Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213948
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713213948.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľov

v rade 1/: Y. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ď. XXX, XXX XX Y., v rade 2/: D. D., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Ď. XXX, XXX XX Y. proti odporcovi: T. T. D..T.., IČO: 00 151 653, so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a
partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice 1 v konaní o určenie neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
mandátnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.5.2008, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzavretej dňa 26.5.2008, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu V
2491/08 zo dňa 5.8.2008 a o určenie neplatnosti mandátnej zmluvy v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi trovy konania, ktoré
budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ návrhom podaným dňa 26.9.2013 žiadali, aby súd určil, že sú neplatné

Zmluvy o splátkovom úvere XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2008, Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 26.5.2008 a Mandátna zmluva uzatvorená dňa 26.5.2008 s tým, že
tieto zmluvy boli uzavreté medzi navrhovateľmi a odporcom.

Vo svojom písomnom návrhu uviedli, že v konaní vo veci samej, o určenie, že spotrebiteľská Zmluva
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 26.05.2008 na sumu 21.576 € je neplatná
v zmysle § 37, § 39 Obč. zák. od samého počiatku, súd postupuje tak, že pri určení neplatnosti

zmlúv ako celku aj ich jednotlivých klauzúl, súd rozhoduje ex offo aj bez návrhu účastníka konania, na
navrhovateľovijeibapovinnosťsúdupredložiťzmluvynaposúdenie,potomZmluvaozriadenízáložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008, ktorej vklad bol povolený Rozhodnutím o povolení vkladu
V 2491/08 z 05.08.2008 - 52/08, ktorá nadväzuje na Zmluvu o splátkovom úvere na sumu 21.576 € je
neplatná zo zákona, lebo nemôže existovať bez hlavného záväzku, zriadeného zmluvou o splátkovom
úvere na sumu 21.576 €.
Preto navrhovali, aby súd v tejto veci postupoval analogicky s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo

dňa 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011, ktorý posudzoval obdobné nemorálne techniky, akých
sa dopúšťal aj odporca vo vzťahu k navrhovateľom ako dlžníkom, ktorých nehnuteľnosti boli zaťažené
ťarchou na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008.Na skutkový stav aj v tomto prípade je potrebné aplikovať zákonné ustanovenie o spotrebiteľských
zmluvách a v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., naliehavý právny záujem na určení neplatnosti jednotlivých
klauzúl predmetnej úverovej zmluvy na sumu 21.576 aj zmluvy ako celku a neplatnosti na ňu

nadväzujúcej zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 26.05.2008 je daný tým, že žalobcovia sa
ako nerozvážni spotrebitelia, ktorí uzatvoril neplatné zmluvy, potrebovali ubrániť pred postihom ich
majetku na uspokojenie skutočnej a domnelej pohľadávky veriteľa BEZ PREDCHÁDZAJÚCEJ SÚDNEJ
KONTROLY formou dobrovoľnej dražby v čom súd musí navrhovateľom poskytnúť súdnu ochranu v
zmysle čl. 20 Ústavy SR, ako vlastníkom pred každým kto by neprimerane a nezákonne zasahoval do

vlastníckych práv navrhovateľov.
V tomto súdnom konaní navrhovatelia, ako spotrebitelia potrebujú mať vyriešenú otázku oprávnenosti
postupov odporcu pri vyčíslení pohľadávky odporcu, ktorej uspokojenie si odporca uplatnil návrhom
na speňaženie majetku navrhovateľov formou dobrovoľnej dražby DD744/2013, ktorá je v Notárskom
centrálnom registri dražieb zapísaná pod NCRdr 5431/2013, ktorú mal dňa 07.10.2013 o 09.20 hod.
dražobník vykonať, najmä v súvislostí so správnou aplikáciou teórie skutočného plnenia dodávateľom,

ktorá je najčastejšie spomínaná v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch, v
zmysle dojednaní v podľa bodu 3.2 písm. b, bodu 3.3, VZP najmä Spracovateľský poplatok (7.999,-Sk)
265,52€ a uplatnenia obohatenia v podobe poplatkov za vedenie úverového účtu vo výške 2,99€ a iných
poplatkov, najmä v zmysle čl. II. bod 2, Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.05.2008, ktorými
v napadnutých zmluvách a v zmysle všeobecných zmluvných podmienok (ďalej už iba VZP) zaťažil

odporca navrhovateľov za plnenie, ktoré navrhovateľom, ako spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté
alebo slúžilo výlučne potrebám odporcu ako dodávateľa.

V zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 za
neprijateľnú podmienku sa považovalo aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré

veriteľovi umožňovalo inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. Obdobnou
problematikou, keď spotrebiteľ reálne nikdy nedostal úver vo výške, ktorá bola (fiktívne) uvádzaná v
zmluve o úvere sa zaoberal v rozhodnutí Krajský súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. lOCoE/313/2010,
kde súd pomenoval aj praktiku veriteľa, ktorý si už v čase poskytnutia úveru voči spotrebiteľovi započítal

výšku odmeny za poskytnutie spotrebiteľského úveru a poplatky za vedenie úverového účtu v našom
prípade, takéto neprijateľné obchodné podmienky obsahujú podľa bodu 3.2 písm. b, bodu 3.3, a čl.
II. bod 2, Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.05.2008 a uplatnenia obohatenia v podobe
poplatkov za vedenie úverového účtu vo výške 2,99€ a iných poplatkov podľa VZP. Ďalej pri určení
neplatnosti spotrebiteľskej Zmluvy o splátkovom úvere č. 0352904812 zo dňa 26.05.2008 na sumu

21.576 € poukazovali na súdnu prax Európskych spoločenstiev a ustanovenia:
Článok 4 ods. 1 a 2 smernice 87/102, ktorá stanovuje, že zmluva o úvere musí byt' uzavretá písomne a
že musí obsahovať údaj o RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená.

Článok 1a tejto smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom odseku 4 písm. a) spresňuje, že

sa vypočíta „v dobe uzatvárania zmluvy“ (pozri v tomto zmysle rozsudok Cofinoga, už citovaný, bod 23).
Táto informácia spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného
matematického vzorca má preto podstatný význam. Na jednej strane táto informácia, ktorá musí byť
podľa článku 3 smernice 87/102 oznámená už v štádiu inzercie, prispieva k transparentnosti trhu v
rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje

posúdiť rozsah jeho záväzku (rozsudok Cofinoga, už citovaný, bod 26).
V dôsledku toho v situácii, neexistencie údaja o RPMN v predmetnej zmluve o úvere, ktorý má podstatný
význam v kontexte smernice 87/102, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v
rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o úvere týkajúca sa jej nákladov, v ktorej sa nenachádza
takýto údaj je zrozumiteľná v zmysle čl. 4 smernice 93/13.

