Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211223935
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211223935.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci

navrhovateľa: N.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, X., zastúpeného Mgr. Jakubom Malým,
advokátom, AK DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti odporcom: 1.
TOP Events, s.r.o., so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, IČO: 35 832 266, X. N.. L. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X, X., zastúpenému JUDr. Marcelom Jóžom, advokátom so sídlom Cukrová 14,
Bratislava, o zaplatenie 81.881,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e.

Súd návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 4.912,50 eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 3.563,85 eur k rukám PZ odporcu v 2. rade, do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 04.10.2011, zmeneným podaním doručeným súdu dňa 28.11.2011 sa
navrhovateľ voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 81.881,10 eur spolu s úrokmi z
omeškania a trovami konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s odporcom v 1. rade uzatvoril v
priebehu rokov 2003, 2004 šesť zmlúv o pôžičke, na základe ktorých prenechal odporcovi v 1. rade
peňažné sumy a odporca sa zaviazal tieto sumy spolu s príslušenstvom vrátiť v uvedených termínoch
splatnosti navrhovateľovi. Dňa 21.10.2005 uzatvoril navrhovateľ a odporca v 1. rade dohodu o zmene

záväzku podľa § 516 Občianskeho zákonníka, v ktorej odporca v 1. rade uznal svoj dlh čo do dôvodu aj
výšky. V čl. I. bod 2 sa konštatuje, že ku dňu podpisu dohody uhradil odporca v 1. rade navrhovateľovi
sumu 24.000 Sk (796,65 eur) ako časť úhrady pôžičky č. 5. Ďalej zmluvné strany prehlásili, že ku dňu
podpisu dohody dlhuje odporca v 1. rade navrhovateľovi súhrnnú sumu 3.958.000 Sk (131.381,53 eur)
a príslušné úroky za obdobie do 31.12.2004 činia 272.635 Sk (9.049,82 eur).

Dňa 30.01.2009 uzatvorili I. W. (spoločníčka a konateľka odporcu v 1. rade) a odporca v 2. rade zmluvu
o prevode obchodného podielu schválenú rozhodnutím jediného spoločníka odporcu v 1. rade dňa
30.01.2009 v súlade so spoločenskou zmluvou odporcu v 1. rade. V zmluve odporca v 2. rade výslovne

uvádza, že si je plne vedomý prevzatia všetkých záväzkov spoločnosti, s ktorými bol pred prevodom
spoločnosti oboznámený, pričom ide predovšetkým o záväzok z Dohody o zmene záväzku, ktorý na
seba preberá. Odporcovia v 1. a 2. rade si záväzok zo zmlúv o pôžičke do podania návrhu na súd
nesplnili a dlžné sumy navrhovateľovi neuhradili.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 31Ro/1700/2011 zo dňa 21.12.2011, voči ktorému podal
odpor odporca v 2. rade, v ktorom v plnom rozsahu poprel oprávnenosť navrhovateľom uplatnenej
pohľadávky.Uviedol,ženavrhovateľovižalovanúsumunedlhuje,atoanisámanispoločneanerozdielne

s odporcom v 1. rade. Poukázal pri tom na to, že zmluva o prevode obchodného podielu je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý zakladá práva a povinnosti výlučne medzi prevádzajúcim obchodného podielu
a nadobúdateľom obchodného podielu, pričom odporca v 1. rade ako dlžník tvrdenej pohľadávky nie je
zmluvnou stranou zmluvy o prevode obchodného podielu, ale je len subjektom, ktorému sa táto doručuje
za účelom preukázania zmeny v osobe spoločníka spoločnosti. Ustanovenie v zmluve o prevode

obchodného podielu nie je adresované navrhovateľovi ani odporcovi v 1. rade, ale je to vyhlásenie
výlučne voči p. I. W., ktorá nie je ani veriteľom ani dlžníkom pohľadávky, ktorá je predmetom konania a
totovyhlásenietedavovzťahukpohľadávkenemážiadneprávneúčinky.Zmluvaoprevodeobchodného
podielu nie je ani právnym úkonom prevzatia dlhu ani právnym úkonom pristúpenia k záväzku, preto
odporca v 2. rade nie je dlžníkom voči navrhovateľovi. Pokiaľ ide o platby, ktoré navrhovateľ nesprávne
považuje za plnenia odporcu v 2. rade, tie boli výlučne plneniami poskytovanými navrhovateľovi priamo

