Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/478/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213198
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211213198.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: Y. H.,
T. XX, X., zast. JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou, Bernolákova 1, Bratislava, proti odporcom: 1/
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ Dražobná spoločnosť,
a.s., Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o.,
Vlčkova 18, Bratislava, 3/ N.. Y. H., T. XX, X., 4/ U. Ž., Š. XX, W., o určenie neplatnosti dražby, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. marca 2014 č. k. 10C
105/2011-328, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti trov konania odporcov
1/, 3/ a 4/ potvrdzuje.

V časti týkajúcej sa trov konania odporcu 2/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

Odporcom 1/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia

neplatnosti opakovanej dražby, ktorej predmetom bol byt č. XX nachádzajúci sa na T. ulici XX v X.,
uskutočnenej odporcom 2/ dňa 28.04.2011. Navrhovateľku zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania
odporcu 2/ vo výške 4.299,32 eur na účet jeho právneho zástupcu, a odporcom 1/, 3/ a 4/ náhradu trov
konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľkou, odporcom 3/ a odporcom
1/ bola dňa 22.07.2004 uzatvorená zmluva o poskytnutí hypotéky reg. č. 001/034649/04-002/000 (ďalej

„hypotekárny úver“), v zmysle ktorej poskytol odporca 1/ navrhovateľke ako dlžníčke a odporcovi 3/ ako
spoludlžníkovi sumu 1.950.000,- Sk za účelom nadobudnutia a údržby rodinného domu s pozemkom v
obci I. C., zapísanej na LV č. XXX, pričom čl. III bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie úveru,
a to k nadobúdanej nehnuteľnosti v I. C., a k bytu č. XX na V. XX v X. vo vlastníctve C. T. a X. T.,
zapísaný na LV č. XXXX, v k. ú. G., pričom súčasťou zmluvy o hypotekárnom úvere boli aj Všeobecné
podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby. Dňa 14.10.2004 bol k
zmluve o hypotekárnom úvere podpísaný dodatok č. 1, na základe ktorého bol úver navýšený na sumu

2.250.000,- Sk. Dňa 07.12.2004 bola medzi navrhovateľkou, odporcom 3/ ako záložcami a odporcom 1/
ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. XX na T. XX v X. v k.
ú. G., zapísanému na LV č. XXXX (ďalej „byt“), pričom záložcovia súhlasili s tým, že ak si nesplnia svoje
záväzky voči záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom upozornení, je záložný veriteľ oprávnenýuspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných zákonov. Pokusom o
zmierzodňa08.02.2008vyzvalodporca1/navrhovateľkuaodporcu3/nazaplateniepohľadávkyvsume

111.737,52 Sk po lehote splatnosti, s upozornením, že inak využije svoje právo požiadať o jednorazové
splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva, a bude pohľadávku vymáhať v exekučnom
konaní, prípadne realizáciou záložného práva. Dňa 10.07.2008 zaslal odporca 1/ navrhovateľke a
odporcovi 3/ výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vo výške 2.104.675,47 Sk v
lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Z rozsiahlej korešpondencie medzi navrhovateľkou a odporcom 1/

zistil, že navrhovateľka bola ochotná úver splácať od júla 2010 vo výške maximálne 500,- eur mesačne,
a odporca 1/ podmieňoval upustenie od dražby bytu uznaním záväzku čo do výšky a právneho dôvodu
zo strany dlžníka a spoludlžníka, maximálnou lehotou splácania 48 mesiacov od uznania záväzku v
minimálnej výške splátky 660 - 665 eur. K dohode medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ nedošlo, a tak
v súlade so želaním navrhovateľky začal odporca 1/ najskôr dražiť chatu v I. C., ktorá sa v novembri 2009
predalaza56.430eur.Kcelkovémusplateniuúverusícenedošlo,alevzhľadomnaprebiehajúcekonanie

o vyporiadanie BSM medzi navrhovateľkou a odporcom 3/, odporca 1/ dražbu bytu pozastavil. Pretože
medzi nimi ani do marca 2010 nedošlo k dohode o vysporiadaní majetku, odporca 1/ navrhovateľku
informoval, že splátky úveru je možné dohodnúť na maximálne 36 mesiacov, s mesačnou splátkou
2.000 - 2.500 eur, a na ďalšiu žiadosť navrhovateľky o prehodnotenie splátkového kalendára jej oznámil
možnosť splácania na dobu 48 mesiacov s minimálnou výškou mesačnej splátky v sume 600 - 650

