Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214221608
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214221608.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti G. I., L.. X.X.XXXX, S. G., L.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh
matky S. V., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T. L. A. P. Y. Č.. XX, toho času bývajúcej E. T. L. A. T.
Č.. X, za účasti otca I. G., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho E. M. T. Č.. XXX, toho času bývajúceho E.
L. I.-D.-D. XX, XX XXX D., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloleté deti G. I., L.. X.X.XXXX, S. G.Q., L.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá
je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške po 170 € mesačne a na výživu
maloletej G. výživným vo výške po 130 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých
detí.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 29.7.2014 návrh, ktorým žiadala zveriť maloleté
deti G. I. S. G. do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého I. sumou
170 € mesačne a na výživu maloletej G. sumou 130 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že s
otcom detí od apríla 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, otec detí sa odsťahoval do Nemecka kde býva
a pracuje, pričom pri odchode otca z domácnosti sa dohodli, že bude uhrádzať nájomné v podnájme, kde
ona s deťmi bývala, vo výške 326 €, čo aj dodržiaval s výnimkou mesiaca júl 2014, za ktorý toto nájomné

neuhradil, ona bola na rodičovskej dovolenke, jej príjmom bol rodičovský príspevok, rodinné prídavky
a invalidný dôchodok, spolu vo výške 398,54 €, deti boli v tom čase v jej celodennej starostlivosti, otec
o ne neprejavoval záujem.

Miesto pobytu otca matka detí súdu uviesť nevedela, súdu sa nepodarilo aktuálnu adresu otca zistiť
ani prostredníctvom všetkých súdu dostupných prostriedkov, preto bol otcovi uznesením sp. zn. 23P
210/2014 zo dňa 20.11.2014 ustanovený opatrovník.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 2.10.2014
oznámil skutočnosti zistené šetrením, právo vyjadrenia sa v predmetnej veci si ponechal po vypočutí
otca na pojednávaní.Pred posledným pojednávaním vo veci sa otec dostavil na súd, vzal na vedomie termín pojednávania
a do zápisnice o jeho výsluchu spísanej dňa 14.4.2015 uviedol súhlas so zverením detí do starostlivosti

matky, nesúhlasil s ňou navrhovanou výškou výživného.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2014, odkedy starostlivosť o obe
maloleté deti v celom rozsahu zabezpečuje ich matka.

Ako súd zistil zo správ sociálnej poisťovne matka je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol
priznaný 4.4.2007 a ktorý je jej aktuálne vyplácaný vo výške po 149,30 € mesačne.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matke je vyplácaný rodinný prídavok
od 1.2.2011, aktuálne vo výške na dve maloleté deti spolu 47,04 € a od 1.2.2011 je jej vyplácaný
rodičovský príspevok, v čase sporného obdobia vo výške po 203,20 €.

Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden zamestnávateľ otca, rovnako v

príslušných registroch neboli zistené ani skutočnosti nasvedčujúce, že by otec bol osobou samostatne
zárobkovo činnou na území SR.

Počas celého sporného obdobia matka s maloletými deťmi bývala a býva v podnájme v 1-izbovom byte,
úhrada za ktorý podnájom je spolu 300 € mesačne. Matka okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie

povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.

Maloleté deti boli a sú v celodennej starostlivosti matky, maloletej G. bol diagnostikovaný šelest srdca a
reflux, je sledovaná v gastroenterologickej, kardiologickej a neurologickej ambulancii, matka s ňou má
zvýšené výdavky na zakupovanie plienok vo výške okolo 30 € mesačne a na zakupovanie dojčenského

mlieka v priemere 11 € za balenie, jedno balenie vystačí na 5 dní, lekármi dieťaťu bolo odporúčané
plávanie, matka však uviedla, že tejto činnosti sa dieťa nevenuje, keďže by bolo potrebné uhrádzať
mesačný poplatok 50 €, čo údajne z finančných dôvodov rodiny nie je možné, v ostatnom období matka
uhradila maloletej za vakcíny v súvislosti s očkovaním 3-krát po 12 €. Maloletý I. má potreby primerané
veku dieťaťa a matka s ním má bežné výdavky.