odporcom v 1. rade. Išlo totiž o platby, resp. vklady na účet navrhovateľa, pri ktorých odporca v 2. rade
konal ako konateľ odporcu v 1. rade a teda v mene odporcu v 1. rade. Uvedenie mena odporcu v 2.
rade nemá žiadny právny význam, pretože banka pri hotovostnom vklade na účet zásadne uvádza ako
vkladateľa fyzickú osobu, ktorej totožnosť pri vklade overila. S poukazom na uvedené žiadal odporca v
2. rade návrh ako neopodstatnený zamietnuť.

Nahliadnutím do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 26137/B súd
zistil, že odporca v 1. rade zanikol ex offo dňa 10.02.2015 výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Odporca v 1. rade zanikol bez právneho nástupcu. Dňom výmazu z obchodného registra tak v plnom
rozsahu stratil spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 a § 20 O. s. p.

S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona súd konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, prednesom právnych zástupcom
účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu v 2. rade a zistil nasledovný skutkový

a právny stav.

Dňa 07.11.2003 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi čiastku vo výške 500.000 Sk s
úrokom vo výške 10% per annum. Dlžník sa zaviazal, že požičanú čiastku vo výške 500.000 Sk spolu s
úrokmi vráti veriteľovi najneskôr do 30.06.2004. Dodatkom č. 1. k zmluve o pôžičke zo dňa 07.11.2003

sa zmluvné strany dohodli, že dlžník požičanú sumu vráti veriteľovi najneskôr do 31.12.2004.

Dňa 10.12.2003 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi čiastku vo výške 350.000 Sk s
úrokom vo výške 10% per annum. Dlžník sa zaviazal, že požičanú čiastku vo výške 350.000 Sk spolu s
úrokmi vráti veriteľovi najneskôr do 30.06.2004. Dodatkom č. 1. k zmluve o pôžičke zo dňa 10.12.2003

sa zmluvné strany dohodli, že dlžník požičanú sumu vráti veriteľovi najneskôr do 31.12.2004.

Dňa 12.02.2004 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi čiastku vo výške 400.000 Sk s
úrokom vo výške 10% per annum. Dlžník sa zaviazal, že požičanú čiastku vo výške 400.000 Sk spolu súrokmi vráti veriteľovi najneskôr do 30.06.2004. Dodatkom č. 1. k zmluve o pôžičke zo dňa 12.02.2004
sa zmluvné strany dohodli, že dlžník požičanú sumu vráti veriteľovi najneskôr do 31.12.2004.

Dňa 03.06.2004 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke

podľa Občianskeho zákonníka, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi čiastku vo výške 150.000 Sk
s úrokom vo výške 10% per annum. Dlžník sa zaviazal, že požičanú čiastku vo výške 150.000 Sk spolu
s úrokmi vráti veriteľovi najneskôr do 31.12.2004.

Dňa 15.10.2003 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka, na základe veriteľ požičal dlžníkovi čiastku vo výške 107.000 Sk. Dlžník
sa zaviazal, že požičanú čiastku vo výške 107.000 vráti veriteľovi najneskôr do 30.06.2004. Dodatkom

č. 1. k zmluve o pôžičke zo dňa 15.10.2003 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník požičanú sumu vráti
veriteľovi najneskôr do 31.12.2004.

Dňa 16.03.2004 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi čiastku vo výške 2.475.000 Sk
s úrokom vo výške 7% per annum. Dlžník sa zaviazal, že požičanú čiastku vo výške 2.475.000 Sk spolu

s úrokmi vráti veriteľovi najneskôr do 31.10.2004.