eur. Navrhovateľka na to žiadala o splátkový kalendár so splátkami maximálne v sume 500,- eur,
na čo odporca požadoval mesačnú splátku 660,- eur s podmienkou písomného uznania záväzku zo
strany dlžníka a spoludlžníka. Z potvrdenia záložného veriteľa (odporcu 1/) zo dňa 17.03.2011 súd
prvého stupňa zistil, že pohľadávka banky predstavovala ku dňu 07.03.2011 sumu 30.876,88 eur s tým,
že je naďalej úročená až do jej úplného vysporiadania. Z obsahu dražobného spisu odporcu 2/ ustálil,

že jeho súčasťou je návrh na vykonanie dražby zo dňa 16.03.2009, a zmluva o vykonaní dražby č.
6340, ktorej predmetom mal byť vyššie špecifikovaný byt. Stav pohľadávky uvedený ku dňu 13.03.2009
bol v celkovej výške 74.259,02 eur. Navrhovateľke bolo dňa 09.04.2009 oznámené začatie
výkonu záložného práva. Prvé kolo dražby sa uskutočnilo dňa 20.01.2011, čo vyplynulo z oznámenia o
výsledku dražby zn. 576/2010. Hodnota predmetu dražby (bytu) bola stanovená znaleckým posudkom

znalkyne Ing. Jany Očenášovej na sumu 101.000,- eur. Nakoľko na dražbe nebolo urobené najnižšie
podanie ani po znížení na sumu 90.900,- eur, bola neúspešná. Druhé kolo dražby sa uskutočnilo na
základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby č. 6760 zo dňa 26.01.2011 dňa 28.04.2011. V zmluve je
uvedený stav pohľadávky ku dňu 13.03.2009 vo výške 74.259,02 eur. Dražba bola úspešná, čo mal za
preukázané osvedčením o priebehu dražby, vykonaným notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou notárskou

zápisnicou sp. zn. N 811/2011, Nz 15235/2011, NCR1s 15636/2011. Najnižšie podanie bolo vo
výške 75.750,- eur, a vydražiteľkou sa stala odporkyňa 4/, ktorá urobila podanie vo výške 95.000,-
eur, a bol jej udelený príklep licitátora. Skonštatoval, že do termínu posledného súdneho pojednávania
navrhovateľka byt neodovzdala, a odmietla sa z neho vysťahovať.

Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 21 ods. 2 a 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách. Uviedol, že navrhovateľka podala dňa 23.05.2011 na súd návrh, smerujúci len proti odporcom
1/ (navrhovateľovi dražby) a 2/ (dražobníkovi), ktorým sa domáhala neplatnosti dražby poukazujúc
na to, že má vo vydraženom byte aj so synom trvalý pobyt, že sa s ňou odporca 1/ nedohodol na
splátkach, a že byt bol vydražený za sumu 95.000 eur, ktorá podľa jej názoru nezodpovedá jeho reálnej

cene na trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite. Návrh na zmenu návrhu a pripustenie odporcu 3/
(spolumajiteľa predmetu dražby) a odporkyne 4/ (vydražiteľky) do konania podala až dňa 07.06.2012
(pripustený bol uznesením zo dňa 10.07.2012, právoplatným dňa 28.09.2012). Mal potom za to, že
navrhovateľka nepodala v lehote troch mesiacov od udelenia príklepu v dražbe na súd úplný návrh s
uvedenímokruhuvšetkýchpasívnelegitimovanýchúčastníkovvzmysleust.§24 ods.4zák.č.527/2002

Z.z.,hociideozákonnénerozlučnéprocesnéspoločenstvo.Preklúziunárokupreoneskorenestanovený
okruh pasívne legitimovaných účastníkov a oneskorené podávanie ďalších dôvodov neplatnosti dražby
potom vyhodnotil ako jeden z dôvodov pre zamietnutie návrhu. Napriek tomuto záveru preskúmal
navrhovateľkou tvrdené dôvody neplatnosti dražby a jej námietky voči samotnej dražbe, a dospel k
záveru, že sú v celom rozsahu nedôvodné.

