Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222302
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114222302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., T. XX, zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47
233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

súd u r č u j e ,že bod 8.1 v znení „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnostiodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátokúveru,resp.revolvinguposkytnutéhonazáklade
žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom v možnosti odkladu maximálne ďalej ako úver
revolving a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,44 Eur“, j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v
zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.08.2011 ako žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru/zmluva o revolvingovom úvere,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 251,68 Eur na účet jej
právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.08.2014 žiadal žalobca určiť, že poplatok 367,49 Eur
za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Predmetnú žalobu odôvodnil skutočnosťou, že od žalovaného si požičal finančné prostriedky
prostredníctvom úveru vo výške 1.500 Eur, kedy si žalovaný okamžite započítal poplatok 367,49
Eur za službu možnosti odkladu splátok podľa bodu 8.1a zmluvy. Táto suma predstavuje 24,49 %
z poskytnutého úveru, preto je tento poplatok neprimeraný a žalovaný získava prospech skôr ako
spotrebiteľ bez poskytnutia služby. V skutočnosti teda bol poskytnutý úver vo výške 1.132,51 Eur, nie

1.500 Eur. Nepochybne sa jedná o zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a s neprijateľnou
odplatou za úver. Poukázal na rozhodnutia súdov v tomto smere, ktoré podporujú jeho tvrdenia.

Žalovanýkžalobeuviedol,žežalobcaúčelovoazprávnehohľadiskaneprijateľnýmspôsobompristupuje
k posúdeniu odplaty za prevzatie záväzku veriteľa (žalovaného) poskytnúť odklad splatnosti splátok.
Zaoberá sa výhradne otázkou odplaty (označovanej ako „poplatok“) a túto nedôvodné porovnáva s

poplatkom v skutkovo a právne odlišnej situácii. Zároveň v žalobe uvádza účelové a s touto vecou
nesúvisiace odkazy na množstvá súdnych rozhodnutí, ktoré sa v skutkovej i právnej rovine týkali úplne
iných otázok. Žalovaný poukázal na to, že posudzovanie otázky odplaty podľa Dohody o poskytnutíslužby uvedenej v bode 8 Zmluvy musí vychádzať z komplexného posúdenia všetkých ustanovení tejto
dohody a tiež z relevantných právnych predpisov. Žalobca tento fakt v podanej žalobe nereflektuje
a naopak z jeho argumentácie vyplýva, že pojem neprijateľnej podmienky a právnu podstatu tohto

inštitútu nepochopil. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, a jej vznik nie
je podmienkou pre vznik Zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí
služby. Dohoda o poskytnutí služby je aj osobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od
ostatného obsahu Zmluvy v tom smere, že dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a
neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je

samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu
Zmluvy. Podľa žalovaného priemerný spotrebiteľ si je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky
so Zmluvou, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Aj
v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, kedy vedel o jej význame, právach a
povinnostiach z nej vyplývajúcich.

Žalovanýďalejuviedol,žepredmetnáodplatajecenouplnenia,čižetvrdenieoneprijateľnostidojednania
o tejto odplate je vylúčené. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady
93/13/EHS v článku 4 odsek 2, a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Žalovaný
preto zdôrazňuje, že tvrdenia v podanej žalobe sú v rozpore s právnou úpravou na ktorú dokonca
žalobca sám poukazuje. Zmyslom právnej úpravy neprijateľnej podmienky je odstrániť zo zmluvného

vzťahu také ustanovenie, ktoré bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní nejakých práv alebo vytvára pre
neho nevýhodnejšie postavenie v porovnaní so stavom, ako keby danú situáciu upravoval zákon.
Predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie záväzku veriteľom poskytnúť odklad
splatnosti maximálne troch splátok. Na jednej strane je záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti
veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti

splátok. Čiže ide o úpravu takej situácie, ktoré keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami,
potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už
vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník požiada a to naviac bezodplatne.
Uzavretie dohody naopak zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti zákonnej regulácii. Nie je zrejmé a
odporuje podstate veci, ako môže byť dojednanie Dohody o odplatnom poskytnutí služby a odplaty podľa

nej v neprospech žalobcu a predstavovať hrubú nerovnováhu v jeho neprospech. Dohoda o poskytnutí
služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku
odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôžu byť neprijateľnou podmienkou. Pri posudzovaní
odplaty žalobca nielenže nevychádza z komplexného posúdenia obsahu dohody, ale aj k výške odplaty
pristupuje skresľujúco a zavádzajúco. V žalobe sa nezohľadňujú právne a ekonomické účinky odkladu

splátok a ich reálne (praktické) dopady. V prípade využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne
sankciám za omeškanie. Ich maximálnu výšku upravuje ustanovenie § 3a nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. Taktiež odklad splatnosti splátok znamená, že z dôvodu ich omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu
ich splatnosti a ani k ich úhrade) nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru (§ 565, § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka). Splátky s odloženou splatnosťou sa uhrádzajú až na konci, po uhradení ostatných splátok.

