spočívajúcu v neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci tak zo strany okresného súdu vychádzalo výlučne z
okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom rozhodnutí zaoberal alebo nie, pričom okresný
súd konštatoval, že ak exekučný súd túto otázku vôbec neriešil, nebola právomoc rozhodcovského súdu

spochybnená. S takýmto právnym posúdením sa však nie je možné stotožniť. Postavenie účastníkov
by v zmysle tohto posudzovania okresným súdom bolo závislé len od skutočností, či sa v exekučnom
konaní exekučný súd zaoberal alebo nezaoberal otázkou, či rozhodcovský súd mal vo veci právomoc
rozhodovať, pričom okresný súd zo skutočnosti, že sa exekučný súd touto otázkou nezaoberal, dospel
k záveru, že právomoc spochybnená nebola. Právne postavenie účastníkov by tak v zmysle tohto

ponímania bolo závislé výlučne od toho, či exekučný súd otázku právomoci rozhodcovského súdu v
uznesení, ktorým zamietol žiadosť o vydanie poverenia, riešil alebo neriešil. Krajský súd sa nestotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom
exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť nebola spochybnená.

V prejednávanej veci okresný súd konštatoval, že rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 17669/09 zo dňa 16.11.2009 bola vo veci založená prekážka rozhodnutej veci, nakoľko daný
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2009. Krajský súd uvádza, že tentorozhodcovský rozsudok mohol nadobudnúť právoplatnosť iba za predpokladu, že bola daná právomoc
rozhodcovského súdu pre jeho vydanie, teda za predpokladu, že bola uzavretá rozhodcovská zmluva
medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovanou, a to buď vo forme osobitnej zmluvy

alebo vo forme rozhodcovskej doložky (§ 3, § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).
Nie je možné akceptovať taký rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu, nakoľko by išlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu.Skutočnosť,žeúčastníkrozhodcovskéhokonaniavrozhodcovskomkonaníprípadnenenamietal
existenciu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok prevzal a nevyužil možnosť domáhať sa jeho

zrušeniažaloboupodanounapríslušnomsúde,jevtakomtoprípadeirelevantná(uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2011). Ak by rozhodcovská doložka bola neplatná, rozhodcovský súd by
vôbec nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a tento rozhodcovský rozsudok by bol
tzv. paaktom, ktorý nemohol založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn.

23Er/1166/2010 nepochybne vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola
právoplatne zamietnutá, a to z dôvodu, že predmetný rozsudok rozhodcovského súdu vydaný pod
sp.zn. SR 17669/09 bol posúdený ako exekučný titul priznávajúci nedovolené plnenie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, a tiež z dôvodu, že exekučný titul nespĺňal podmienku materiálnej
vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností, vrátane rozsahu plnenia. Pri posudzovaní

otázky vykonateľnosti súdneho alebo iného rozhodnutia je potrebné aspekt vykonateľnosti rozhodnutia
skúmať z dvoch hľadísk. Jednak z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po formálnej stránke
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom takéto rozhodnutie bolo vydané) a
jednak z hľadiska, či takéto rozhodnutie je vykonateľné po materiálnej stránke (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jeho určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinnosti

a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má vykonať). Krajský súd je toho názoru, že okrem
posudzovania skutočnosti, či orgán, ktorý v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydal, mal na
takéto konanie a vydanie takéhoto rozsudku právomoc, je potrebné skúmať tiež otázku, či takýto
rozsudok je materiálne vykonateľný. Za ničotné rozhodnutia vo všeobecnosti možno považovať také
rozhodnutia, ktorých vady sú tak závažné, že sa nemôže uplatniť prezumpcia ich správnosti. Bude

tomu tak napr. v uvádzanom prípade vydania rozhodnutia vecne absolútne nepríslušným orgánom, teda
orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc (napr. rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom
bez platnej rozhodcovskej zmluvy či rozhodcovskej doložky). Za ničotné rozhodnutie však možno
označiť aj také rozhodnutie, ktoré trpí tak vážnymi vadami, v dôsledku ktorých je toto rozhodnutie
nevykonateľné. Nevykonateľné rozhodnutie medzi účastníkmi nezakladá stav vyriešenia skutočností