Vyhodnotil, že navrhovateľka v priebehu súdneho konania neosvedčila, že by skutočnosťami, ktoré
uviedla vo svojom pôvodnom návrhu, boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., pretože tieto
ani nenasvedčovali tomu, že by bola výkonom a samotným priebehom dobrovoľnej dražby akokoľvekdotknutá na svojich právach. Nestotožnil sa s jej názorom, že cena predmetu dražby, ktorý bol riadne
ohodnotený znaleckým posudkom na 101.000,- eur, vypracovaným znalkyňou Janou Očenášovou, bola
podhodnotená. Byt sa v dražbe predal za veľmi dobrú cenu 95.000,- eur, zodpovedajúcu trhovej cene

porovnateľného bytu v porovnateľnej lokalite. V prípade znaleckým posudkom stanovenej a vydraženej
ceny preto nezistil žiadne pochybenie odporcu 2/ ako dražobníka a vykonávateľa predmetnej dražby.
Poukázal tiež na to, že priebeh dražby bol osvedčený notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, a z
notárskej zápisnice vyplýva, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom. Mal tiež za preukázané,
že navrhovateľka sa pred výkonom dražby pokúšala dohodnúť s odporcom 1/ o výške splátok a dobe

splácania dlhu. Vyhodnotil, že na takúto dohodu je potrebný súhlasný prejav vôle oboch strán, pričom
súhlassostranyodporcu1/neboldaný.Vtejtosúvislostipoukázalnato,ženavrhovateľkasistanovovala
podmienky, ktoré boli pre odporcu 1/ neprijateľné, a naopak ignorovala jeho podmienky, čo viedlo k
neuzatvoreniu vzájomnej dohody. Stotožnil sa tiež s argumentáciou odporcu 2/, že skutočnosti, ktoré
predchádzali samotnej dražbe, a ktoré spočívali v dohadovaní sa navrhovateľky s odporcom 1/ nemôžu
mať a ani nemajú vplyv na posúdenie platnosti dražby. Dospel aj k záveru, že rovnako tak nemá vplyv na

posúdenie platnosti, či neplatnosti dražby skutočnosť, že navrhovateľka v draženej nehnuteľnosti býva
a má trvalý pobyt spolu s jej synom, keď poukázal na to, že táto situácia je riešená v samotnom zákone
č. 527/2002 Z.z. stanovením ceny najnižšieho podania v opakovanej dražbe.

Zdôraznil, že navrhovateľka v priebehu súdneho konania neustále rozširovala dôvody neplatnosti dražby

podľa toho, akého právneho zástupcu si práve zvolila. Napokon dražbu napadla z dôvodu nesprávneho
určenia výšky, splatnosti a pravosti pohľadávky vo vyhlásení odporcu 1/, keď k tomuto účelu dala
vypracovaťajznaleckýposudok,popreskúmaníktoréhozistil,žehoznalecvypracovalpodľajejzadania,
a na základe ňou predložených podkladov, ktoré mal ako jediné k dispozícii. Jeho závery potom
nezobral do úvahy najmä preto, lebo tento znalec nemal k dispozícii všetky relevantné podklady banky,

ktorá mu ani nemohla poskytnúť súčinnosť, nakoľko nebol vo veci ustanovený súdom. Poukázal na
to, že znalec v závere posudku aj sám skonštatoval, že z dostupných podkladov nemohol vyčísliť
výšku nesplatených úrokov. Dospel však k záveru, že ani táto navrhovateľkou namietaná skutočnosť
nemôže byť sama o sebe dôvodom na určenie neplatnosti dražby, nakoľko navrhovateľka nemohla byť
samotným určením výšky pohľadávky vzhľadom na vydraženú cenu bytu nijako dotknutá na svojich

právach, čo je podmienkou pre podanie úspešnej žaloby o neplatnosť dražby. Dôvodil, že ak by aj výška
pohľadávky nebola stanovená správne, nezakladá to neplatnosť dražby, ale len možnosť navrhovateľky
domáhaťsavinomsúdnomkonanínáhradyškodyvsúvislostisnesprávnymrozdelenímvýťažkudražby,
prípadne iným návrhom na náhradu škody. Na základe predložených dokladov dospel k záveru, že
výška pohľadávky tak ako bola stanovená, sa nijako nemohla dotknúť práv navrhovateľky, nakoľko úver