Dňa 21.10.2005 uzatvoril navrhovateľ s odporcom v 1. rade dohodu o zmene záväzku podľa § 516
Občianskeho zákonníka, v ktorej odporca v 1. rade uznal dlh v sume 3.958.000 Sk čo do dôvodu aj
výšky. V článku II bode 2 sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi súhrnnú sumu 3.958.000
Sk a príslušné úroky jednotnou mesačnou splátkou

vo výške minimálne 30.000 Sk, pričom prvú splátku mal zaplatiť dňa 05.01.2006 a každú ďalšiu mal
platiť mesačne k rovnakému dňu v mesiaci.

Dňa 30.01.2009 uzatvorila N.. I. W. ako prevádzajúca a odporca v 2. rade ako nadobúdateľ zmluvu o
prevode obchodného podielu uzavretú v zmysle § 115 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení,
na základe ktorej prevádzajúca previedla na nadobúdateľa svoj obchodný podiel v spoločnosti odporcu

v 1. rade za 1 euro.

V článku III bodu 3.3. zmluvy o prevode obchodného podielu nadobúdateľ obchodného podielu prehlásil,
že sa oboznámil s účtovnými dokladmi obchodnej spoločnosti, ako aj s ďalšími dokladmi, ktoré sa týkajú
založenia spoločnosti a zmien zapísaných do obchodného registra po založení obchodnej spoločnosti
a je si plne vedomý prevzatia všetkých záväzkov spoločnosti, s ktorými bol pred prevodom spoločnosti

oboznámený, pričom ide predovšetkým o záväzok z dohody o zmene záväzku podľa § 516 Občianskeho
zákonníka medzi N.. Y. X.R. a TOP Events, s.r.o. zo dňa 21.10.2005.

Právny zástupca navrhovateľa sa pred súdom pridržal skutočností uvedených v podanom návrhu.
Poukázal na to, že plnenie odporcu v 2. rade je konkludentným prejavom vôle uznania dlhu s ohľadom
na ustanovenie § 407 ods. 3 a § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka. Má za to, že odporca v 2. rade

vystupoval vo vzťahu medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke ako ručiteľ odporcu v 1. rade na
základe bodu 3.3. zmluvy o prevode obchodného podielu.

Navrhovateľ pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že s odporcom v 1. rade vstúpil do vzťahu po
rokovaniach s pani Kmeťovou - spoločníčkou a konateľkou odporcu v 1. rade, ktorá mu predstavila
projektyspoločnosti,ktorépovažovalzaefektívne.PaniW.hopožiadalaopôžičkyjednakprespoločnosť

a jednak pre seba ako súkromnú osobu. V dohodnutom termíne finančné prostriedky nevrátila a
požiadala o predĺženie termínu splatnosti ich splácania a on jej v tomto smere vyhovel. Požiadala
o splátkový kalendár, na cca. 30.000 Sk mesačne. Splatila mu 40 splátok, a potom znovu prestala
splácať. Keď jej oznámil, že to bude riešiť súdnou cestou, požiadala ho o strpenie a počkal kým mu
predstavíinvestora.Predstavilamuodporcuv2.rade.Obajaprezentovali,žeodporcav2.radeodkupujespoločnosť, a že zostanú v partnerskej spolupráci, s tým, že odporca v 2. rade bude pokračovať v
splácaní dlhu, čo bolo potvrdené aj v zmluve o prevode obchodného podielu. Následne odporca v 1.
rade začal splácať splátky pôžičky. Odporca v 2. rade ho informoval, že pokiaľ by odporca v 1. rade

nemal finančné prostriedky, tak to splatí on. Odporca v 2. rade mu poslal niekoľkokrát splátky v mene
spoločnosti a niektoré ako fyzická osoba. Niekoľkokrát aj zavolal, keď meškal so splátkami, ospravedlnil
sa a potom opäť uhradil splátku, potom sa prestal ozývať a aj platiť.

