Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010428
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1613010428.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného E. U., stíhaného
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.11.2014, č.k. 1T/112/2013-217, na verejnom zasadnutí
konanom v Bratislave dňa 27. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.11.2014, č.k. 1T/112/2013-217, bol obžalovaný E.
U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona („Tr.zák.“) s tým, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona), a to na skutkovom

základe, že

obžalovaný dňa 19.9.2012 v čase o 17.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. A. G. s ev. č. G.-
XXXAO po ceste medzi obcami C. K. D., kde po prejazde mierne ľavotočivou zákrutou neprispôsobil
rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, poveternostným podmienkam, technickému stavu vozidla a iným
okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho dostal s vozidlom šmyk, prešiel do protismeru,

potom zišiel mimo vozovku a skončil v potoku na kolesách, teda porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a),
§ 16 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v
dôsledku čoho spolujazdec sediaci na pravom zadnom sedadle, poškodený B. Č., U.. XX.X.XXXX, F. R.
V. Č.. XXX, utrpel ťažké poranenie krčnej chrbtice a miechy, na následky ktorých na mieste dopravnej
nehody zomrel.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 149 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere dva roky,
ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Zároveň bol obžalovanému uložený podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere tri roky.

Prvostupňovýsúdsvojerozhodnutieodôvodniltým,žepovyhodnotenívykonanéhodokazovaniadošielk

záveru, že obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a technickému stavu svojho
vozidla, v dôsledku čoho dostalo jeho vozidlo šmyk a zišlo mimo vozovky, následkom čoho spolujazdec
B. Č. utrpel ťažké poranenia krčnej chrbtice, na následky ktorých zomrel.

Obžalovaný porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o cestnej premávke“) a nakoľko v dôsledku

tohto porušenia vznikla dopravná nehoda, je takéto porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle
ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke hodnotené ako porušenie závažnýmspôsobom. Pri posudzovaní zavinenia obžalovaného odkázal prvostupňový súd v plnej miere na
závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava, ktorý jednoznačne určil
ako príčinu dopravnej nehody neprispôsobenie rýchlosti a techniky jazdy stavu a povahe vozovky a

technickému stavu vozidla.

Rovnako bolo podľa rozsudku prvostupňového súdu preukázané, že obžalovaný porušil aj ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, keďže použil na jazdu vozidlo, ktoré nemožno
prevádzkovať v cestnej premávke. Aj v tomto smere prvostupňový súd poukázal na závery znaleckého

posudku, podľa ktorého hĺbka dezénu na zadných pneumatikách vozidla bola menšia ako dovolená
hodnota a zároveň bola zistená nesúmernosť brzdovej sústavy, pričom z dôvodu výskytu týchto chýb
vozidlo nebolo spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný porušil povinnosti vodiča ustanovené v § 4 ods. 1 písm. a) a
§ 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke a v dôsledku týchto porušení vznikla dopravná nehoda, čím

obžalovaný porušil dôležitú povinnosť ustanovenú zákonom a spôsobil tak z nedbanlivosti smrť iného.
Skutočnosť, že poškodený B. Č. utrpel pri dopravnej nehode také ťažké poranenia krčnej chrbtice
v dôsledku, ktorých zomrel, mal prvostupňový súd za preukázanú znaleckým posudkom z odboru
zdravotníctva, podľa ktorého príčinou úmrtia poškodeného boli poranenia krčnej chrbtice, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode.

Konanie obžalovaného prvostupňový súd hodnotil ako vedomú nedbanlivosť, keďže ako držiteľ
vodičského oprávnenia vedel o povinnosti vodiča, že jazdu musí prispôsobiť stavu vozovky, vonkajším
podmienkam, ako aj technickému stavu vozidla a tiež to, že na jazdu môže použiť len také vozidlo,
ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, avšak tieto povinnosti nerešpektoval spoliehajúc sa, že

k následku nedôjde.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prvostupňový súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4
Tr.zák. a zisťoval pomer a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr.zák.
U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. K osobe obžalovaného