nebol splatený v celosti ani po predchádzajúcej dražbe nehnuteľnosti v I. C., a zostatok pohľadávky sa
musel vymáhať v ďalšej dražbe uplatnením záložného práva na byt, pričom odporca 2/ ako vykonávateľ
dražby nemá možnosť a ani zákonnú povinnosť overovať pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre
ktorú dražbu vykonáva, a musí vychádzať z prezumpcie jej správnosti, keďže zákon expresis verbis
takúto povinnosť dražobníkovi neukladá. Stanovuje len povinnosť navrhovateľovi dražby urobiť takéto

vyhlásenie v zmluve o vykonaní dražby, a odporca 1/ ako navrhovateľ dražby si túto povinnosť splnil.
Námietku navrhovateľky, že pokiaľ je stanovená výška pohľadávky v zmluve o vykonaní opakovanej
dražby nesprávna, resp. rovnaká ako v prvom kole dražby a k rovnakému dňu, má táto skutočnosť za
následok neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, a tým aj neplatnosť celej opakovanej dražby, potom
vyhodnotil ako nedôvodnú.

Záverom zdôraznil, že navrhovateľka a odporca 3/ si neplnili riadne svoju povinnosť splácať hypotekárny
úver, čo malo za následok uplatnenie záložného práva zo strany záložného veriteľa, a vykonanie
dražieb oboch založených nehnuteľností na základe platných záložných zmlúv. Poukázal i na to, že
navrhovateľka ani v priebehu dražby neprejavila snahu splatiť zostatok úveru, naopak, prevzala aj

zostatok z výťažku dražby. Uviedol tiež, že nezistil žiadne porušenie dobrých mravov zo strany odporcu
1/, práve naopak, odporca 1/ prejavil podľa jeho názoru dostatočnú snahu pomôcť navrhovateľke pri
jej snahe splácať zostatok úveru, čo však bolo zmarené samotnou navrhovateľkou a odporcom 3/ ako
spoludlžníkom. S poukazom na všetky uvedené dôvody potom návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/, 3/ a 4/ náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili. Odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 4.299,33 eur v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcomodporcu 2/ za osem úkonov právnej služby v sume základnej sadzby 612,45 eur za jeden úkon podľa
ust. § 9 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to prevzatie a príprava zo dňa 05.08.2011, vyjadrenie k návrhu zo dňa
15.08.2011,účasťnapojednávaniachvdňoch06.03.2012,17.04.2012a12.06.2012,ktoréboliodročené

bez prejednania veci (1/4 úkonu), písomné vyjadrenie zo dňa 04.07.2012, a účasť na pojednávaniach v
dňoch 26.09.2013 a 13.03.2014, pričom k úkonom priznal 2x režijný paušál za rok 2011 vo výške 7,41
eur, 4 x režijný paušál za rok 2012 vo výške 7,63 eur, 1x režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 eur
a 1x režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 eur, a odmenu s paušálom zvýšil o 20 % DPH vo výške
716,55 eur.

Proti tomuto rozsudku (v celom rozsahu) podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne včas odvolanie, a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, a jej návrhu
vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Opätovne s poukazom na
ust. § 16 ods. 4 a 10 zák. č. 527/2002 Z.z. ako dôvod neplatnosti dražby uviedla, že odporca 1/
si ako záložný veriteľ nesplnil povinnosť, pretože zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa

26.01.2011 vyplýva, že jeho vyhlásenie o výške pohľadávky bolo v rozpore s reálnym stavom (bolo
zo dňa 13.03.2009). Argumentovala, že výška pohľadávky sa od 13.03.2009 zmenila i s poukazom
na vydraženie nehnuteľnosti v I. C., čo aj bolo v konaní preukázané. Súdu prvého stupňa vytkla, že
sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal týmto ňou tvrdeným dôvodom neplatnosti dražby, a stačilo
mu tvrdenie odporcu 2/, že to nie je dôležité, a nezakladá to neplatnosť zmluvy o dobrovoľnej dražbe,

pretože výška pohľadávky sa môže až do jej úplného splatenia meniť. Mala za to, že zákonodarca
požaduje ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby vyhlásenie o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky len v prípade navrhovateľa dobrovoľnej dražby, ktorým je záložný veriteľ, a tento
zámer zákonodarcu vyplýva zo skutočnosti, že záložné právo je vecné právo k cudzej veci, a preto
musí byť zachovaný mechanizmus čo najväčšej ochrany vlastníckeho práva, aby nedošlo k zneužitiu

postaveniazáložnéhoveriteľaakovtomtoprípade.Zaneakceptovateľnépovažovala,abysapodpisovali
zmluvné dokumenty obsahujúce nepravdy v podstatných náležitostiach, lebo by išlo o zavádzanie a
poškodzovanie zmluvných alebo tretích strán. Zdôraznila, že v zmysle ust. § 16 ods. 10 zák. č.
527/2002 Z.z. ak zmluva o vykonaní dražby nemá všetky náležitosti stanovené zákonom o dobrovoľných
dražbách, je neplatná. Uviedla, že ku dňu 30.09.2008 bola výška pohľadávky 0 eur. Namietala, že

súd prvého stupňa nedal do súvislosti ňou založený znalecký posudok o stanovení výšky pohľadávky
odporcu 1/ voči nej z nesplateného hypotekárneho úveru s dokumentmi, ktoré predložil odporca 1/.
Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, ktorý videl problém v uvedení ďalších dôvodov pre
neplatnosť dražby po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď mala za to, že prekluzívna lehota sa vzťahuje len
na podanie návrhu o neplatnosť dražby, a v konaní teda len rozšírila dôvody neplatnosti dražby, ktorej

neplatnosť uplatnila na súde včas.

Odporkyňa 4/ žiadala vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že byt bol vydražený približne za rovnakú cenu, akú určil
znalec svojím posudkom. Poukázala aj na to, že v konaní platí koncentračná zásada, a navrhovateľka

okruh pasívne legitimovaných účastníkov doplnila až rok po podaní návrhu na súd, teda po uplynutí
prekluzívnej lehoty. Dôvodila, že navrhovateľka mohla pred začatím dražby podať návrh na súd podľa
ust. § 19 ods. 1 písm. h) o dobrovoľných dražbách, čo však nespravila. Druhého kola dobrovoľnej dražby
sa nezúčastnila, a nevzniesla žiadne námietky. Mala za nepochybné, že navrhovateľka bola v omeškaní
s úhradou svojho dlhu voči navrhovateľovi dražby, pričom túto skutočnosť sama nepopierala. Uviedla

tiež, že jej ako vydražiteľke nebol navrhovateľkou ani po zaplatení ceny bytu umožnený prístup do bytu.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny, a žiadal ho potvrdiť. Mal za to, že všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom
spise presvedčivo vyvracajú námietky navrhovateľky prezentované v odvolaní, a preukazujú ten fakt,

že odporca 1/ ako navrhovateľ dražby mal v rozhodnom čase voči navrhovateľke pohľadávku, pre
ktorú sa dražba realizovala, a že bol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Stotožnil sa s právnym
posúdením veci súdom prvého stupňa, v zmysle ktorého uvedenie výšky pohľadávky v čase podpisu
zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, ak by bolo aj nepresné, nezakladá dôvod neplatnosti dražby,
a takéto tvrdenie navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodné, pretože táto okolnosť sa nemohla

nijako dotknúť jej práv. Mal za to, že návrh na začatie konania ako aj odvolanie sú nedôvodné,
pretoženavrhovateľkesanepodarilopreukázaťporušeniežiadnehoustanoveniazákonaodobrovoľných
dražbách, a nepreukázala ani žiadnu ujmu na jej právach, ktorá jej mala v procese dražby vzniknúť.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky, ktorého rozsahom a dôvodmi

bol podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účinného ku dňu konania

opakovanej dražby, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu
dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa dražby, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri

ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.).
Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným

zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 prvá veta zák. č.
527/2002 Z.z.). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné
právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7
ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza
za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby.

Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zák. č. 527/2002 Z.z.). Vydražiteľom je účastník
dražby, ktorému bol udelený príklep. Ak vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej
lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu, a
ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu
uspokojenia veriteľa z výťažku dražby (§ 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.).

V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 21
ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona

o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z.). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky
príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže
určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ust. § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002
Z.z. a ním uvedeného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá
z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je navrhovateľom alebo jedným z

navrhovateľov, musí byť odporcom alebo jedným z odporcov.

Z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na
určenie neplatnosti vyššie uvedenej opakovanej dražby bytu z dvoch dôvodov, a to pre ním konštatovanú
preklúziu nároku pre oneskorene stanovený okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania, a

zároveň pre nedôvodnosť jej návrhu po vykonaní dokazovania a preskúmaní ňou tvrdených dôvodov
neplatnosti opakovanej dražby.S prvým z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozsudku uviedol, že návrh zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľka neuplatnila právo podaním návrhu
na súd v určenej lehote voči všetkým pasívne legitimovaným, nerozlučným spoločníkom, ktorých práv

a právom chránených záujmov sa návrh týka. Vychádzal teda z názoru, že z povahy nerozlučného
spoločenstva viacerých odporcov (ust. § 91 ods. 2 O.s.p.) v konaní o návrhu na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby vyplýva, že návrh musí buď už v čase jeho podania smerovať proti nim všetkým,
alebo musí byť aspoň dodatočne (pri zachovaní lehoty) rozšírený tak, aby smeroval proti nim všetkým.
Odvolací súd má však za to, že pokiaľ zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje, že právo na určenie

neplatnosti dražby možno uplatniť návrhom na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo
zaniká), nemožno len zo skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tomto návrhu ide medzi
viacerými odporcami o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p., bez ďalšieho
vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby bol v ustanovenej lehote návrh
podaný spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby bol na nich v ustanovenej lehote
rozšírený. Pri posudzovaní otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno totiž vychádzať z

právnej úpravy nerozlučného spoločenstva odporcov v Občianskom súdnom poriadku (§ 91 ods. 2),
ale ustáliť, či a ako túto otázku upravuje zákon o dobrovoľných dražbách. Dražba uskutočnená podľa
zákona č. 527/2002 Z.z. je neplatná, ak jej neplatnosť určí súd, pričom neplatnosť dražby nemôže
súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ust. § 21 ods. 2 tohto zákona. K uplatneniu
práva na určenie neplatnosti dražby je ustanovená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu, ktorá je

prekluzívna, a jej márnym uplynutím právo zaniká. Aj keď neplatnosť dražby môže byť určená len
vtedy, ak sa konania zúčastnia (buď ako navrhovatelia alebo ako odporcovia) navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o
dobrovoľných dražbách, zákon č. 527/2002 Z.z. nestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej sa tieto osoby musia
stať účastníkmi konania o takomto návrhu. Lehota stanovená v ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.

slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa
musia konania zúčastniť ako účastníci konania (z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie). Preto, ak bol v
posudzovanej veci návrh na určenie neplatnosti dražby navrhovateľkou podaný v zákonom stanovenej
prekluzívnej lehote, mohla aj po jej uplynutí robiť úkony v zmysle ust. § 92 O.s.p.. V čase rozhodovania
o jej návrhu bol okruh účastníkov vymedzený správne. Samozrejme, ak by súd prvého stupňa o návrhu

navrhovateľky rozhodoval rozsudkom v čase, keď ešte neboli žalovaní všetci pasívne legitimovaní
účastníci, ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo, návrh by musel práve z tohto dôvodu zamietnuť.