Právny zástupca odporcu v 2. rade pred súdom poukázal na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
odporcu v 2. rade v konaní. Poukázal na to, že akékoľvek čiastočné plnenia, ktoré poukazoval odporca

v 2. rade boli vykonané za spoločnosť odporcu v 1. rade. Navrhovateľ uzatváral zmluvy o pôžičke ako
fyzická osoba, poskytoval pôžičku obchodnej spoločnosti, v žiadnej zmluve o pôžičke nebola dohodnutá
aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. Vzťah účastníkov konania sa teda spravuje ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Obsah zmluvy medzi fyzickou osobou p. Kmeťovou a odporcom v 2. rade
nemôže spôsobiť zmenu v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu k navrhovateľovi. Prehlásenie, ktoré
je v zmluve o prevode

spoluvlastníckehopodielujedeklaratórnevtomzmysle,žeodporcav2.radeboloboznámenýsostavom
spoločnosti. Odporca nikdy nemal dôvod pristúpiť k takémuto záväzku. Prehlásenie v zmluve je neurčité
a teda neplatné, keďže odkazuje na dohodu o zmene záväzku, ktorá nie je právnym dôvodom záväzku.

Odporca v 2. rade pred súdom uviedol, že sa s konateľkou odporcu v 1. rade poznal dlhšie,
spolupracovali v marketingových aktivitách v partnerskej spoločnosti. Keďže ju poznal dlhšie a dôveroval

jej, spoločnosť odporcu v 1. rade odkúpil. Pokiaľ bolo v možnostiach odporcu v 1. rade, splátky dlhu voči
navrhovateľovi splácal. Nikdy však navrhovateľovi nesľúbil, že bude plniť ako súkromná osoba. Plnenia,
ktoré poukazoval navrhovateľovi poukazoval ako konateľ odporcu v 1. rade. Čo sa týka ustanovenia
v zmluve o prevode obchodného podielu, toto vnímal tak, že k dlhu pristupuje výhradne spoločnosť,
nakoľko mal vedomosť o tom, že spoločnosť odporcu v 1. rade je dlžníkom voči navrhovateľovi.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 516 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa § 115 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník

zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.
Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje
súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a
podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že

pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu
nadobúdateľom tohto podielu.

Podľa § 106 Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým
svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v obchodnom registri.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmlúv o pôžičke,
uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade. Spornou nebola ani výška žalovanej
pohľadávky. Spornou skutočnosťou bolo to, či odporca v 2. rade je v konaní vecne pasívne legitimovaný,
t.j. či je nositeľom povinností zo zmlúv o pôžičke voči navrhovateľovi. Na túto skutočnosť súd zameral
svoje dokazovanie.Vykonaným dokazovaním a aplikáciou vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že návrh voči odporcovi v 2. rade nie je dôvodný, nakoľko odporca v 2. rade nie je nositeľom
právnej povinnosti voči navrhovateľovi z titulu zmlúv o pôžičke, a to ani titulom prevzatia či pristúpenia

k dlhu ani titulom ručenia.

Medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade bolo uzatvorených 6 zmlúv o pôžičke v zmysle ust. §
657 a 658 Občianskeho zákonníka a neskôr dohoda o zmene záväzku podľa ust. § 516 Občianskeho
zákonníka. Medzi zmluvnými stranami bol založený občianskoprávny vzťah spravujúci sa režimom
Občianskehozákonníka.AplikáciaustanoveníObchodnéhozákonníkajevprejednávanejvecivylúčená,
pretože nešlo o zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľmi a zmluvné strany si nedohodli aplikáciu

Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka. Zo zmlúv o pôžičke vznikol záväzok
odporcovi v 1. rade, ktorý mal povinnosť pôžičku vrátiť v dohodnutých lehotách splatnosti.

Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 30.01.2009 uzatvorenou medzi spoločníčkou odporcu
v 1. rade p. Kmeťovou a odporcom v 2. rade došlo k prevodu obchodného podielu prevádzateľky v
spoločnosti odporcu v 1. rade na nadobúdateľa - odporcu v 2. rade, ktorý sa tak stal jediným spoločníkom

v spoločnosti. To, že zmluva o prevode obchodného podielu ako absolútny obchod bola uzatvorená v
režime Obchodného zákonníka neznamená, že sa zároveň zmenil právny režim všetkých zmlúv, ktoré
boliuzatvorenésospoločnosťouodporcuv1.radevrátanezmlúvopôžičkezObčianskehozákonníkana
Obchodný zákonník, ako to tvrdí navrhovateľ. Tomuto tvrdeniu chýba akýkoľvek právny základ. Taktiež
je vhodné uviesť, že zmluva o prevode obchodného podielu bola uzatvorená medzi inými účastníkmi

ako účastníkmi zo zmlúv o pôžičke a vôbec sa zmlúv o pôžičke netýkala. Argumentácia navrhovateľa,
že vzťah navrhovateľa a odporcu v 2. rade sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka vzhľadom
na uvedené neobstojí.

Pokiaľ ide o sporné vyhlásenie v čl. 3.3. Obchodného zákonníka, súd gramatickým a logickým výkladom
toto posudzuje ako deklaratórne vyhlásenie o tom, že nadobúdateľ si je vedomý záväzkov spoločnosti

odporcu v 1. rade voči iným osobám. Je zrejmé, že uvedené vyhlásenie sa dotýka len podmienok
prevodu obchodného podielu, a to prevodu práv a povinností spoločníka v spoločnosti odporcu v 1.
rade, a nie inej úpravy právnych vzťahov vrátane právnych vzťahov s veriteľmi spoločnosti. Nejde
o samostatný, jasný a určitý prejav vôle nadobúdateľa ako fyzickej osoby prebrať všetky záväzky
spoločnosti. O tomto svedčí aj výpoveď odporcu v 2. rade, ktorý uviedol, že nešlo o prejav jeho vôle

prebrať dlh alebo stať sa ručiteľom zo zmlúv o pôžičke. Okrem iného súd poukazuje na to, že toto
vyhlásenie ani nemá náležitosti platného právneho úkonu, na základe ktorého by odporca v 2. rade
nadobudol záväzok voči navrhovateľovi sám, resp. solidárne s odporcom v 1. rade, a to prevzatia dlhu
podľa § 531 Občianskeho zákonníka (chýba súhlas veriteľa), pristúpenia dlhu podľa § 533 Občianskeho
zákonníka (chýba dohoda s veriteľom) ani ručenia podľa § 546 Občianskeho zákonníka (nejde o dohodu

a prejav vôle nesmeruje voči veriteľovi).

Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 30.01.2009 sa odporca v 2. rade stal spoločníkom
v spoločnosti odporcu v 1. rade. Ako spoločník by mohol ručiť za záväzky spoločnosti len do výšky
svojho nesplatného vkladu v spoločnosti. Pretože odporca v 2. rade mal vklad v spoločnosti v plnej
výške uhradený, neručí za záväzok odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi. Odporca v 2. rade ani

iným právnym úkonom či na základe inej právnej skutočnosti nevstúpil do právneho postavenia dlžníka
voči navrhovateľovi z titulu zmlúv o pôžičke. Súd z uvedeného dôvodu tak v plnom rozsahu prisvedčil
argumentácií odporcu v 2. rade o nedostatku jeho vecnej legitimácie v konaní a tak návrh voči odporcovi
v 2. rade ako neopodstatnený zamietol.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade súd nerozhodoval, vzhľadom na zánik

spôsobilosti odporcu v 1. rade byť účastníkom konania.O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a odporcovi v 2. rade ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Náhrada trov konania odporcu v 2. rade pozostáva zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške
4.912,50 eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 3.563,85 eu za päť úkonov právnej
služby (1.prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012, 2. podanie odporu na súd dňa v roku 2012, 3.
účasťnapojednávanídňa12.03.2015,4.účasťnapojednávanídňa14.05.2015,5.účasťnapojednávaní

dňa 19.05.2015 v základnej sadzbe tarifnej odmeny 585,89 eur/úkon) + dvakrát režijný paušál za rok
2012 po 7,63 eur + trikrát režijný paušál za rok 2015 po 8,39 eur + 20% DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.