Ak nejde o takýto prípad, vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu takejto podmienky v
zmysle článku 3 smernice 93/13. Aj keď táto podmienka môže byť analyzovaná ako podmienka, na
ktorú sa vzťahuje vylúčenie upravené v tomto článku treba pripomenúť, že podmienky upravené v článku
4 ods. 2 tejto smernice patriace do oblasti upravenej smernicou 93/13 sa vymykajú posúdeniu ich
nekalejpovahylenvrozsahu,vakomsapríslušnývnútroštátnysúdnazákladepreskúmaniajednotlivých

prípadov domnieva, že boli predajcom, alebo dodávateľom formulované jasne a zrozumiteľne (pozri
rozsudok z 3. júna 2010, Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, 0484/08, Zb. s. 14785, bod 32).
Vo veci samej by preskúmanie nekalej povahy podmienky zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje údaj o
RPMN mohlo prichádzať do úvahy z pohľadu smernice 93/13 vnútroštátny súd má možnosť aj beznávrhu posúdiť takúto podmienku. V takejto situácii, je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, či vzhľadom
na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy dotknutej vo veci samej môže opomenutie RPMN v
podmienke zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobiť nekalosť tejto

zmluvnej podmienky v zmysle čl. 3, 4 smernice 93/13
Z tohto vyplýva, že v súlade s článkom 4 zákona č. 258/2001, ktorý prebral smernicu 87/102 zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať údaj o RPMN a ak takýto údaj neobsahuje, poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Článok 14 tejto smernice ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby úverové zmluvy

neporušovali na škodu spotrebiteľa ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré vyplývajú
alebo sú v zhode s touto smernicou.
V dôsledku toho za okolností, aké sú vo veci samej a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať z
hľadiska smernice 93/13 nekalú povahu podmienky neuvádzajúcej údaj o RPMN, smernica 87/102
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia
preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že

neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 11 ods. 2 smernice 87/102,
rozsudok Rampion a Godard).
V dôsledku toho, neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný
významvkontextesmernice87/102samávykladaťtak,ževnútroštátnemusúduumožňujeajbeznávrhu

ex offo uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej uvedenej
smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za
následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zvlášť v našom prípade, keď napadnuté spotrebiteľské zmluvy neobsahujú RPMN a zároveň odporcovi,
ako dodávateľovi umožňujú bodu 3.2 písm. b, bodu 3.3, VZP a čl. II. bod 2, Zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 26.05.2008 a uplatnenia obohatenia v podobe poplatkov za vedenie úverového účtu, vo
výške 2,99 € a iných poplatkov podľa VZP, účtovať si obohatenia nad deklarovanú % vyjadrenú úrokovú
sadzbu, uvedenú v čl. I, napadnutých zmlúv, ktoré mu prinášajú poplatky za vedenie úverového účtu
vo výške 2,99 € a iných poplatkov podľa VZP a neurčité sankcie za omeškanie v dôsledku toho, že iba
v dôsledku toho, ako a v ktorom čase odporca použije techniky účtovania splátok veriteľom, v čl. 5.2

VZP, najprv na úrok a úrok z omeškania, poplatky a pokuty a v zmysle čl. 6.3, čl. 6.4, VZP aj tieto úroky
môže odporca účtovnou premenou na istinu, zaťažuje neurčitým úrokom z omeškania vypočítaným ako
úrok z úroku a pokút.
Ažnazákladerozsudkusúduoneplatnostiklauzúlanapadnutýchzmlúvakocelku,Zmluvyosplátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 21.576 € a na ne nadväzujúcej Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008 bude možné odstrániť spor medzi navrhovateľmi a odporcom
ohľadne výpočtu výšky skutočného dlhu a práva veriteľa uspokojiť svoje domnelé pohľadávky BEZ
PREDCHÁDZAJÚCEJ SÚDNEJ KONTROLY formou dobrovoľnej dražby, ktorý si v tomto prípade
odporcavrade1/uplatňujeneplatne,nemorálne,vrozporesdobrýmimravmianedovoleneajnadrámec
poskytnutých finančných prostriedkov a takou technikou, ktorá nezabezpečuje vyváženosť vzťahov,

lebo má za následok enormný nárast dlhu dlžníka v dôsledku uplatnenia postupov podľa čl. 5.2, čl.
5.5.6, čl. 5.6.3, čl. 6.3, VZP, v dôsledku započítania splátky najprv na úroky a pokuty, až potom na
anuitu splátky úveru, táto nevyvážená technika má zároveň za následok enormný nárast ziskov odporcu
iba v dôsledku toho, že navrhovatelia, ako dlžníci nie sú schopní včas splácať svoje záväzky, hoci
aj po dobu, ktorá je zanedbateľná vzhľadom na dojednanú dĺžku trvania úverového vzťah, čo iba v

dôsledku techník započítania platieb spôsobuje, že sa navrhovatelia nebudú môcť dostať z omeškania
riadnej splátky, aj keď riadnu splátku v skutočnosti, po predchádzajúcom omeškaní včas splatia naproti
tomu splátky, ktoré navrhovatelia uhradia pred termínom splatnosti, tieto si bez akéhokoľvek benefitu
pre navrhovateľov, ako spotrebiteľov môže odporca, podľa čl. 5.5.6.1, čl. 5.5.6.3 VZP ponechať tieto
prostriedky v bezúročnom užívaní. Zároveň postup odporcu, podľa č.5 .6.3. VZP má za následok, že

sa odporca, ako dodávateľ môže nedovolene obohacovať o úrok z úroku, iba v dôsledku vlastných
účtovných operácia s prostriedkami navrhovateľov.
Takýto postup odporcu je neodôvodnený a nevyvážený, na neprospech spotrebiteľa, ktorý je slabšou
stranou zmluvného vzťahu a naplno preukazuje dominanciu odporcu v rade 1/ nad navrhovateľmi ako
spotrebiteľmi, čo má v zmysle čl. 7.4. písm. d VZP slúžiť výlučne odporcovi ako dodávateľovi, ktorému

tento nevyvážený postup má nedôvodne privodiť vysoké obohatenie, ako veriteľovi bez poskytnutého
protiplnenia, iba z toho dôvodu, že sa navrhovatelia, ako dlžníci dostali do situácie, v ktorej nie sú
schopní splácať svoje záväzky, čo je nemorálne a má charakter civilnoprávnej úžery a v spojení s čl.
12,13,14, VZP sa preto navrhovatelia, ako dlžníci môžu dostať bez vlastnej vôl, do čerpania pôžičkyako MIKRO podnikateľ, čo spolu s nadväzujúcim inštitútom straty výhody splátok, ktorý je v zmysle
čl. 8.4.a VZP dojednaný nedovoleným a neurčitým a nemorálnym spôsobom už po prvom omeškaní
s platením anuitnej splátky úveru MIKRO a nekalo dojednaným ručením viacerými nehnuteľnosťami,

ktoré predstavujú obydlie pre navrhovateľov, ktorých všeobecná hodnota 66.400 €, zistená pre účely
dražby DD744/2013 znaleckým posudkom č. 23/2013 zo dňa 01.07.2013 vypracovaným znalcom S.. D.
X., vysoko o 300% prevyšuje rámec účelu zabezpečenia pohľadávky odporcu, ako veriteľa zo skutočne
poskytnutého úveru 21.576 €.
V tomto prípade ďalší enormný nárast dlhu dlžníka je spôsobený iba v dôsledku použitia techniky

účtovania splátok veriteľom v čl. 5.2 VZP najprv na úrok a úrok z omeškania, poplatky a pokuty, čo iba v
dôsledkupoužitiaprespotrebiteľanevýhodnejúčtovnejtechnikyvytvorínekončiaciradomeškanídlžníka
so splátkami anuitnej splátky úveru a to aj v situácii, že sa vlastne dlžník dostal do omeškania iba raz,
čo iba so zanedbateľnou časťou splátky a v ďalšom čase už anuitnú splátku úveru platí v predpísanej
výške, práve v dôsledku toho, že jeho splátka nie je použitá na ten účel, ktorý ju dlžník zaplatí, anuitnú
splátku úveru, ale na zaúčtovanie proti úrokom, pokutám v čl. 5.2 VZP a v zmysle čl. 6.3, čl.6.4 aj tie