prvostupňový súd uviedol, že obžalovaný nie je kriminálne závadovou osobou, nebol doposiaľ súdne
trestaný, požíva dobrú povesť, v roku 2007 a 2008 spáchal priestupky v cestnej premávke bez
dopravnej nehody. V prejednávanej veci sa dopustil trestného činu usmrtenia z nedbanlivosti. Celú
vec oľutoval a pociťuje ju aj ako vlastnú ujmu, nakoľko poškodený B. Č., ktorý pri dopravnej nehode
zomrel, bol jeho blízkym priateľom. Z uvedených dôvodov, súd dospel k záveru, že napriek závažnému

následku spočívajúcemu v usmrtení poškodeného, je potrebné pôsobiť na obžalovaného výchovným
a preventívnym trestom, nie represívnym, za súčasného splnenia ochrannej funkcie trestu v podobe
uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá, preto mu uložil podmienečný trest
odňatia slobody.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby stanovenej zákonom v ustanovení
§ 149 ods. 2 Tr.zák., ktorá je určená v rozsahu dva až päť rokov. Po zhodnotení všetkých okolností
prípadu, jeho následkov, ako aj osoby obžalovaného, dospel prvostupňový súd k záveru, že vzhľadom
na doterajšiu bezúhonnosť a nedbanlivostné zavinenie bude v súlade so zásadami individuálnej a
generálnej prevencie uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý súd podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, prvostupňový súd mu
zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere tri roky, ktorého
účelom je represia a splnenie ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.

Proti rozsudku ohľadom výroku o treste podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1
Trestného poriadku („Tr.por.“) prokurátor, a to priamo na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
prvostupňovým súdom.

Odvolanie odôvodnil prokurátor písomným podaním doručeným na okresný súd dňa 20.2.2015. V
písomných dôvodoch odvolania navrhol prokurátor zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým,
aby odvolací súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženiaspolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Prokurátor sa nestotožnil s
napadnutým rozhodnutím v otázke uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Prokurátor je s
poukazom na závažnosť a nenapraviteľnosť následku spáchaného činu obžalovaným toho názoru, že je

potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa odvolania prokurátora v prípadoch
dopravných nehôd s nezvratným a nenapraviteľným následkom musí mať súd na zreteli pri ukladaní
trestu, že vodiči vedome porušujúci dopravné predpisy do takej miery, ktorú je možné jednoznačne
považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom ako znak trestného činu a jej porušenie
má za následok smrť osoby, predstavujú v súčasnom trende spojenom s problémami v bezpečnosti

cestnej premávky jedno z najväčších ohrození. V takýchto prípadoch na dosiahnutie účelu trestu je
potrebný dôraznejší postih spočívajúci v uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody spolu s
trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. V zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák.
má uložený trest v podobných prípadoch výchovne pôsobiť na ostatných občanov v rámci generálnej
prevencie. Adekvátny postih páchateľov môže mať perspektívne tiež priaznivý vplyv na pokles trestných
činov spáchaných v doprave.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril poškodený B.. C. Č. písomným podaním doručeným na okresný
súd dňa 26.2.2015, v ktorom uviedol, že s argumentáciou prokurátora v odvolaní sa nestotožňuje a
zotrváva na svojom stanovisku, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní. Plne súhlasí s napadnutým
rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré považuje ako poškodený za dostatočne primerané a

spravodlivé a nesúhlasí s tým, že by mal byť obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, pretože daná skutočnosť by mu otca nevrátila.

Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní prvostupňovým súdom dňa 4.3.2015.

Po predložení spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok a odvolanie prokurátora neboli
prvostupňovým súdom doručené obhajcovi obžalovaného, a teda uvedené vykonal odvolací súd.
Zároveň si odvolací súd ohľadom obžalovaného aktualizoval odpis registra trestov, výpis z registra
priestupkov a evidenčnú kartu vodiča.