medzi nimi sporných, takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre prípadný nútený výkon práv
a povinností (exekúciu), a preto ani nemožno konštatovať, že by sa takýmto právoplatným, avšak
nevykonateľným rozhodnutím vo veci rozhodlo. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej má brániť
tomu, aby vec, o ktorej už právoplatne bolo rozhodnuté, bola opätovne prejednávaná. Táto prekážka
vyplýva z materiálnej právnej moci rozsudku, ktorého všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola

právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená zásadne definitívnym a nezmeniteľným spôsobom.
Ak rozsudok rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za
nespôsobilý podklad pre vedenie exekúcie na základe jeho nevykonateľnosti, tak nemožno dospieť k
záveru, že by právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezmeniteľným spôsobom vyriešená,
nakoľko z takéhoto rozsudku neplynú žiadnemu z účastníkov rozhodcovského konania žiadne práva

ani povinnosti. V prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel
k záveru, že exekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný, a preto na jeho podklade nemožno
viesť exekúciu, a to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu
nemohol založiť prekážku veci rozhodnutej z dôvodu, že takýmto rozsudkom právna vec nebola
vyriešená definitívnym spôsobom, takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho

konania, nedošlo k vyriešeniu medzi účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola
poskytnutá relevantná ochrana ich práv a oprávnených záujmov.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom záveru okresného súdu o indosovaní zmenky až po uplynutí
lehoty na protest s tým, že takýto záver súdu prvého stupňa nemá opodstatnenie, krajský súd

poukazuje na údaje o uplatnenej pohľadávke, ktoré v tlačive A v bode 8.1 návrhu uviedol samotný
žalobca. Žalobca v tomto návrhu tvrdil, že zmenku k zaplateniu žalovanej predložil indosant, ktorým
bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. S ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o vistazmenku, ktorá
nadobudla splatnosť práve jej predložením dlžníkovi, tak možno z údajov tvrdených samotným žalobcomkonštatovať, že v čase, kedy zmenka nadobudla splatnosť, bol jej majiteľom indosant, teda spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Nakoľko samotný žalobca žiadal priznať zákonný 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy od 19.04.2009, možno zrejme deň 19.04.2009 považovať za deň, kedy bola indosantom

zmenka predložená žalovanému na zaplatenie. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako to vyplýva z obsahu
pripojeného exekučného spisu, pritom ešte v roku 2011 uplatňovala právo na zaplatenie zmenkovej
sumy voči žalovanému vo svojom mene, jednak v rozhodcovskom konaní a jednak v exekučnom konaní
na Okresnom súde Martin. V konaní bolo možné vyvodiť z údajov samotného žalobcu, že zmenka bola
zrejme indosovaná až po splatnosti a po uplynutí lehoty na protest podľa § 44 ZZŠ. Indosáciou zmenky

tak žalobca nadobudol práva odvodené od jeho právneho predchodcu, teda od predchádzajúceho
majiteľa zmenky. Krajský súd však zároveň konštatuje, že žalovaný v konaní žiadne námietky voči
uplatnenej pohľadávke žalobcu nevzniesol a bez námietky žalovaného je skúmanie tejto otázky pre
posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu irelevantné.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP rozsudok

okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku uplatneného nároku okresný súd žalobu
zamietol, a tiež v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania a podľa § 221 ods. 2 OSP
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou okresného súdu
zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie

rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého
nevykonateľný rozhodcovský rozsudok prekážku veci rozhodnutej v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP
nezakladá, okresný súd opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu zamietol. Okresný súd bude pritom vychádzať z
aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaný v Nariadením stanovenej lehote neuplatnil žiadne

námietky voči uplatnenému nároku žalobcu. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne
odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených
záverov krajského súdu.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa v novom rozhodnutí vo
veci (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.