úroky účtovnou premenou na istinu, čím odporca zaťažuje navrhovateľov úrokom z omeškania.
Tieto nedovolené a nemorálne techniky, účtovanie úroku z úroku, zaťažujú dlžníka enormným nárastom
dlhu zo synergicky pôsobiacich sankcii aj za fiktívne omeškania dlžníka, ktoré vznikajú iba v dôsledku
účtovných postupov, ktoré majú charakter civilnoprávnej úžery, čo spolu s tým, že zneužíva svoju
dominanciunadnavrhovateľmi,čosavsúdnejpraxiodvodzujenajmävsúvislostísosprávnouaplikáciou

teórie skutočného plnenia dodávateľom, ktorá je najčastejšie spomínaná v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľskýchúverovýchvzťahoch,vzmysledojednanívpodľabodu3.2písm.b,bodu3.3VZPačl.II.
bod2Zmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa26.05.2008auplatneniaobohateniavpodobepoplatkov
za vedenie úverového účtu vo výške 2,99€ a iných poplatkov podľa VZP tým, že odporca, zaťažil
navrhovateľov za plnenie, ktoré navrhovateľom, ako spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté alebo slúži

výlučne potrebám odporcu, ako dodávateľa a spolu s dojednaným spôsobom uspokojenia pohľadávky
veriteľa BEZ PREDCHÁDZAJÚCEJ SÚDNEJ KONTROLY formou dobrovoľnej dražby, má za následok
neprimeraný postih dlžníkov, ktorý znižuje kvalitu života navrhovateľov pri súčasnom enormnom
náraste obohatenia veriteľa, preto v tomto prípade nemožno iným spôsobom zabezpečiť ochranu
spotrebiteľa ako tým, že súd vyhlási požadovaný rozsudok a napadnuté Zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008 na sumu 21.576 € označí za absolútne neplatnú v zmysle § 37, 39
OZ respektíve, v dôsledku neuvedenej RPMN a nepravdivo uvedeného úročenia, za bezúročnú a najmä
na ne nadväzujúcu Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008 označí
súd za absolútne neplatné v zmysle § 37,39 OZ, nakoľko zmluvné dojednania zmlúv sú neprijateľné a
neurčité a umožňujú dodávateľovi uplatňovanie svojvôle, proti ktorej sa navrhovatelia môžu brániť práve

iba podaním súdnej žaloby, čo však nemôže zhojiť neprijateľné podmienky napadnutých zmlúv a preto
je zmluva neplatná, nakoľko tu existuje reálna hrozba, že navrhovatelia, ako priemerní spotrebitelia ak
sami nepoukážu na nekalé zmluvné podmienky a návrh na predbežnú ochranu na súd nepodajú (viď
rozsudok C- 168/05 bod 28 Mostaza Claro), tak dôjde k postihnutiu majetku spotrebiteľov aj na plnenie z
neprijateľných podmienok v rozpore s právom Európskej únie (podrobne odôvodnenie k čl. V. zaistenie

úveru) uskutočnení dražby bez súdnej kontroly.

Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008 je neplatná od samého
počiatku, lebo v zmysle Znaleckého posudku č. 23/2013, zo dňa 01.07.2013 všeobecná hodnota
viacerýchnehnuteľností,ktorésúzaťaženéťarchamizpredmetnýchzmluvyozáložnompráve prevyšuje

o 300% rámec účelu zabezpečenia pohľadávky veriteľa.
Pred podpisom si navrhovatelia nemali možnosť prečítať:

Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.05.2008, na sumu 21.576 €,
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008

V zmysle § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z, § 1 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 3 a § 37, 39 Občianskeho zákonníka sú napadnuté zmluvy
neplatné, nakoľko záložné právo spolu s neprimeranými a synergicky pôsobiacimi sankciami narušilo
neobyčajne hrubým spôsobom rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo vyústilo do

enormného nárastu dlhu navrhovateľov, ako dlžníkov z deklarovaného úveru, ktorý im nebol poskytnutý
v deklarovanej výške.
Preto navrhujeme, aby súd postupoval analogicky s rozsudkom KS v Prešove 18 Co 109/2011, ktorý
sa zaoberal analogickou problematikou teórie skutočného plnenia, vzhľadom na zaplatenie splátky zaspracovanie úveru 265,52 €, a iných poplatkov, bol navrhovateľom, poskytnutý úver v skutočnej výške
práve o 265,52 € nižšej a preto, že je neplatne a nepravdivo uvedené % vyjadrenie úročenia úveru
a vôbec nie je uvedená RPMN, preto je úver bezúročný, ktorý podľa nekalých techník a výpočtov

odporcu narástol do podstatne vyšších splátok, ako predstavovala bonita navrhovateľov v čase brania
úveru, preto navrhovatelia nie sú schopní splácať takto enormne zvýšené záväzky, ktoré predstavujú
nevídaný postih tým, že umožňujú odporcovi účtovať úroky z úrokov v zmysle ČL 6.3, čl. 6.4, VZP,
čo má za následok postih majetku navrhovateľov v dobrovoľnej dražbe DD 744/2013, ktorú má BEZ
PREDCHÁDZAJÚCEJ SÚDNEJ KONTROLY dňa 07.10.2013 o 9.20 hod., ako dražobník vykonať

odporca v rade 2/.
Touto technikou žalovaného, banky, ako záložného veriteľa potom vznikol ten stav, že navrhovatelia
nemohli plne posúdiť, aké dopady na ich práva bude mať synergické sankčné pôsobenie napadnutých
zmlúv spojených so stratou výhody splátok a postihom ich majetku BEZ PREDCHÁDZAJÚCEJ SÚDNEJ
KONTROLY, aj splácania úroku z úroku v zmysle čl. 6.4, VZP a nakoľko zmluvy podpisovali v stave
nepozornosti, vyvolanej odporcom tým, že zahltili navrhovateľov veľkým množstvom listín a VZP

spísané drobným písmom malo za následok, že navrhovatelia pri podpise napadnutých zmlúv:
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.05.2008, na sumu 21.576 €,
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008
nekonali slobodne a vážne a preto je v zmysle § 37 OZ takáto zmluva neplatná, pre nedostatok prejavov
slobodnej vôle, nakoľko navrhovatelia konali bez poznania veci a v časovom strese, ktorý bol vyvolaný

tým, že boli zahltení podpisovaním neprehľadného množstva listín, z ktorých väčšia časť je neplatná,
lebo bola písaná drobným písmom, ide o Všeobecné zmluvné podmienky banky (v žalobe označované
ako VZP), na ktoré sa ustanovenia napadnutých zmlúv odvolávajú.
Navrhovatelia nemali z dôvodu časového stresu, vyvolaného bankou, možnosť posúdiť synergické
pôsobenie obidvoch posudzovaných zmlúv a preto ich vôľu s akceptovaním zmluvných záväzkov

vyplývajúcich z obidvoch napadnutých zmlúv nemožno považovať za vážnu v zmysle § 37 OZ a preto je
súd povinný posúdiť, či možno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľov zaťažili synergicky pôsobiace
záväzky z obidvoch zmlúv, ktoré negatívne zasahujú do práv navrhovateľov ako spotrebiteľov a znižujú
ich kvalitu života postihom nehnuteľností v dražbe.