Obhajca C.. D. E. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora doručenom na tunajší súd dňa 9.4.2015
navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu. Obžalovaný neporušil dopravné predpisy vedome,
o čom svedčí skutočnosť, že v čase dopravnej nehody jazdil s vozidlom rýchlosťou, ktorá bola v
danom úseku povolená a z hľadiska subjektívnej stránky išlo o nevedomú nedbanlivosť a v tomto

smere sa nestotožňuje s právnou úvahou prvostupňového súdu. S prokurátorom poukázaným princípom
generálnej prevencie je potrebné vo všeobecnosti súhlasiť, ale nie v tomto prípade. K smrteľnému
následku došlo súhrou nešťastných okolností, najmä tým, že v čase nárazu vozidla poškodený spal.
To, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, svedčí aj tá skutočnosť, že pozostalí po poškodenom
obžalovanémuvplnejmiereodpustiliaprípadnýuloženýnepodmienečný trestodňatiaslobodypovažujú

za príliš tvrdý, čo v danom prípade tiež nenapĺňa podmienky na retribučnú funkciu trestu. Prvostupňový
súd v rozhodnutí poukazuje tiež na to, že úmrtie poškodeného obžalovaný pociťuje ako vlastnú ujmu,
lebo bol jeho blízkym priateľom. Vo vzťahu k účelu trestu nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že od
skutku uplynulo značné časové obdobie, počas ktorého obžalovaný žil riadnym životom a nedopustil
sa žiadnej protiprávnej činnosti, takže prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody sa v

jeho prípade míňa účelu. Záverom bol poukázané na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach,
kedy v prípade smrteľného následku pri dopravných nehodách sú ukladané podmienečné tresty odňatia
slobodyanaustanovenie§34ods.3Tr.zák.,podľaktoréhomátrestpostihovaťibapáchateľatak,abybol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti
s manželkou a v prípade straty jedného príjmu, k čomu by došlo pri uložení nepodmienečného trestu

odňatia slobody, by to malo pre rodinu obžalovaného nepriaznivé dôsledky.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo vykonané dokazovanie prečítaním listinných dôkazov
ohľadom osoby obžalovaného, a to
-vyjadreniazbydliskaobžalovanéhoBrezovejpodBradlom(č.l.171),podľaktoréhonebolzaznamenaný

ohľadom obžalovaného žiaden priestupok ani sťažnosť, jedná sa o nekonfliktného človeka požívajúceho
v mieste bydliska dobrú povesť,- lustrácie v registri priestupkov zo dňa 23.4.2015 a evidenčnej karty vodiča zo dňa 17.4.2015 -
obžalovaný mal uloženú ako vodič motorového vozidla jednu blokovú pokutu z roku 2007 a ako cyklista
dve pokuty v roku 2008,

- odpisu registra trestov zo dňa 25.5.2015 - obžalovaný nemá žiadny záznam.

Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na dôvodoch odvolania v celom rozsahu. Uložený
podmienečný trest odňatia slobody považoval za neprimerane mierny vzhľadom na následok a
navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so

zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a primeraný trest zákazu činnosti.

Poškodený B.. C. Č. na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení.

Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, obžalovaný sa konania
nedopustil vedome, jazdil rýchlosťou dovolenou v danom úseku a čo sa týka technického stavu vozidla,

znalecuviedol,žetentonebolpríčinounehody.Odnehodyuplynuladobatakmertrochrokov,obžalovaný
sa správa vzorne a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k prednesu obhajcu. Veľmi ľutuje, čo sa stalo
a veľmi ďakuje rodine poškodeného, že mu odpustili a že zostali priateľmi a aj nebohý B. Č. bol jeho

veľmi dobrý priateľ.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 6 Tr.zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac
týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 149 ods. 1 Tr.zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na
tri roky.

Podľa § 149 ods. 2 Tr.zák. odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebob) na chránenej osobe.

Podľa § 138 Tr.zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §
147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,

e) vlámaním,
f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo

j) na viacerých osobách.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
(takú chybu odvolací súd nezistil).

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a obhajcovi bola riadne
doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov. Vo veci bol prvostupňovým súdom vydaný trestný
rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor. Strany trestného konania boli následne riadne predvolané
resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval

zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia
dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení
vyhlásil, že je nevinný. Následne bol obžalovaný vypočutý. Tiež boli vypočutí poškodený B.. C. Č.,

svedkovia C. M.Č., D. W., O. T. K. C. L. K. Q. B.. C. L. a boli prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy
vykonané v konaní, pričom strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Následne po záverečných
rečiach strán a poslednom slove obžalovaného bol prvostupňovým súdom vyhlásený rozsudok v znení
ako je to bližšie rozvedené na začiatku tohto odôvodnenia.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde
vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom
výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o
treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že
v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp (ako je to už uvedené

vyššie) a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Vzhľadom na uvedené,
keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne
rozoberať len výrok o treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má
trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky

na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin usmrtenia podľa § 149 Tr.zák. je nedbanlivostným trestným činom, pričom trestný čin
spáchaný z nedbanlivosti je vždy prečinom (§ 10 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.). V prípade § 149 ods. 2