Na základe uzavretej Dohody o poskytnutí služby vzniklo žalobkyni právo uplatniť si nárok na odklad
splátok a povinnosť veriteľa tento odklad poskytnúť. Plnenie teda spočíva vo vytvorení povinnosti
veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a tomu korešpondujúce právo dlžníka odklad využiť, pričom
žalobkyňa túto službu aj reálne využila a žiadala o odklad splátok č. 6, 7, 8.

Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil, žiadal konať v jeho neprítomnosti.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru, zmluvných dojednaní, oznámení veriteľa o schválení úveru, karty klienta,
vyjadrenie žalovaného ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 22.08.2011 zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to na základe
písomnej žiadosti žalobcu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur s dohodnutou
mesačnou splátkou 77,05 Eur, kedy RPMN činila 70,01 %. Úver bol poskytnutý žalobcovi na jeho

účet, ktorý až následne zistil, že na účet mu neprišlo 1.500 Eur, ale suma nižšia o 367,49 Eur, na
čo jej obchodný zástupca žalovaného oznámil, že jedná sa o poplatok za poskytnutie úveru. O tejto
skutočnostinebolžalobcaupovedomenývprocesedojednávaniaúveru,pričomajzkartyklientavyplýva,že vyplatená čiastka u žalobcu činila 1.132,51 Eur. Suma 367,49 Eur bola zrazená žalobcovi na základe
bodu 8.1 v zmluve uzavretej medzi účastníkmi.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná. V takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi
účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
pričom žalobca ako fyzická osoba nekonala v rámci svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti. Je
nepochybné, že jedná sa o tzv. formulárovú zmluvu, kedy do pripravenej predtlače boli vpísané údaje
účastníkmi zmluvy, pričom pokiaľ žalovaný akceptoval návrh na uzavretie zmluvy v zmysle podmienok

uvedených žalobcom došlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachtýchtozmluvnýchstrán,čo
neplatí v prípade individuálneho dojednania týchto povinností. Je nepochybné, že v danom prípade tieto
zmluvné ustanovenia neboli dojednané individuálne, žalobca nemal možnosť reálne ovplyvniť obsah
týchto dojednaní a o týchto ani nebol informovaný, ako to vyplynulo z jeho výsluchu. Bolo preukázané,

že žalobca žiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.500 Eur, pričom reálne obdržal sumu 1.132,51 Eur,
teda sumu nižšiu o 367,49 Eur, a to práve sumy, ktorá bola mu strhnutá už z poskytnutého úveru podľa
bodu 8.1 dohody za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru. Podľa názoru súdu tak vysoko koncipovaný poplatok za túto službu, ktorý predstavuje vdanom prípade cca. 25 % zo sumy poskytnutého úveru, je taký, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Za 25 % približne z poskytnutého úveru poskytol žalovaný
žalobcovi službu v tom, že je jeho záväzok poskytnúť mu na jeho žiadosť možnosť odkladu maximálne

troch splátok. Táto možnosť reálne značí pre spotrebiteľa to, že splátky musí zaplatiť, no neskôr, bez
toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom penalizovaný. To znamená, že žalobca sa nemá možnosť domáhať
zaplatenia úroku z omeškania, ktorý však pri troch splátkach a pri dohodnutej dobe splatnosti 48 splátok,
teda 4 rokov, nie je dlhá. Tieto splátky je nutné splatiť na konci dohodnutej doby splácania, to znamená,
že aj ak by spotrebiteľ bol v omeškaní s planením tohto svojho peňažného záväzku, v žiadnom prípade

nemôže dosiahnuť jeho povinnosť platiť úrok z omeškania sumu, ktorú mu okamžite pri poskytnutí
úveru strhol žalovaný. Podľa názoru súdu je to dojednanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov konania, kedy žalovaný túto sumu zrazí hneď pri poskytnutí úveru
bez ohľadu na to, či reálne vôbec dôjde k reálnemu využitiu tohto inštitútu, to však nie je vo veci
relevantné. Relevantné je to, že táto dohoda je objektívne spôsobilá vyvolať hrubú nerovnováhu vo
vzťahu medzi účastníkmi konania, kde práve spotrebiteľ ako slabšia strana nemá možnosť sa brániť

takýmto ustanoveniam, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu.

Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že nemožno súdne preskúmavať túto dohodu, nakoľko sa jedná
o hlavný predmet plnenia medzi účastníkmi konania, súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné. Je
nepochybné, že žalovaný chcel, aby mu bol poskytnutý úver, ani nebol informovaný, ani nežiadal o to,

abymoholmaťmožnosťodkladusplátokaurčitetonebolojehoprimárnymcieľom,sktorýmvstupovaldo
tohto záväzkového vzťahu. Z uvedeného dôvodu aj odplata za túto službu podlieha súdnemu prieskumu
a jednoznačne sa nejedná o zmluvnú podmienku týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny. Práve účelom ochrany spotrebiteľa je to, aby zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, teda aby bolo spotrebiteľovi zrejmé akú sumu si požičiava a koľko v podstate má zaplatiť

na úroku, bez toho aby v týchto zmluvách boli nejakým spôsobom zakomponované ďalšie vedľajšie
zmluvné dojednania, ktoré len navyšujú cenu úveru bez toho, aby o nich mal spotrebiteľ jasný prehľad
pri podpise zmluvy. Podľa názoru súdu práve toto zmluvné dojednanie spĺňa charakteristiku týchto
dojednaní, ktoré zvyšujú cenu úveru bez toho, aby o nich spotrebiteľ vedel a už vôbec nie tak, aby boli
individuálne dojednané. V žiadnom prípade sa teda nejedná o hlavný predmet plnenia a nemožno tu

hovoriť o primeranosti ceny.

V prípade pripustenia opačného výkladu, teda že každé ďalšie zmluvné dojednanie je zmluvnou
podmienkou, ktorá sa týka primeranosti ceny, teda pokiaľ by dodávateľ týchto služieb si mohol v
zmluvách skombinovať rôzne ďalšie služby, ktoré by boli odplatné, a ktoré by súd nakoniec nemohol

skúmať, práve to by odporovalo účelu právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Je nepochybné
aj v zmysle úpravy podľa Obchodného zákonníka, že hlavným zmluvným dojednaním v súvislosti s
úverom je dohoda o úrokoch, nakoľko dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a úroky
(§ 497 a násl. Obchodného zákonníka).

Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že každé iné dojednanie, ktoré sa netýka úrokov, môže
byť preskúmané súdom a nejedná sa o cenu tohto úveru. Nepochybne aj úrok je limitovaný, no ostatné
zmluvné dojednania môže súd preskúmavať bez toho, aby bol limitovaný citovaným ustanovením § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., teda súd vyhovel podanému návrhu, pričom spresnil výrok uplatneného petitu,
tak aby tento zodpovedal citovaným ustanoveniam O.s.p., pričom týmto spôsobom súd neprekročil petit
žaloby predložený žalobcom, došlo len k jeho precizácii s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému žalobcovi

právo na náhradu trov konania vo výške 251,68 Eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, ktoré boli určené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kedy jeden úkon právnej služby z
neurčitej hodnoty sporu činí 61,87 Eur, a to za tri úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní, k čomu je nutné pripočítať 3x režijný paušál po 8,04 Eur,
čo spolu činí 209,73 Eur. Táto suma po zvýšení o 20 % DPH predstavuje sumu 251,68 Eur.

Súd nepriznal hotové výdavky právneho zástupcu žalobcu, a to cestovné výdavky za cestu vlastným
motorovým vozidlom, ako aj náhrady za pohonné hmoty, ktoré vyúčtoval vo výške 43 Eur a náhradu za
premeškaný čas, pričom súd má za to, že tieto hotové výdavky a náhrady za premeškaný čas nie súúčelné. Pri účelnosti nákladov advokáta za cestu k súdu súd vychádzal z toho, že žalobca má trvalý
pobyt v obvode tunajšieho súdu, pričom si zvolil advokáta z okresu Svidník. Príslušnosť tunajšieho súdu
teda nebola sporná od počiatku konania a voľba advokáta z iného okresu je preto neprimeraná. V danom

prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, ktorý nie je mimoriadne náročný a komplikovaný, čo by mohlo
voľbu advokáta z iného advokáta dať do inej pozície. Súd poukazuje na to, že v samotnom meste Prešov
pôsobí niekoľko 100 advokátov, ktorí poskytujú služby nepochybne kvalifikované a odborné aj v oblasti
spotrebiteľského práva. Podľa názoru súdu typ sporu neodôvodňuje výber právneho zástupcu z iného
okresu. Pokiaľ tak urobí žalobca, musí s tým spojené zvýšené výdavky niesť sám a nie je podľa názoru

súdu dôvodné, aby tieto trovy niesla strana, ktorá bola vo veci neúspešná. Tieto trovy neboli potrebné
k účelnému bráneniu práv žalobcu, preto ich súd nepriznal (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
II.ÚS 736/12 zo dňa 02.10.2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.