Za dôležité je potrebné považovať hľadisko, či by odporca mal vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl
a či by navrhovatelia taký kontrakt uzatvorili, keby mali možnosť a vedeli by posúdiť synergické dopady
napadnutých zmlúv na kvalitu ich života.
Máme zato, že odporca pokračuje v zneužívania nadvlády nad navrhovateľmi ako dlžníkmi, ktorú
odporca naštartoval už pri neférových podmienkach vyvolaných pri podpisovaní napadnutých zmlúv

spôsobom podpisovania zmlúv, ktoré navrhovatelia ako dlžníci nemali možnosť posúdiť vo vzájomných
súvislostiachaktorýchdojednaniaospôsobeúčtovaniaplatieb,vzmysleVZP,ichzahnaldoneriešiteľnej
situácie, čo musel odporca predvídať, lebo mal poznatky o bonite navrhovateľov a vedel, že zvýšené
zaťaženie v podobe účtovania úroku z úroku navrhovatelia neunesú, čím navrhovateľov odporca vystavil
do nebezpečenstva straty majetku vysokej hodnoty predmetných viacerých nehnuteľností, v cene vyššej

ako 80.000€, ktorá pre účely dražby bola znaleckým posudkom stanovená, v rozpore s cenou obvyklou
v čase a mieste, v rozpore s ustanovením zákona č. 527/2002 Z.z. 2, § 12
Ohodnotenie predmetu dražby ods. 1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny
obvyklej v mieste a čase konania dražby.
K dodržaniu tohto ustanovenia by došlo vtedy, keby dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby

podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, lebo za splnenie si tejto povinnosti nemožno
považovať iba formálne konanie spočívajúce v zabezpečení ohodnotenia znaleckým posudkom, ktorý
nezabezpečuje správne ohodnotenie nehnuteľností a má charakter spáchania zločinu v zmysle § 347
Tr.zák. vypracovania nepravdivého znaleckého posudku, lebo inak nemožno nazvať konanie znalca,
ktorý vypracoval znalecký posudok na cenu predmetných nehnuteľností, ktorá predstavuje iba zlomok

obvyklej ceny za rodinný dom s pozemkami.
Takýto postup dražobníka a záložného veriteľa pri ohodnotení predmetu dražby je v rozpore so súdnou
praxou ustálenou v Rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 57/2011 zo dňa 19.01.2012.
Jedná sa o porušenie zákona č. 527/2002 Z.z. takej intenzity, ktoré samo o sebe, že keby aj prebehla
dražba, tak je tu právny dôvod pre určenie neplatnosti tejto dražby, keďže ohodnotenie predmetu dražby

vypracované v rozpore so zákonom mohlo zásadne ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením predmetu
dražby, čo spolu s ďalším závažným porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. § 11 ods.l, miesto,
dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby
nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, naznačuje, že navrhovatelia čelia sprisahaniu proti ichmajetkovým právam, lebo v tomto prípade dražobník so súhlasom záložného veriteľa, odporcu, ktorý nie
je arbitrom porušil zákon tým, že dražobník za miesto konania dražby určil 37 Km vzdialenú obec Žilinu,
čímsťažilúčasťdražiteľovzoblastiPríbovce,okresMartin,kdesanachádzajúpredmetnénehnuteľnosti,

z ktorej sa účasť dražiteľov dala očakávať a tým obmedzil účasť na dražbe, čo spolu stým, že si odporca,
uplatnil uspokojenie svojej pohľadávky pozostávajúcej, z nedovoleného a neplatne, nekalo dojednaného
plnenia, úrok z úroku a rôzne poplatky a pokuty, BEZ PREDCHÁDZAJÚCEJ SÚDNEJ KONTROLY,
postihom viacerých nehnuteľností a rodinného domu, aj keď pohľadávku odporcu, ako veriteľa, bolo
možné uspokojiť speňažením iba časti predmetných nehnuteľností, ktoré možno užívať samostatne,

musí súd uzatvorenie takých zmlúv posúdiť ako zneužitie navrhovateľov, ako neskúsených spotrebiteľov
odporcom ako skúseným dodávateľom, ktorý má nadvládu nad navrhovateľmi ako spotrebiteľmi a musí
také konania navrhovateľov posúdiť ako nerozvážne konanie spotrebiteľov, preto nemôžu byť takéto
zmluvy záväzné, v zmysle analogického rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011
č. k. 3Co 3/2011, ktorý rozhodol, že neplatná je taká úverová zmluva, ktorá má známky zneužitia
ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany veriteľa.

Čo v tomto prípade je možno odvodiť z toho, že odporcu, ako veriteľa nezaujímalo, či skutočnosť,
že navrhovatelia celý svoj majetok zaťažia ťarchami nad rámec potrebného ručenia na zabezpečenie
pohľadávky odporcu nebude mať za následok neschopnosť navrhovateľov splatiť svoje priebežné
záväzky, splátky úveru voči odporcovi predajom časti majetku, ktoré sa nachádzajú v Q..Ú.. E., obec

E., Okres Martin, vedené Správou katastra Martin na K. Č.. XXX ako

-stavba rodinného domu, súpisné Č.. XXX, ktorý je postavený na pozemku registra C KN č. 183/3
-Parcela registra C KN č. 183/2, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria o výmere 738m2 -Parcele
registra C KN č. 183/3, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria o výmere 102m2 -Parcela registra

C KN č. 184/2, druh pozemku -záhrady o výmere 43m2
-Parcela registra C KN č. 185/2, druh pozemku -záhrady o výmere 258m2
ktoré sú majetkom navrhovateľov v BSM vo veľkosti podielu 1/1, ktorý je možné samostatne užívať a
ktoré nebolo potrebné zaťažiť vecným bremenom vzniknutým na základe : Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008.

Preto súd musí Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008 vyhlásiť za
absolútne neplatnú.

Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008 obsahuje neplatné dojednanie
o Mandátnej zmluve, neplatne uzatvorené v zmysle § 566 Obchodného zákonníka nakoľko sú

skonštruované tak, že jednotlivo aj synergicky splnomocňujú odporcu na nedovolené a nemorálne
konanie, lebo odporca môže vystupovať ako zástupca navrhovateľov, ktorí sú záložcovia bez ohľadu
na ich záujmy v rozpore s § 22 ods. 2 takého splnomocnenie je neplatné aj pre NEODVOLATEĽNÝ
charakter splnomocnenia v rozpore s § 33b ods. 3 OZ.

Uznesením zo dňa 30.9.2013 súd vyhovel návrhu navrhovateľov pokiaľ sa domáhali nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by bolo zakázané odporcovi v rade 1/ a pre účely predbežného opatrenia
aj odporcovi v rade 2/ Dražobnej spoločnosti a.s. so sídlom Gunduličova 3, Bratislava nakladať s
nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľov. Proti uvedenému rozhodnutiu odporca podal odvolanie,

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/617/2013-128 zo dňa 30.12.2013 potvrdil.