Z výpovedí matky na pojednávaniach vo veci vyplynulo, že otec od júla 2014 uhrádzal deťom rodičmi
dohodnuté výživné vo výške 300 € mesačne spolu na obe až doposiaľ, na tomto rodičmi dohodnutom
výživnom voči maloletým deťom doposiaľ žiadne podlžnosti nemá, ako dôkaz o svojich tvrdeniach matka
predložila listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že otec detí zaslal k rukám matky maloletých detí dňa

29.9.2014 sumu 300 €, dňa 28.11.2014 sumu 300 €, dňa 29.7.2014 sumu 350 €, dňa 11.7.2014
sumu 660 €, dňa 28.5.2014 sumu 326 €, dňa 29.1.2015 sumu 300 €, dňa 31.3.2015 sumu 300 €
prostredníctvom Western Unionu a 27.12.2014 jej vyplatil spolu čiastku 950 € bez špecifikácie týchto
platieb, podľa matkou predložených čestných prehlásení, ale so špecifikáciou, že ide o platby za mesiac
august 2014, október 2014 a december 2014.

Z výpovede otca súd zistil, že tento sa dlhodobo zdržiava v Nemecku, kde od septembra 2014 má
živnostenské oprávnenie na výkon prác v oblasti stavebníctva, výšku svojich príjmov z tejto činnosti
preukázať nevedel, odhadoval výšku týchto príjmov na sumu okolo 1.000 € mesačne. Tvrdil k svojim
pomerom, že býva v prenajatej izbe v penzióne, v súvislosti s ktorým bývaním hradí nájomné 500 €

mesačne v prípade ak izbu obýva sám, čo je po väčšinu času stráveného v Nemecku, v prípade ak v
izbe bývajú dvaja hradia napoly nájomné, ktoré v takom prípade je 600 € mesačne, jeho osobné výdavky
sú bežného charakteru. Okrem týchto dvoch detí otec uviedol, že má ďalšie vyživovacie povinnosti a
to voči maloletému K. G., L.. X.XX.XXXX, na výživu ktorého prispieva rôznymi čiastkami od 20 do 50
€, pričom výživné na toto dieťa nebolo stanovené a uvedené výživné platí údajne po dohode s matkou

dieťaťa, vyživovaciu povinnosť má taktiež voči maloletému J.B. Y., L.. XX.X.XXXX, na výživu ktorého je
údajne zaviazaný rozhodnutím súdu, asi v Komárne, prispievať sumou „630 Sk mesačne“, ďalej uviedol,
že má vyživovaciu povinnosť voči deťom G. G., L.. X.X.XXXX, S., L.. XX.X.XXXX, S. B., L.. XX.X.XXXX,na výživu ktorých podľa jeho tvrdení bol rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zaviazaný prispievať
spolu sumou 80 € a to rozsudkom spred asi šiestich rokov.
K uvedenému kolízny opatrovník upresnil, že deti G. G., S. S. S.-S. boli rozhodnutím Okresného súdu

Trenčín zverené do pestúnskej starostlivosti.
Otec vo svojej výpovedi pripustil i vykonávanie prác „na čierno.“ Ďalej poukázal na to, že má výdavky
keď prichádza na Slovensko, čo je v priemere raz za 2 - 3 mesiace, kedy je nútený hradiť si náklady
na bývanie v hoteli.
K svojim ďalším pomerom otec vo svojej výpovedi uviedol, že bol vlastníkom rodinného domu v T.,

tvrdil, že údajne tento rodinný dom už nevlastní, keďže mal byť predaný v rámci exekučného konania,
bližšie okolnosti ktorého uviesť nevedel, konštatoval, že voči nemu boli a sú vedené exekučné konania,
ktorých tituly údajne nepozná, udával, že „mal 17 alebo 15 miliónov, dlhoval 70.000, následne ho lízli
žraloci dnešnej modernej doby“, nič iného k týmto exekučným konaniam súdu nebol schopný uviesť,
pričom doplnil, že v minulom roku mal dlhovať 500 €, ale mal za to, že v súčasnosti tento dlh už môže
predstavovať 2.000 €, nevedel uviesť komu tieto čiastky dlhuje, keďže, ako dôvodil, na adrese trvalého

bydliska sa nezdržiava.
Pokiaľ ide o jeho príjmy v minulosti udával, že je vyučeným čašníkom, ktorú prácu naposledy vykonával
v rámci pracovného pomeru v „Jednote“ do roku 1991 alebo 1992, kedy sa rozhodol pracovný pomer
ukončiť, čo zdôvodňoval tým, že „nastala demokracia a rozhodol sa, že si bude robiť to, čo on chce
a rozhodol sa ukončiť pracovný pomer“, následne tvrdil, že podnikal v oblasti obchodu s potravinami,