Tr.zák., čo je aj prejednávaná vec, je zákonom ustanovená trestná sadzba dva roky až päť rokov, teda
v prípade spáchania tohto nedbanlivostného trestného činu zákonodarca ustanovil, že súd nemusí
povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako
nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd napriek tomu uložil obžalovanému
dva druhy trestov - jednak trest odňatia slobody (ktorého výkon podmienečne odložil), jednak trest

zákazu činnosti.

Prvostupňový súd uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu odôvodnil
tým, že napriek závažnému následku spočívajúcemu v usmrtení poškodeného, je potrebné pôsobiť na
obžalovaného, vzhľadom na jeho doterajšiu bezúhonnosť a spáchanie trestného činu nedbanlivostným

zavinením, výchovným a preventívnym trestom, nie represívnym, za súčasného splnenia ochrannej
funkcie trestu v podobe uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá.

Prokurátor naopak v odvolaní žiadal uložiť popri treste zákazu činnosti aj trest odňatia slobody bez
podmienečného odkladu jeho výkonu t. j. ako nepodmienečný, čo zdôvodnil požiadavkou generálnej

prevencie ukladaného trestu v prípade vzniku dopravných nehôd so smrteľným následkom.

Odvolací súd má za to, že druhy trestov a ich výmera uložené prvostupňovým súdom v prejednávanej
veci sú v súlade so zákonom resp. zodpovedajú účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom ako bol
rozpísaný vyššie, čo je odôvodnené nasledujúcimi skutočnosťami.

Obžalovaný je osobou, ktorá nemá žiadny záznam v registri trestov ani v registri priestupkov okrem ďalej
uvedenýchdopravnýchpriestupkov.Podľaevidenčnejkartymáobžalovanývodičskéoprávnenieodroku
1976 a ako vodič motorového vozidla sa dopustil jedného dopravného priestupku v roku 2007 ohľadom
porušenie ustanovenia o osvetlení vozidla (uložená bloková pokuta) a ako cyklista dvoch priestupkov

v roku 2008 (uložené pokuty). Obžalovaný je ženatý, má tri plnoleté deti, je zamestnaný a v mieste
bydliska požíva dobrú povesť. Obžalovaný sa pozostalým ospravedlnil a nad celou udalosťou vyjadril v
konaní opakovane ľútosť, hoci k obžalobe na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a obhajoba
žiadala právne posúdiť skutok podľa § 149 ods. 1 Tr.zák.

Hoci vzhľadom na už uvedený obmedzený revízny princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať
prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a právne posúdenie skutku, k dopravnej nehode podľa
rozsudku došlo ešte dňa 19.9.2012 (teda pred vyše dva a pol rokmi) tak, že obžalovaný ako
vodič motorového vozidla dostal šmyk, zišiel s motorovým vozidlom mimo vozovku a jeden zo
spolujazdcov B. Č. utrpel také poranenia krčnej chrbtice a miechy, na následky ktorých zomrel. Podľa

rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, obžalovaný svojim
konaním (formou vedomej nedbanlivosti, keďže vedomosť obžalovaného zahŕňala možnosť spôsobenia
následku, ktorý síce nechcel spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že následok
nenastane - obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy dopravnej situácii v čase dopravnej nehody atechnickému stavu vozidla) porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého
bol ako vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno

predvídať,akoajustanovenie§4ods.1písm.a)zákonaocestnejpremávke,podľaktoréhobolakovodič
povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke. Podľa znaleckého
posudku z odboru doprava cestná B.. C. L. príčinou vzniku šmyku bola z technického hľadiska neprávna
technika jazdy obžalovaného spočívajúca v neprimeranej rýchlosti jazdy vzhľadom na celkovú dopravnú
situáciu v mieste a čase nehodového deja v súčinnosti s nevyhovujúcim technickým stavom vozidla