Následne súd vo veci nariadil pojednávania a to dňa 28.1.2014, 18.3.2015, 7.5.2015. Uvedených
pojednávaní sa navrhovatelia nezúčastnili. K druhému a tretiemu termínu pojednávania zaslali
vyjadrenie, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

Odporca zaslal vo veci písomné vyjadrenie k návrhu na určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy
o splátkovom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy. V
podrobnom vyjadrení zdôvodnil svoje stanovisko a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa odporcu bolo nesporné, že odporca ako veriteľ a navrhovatelia ako dlžníci uzatvorili dňa
26.05.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.06.2009
(ďalej len “Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľom peňažné prostriedky vo
forme úveru vo výške 650.000,- SKK, t.j. 21.576,05 € (prepočítané konverzným kurzom 1EUR=30,126SKK). Úverové financovanie poskytnuté navrhovateľom na základe Zmluvy o úvere bolo dojednané
ako „ÚverPLUS na bývanie“ zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorého účelom je
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam alebo výstavba nehnuteľností so

splatnosťou trinásť rokov, t.j. viac než desať rokov.
Pri uzatvorení Zmluvy o úvere na zabezpečenie pohľadávky odporcu voči navrhovateľom zo Zmluvy
o úvere odporca ako záložný veriteľ a navrhovatelia ako záložcovia uzatvorili dňa 26.05.2008 Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu (ďalej len „Záložná zmluva“), na
základe ktorej bolo zriadené záložné právo odporcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov, a

to k nehnuteľnostiam v kat.úz. Ď., obec Ď., okres Martin, zapísaným na K. Č.. XXX, a to:
a) k pozemkom - parcelám registra „C“, a to: parc. č. 183/2, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 738 m2, parc.č. 183/3, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 102
m2, parc.č. 184/2, druh pozemku - záhrady o výmere 43 m2 a parc.č. 185/2, druh pozemku - záhrady
o výmere 258 m2,
b) k stavbe - rodinnému domu so súp.č. XXX, postavenom na parc. č. 183/3

(ďalej len „Nehnuteľnosti“). Záložné právo odporcu k Nehnuteľnostiam zriadené na základe Záložnej
zmluvy vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností povoleným Správou katastra Martin pod č. V 2491/08
dňa 05.08.2008.
Navrhovatelia svoj úverový záväzok zo Zmluvy o úvere riadne a včas nesplácali, pričom do omeškania
so splácaním sa dostali už v roku 2011 a od začiatku roku 2012 (s výnimkou jednej hotovostnej platba

na zníženie tohto záväzku zo dňa 15.08.2012 vo výške 500,- €) nesplácali svoj záväzok vôbec. Toto
preukazujeme výkazom Prehľad o transakciách na úverovom účte od 12.11.2011 do 11.10.2013 k číslu
úveru XXXXXXXXX poskytnutému na základe Zmluvy o úvere, výpismi z úveru č. XXXXXXXXX z
období od 21.05.2008 do 31.12.2013 a Prehľadom o transakciách na úverovom účte č. 352904812 od
01.01.2014 do 04.04.2014.

Odporcaopakovanepísomnevyzývalnavrhovateľovnaúhraduomeškanýchsplátok(poslednápísomná
výzva zo dňa 04.02.2013 upozorňovala na omeškanie so splácaním 369 dní), pričom navrhovatelia
opakovane prisľubovali odporcovi úhradu omeškaných splátok alebo celého záväzku zo Zmluvy o úvere,
avšak nikdy k takémuto kroku reálne nepristúpili.

Dňa 11.04.2013 odporca v súlade so Zmluvou o úvere z dôvodu omeškania so splácaním úveru, ktoré
predstavovalo de facto absolútne nesplácanie úveru v trvaní viac než jeden rok, vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úverovej pohľadávky zo Zmluvy o úvere.
Listami zo dňa 05.06.2013 označenými ako Oznámenie o výkone záložného práva odoslaným
navrhovateľom dňa 05.06.2013 odporca navrhovateľom v súlade s ust. § 151I ods. 1 OZ oznámil začatie

výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam na základe Záložnej zmluvy. Listom zo dňa 05.06.2013
označeným ako Oznámenie o začatí výkonu záložného práva odoslaným Správe katastra Martin dňa
05.06.2013 zároveň odporca oznámil začatie výkonu záložného práva Správe katastra Martin, ktorá
začatie výkonu vyznačila na príslušnom LV, na ktorom sú zapísané Nehnuteľnosti.
Mailom zo dňa 18.09.2013 požiadala navrhovateľka v rade 2/ odporcu o vyčíslenie zostatku pohľadávky

zo Zmluvy o úvere ku dňu 04.10.2013 s uvedením odôvodnenia, že dňa 04.10.2013 bude úver vyplatený.
Odporca následne obratom mailom zo dňa 19.09.2013 zaslal navrhovateľom požadované vyčíslenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere aj s uvedením spôsobu úhrady (číslo účtu a platobné údaje). Pohľadávka
zo Zmluvy o úvere napriek prísľubu nebola uhradená ani v časti. Popísanú mailovú komunikáciu v
listinnej podobe prikladáme ako dôkaz. Pritom si dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že už 26.09.2013

(t.j. osem dní od zaslania predmetnej žiadosti, sedem dní od obdržania odpovede) podali navrhovatelia
v označenej právnej veci tunajšiemu súdu žalobu a návrh na vydanie predbežného opatrenia. Mailovú
žiadosť navrhovateľov o umožnenie vyplatenia úveru zo Zmluvy o úvere ku dňu 04.10.2013 v spojení
s následným okamžitým podaním žaloby voči odporcovi tunajšiemu súdu nemožno hodnotiť inak ako
konanie, ktorým došlo k zavádzaniu odporcu zo strany navrhovateľov.

Žalobný návrh navrhovateľov v označenej právnej veci je určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm.
c) OSP, ktorej podmienkou úspešnosti ex lege musí byť existencia naliehavého právneho záujmu
navrhovateľov na konkrétnom určovacom petite, t.j. v tomto prípade na určení neplatnosti Zmluvy o
úvere aj Záložnej zmluvy.

Ako sme uviedli v Odvolaní odporcu zo dňa 18.10.2013 proti Uzneseniu Okresného súdu Martin zo
dňa 30.09.2013 č.k. 5C/238/2013-60 máme za to, že žalobný nárok v časti určenia neplatnosti Záložnej
zmluvy nemôže byť považovaný za osvedčený z dôvodu jednoznačného nedostatku naliehavého
právneho záujmu na takomto určení.Navrhovatelia pritom vo svojom žalobnom návrhu svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Zmluvy o úvere aj Záložnej zmluvy odôvodňujú iba poukázaním na to, že odporca sa domáhal výkonu
svojho záložného práva k Nehnuteľnostiam zriadeného na základe Záložnej zmluvy./

