Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/411/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240503
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r.
o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, p r o t i žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vylučuje na samostatné konania veci, ktoré boli pôvodne vedené na Okresnom súde Humenné pod
sp. zn. 12C/248/2012, 12C/258/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Humenné), ktorý rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, teda
nerozhodol v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že danom prípade neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že

k vydaniu rozhodnutia o vydaní poverenia pristupuje až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu. Vyslovil názor, že súd porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné
rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca si preto uplatnil nárok na náhradu škody v sume 125,- Eur, ktorej
jednotlivé zložky špecifikoval v odôvodnení návrhu. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú

ujmu, ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie
vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2013 žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal
procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní,

ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú
význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal,
že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazovuviedol, najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových
značkách namietaných v exekučných konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého

a zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý
Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného
súdu napr. pod sp. zn. II. US 211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby
boli doručené súdu 27.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,

že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2CZ 38/76. Preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,

avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy kedy sa žalobca dozvedel
o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre
prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Žalovaný poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v

súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej

lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti
na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že nemôže byť chápané
ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň nie sú splnené ani
zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo

preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že napokon z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.

K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči
dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne

vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany

žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým predvolanie na pojednávanie bolo doručené
riadne a včas, a to aj napriek tomu, že žalobca požiadal o odročenie pojednávania pre kolíziu
termínov s inými pojednávaniami. Súd mal totiž za to, že neboli splnené podmienky pre odročenie
pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalobca a jeho

právny zástupca prevzali predvolanie dňa 20.10.2014, avšak právny zástupca žalobcu bez zbytočného
odkladu neoznámil súdu dôvod pre odročenie pojednávania, nepredložil ani doklad o kolidujúcom
termíne iného pojednávania a dokonca neuviedol ani spisovú značku kolidujúcich konaní. Návrh na
odročenie neobsahuje údaje podľa § 119 ods. 2 O.s.p., najmä deň, keď sa žalobca dozvedel o
dôvode pre odročenie. Žiadosť o odročenie pojednávania zaslal právny zástupca elektronicky deň pred

pojednávaním. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že žalobca podal množstvo takýchto žalôb v
rámci SR, a teda si musel byť vedomý skutočnosti, že s vysokou pravdepodobnosťou budú v rovnakom
čase vytyčované pojednávania na rôznych súdoch. Preto si mal pre tento prípad zabezpečiť substitúcie.
V tejto súvislosti možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR I.US 68/1998 zo dňa 13.1.1999,
podľa ktorého kolízia pojednávaní nie je relevantná, ak sa právny zástupca o tejto kolízii dozvedel

v dostatočnom časovom predstihu a nie je akceptovateľným predpokladom existencie dôležitého
dôvodu na odročenie pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v
prítomnosti účastníkov nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania,
ale pojednávanie môže odročiť len z dôležitého dôvodu.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámením žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, spismi Okresného
súdu Humenné sp. zn. 17Er 366/2010, 18Er 404/2010, 18Er 504/2010, 6Er 842/2010, 10Er 1050/2010,
12Er 30/2011, 12Er 116/2011, 5Er 646/2011, 15Er 728/2011, 15Er 44/2011, 12Er 605/2011 a zistil tento
skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd Humenné pod sp. zn.
12C 248/2012 až 12C 260/2012. Uvedené veci sa týkali nasledovných exekučných konaní vedených
na Okresnom súde Humenné:

17Er 366/2010 (EX 10075/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 31.08.2010 žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej G., o vymoženie 534,- Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 17Er 366/2010 - 25 zo dňa 20.12.2011 Okresný súd Humenné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.03.2012. Uznesením č.k. 17Er 366/2010 - 37 zo dňa 19.03.2012 Okresný súd
Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2012.

18Er 404/2010 (EX 10756/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 23.09.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej M., o vymoženie 1.140,- Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 18Er 404/2010 - 39 zo dňa 31.03.2011 Okresný súd Humenné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.04.2011. Uznesením č.k. 18Er 404/2010 - 47 zo dňa 04.05.2011 Okresný súd

Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2011.
18Er 504/2010 (EX 14023/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 29.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej F., o vymoženie 150,- Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 18Er 504/2010 - 35 zo dňa 31.03.2011 Okresný súd Humenné žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.04.2011. Uznesením č.k. 18Er 504/2010 - 43 zo dňa 04.05.2011 Okresný súd
Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2011.