(nevyhovujúca hĺbka drážok behúňa pneumatík na zadnej náprave vozidla a nesúmernosť brzdového
účinku na zadnej náprave vozidla), hoci v tejto súvislosti treba poukázať na vyjadrenie znalca B.. C. L.
na hlavnom pojednávaní, že ak obžalovaný tvrdí, že pred nehodou nebrzdil, čo objektívne ani zistené
nebolo, ako príčina šmyku odpadáva nesúmernosť brzdnej sústavy a ak by bola vozovka znečistená,
vzniku šmyku by nezabránila ani vyššia hĺbka dezénu, avšak na druhej strane treba poukázať, že
vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené znečistenie vozovky, keďže podľa výpovede svedka C. L.K.,

ktorý ako policajt vykonával záznam z dopravnej nehody, v mieste nehody nebola vozovka znečistená
a stav vozovky bol dobrý a z písomného vyjadrenia Úradu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa
12.11.2014 vyplýva, že neboli na danom úseku cesty pred dopravnou nehodou vykonávané správcom
komunikácie zemné práce.

Z uvedených skutočností ohľadom okolností prípadu (hoci došlo u obžalovaného k porušeniu dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, nešlo v jeho prípade o konanie takého charakteru, ktoré by si
svojou závažnosťou vyžadovalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže jednotlivé
formy usmrtenia ani v prípade dopravných nehôd nie sú rovnako závažné a mieru ich závažnosti
ovplyvňujú viaceré faktory) a ohľadom osoby obžalovaného (doteraz netrestaná osoba, pričom z

evidenčnej karty vodiča nevyplýva, že by obžalovaný bol nedisciplinovaným vodičom) vyplýva, že
uloženie prokurátorom navrhovaného nepodmienečného trestu odňatia slobody by v prejednávanej veci
bolo v rozpore s účelom trestu ustanoveným Trestným zákonom.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že boli splnené podmienky pre

podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., keďže
vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Len prokurátorom prezentovaná a zvýrazňovaná požiadavka generálnej prevencie ohľadom uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade smrteľných dopravných nehôd bez zistenia iných
skutočností odôvodňujúcich uloženie takého druhu trestu nemôže byť podľa odvolacieho súdu určujúca
resp. prioritná (hoci dopravnou nehodou bol spôsobený nezvratný následok - smrť osoby) a odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by poukazovali na potrebu uloženia prokurátorom navrhovaného

trestu.

VtejtosúvislostitrebapoukázaťajnavyjadreniaB..C.Č.,synanebohéhoB.Č.,ktorýjednaknahlavnom
pojednávaní uviedol, že jeho otec s obžalovaným boli celý život priatelia a uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody obžalovanému považuje s rodinou za príliš tvrdý trest, celú udalosť hodnotia

ako nešťastnú udalosť, s obžalovaným o nehode spolu hovorili a nepociťujú k nemu hnev, jednak v
písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora zopakoval (a uvedené potvrdil aj na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu), že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu považuje ako poškodený za
dostatočne spravodlivé a primerané a nesúhlasí s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému.

Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že súd prvého stupňa nepochybil pri ukladaní druhu trestu a
jeho výmery a uložený podmienečný trest odňatia slobody dva roky so skúšobnou dobou dva roky spolu
s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na obdobie troch rokov zodpovedá
zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Tr.zák. ako boli podrobne vyššie rozobraté.

V kontexte s vyššie uvedeným sa preto odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania prokurátora,
ktorý žiadal popri treste zákazu činnosti aj uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľkomá za to, že takýto trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísnym a účelu testu zodpovedá v
prejednávanej veci uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Prvostupňovému súdu možno odvolacím súdom vytknúť iba tú skutočnosť, že vo výroku o treste pri
uložení trestu odňatia slobody výslovne neuviedol aj ustanovenie § 38 ods. 2 Tr.zák., ktoré je treba
uvádzať v prípade, že neprevažuje ani pomer poľahčujúcich okolností ani pomer priťažujúcich okolností,
čo je prejednávaný prípad. Inak však prvostupňový súd správne v odôvodnení rozsudku uviedol, že u
obžalovanéhonebolizistenéžiadnepriťažujúceokolnostianipoľahčujúceokolnosti,atoanipoľahčujúca

okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., keďže obžalovaný bol už v minulosti postihnutý za dopravný
priestupok a trestný čin bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.