V zmysle § 151a Občianskeho zákonníka: „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“
Z akcesorickej povahy záložného práva vyplýva, že je vždy viazané na existenciu zabezpečovanej
pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné

právo.
V Časti I. Záložnej zmluvy, na základe ktorého bolo zriadené záložné právo k Nehnuteľnostiam, je
ako pohľadávka, ktorú zabezpečuje záložné právo okrem pohľadávky zo Zmluvy o úvere uvedená aj
pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v
dôsledku alebo v súvislosti s plnením odporcu ako záložného veriteľa navrhovateľom ako dlžníkom
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol.
Z uvedeného vyplýva, že ani v prílohe, ak by súd v rozhodnutí vo veci samej určil, že Zmluva o úvere
je neplatná, takáto skutočnosť, resp. rozhodnutie súdu by neznamenalo ani (i) zánik pohľadávky (trval
by záväzok navrhovateľov na vrátenie bezdôvodného obohatenia odporcovi, ktoré by predstavovalo
prijatý úver z hypoteticky neplatnej Zmluvy o úvere) a ani (ii) zánik záložného správa. Z uvedeného

teda vyplýva, že rozhodnutie vo veci samej o určení neplatnosti Zmluvy o úvere sa žiadnym spôsobom
nemôže dotknúť existencie záložného práva k Nehnuteľnostiam.
Odporca má za to, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určovacom petite žalobného
návrhu na určenie neplatnosti Záložnej zmluvy, ktorého vydanie žiadajú.
Takýto právny názor v otázke posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

záložnej zmluvy v obdobnom prípade zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení zo dňa
25.02.2009 sp.zn. 4Cdo/89/2007.
Vzhľadom k vyššie uvedenému nemôže byť daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení
neplatnosti Záložnej zmluvy, ktorého sa v petite svojho žalobného návrhu v tomto konaní domáhajú.
K tvrdeniu navrhovateľov, že výkon záložného práva predstavuje drastický, neodôvodnený a nadmerný

zásah do práv navrhovateľov ako vlastníkov Nehnuteľností si dovoľujeme uviesť, že výkon záložného
právajeplnevsúladesplatnouslovenskoulegislatívou,pričomnavrhovatelia,akozáložcovia,vZáložnej
zmluve výslovne potvrdili, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, odporca oprávnený začať
výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku zo Zmluvy o úvere z výťažku z
predaja zálohu (Nehnuteľnosti), a to spôsobom dohodnutým vo Všeobecných obchodných podmienkach

Slovenskej sporiteľne, a.s..
Navrhovateliataktiežvžalobnomnávrhuupozorňujúnaskutočnosť,žehodnotaNehnuteľnostíprevyšuje
hodnotu úveru. K tomuto si dovoľujeme poukázať na znenie § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého „Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ
je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje

zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s
výkonom záložného práva “.
Navrhovatelia v celom obsahu žaloby opierajú dôvody neplatnosti o domnienku, že Zmluva o úvere
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Všetky základné porušenia a neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré navrhovatelia vytýkajú ako aj všetky smernice ES, rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a

všeobecných súdov, na ktoré navrhovatelia pritom odkazujú, sa týkajú zmlúv o spotrebiteľských úveroch.
Právnu úpravu spotrebiteľských úverov platnú a účinnú v Slovenskej republike obsahuje zákon o
spotrebiteľských úveroch (ktorý zároveň inkorporoval smernice ES o spotrebiteľských úveroch, ktoré
nemajú v členskom štáte ES priamu účinnosť). Pritom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere aj Záložnej
zmluvy a v čase poskytnutia úveru navrhovateľom na základe Zmluvy o úvere, t.j. dňa 26.05 2008, bol

účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. S
účinnosťou od roku 2010 bol pôvodný zákon o spotrebiteľských úveroch nahradený novou právnou
úpravou zákonom č 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý je

so zmenami účinný do dnešného dňa.Podľa ust § 2 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy:

„Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 EUR: ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver.

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. “
Zmluva o úvere je nesporne zmluvou o poskytnutí úverového financovania bývania, t.j. úver s účelom
nadobudnutia alebo zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, ktorý

je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (Nehnuteľnosti) na základe Záložnej zmluvy, ktorého
splatnosť je dlhšia ako desať rokov a výška vyššia ako 20.000,- EUR.

S ohľadom k uvedenému máme za to, že na Zmluvu o úvere a Záložnú zmluvu sa nevzťahujú
ustanovenia právnej úpravy spotrebiteľských úverov, a to tak vnútroštátnej úpravy zákona o

spotrebiteľských úveroch ako aj prostredníctvom tohto zákona smernice ES týkajúce sa regulácie
spotrebiteľských úverov. Z rovnakých dôvodov sa na Zmluvu o úvere a Záložnú zmluvu nemôžu
vzťahovať ani navrhovateľmi uvádzané rozhodnutia súdov v súdnych sporoch, ktorých predmetom boli
spotrebiteľské úvery (navyše išlo o spotrebiteľské úvery poskytnuté nebankovými spoločnosťami), ani
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach spotrebiteľských úverov.

Na základe tejto argumentácie môžeme jednoznačne vylúčiť, že by chýbajúce RPMN k Zmluve o úvere,
ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, mohlo byť dôvodom neplatnosti Zmluvy o úvere.
Navrhovatelia v žalobe taktiež poukázali na údajné obohatenie odporcu v podobe spracovateľského
poplatku a poplatku za vedenie úverového účtu, ktorými podľa tvrdenia navrhovateľov zaťažil odporca

navrhovateľov za plnenie, ktoré navrhovateľom nikdy nebolo poskytnuté, alebo slúži výlučne potrebám
odporcu. K uvedeným tvrdeniam si dovoľujeme uviesť nasledovné stanovisko k obom účtovaným
poplatkom:
a) poplatok za vedenie úverového účtu (t.j. poplatok za správu úveru v zmysle Zmluvy o úvere)
Navrhovateľom boli poskytované konkrétne služby, ktoré vykonáva po dobu trvania zmluvného vzťahu

založeného Zmluvou o úvere (s čím súvisí tiež reálna náhrada nákladov odporcu, ktoré v súvislosti s
vedením úverového účtu vznikajú), najmä:

- zasielanie výpisu z úverového účtu - najmenej 1x ročne podrobný výpis z úverového účtu

-sprístupnenie úverového účtu cez elektronickú službu Internetbanking - klient v prípade
záujmu môže sledovať aktuálny zostatok úveru, výšku splátky, overiť si výšku úrokovej sadzby, overiť
si zaplatenie splátky

-administratívne úkony ohľadne vykonávania inkasa a aj opakovanej realizácie inkasa

-klient dostáva potvrdenia na vyžiadanie (napr. o uhradení záväzku, o platobnej disciplíne ),

-klient má možnosť využitia služby sporotel, t j. možnosť využitia infolinky

-klient má možnosť využívať servis na obchodnom mieste banky.

Všetky tieto služby sú poskytované klientom v súhrne ako balíček za jeden poplatok a žiadna z
uvedených služieb nie je samostatne spoplatnená.Okrem služieb uvedených vyššie odporca pri správe úverového vzťahu vykonáva množstvo rôznych
administratívnych úkonov vyplývajúcich z platnej legislatívy - sledovanie rizikovosti klienta, sledovanie
jeho platobnej disciplíny, archivovanie dokumentácie, následná kontrola účelu poskytnutia úveru a s

tým súvisiaca tvorba, udržiavanie a inovácie technických systémov, vedenie databáz, tvorba analýz pre
poskytovanie informácií klientom a Národnej banke Slovenska a mnohé ďalšie úkony, ktoré vytvárajú
následné mzdové a ostatné náklady a technologicky nevyhnutné ostatné priame a nepriame náklady.