údajne v roku 2000 skrachoval a od roku 2000 nerobil nič, tvrdil, že občas bol evidovaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prešove, nikdy mu žiadne podpory neboli vyplácané, keďže žiadosti o ich
výplatu si ani nepodával, keďže podľa jeho názoru na tieto nemal nárok, lebo mal problémy s exekútormi.
Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní vo veci dňa 17.4.2015 a vo výpovedi spísanej do zápisnice
mimo pojednávania dňa 14.4.2015 pripustil, že matke detí v spornom období platil 300 € mesačne,

žiadal, aby doklady o úhrade tohto výživného zdokladovala matka detí, avšak s touto výškou výživného
v súčasnosti už nesúhlasil, výživné na tieto maloleté deti navrhoval určiť spolu vo výške 100 € mesačne,
čo zdôvodňoval tým, že „nechce ukrátiť ostatné deti.“

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet

maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril obe maloleté deti I. S. G. do
osobnej starostlivosti matky, keďže táto starostlivosť o ne od rozchodu rodičov, t.j. od septembra 2014

zabezpečuje po všetkých stránkach riadne, v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli,
zverenie detí do starostlivosti matky odporúčal i kolízny opatrovník, navyše otec detí v súčasnosti nemá
vytvorené žiadne podmienky pre osobnú starostlivosť o deti, keďže, ako sám uviedol, na Slovensku
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nemá stále bývanie a v Nemecku, kde sa dlhodobo zdržiava a kde
vykonáva i svoju terajšiu profesiu, býva len v prenajatej izbe v penzióne.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletých detí,
ktorými potrebami sú potreby vzhľadom na vek týchto detí súvisiace predovšetkým s bývaním,
ošatením a stravovaním, s prihliadnutím i na potreby ich všestranného rozvoja vrátane kultúrneho a
spoločenského vyžitia, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia,
pričom prihliadol k rodinným prídavkom, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom

štátu určeným na úhradu potrieb samotných maloletých detí, po zohľadnení pomernej časti plnenia si
vyživovacej povinnosti zo strany matky voči deťom formou osobnej starostlivosti o ne, zároveň súd pri
stanovení výšky výživného zohľadnil i príjmové, osobné a majetkové pomery rodičov detí, na strane
otca súd zároveň prihliadol ku skutočnosti nielen ním tvrdeného dosahovaného mesačného príjmu1.000 € z výkonu jeho prác v Nemecku, ale prihliadol taktiež k počtu vyživovacích povinností detí s
prihliadnutím na otcom platené výživné na jeho ďalších päť maloletých detí a na strane otca zároveň
súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol i k potencionalite príjmov

otca dosahovať príjem, ktorý mu umožňuje i naďalej platiť rodičmi dohodnuté a otcom doposiaľ platené
výživné na tieto maloleté deti aj po zohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností a prihliadol i k
tomu, že otec svojim nezodpovedným postojom spôsobil zánik jeho vlastníctva k rodinnému domu, ktorý
pôvodne vlastnil a ktorý, ako uviedol vo svojej výpovedi, mu bol odňatý v rámci exekučných konaní
vedených voči nemu, čo jednoznačne podľa ustálenej súdnej praxe a citovaných zákonných ustanovení

nemôže byť posudzované na úkor jeho maloletých detí, uvedeným nezodpovedným prístupom sa otec
zbavil majetkového prospechu, ktorý mal. Určené výživné súd považuje za primerané, zodpovedajúce
uvedeným zisteným potrebám maloletých detí i posudzovaným pomerom na stranách rodičov, napokon
z vykonaného dokazovania, predovšetkým z matkou predložených listinných dôkazov a z jej výpovede
ako i z výpovede otca jednoznačne vyplynulo, že toho času súdom určené výživné si otec plní a aj v
minulosti a to od rozchodu rodičov na základe ich vzájomnej dohody, až doposiaľ plnil dobrovoľne, čím

sám preukázal, že je v jeho možnostiach a schopnostiach toto výživné na maloleté deti riadne uhrádzať.

Vzhľadom na skutočnosť, že otec si výživné voči maloletým deťom až doposiaľ v teraz stanovenej výške
plnil riadne, súd návrh matky v prevyšujúcej časti, t.j. pokiaľ ide o jej návrh o stanovenie výšky výživného
od podania návrhu, z uvedených dôvodov zamietol. Zároveň súd dopĺňa, že vzhľadom na opakované

tvrdenie matky, že otec stanovené výživné uhradil až doposiaľ, dlžné výživné na strane otca nevzniklo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).