Uvedené nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v tejto časti však nemalo žiadny
vplyv na správnosť jeho rozhodnutia o zamietnutí návrhu navrhovateľky pre jeho nedôvodnosť, nakoľko

napriek tomuto ním prezentovaného názoru (ktorý by mal v prípade jeho správnosti bez ďalšieho viesť
k zamietnutiu návrhu bez jeho meritórneho prejednania) vec meritórne prejednal, vykonal dostatočné
dokazovanie, a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Zistený skutkový stav aj
správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,

keď sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu
nepovažoval navrhovateľkou tvrdené skutočnosti (ktoré by mali podľa jej názoru spôsobovať neplatnosť
dražby) za porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z., ani za spôsobilé spôsobiť jej nejakú ujmu na
jej právach. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal každým ňou tvrdeným dôvodom neplatnosti dražby, a

vyvodil správny záver o platnosti dražby a nedôvodnosti jej návrhu.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvého stupňa po prejednaní veci vo svojom
rozsudku dospel, osobitne so záverom, že nezistil a navrhovateľka nepreukázala porušenie ustanovení
zákona č. 527/2002 Z.z., a nepreukázala ani že by bola výkonom a samotným priebehom dobrovoľnej

dražby akokoľvek dotknutá na svojich právach. Tu je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka síce
využila právo podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. a podala návrh na určenie neplatnosti
dražby, avšak ňou v návrhu uvedené skutočnosti, ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa, nie sú
žiadnym porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pričom navrhovateľka naviac ani
porušenie nejakého konkrétneho ustanovenia predmetného zákona netvrdila. Ak poukazovala na to, že

vo vydraženej nehnuteľnosti býva, a ona aj jej syn v nej majú hlásený trvalý pobyt, táto skutočnosť má
vplyv výlučne na výšku najnižšieho podania, ktoré nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty bytu určenej
znaleckým posudkom (ust. § 16 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z.). Postup podľa tohto ustanovenia bol pri
opakovanej dražbe dodržaný, nakoľko znaleckým posudkom bola určená hodnota bytu na 101.000 eur,a keďže za túto cenu (ktorá bola stanovená ako suma najnižšieho podania v prvom kole dražby) nebol
vydražený, bola výška najnižšieho podania v opakovanej dražbe stanovená na 75.750 eur, čím bolo
rešpektované ustanovenie zákona § 16 ods. 6 cit. zákona zakazujúce vydraženie veci pod cenu, ak je

dražená nehnuteľnosť zároveň trvalým pobytom dlžníka. Byt bol následne vydražený odporkyňou 4/ za
sumu 95.000 eur, teda nemôže obstáť ani tvrdenie navrhovateľky, že cena, za ktorú bol byt vydražený
bola nezodpovedajúcou reálnym cenám porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite. Ani odvolací súd
nezistil v postupe dražobníka žiadne porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z., nakoľko si splnil
povinnosť podľa ust. § 12 ods. 1 zabezpečiť ohodnotenie bytu znaleckým posudkom a vychádzajúc z

neho aj správne určil výšku najnižšieho podania v opakovanej dražbe. Odvolací súd považuje v tejto
súvislosti za potrebné tiež uviesť, že ani znaleckým posudkom určená cena bytu nebola neprimerane
nízka, o čom svedčí tiež skutočnosť, že o kúpu bytu za cenu určenú znalkyňou, neprejavil v prvom kole
dražby nikto záujem. Ak chcela navrhovateľka dosiahnuť vyššiu cenu za byt, mohla sa ho so súhlasom
odporcu 1/ pokúsiť predať za cenu, akú si predstavovala, čo však neurobila. Ak navrhovateľka ďalej
poukazovala na jej snahu dohodnúť sa s odporcom 1/ na splátkach úveru pred výkonom dražby, odvolací

súd uvádza, že táto skutočnosť nemá absolútne žiadny vplyv na platnosť alebo neplatnosť dražby, a
vôbec s dražbou nesúvisí.

Navrhovateľka neplatnosť dražby odvodzovala tiež od skutočnosti, že zo zmluvy o vykonaní opakovanej
dražby zo dňa 26.01.2011 vyplýva, že vyhlásenie odporcu 1/ o výške pohľadávky bolo v rozpore s

reálnym stavom, keďže výška pohľadávky bola uvedená ku dňu 13.03.2009, a odvtedy sa zmenila. Na
tejto argumentácii zotrvala aj v odvolaní, keď zjednodušene povedané tvrdila, že uvedenie nesprávnej
výšky pohľadávky vo vyhlásení odporcu 1/ spôsobuje neplatnosť zmluvy o vykonaní opakovanej dražby,
uzavretej medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom, čo spôsobuje neplatnosť dražby. Odvolací
súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa sa už s touto argumentáciou