Uvedené služby, ktoré poskytol odporca navrhovateľom nie sú zohľadnené vo výške úrokovej sadzby

úveru, pretože tá predstavuje len cenu za poskytnutie finančných prostriedkov (cenu peňazí). Cenu
za poskytovanie vyššie uvedených služieb predstavuje poplatok za správu úveru. Popri poskytovaní
a sprostredkovaní úveru je teda súčasťou podnikateľskej činnosti banky pri poskytovaní úverov aj
následná správa úveru. Nejedná sa teda o žiadnu vedľajšiu činnosť. Poplatok za správu úveru sa preto
týka hlavného predmetu plnenia.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru vyjadruje cenu za plnenia odporcu spojené

s úverom, je súčasťou celkovej ceny za poskytnutie bankového produktu, týka sa hlavného predmetu
plnenia, je primeraný, je za ním poskytovanie reálnych služieb a plnení, a je dojednaný a vyjadrený
určito, jasne a zrozumiteľne.

Domnievame sa na základe vyššie uvedeného, že dojednanie o poplatku za správu úveru, nemožno

jednak považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a na strane druhej, že dojednanie o poplatku za
správu úveru je v danom prípade aj vylúčené zo súdneho prieskumu spotrebiteľskej ochrany.
b) spracovateľský poplatok
Právo banky požadovať od dlžníka úhradu spracovateľského poplatku za výkon bankových činností je v
bankovej praxi štandardné a obvyklé nielen v podmienkach Slovenskej republiky, ale v celej Európskej

únii. Dávame pritom do pozornosti, že na rozdiel od niektorých iných bánk členských štátov Európskej
únie (napr. bánk v Nemecku) odporca nežiadal od navrhovateľov pred uzatvorením Úverovej zmluvy
úhradu nákladov spojených s konzultačnou či poradenskou činnosťou.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka „Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa. “
Dohodao„provízii“zaposkytnutieúverumôžebyťvzmyslecitovanéhoustanoveniaplatnýmdojednaním
zmluvných strán iba v prípade, ak je poskytovanie úverov predmetom podnikania veriteľa Odporca má
v predmete podnikania poskytovanie úverov, preto je splnená aj táto zákonná podmienka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

Zákaz prieskumu takýchto podmienok súdom je obsiahnutý tiež v článku 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993, o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého platí, že
posúdenie neprimeranej povahy podmienok sa netýka ani definície predmetu plnenia podľa zmluvy, ani
primeranosti ceny a odmeny na strane jednej, ani služieb alebo tovaru dodávaných výmenou na strane
druhej.

Navrhovateliavžalobeopakovanenamietajúpodľaichtvrdenianekalépostupyodporcuprizapočítavaní
splátky úveru. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom, založený
Zmluvou o úvere, je v zmysle ustanovenia § 261 odsek 6 písm. d) Obchodného zákonníka, absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom, čo znamená, že tento právny vzťah, bez ohľadu na povahu

zmluvných strán, t.j. či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, alebo nie, podlieha právnej úprave
obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka Obligatórne sa naň uplatní právna úprava Obchodného
zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

Podľa ustanovenia S 330 ods. 2 Obchodného zákonníka „pri plnení peňažného záväzku sa započíta

platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. “
Na základe vyššie uvedeného má odporca za to, že dojednanie o poradí započítania splátok nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neodporuje ani neobchádza zákon a nie je ani
v rozpore s dobrými mravmi a ani s poctivým obchodným stykom.Odporca mal za to, že v prípade, ak by sa navrhovatelia s obsahom zmlúv a Všeobecných obchodných
podmienok a Úverových podmienok neoboznámili a nesúhlasili s nimi, Zmluvu o úvere a Záložnú zmluvu

by nepodpisovali.

Súd na pojednávaní konanom dňa 7.5.2015 pojednával v neprítomnosti navrhovateľov v rade 1/ s

ich súhlasom. Na uvedenom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom zástupcu odporcu a
listinnými dokladmi:

-Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2008

-Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.5.2008
-Dodatkom k Zmluve o úvere zo dňa 26.6.2009
-Návrhom na vklad záložného práva zo dňa 27.5.2008
-Výpisom z listu vlastníctva Č.. XXX k.ú. Ď., okres Martin
-Oznámením o dobrovoľnej dražba

-Prehľadom o transakciách na úverovom účte od 12.11.2011 do 11.10.2013
-Poslednou výzvou na zaplatenie omeškaných splátok úveru zo dňa 4.2.2013 doručenou obom
navrhovateľom s potvrdením o prevzatí zásielky
-Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.4.2013 doručenom navrhovateľom s
potvrdením o prevzatí zásielky

-Oznámením o výkone záložného práva podľa § 151 L ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 5.6.2013
-Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 5.6.2013
-emailovou komunikáciou medzi navrhovateľmi a odporcom 18.9.2013 a 19.9.2013
-pripojeným požadovaným vyčíslením pohľadávky zo Zmluvy o úvere ku dňu 4.10.2013.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava skutkovej a právnej argumentácie
uvedenej vo vyjadrení k návrhu. Podľa jeho názoru, návrh mal jednoznačne
účelovýcharakter,pretoženavrhovateliaaždoúplnezáverečnejfázynikdyvpriebehuceléhozmluvného

vzťahu nespochybňovali ani nenamietali žiadnu náležitosť uzatvorených zmlúv. Neurobili tak ani pri
uzavretí zmlúv a to ani vtedy, keď im na základe týchto zmlúv boli poskytnuté finančné prostriedky a
následne niekoľko rokov síce nepravidelne, ale plnili svoje záväzky z uzavretých zmlúv. Nenamietali
neplatnosť zmlúv ani vtedy, keď im banka vyšla v ústrety v tom, že za určité prechodné obdobie im
znížila výšku splátok úverového vzťahu a k spochybneniu zmlúv pristúpili až v okamihu, keď banka

v nadväznosti na dlhotrvajúce neplnenie ich povinností z úverového vzťahu pristúpila k zosplatneniu
úverovej pohľadávky a k začatiu výkonu záložného práva. Za rozhodujúci moment z hľadiska
neopodstatnenosti návrhu považoval absenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c) O.s.p. s poukazom na to, že navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o
splátkovom úvere, Záložnej zmluvy a Mandátnej zmluvy, ktorá je vtelená do listiny so Záložnou zmluvou.

Na takomto určení podľa odporcu nemôžu mať navrhovatelia žiadny právny záujem. Navrhovatelia sa
nedomáhajú určenia existencie právneho vzťahu, nedomáhajú sa ani určenie existencie svojho záväzku
alebo prípadne výšky svojho záväzku z úverovej zmluvy, za týchto okolností mal odporca za to, že ani
prípadné určenie neplatnosti zmlúv nemôže nijakým spôsobom odstrániť spornosť a pochybnosť vo
vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi konania, čo je základná požiadavka určovacej žaloby z hľadiska

jej preventívneho účelu. Jedná sa tak v podstate iba o akademický spor, na ktorý by potom nevyhnutne
museli nadväzovať ďalšie, ktoré by dali vzniknúť ďalším sporným otázkam v podobe, aký je rozsah
záväzku z hľadiska bezdôvodného obohatenia, prípadne ešte aj nejakých iných nárokov, ktoré by mohli
na strane navrhovateľov vzniknúť. Osobitne výrazná je táto skutočnosť pri Záložnej zmluve, ktorej
neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú v konaní so zreteľom na to, že podľa výslovnej úpravy Záložnej