6Er 842/2010 (EX 10764/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 30.09.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej G., o vymoženie 578,- Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 6Er 842/2010 - 19 zo dňa 21.06.2011 Okresný súd Humenné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.07.2011. Uznesením č.k. 6Er 842/2010 - 26 zo dňa 16.08.2011 Okresný súd

Humenné exekučné konanie zastavil.
10Er 1050/2010 (EX 14317/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 09.12.2010 žiadosť o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcu,akooprávnenéhoprotipovinnejM.,ovymoženie270,-
Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 10Er 1050/2010 - 32 zo dňa 13.06.2011 Okresný súd Humenné
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2011. Uznesením č.k. 10Er 1050/2010 - 33 zo dňa 15.08.2011

Okresný súd Humenné exekučné konanie v tejto časti zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.09.2011.
12Er 30/2011 (EX 17960/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 17.01.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej H., o vymoženie 158,53 Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 12Er 30/2011 - 32 zo dňa 22.06.2011 Okresný súd Humenné žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.07.2011. Uznesením č.k. 12Er 30/2011 - 37 zo dňa 24.08.2011 Okresný súd
Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2011.
12Er 116/2011 (EX 2734/11) súdny exekútor doručil súdu dňa 21.02.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému G., o vymoženie 140,- Eur s

príslušenstvom. Uznesením č.k. 12Er 116/2011 - 33 zo dňa 20.06.2011 Okresný súd Humenné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.07.2011. Uznesením č.k. 12Er 116/2011 - 38 zo dňa 24.08.2011 Okresný súd
Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2011.
5Er 646/2011 (EX 11075/11) súdny exekútor doručil súdu dňa 17.08.2011 žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému B., o vymoženie 338,- Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 5Er 646/2011 - 30 zo dňa 19.03.2012 Okresný súd Humenné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.04.2012. Uznesením č.k. 5Er 646/2011 - 37 zo dňa 16.05.2012 Okresný súd
Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2012.

15Er 728/2011 (EX 12509/11) súdny exekútor doručil súdu dňa 07.09.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej N., o vymoženie 192,- Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 15Er 728/2011 - 11 zo dňa 16.11.2011 Okresný súd Humenné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.12.2011. Uznesením č.k. 15Er 728/2011 - 17 zo dňa 12.01.2012 Okresný súd

Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2012.
15Er 44/2011 (EX 18392/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 21.01.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej C., o vymoženie 192,- Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 15Er 44/2011 - 12 zo dňa 22.06.2011 Okresný súd Humenné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.08.2011. Uznesením č.k. 15Er 44/2011 - 18 zo dňa 22.08.2011 Okresný súd
Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2011.
12Er 605/2011 (EX 7746/11) súdny exekútor doručil súdu dňa 29.07.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému A., o vymoženie 1.368,57 Eur
s príslušenstvom. Uznesením č.k. 12Er 605/2011 - 35 zo dňa 08.06.2012 Okresný súd Humenné žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6CoE 255/2012 - 52 zo dňa 29.11.2012
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2013. Uznesením č.k. 12Er 605/2011 - 57 zo dňa 13.03.2013
Okresný súd Humenné exekučné konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.07.2013.

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach, ktorými boli zamietnuté žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd vyhodnocoval rozhodcovské doložky, ktoré boli súčasťouformulárových zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dlžníkmi a došiel k záveru o ich neplatnosti z
dôvodu, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca požadoval náhradu škody predstavujúcu sumu 125,- Eur tvoriacu
náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnanca vo výške 70,-
Eur, ďalej nákladov na správu a udržiavanie informačného systému vo výške 40,- Eur a administratívne
náklady vo výške 15,- Eur a zároveň požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy. Konkrétne tak vo veci
týkajúcej sa povinnej G. požadoval náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške

1.091,65 Eur, proti povinnej M. uplatňoval náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo
výške 525,54 Eur, proti povinnej F. žiadal priznať náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu
vo výške 440,72 Eur, proti povinnej G. žiadal priznať náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú
ujmu vo výške 667,53 Eur, proti povinnej M. sa dožadoval priznania náhrady škody vo výške 125,- Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 562,42 Eur, proti povinnej H. uplatnil náhradu škody vo výške 125,- Eur a
nemajetkovú ujmu vo výške 862,99 Eur, proti povinnému G. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške

125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 317,17 Eur, proti povinnému B. uplatnil nárok na náhradu škody
vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 569,80 Eur, proti povinnej N. uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 320,86 Eur, proti povinnej C. uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 413,06 Eur, proti povinnému A. uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 735,76 Eur.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

V konkrétnom prípad žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol v
15 dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poveríexekútoraabyvykonalexekúciu.Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku

je zrejmé, že zákon ukladá súdu rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia
exekútorovi, teda v prípade, že súd nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule prípadne návrhu na
exekúciu alebo žiadosti o vydanie poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce
spomínané poverenie. Je preto logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o
vydanie poverenia (čo i len čiastočné), keď súd musí vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične

zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie zákona. Pred týmto rozhodnutím bolo navyše nutné
zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v
tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať,
či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia je spôsobilým exekučným

titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto

pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí
predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti tohto
prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Z rozsiahlej rozhodovacejčinnosti súdu sú známe obchodné praktiky žalobcu poškodzujúce spotrebiteľov na ich právach, najmä
neprijateľným naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca určil právomoc rozhodcovského
súdu na prejednanie sporov, pričom práve túto rozhodcovskú doložku súdy vyhodnocovali ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je nepochybne v neprospech spotrebiteľov. Z rozhodovacej
činnosti súdu je tiež zrejmé, že súdny exekútor na návrh žalobcu predložil na súdy enormný počet
takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie poverenia. Nevyhnutné
individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi účastníkmi zmlúv
dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, pričom v mnohých prípadoch (vrátane tohto) súd

zabezpečoval za účelom náležitého posúdenia žiadosti aj ďalšie listiny, napr. spis rozhodcovského
súdu. V dôsledku množiacich sa nekalých obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov
poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv
spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z
nekalých praktík. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon, ak poškodzuje
práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie rozhodcovskej

doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vysporiadať, nemožno považovať za zbytočný prieťah.
Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu, či je v zhode so zásadou dobrých mravov (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Priposudzovanítoho,čiexekučnýsúdsadopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného

súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej
veci. Ústavný súd okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda
žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším
počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu,

ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné.

Žalobca však nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá
je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca nepreukázal, že sa nemôže domôcť svojho nároku

voči povinnému použitím iných právnych prostriedkov. Jeho tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky
zavinením súdu je nesprávne. Žalobca mal totiž možnosť získať iný exekučný titul, ale sám bol nečinný.
Napokon musel by preukázať, že aj v prípade vydania poverenia došlo by k úplnému vymoženiu jeho
pohľadávky, čo ťažko možno preukázať.

Súd vo vzťahu k žalobcom namietanej existencii zbytočných prieťahov uvádza, že zbytočné prieťahy v
súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných
práv fyzických a právnických osôb. Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípadoch,
na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, a to len vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydaným v
disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP v tomto sporovom

konaní a netvrdil, a ani nepreukázal, kedy a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím
zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci
súdu prvého stupňa. Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie v predmetnej veci konal bez zbytočných prieťahov. Všetky úkony smerovali k
rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s exekučným poriadkom.

Súd teda dospel k záveru, že exekučný súd sa postupom v exekučných veciach vedených pod sp.
zn. 17Er 366/2010, 18Er 404/2010, 18Er 504/2010, 6Er 842/2010, 10Er 1050/2010, 12Er 30/2011,
12Er 116/2011, 5Er 646/2011, 15Er 728/2011, 15Er 44/2011, 12Er 605/2011 nedopustil nesprávneho
úradného postupu a neporušil právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej škode dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri
preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú
výšku tejto škody. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoréje bez existencie základu nároku na náhradu škody irelevantné. Žalobca tiež žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, ktoré uvádzal v žalobe. Žalobca v žalobe označil
len potencionálne riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti
upravenej v tomto ustanovení, právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému žalovanému, voči

ktorémusúdžalobuzamietol.Pretožežalovanýsináhradutrovkonanianeuplatnil,súdotrováchkonania
rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Vzhľadom na to, že súd nemal k dispozícii exekučné spisy týkajúci sa exekúcií vedených proti povinnej
H. a povinnej Y., pričom ide o nároky, ktorý bol uplatnené pôvodne samostatnou žalobou na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 12C 248/2012 a 12C 258/2012, súd tieto nároky s poukazom na § 112 ods.

2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie, pričom o týchto nárokoch súd rozhodne po pripojení daných
exekučných spisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.