navrhovateľky dôsledne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal, preto nemôže obstáť námietka
navrhovateľky v odvolaní, že sa týmto ňou uvádzaným dôvodom, ktorý mal spôsobiť neplatnosť dražby,
nezaoberal. Práve naopak, v rozsiahlej časť odôvodnenia podrobne vysvetlil, prečo navrhovateľkou
tvrdený dôvod neplatnosti dražby nemôže obstáť. Keďže navrhovateľka žiadne nové skutočnosti ani
tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa vysporiadal v napadnutom rozsudku neuviedla,

poukazuje odvolací súd na odôvodnenie tejto časti napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil.Nadoplnenieužlenuvádza,žeuvedenienesprávnejvýškypohľadávkyvovyhlásenízáložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky nemôže založiť neplatnosť dražby, nakoľko úver nebol
v celosti splatený a záložný veriteľ navrhol dražbu, a vzhľadom na cenu vydraženej nehnuteľnosti,
z ktorej bola uhradená pohľadávka navrhovateľky z úveru odporcovi 1/, a na ňu pripadajúca časť

zvyškuvydraženejcenybolanavrhovateľkevyplatená,nemohlouvedenímnesprávnejvýškypohľadávky
dôjsť k žiadnemu zásahu do práv navrhovateľky. Naviac, v posudzovanej veci nedošlo k žiadnemu
porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pretože odporca 1/ si splnil svoju povinnosť
podľa ust. § 7 ods. 2 cit. zákona a urobil vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
dražbu navrhol. Zmluva o vykonaní dražby potom túto náležitosť obsahovala, a uvedenie nesprávnej

výšky pohľadávky vo vyhlásení odporcu 1/ jej neplatnosť nespôsobuje. Za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva zodpovedá záložný veriteľ podľa ust. § 33 ods.
2 cit. zákona, a zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemôže zbaviť. Ak
sa navrhovateľka domnieva, že jej bola uvedením nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení odporcu
1/ spôsobená škoda, môže sa potom samostatnou žalobou jej náhrady od odporcu 1/ domáhať.

So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko navrhovateľka nepreukázala
žiadne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, rozhodol súd prvého stupňa správne,
keď jej návrh na určenie neplatnosti dražby zamietol. Preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Nakoľko navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, preskúmal odvolací
súd aj rozhodnutie o trovách konania, a dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa pri plnom úspechu
odporcovvkonaníotrováchrozhodolpodľaust.§142 ods.1O.s.p.,posúdilvecpoprávnejstránke
správne a aplikoval aj správne ustanovenie zákona. Správne je aj jeho rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania odporcom 1/, 3/ a 4/, keďže ich náhradu nežiadali návrhom, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Dospel
však k záveru, že rozhodnutie o náhrade trov, spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia, prisúdenej
odporcovi 2/ v ním vyčíslenej výške 4.299,32 eur nie je možné preskúmať, nakoľko z jeho odôvodneniavôbec nevyplýva, podľa akého ustanovenia (§ 10 alebo § 11) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieburčilsúdprvéhostupňazákladnúsadzbatarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby, ani z čoho pri jej určení sumou 612,45 eur vychádzal. Odvolací

súd však dáva v tejto súvislosti do pozornosti súdu prvého stupňa, že v určovacích sporoch, ktorých
predmetom je určenie platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, vrátane sporov o určenie neplatnosti
dražby, nie je predmetom konania konkrétne peňažné plnenie, alebo vecné právo k veci s vyčísliteľnou
hodnotou, a preto nie je možné takýto prípad posudzovať na účely trov právneho zastúpenia tak, ako
v prípadoch konania o určenie vlastníckeho práva k veci. V posudzovanej veci nie je možné hodnotu

predmetu konania vyjadriť v peniazoch, preto sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby odvíja od ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl..

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v časti rozhodnutia o trovách konania odporcu 2/
podľaust.§221ods.1písm.h)af)ods.2O.s.p.zrušil,avecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie,
v ktorom o trovách konania odporcu 2/ opätovne rozhodne, a svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby naň mohli účastníci v prípadnom opravnom prostriedku reagovať, a aby ho
bolo možné v prípadnom odvolacom konaní preskúmať. Právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný
(ust. § 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.