zmluvy, záložné právo ňou zriadené zabezpečuje pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia pre
prípad, že by Zmluva o splátkovom úvere bola z akéhokoľvek dôvodu neplatná. O to viac nemôžu
mať navrhovatelia naliehavý právny záujem na jej určenie, pretože aj v hypotetickom prípade určenia
neplatnosti celej zmluvy o úvere by Záložná zmluva bola stále platná a zabezpečovala by spomenutúpohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Z meritórneho hľadiska rozhodujúcim momentom je to, že
navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti uzavretých zmlúv ako celku a ich argumentácia o tom, že
z týchto dôvodov, ktoré sú v návrhu uvedené zmätočne a nezrozumiteľne nemôže obstáť argumentácia

s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 5 a § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa má vždy
uprednostniť taký prístup alebo taký výklad, ktorý činí neplatnou len časť uzavretých zmlúv alebo
časť uskutočnených právnych úkonov a nie teda ich neplatnosť ako celok. Tento záver vyplýva aj z
ustanovenia článku 6 ods. 1 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorej sa navrhovatelia na mnohých miestach dovolávajú, kde takisto aj na úrovni komunitárneho práva,

na úrovni práva Európskej únie bol jednoznačne sformulovaný záver, že má byť za každých okolností, ak
je to možné, bez neprijateľných podmienok zachovaná platnosť zmluvy, opačný výklad by bol dokonca v
neprospech spotrebiteľa. To znamená, bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať jednotlivými tvrdeniami
aargumentmižaloby,podľanázoruodporcunemôžeobstáťžalobnýnávrh,ktorýsmerujeacielikurčeniu
neplatnosti uzavretých zmlúv ako celku.
Ani jeden argument a tvrdenia návrhu sa netýkali podstatných náležitostí uzavretých zmlúv, či už o úvere

alebo záložnej, alebo mandátnej zmluvy, ale len vedľajších náležitostí, či sa už jedná o úroky alebo
nejaké iné povinnosti, ktoré vyplývajú z týchto zmlúv.
Tvrdené skutočnosti však nemôžu viesť k záveru o neplatnosti zmlúv ako celku. Aj rozhodnutie, na ktoré
poukázali v návrhu bolo rozhodnuté tak, že pristúpilo sa k záveru o tom, že neplatná je celá zmluva
len vtedy, ak závažnými dôvodmi boli postihnuté podstatné náležitosti uzavretých zmlúv, ale tomuto v

tomto prípade tak nie je.
Odporca poukázal na to, že uzavretá zmluva nepodlieha zákonu o spotrebiteľských úveroch so zreteľom
na čas jej uzavretia, nakoľko svojim účelom smerovala k nadobudnutiu a udržaniu nehnuteľností a jej
výška prevyšovala vtedajšiu hranicu pre to, aby mohla byť posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere.

V konaní bolo nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 26.5.2008 Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.9.2009, na základe ktorej odporca poskytol
navrhovateľom peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 650.000,00 Sk (21.576,05 Eur). Úverové
financovanie poskytnuté navrhovateľom na základe Zmluvy o úvere bolo dojednané ako „ÚverPLUS

na bývanie“ zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorého účelom bolo nadobudnutie a
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam alebo výstavba nehnuteľnosti so splatnosťou 13, t.j.
viacnež10rokov.PriuzavretíZmluvyoúverenazabezpečeniepohľadávkyodporcuvočinavrhovateľom
zo Zmluvy o úvere, odporca ako záložný veriteľ a navrhovatelia ako záložcovia uzavreli dňa 26.5.2008
Zmluvu o zriadení záložného práva a Mandátnu zmluvu, na základe ktorej bolo zriadené záložné právu

odporcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov nachádzajúcich sa v k.ú. Ď., obec Ď., okres
Martin zapísaných na K. Č.. XXX.
Navrhovatelia úverový záväzok zo Zmluvy o úvere riadne a včas nesplácali, dostali sa do omeškania
už v roku 2011, následne v roku 2012, kedy už svoj záväzok vôbec nesplácali. Odporca dňa 11.4.2013
v súlade so Zmluvou o úvere s dôvodu omeškania so splácaním úveru, ktoré predstavovalo de facto

absolútne nesplácanie úveru v trvaní viac než 1 rok, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverovej pohľadávky
zo Zmluvy o úvere.
Úverová zmluva bola uzavretá dňa 26.5.2008 v čase, kedy bol účinný zákon č. 258/2001 Zb. zákonov
o spotrebiteľských úveroch. S účinnosťou od roku 2010 bol pôvodný zákon o spotrebiteľských úveroch
nahradený novou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmlúv sa zákon nevzťahoval na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

e) o poskytnutí úveru dohodnutý v Sk zodpovedajúcej 200,00 Eur a nad hodnotu v Sk
zodpovedajúcej 20.000,00 Eur ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere
medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považujem
za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
nie sú
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisub) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam alebo
výstavba nehnuteľnosti
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmene a) až d).

Uvedená Zmluva o úvere je teda nesporne zmluvou o poskytnutí úverového financovania bývania,
t.j. úver za účelom nadobudnutia alebo zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti na základe Záložnej zmluvy,
ktorej splatnosť je dlhšia ako 10 rokov a výška vyššia ako 20.000,00 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že na
Zmluvu o úvere a Záložnú zmluvu sa nevzťahujú ustanovenia právnej úpravy spotrebiteľských úverov,
tak ako tým argumentovali navrhovatelia.

Podstatným pre posúdenie nároku navrhovateľov bola podľa názoru súdu tá skutočnosť, že okrem
právnej úpravy tvrdenej navrhovateľmi, ktorá sa nevzťahuje na daný právny nárok, navrhovatelia
nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, pretože v súlade s ustanovením §
80 písm. c) O.s.p. by prípadným aj vyhovením návrhu navrhovateľom sa neodstránil sporný stav vo
veci, pretože nebola by ustálená výška plnenia vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere a takisto

by nebola odstránená spornosť vo vzťahu k Záložnej zmluve, ktorá obsahovala aj ustanovenia týkajúce
sa skutočnosti, že záložné právo ňou zriadené zabezpečuje aj pohľadávku z titulu bezdôvodného
obohatenia pre prípad, že by Zmluva o splátkovom úvere bola z akéhokoľvek dôvodu neplatná.

Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na skutkový a právny záver súd z a m i e t o

l návrh navrhovateľom v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní
úspech priznal uplatnenú náhradu trov konania, spočívajúce v zaplatenom súdom poplatku vo výške
33,00 € za odvolanie zo dňa 18.10.2013 proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a trov
právneho zastúpenia vo výške 494,21 €.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Zb. zákonov, kedy
základnásadzbatarifnejodmenybezDPHbola64,53€.Trovyprávnehozastúpeniabolipriznanézatieto
úkony právnej služby: prevzatie veci 14.12.2014, vyjadrenie zo dňa 19.1.2015, účasť na pojednávaní
dňa 17.5.2015, režijný paušál bol priznaný za úkon v roku 2014 8,04 € a za rok 2015 dvakrát 8,39 €.
Tarifná odmena bola priznaná vo výške 232,32 € vrátene DPH a režijný paušál 29,79 € vrátane DPH.

Náhrada cestovných výdavkov priznaná za účasť na pojednávaní 7.5.2015 25,66 € s DPH = 30,79 €.
Náhrada za stratu času na pojednávaní 7.5.2015 za 12 polhodín 167,76 € bez DPH, s DPH 201,31 €.
Náhrada cestovných výdavkov bola priznaná podľa predloženého cestovného lístka z Košíc do Vrútok
a späť. Celkové trovy konania vo výške 527,21 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.