Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205217
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113205217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský
priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému O. U., bytom S. XX, A., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody, A., o zaplatenie 901,45 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 11C/29/2014-85 zo dňa 12.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o splatnosti istiny s príslušenstvom a vo trovách konania.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 901,45 Eur s

9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,23 Eur od 30.3.2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 76,23 Eur od 30.3.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2,- Eur od
26.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 306,55 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia, vo výške
9 % ročne zo sumy 2 Eur od 25.2.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 76,28 Eur od
11.4.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 362,16 Eur od 22.5.2012 do zaplatenia, ako aj
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu trov konania 54 Eur všetko po 30 Eur počnúc
mesiacom októbrom 2014 pod následkom straty výhody splátok.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, obsah pripojených

listinných dôkazov, citoval ust. § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1, 2, 4 Nariadenia č.
409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom a uviedol, že z predložených
listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o dodávke
zemného plynu, pričom žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a neuhradil nedoplatky za odobraný plyn
vo výške 668,71 Eur, a to na základe neuhradených faktúr č. 7414734109 za obdobie od 19.11.2011
do 22.4.2012 vo výške 362,16 Eur splatná 21.5.2012, faktúru č. 7448080758 za obdobie od 19.11.2010
do 18.11.2011 vo výške 306,55 Eur splatná 31.12.2011. Ďalšie faktúry sa týkajú prerušenia distribúcie

plynu, ide faktúru č. 4900049418 vo výške 76,28 Eur splatnú 10.4.2012 a faktúru č. 4900033095 vo
výške 76,23 Eur splatnú 29.3.2011. Keďže žalobca bol nútený opakovane prerušiť distribúciu dodávky
plynu a následne ju obnoviť v súlade s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, mu žalobca
vyúčtoval aj náklady v zmysle platných cenníkov za obnovenú dodávku plynu, ako aj náklady v úhrnnej
výške 232,74 Eur, a to faktúrou č. 4900049418 vo výške 76,28 Eur splatná 10.4.2012, faktúrou č.
4900033095vovýške76,23Eursplatná29.3.2011afaktúrouč.4900033239vovýške76,23Eur splatná
29.3.2011. Z titulu nákladov za upomienku, žalobca vyfakturoval faktúrou č. 3160049043 sumu 2,- Eurásplatnú 25.5.2011 a faktúrou č. 3160062723 sumu 2,- Eur splatnú 24.2.2012. O tom, že bola žalovanému
prerušená dodávka zemného plynu ako odberateľovi, svedčia písomné protokoly zo dňa 9.3.2011 a
19.3.2012 s tým, že 10.3.2011 bola obnovená v byte žalovaného dodávka plynu, čo bolo preukázané

písomným zápisom.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 901,45 Eur
spolu s uplatneným úrokom z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr.

Súd prvého stupňa povolil žalovanému s poukazom na ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
splácať žalovanú istinu, vrátane úroku z omeškania a trov konania v 30-Eurových mesačných splátkach

z dôvodu, že žalovaný požiadal o splátky, avšak ich výšku nešpecifikoval. Jeho jediným príjmom je
invalidný dôchodok vo výške 147,60 Eur, v súčasnosti je vo výkone trestu, takže musí platiť aj náklady
s tým spojené. Výšku splátky 30 Eur, súd prvého stupňa považoval za primeranú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom aj na
ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi súdny

poplatok za žalobu vo výške 54,- Eur, ktoré trovy konania na strane žalobcu považoval za účelné a
nevyhnuté pre uplatnenie pohľadávky. K nepriznaniu náhrady trov právneho zastúpenia súd uviedol, že
sa jedná o typovú zmluvu, ktorá sa používa v množstve obdobných sporov a v jej obsahu sa menia
len čísla a sumy príslušných faktúr. Ide o skutkovo a právne jednoduchú vec a zo spisov nevyplýva, že
by nastala nejaká skutočnosť, ktorá by z tohto typového konania vybočovala. Z odporu žalovaného je

zrejmé, že nárok uznával, poukázal len na svoju insolventnosť, navyše je vo výkone trestu, pojednávania
sa zúčastniť nechcel. Súd preto s prihliadnutím na nepriaznivú sociálnu situáciu na strane žalovaného
aplikoval ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal neúplné zistenie
skutkového stavu, lebo súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Poukázal na to, že navrhol súdu, aby bola

vypočutá jeho manželka. Ďalej nesúhlasil s výškou splátok. Navrhol zmeniť výšku splátky z 30,- Eur na
sumu 20,- Eur z dôvodu, aby dokázal platiť záväzky voči navrhovateľovi. Poukázal na svoje majetkové
pomery s tým, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 147,60 Eur, z ktorej polovicu si
uplatňuje štát v prvom rade, potom lieky, ktoré väznica platí mu strhávajú a od 1.1.2014 došlo k zmene
zákonaovýkoneodňatiaslobody,kdeužniejemožnéokreminéhozasielaťdoväznicekaždétrimesiace

balík v hodnote 5 kg, kde mu rodina mohla posielať hygienické potreby. V súčasnosti to nie je prípustné,
a preto má s tým spojené náklady.

Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudku-výrokuotrováchkonaniaodvolanieprávnyzástupca
žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia. Namietal nesprávne právne
posúdenie. Poukázal na to, že nepriaznivá sociálna situácia žalovaného bola zohľadnená tým, že súd

povolil splácať žalovanú istinu v splátkach. Zdôraznil, že každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy v zmysle Ústavy Slovenskej republiky
a nepriznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia považoval za porušenie zásady rovnakého
prístupu oboch účastníkov v spore. Uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia považoval za účelne
uplatnenú. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a priznať náhradu trov

prvostupňového, ako aj odvolacieho konania žalobcovi, ktoré si uplatnil.

Účastníci sa k doručeným odvolaniam písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý termín bol oznámený na úradnej tabulisúdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolania neboli dôvodné.

Oboznámenímsasobsahomspisu,výsledkamivykonanéhodokazovaniaazistenýmskutkovýmstavom

odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne právne vec posúdil, ako aj správne vzhľadom
na preukázané sociálne a majetkové pomery na strane žalovaného zohľadnil túto skutočnosť vo
výroku o splatnosti pohľadávky, ktorá bola predmetom odvolacieho konania, pokiaľ povolil žalovanému
splácať žalovanú istinu, vrátane príslušenstva pohľadávky a trov konania v 30,- Eurových mesačných
splátkach. Tvrdené skutočnosti o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci žalovaným, neboli preukázané. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého
stupňa predvolal manželku žalovaného na nariadené pojednávanie, na ktoré sa predvolaná svedkyňa
nedostavila. Z predložených listinných dôkazov, na ktoré súd prvého stupňa poukázal vyplynul nesporne
zistený skutkový stav, ktorý navyše ani žalovaný nespochybňoval. Výsluch účastníka alebo svedka je len
jednýmzdôkaznýchprostriedkov,ktorésúdprizisťovanískutkovéhostavuvykonáva.Niejepovinnosťou
súcu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná

alebo nie. Vykonanie svedeckej výpovede, t. j. manželky žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd
nepovažoval za potrebné pre posúdenie dôvodnosti namietanej splatnosti pohľadávky.

Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného proti výroku o splatnosti pohľadávky z
titulu istiny s príslušenstvom za dôvodné, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie právneho zástupcu žalobcu proti výroku o trovách
konania. Súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania z titulu úspechu v spore. Po
zohľadnení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto nepriaznivej sociálnej, majetkovej
situácie žalovaného, súd prvého stupňa vychádzal z účelnosti priznanej náhrady trov konania, ktoré boli

nevyhnutné pre uplatnenie pohľadávky na súde, t. j. v zmysle ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku,
t. j. priznal len náhradu z titulu iných trov predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za žalobu. Správne
poukázal na to, že sa jedná o typovú žalobu, v ktorej právny zástupca mení len čísla osobných údajov
účastníka sporu, a preto uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 505,73 Eur nemožno
považovať za nevyhnutú pre uplatnenie príslušnej pohľadávky na súde.

Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná. Je pravdou, že
súd prvého stupňa rozhodoval o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku s tým, že zohľadňoval len charakter žaloby ako typovej a nie charakter
sporu ako drobný spor, na ktorú skutočnosť poukázal právny zástupca žalobcu v odvolaní. Táto
skutočnosť však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na právnu pomoc sa priznáva každej tak fyzickej,
ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore. Hlavný význam práva spočíva v tom, že orgány uvedené
v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc však automaticky neznamená aj
právo na náhradu trov konania v sporovom konaní. Pri rozhodovaní o trovách konania platí zásada

zodpovednosti účastníka za výsledok v spore vyplývajúca z ust. § 142 Občianskeho súdneho poriadku.
Výnimočne za predpokladu splnenia existencie procesných podmienok vyplývajúcich z ust. § 150 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku,t.j.existenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,akoajvýnimočnosť
prípadu oprávňuje súd nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Právo na náhradu trov
konania je viazané na účelnosť vynaložených trov konania. Trovy konania vzniknuté zastupovaním

advokáta v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej ktorej veci a je individualizáciu na súdoch Slovenskej republiky nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútu zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Súd prvého stupňa správne posudzoval nevyhnutnosť uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia, jej

účelnosťvynaloženia.Ztohtodôvoduuplatnenánámietkatýkajúcasanesprávnehoprávnehoposúdenianebola dôvodná, a preto odvolací súd aj v tejto časti potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania ako správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa §224ods.1vspojenís§142ods.2Občianskeho

súdneho poriadku tak, že odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Účastníci neboli v odvolacom konaní úspešní, a preto im právo na náhradu trov
odvolacieho konania nevzniklo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.