Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813226001
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813226001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa:

Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpený
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti odporkyni: C. L.,
narodená XX.X.XXXX, bytom R. XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 85,12 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške
297,04 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ, ktorý pohľadávku v priebehu konania previedol na navrhovateľa, sa návrhom
doručeným súdu dňa 16.12.2013, doplneným na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 26.3.2014,
domáhal proti odporkyni prostredníctvom svojho advokáta zaplatenia 85,12 eur so zmluvou pokutou vo
výške 0,065 % denne z 43,15 eur od 21.1.2013 a s úrokom z omeškania z 43,15 eur vo výške 1,7750
% denne od 21.1.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 15.9.2012

do 20.1.2013 a náhrady trov konania. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca
s odporkyňou uzavrel zmluvu, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky, ktoré odporkyňa
dohodnutým spôsobom nevrátila, pričom odporkyňa svoj dlh uznala a zaviazala sa ho splatiť v splátkach,
čo však doteraz neurobila.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila.
Do konania na stranu odporkyne vstúpil podaním doručeným súdu dňa 21.1.2014 vedľajší účastník,
ktorýsaknávrhuvyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa27.6.2014tak,žežiadalnávrhzamietnuťtvrdiac,

že pohľadávka navrhovateľa proti odporkyni je premlčaná.
Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to zmluva s všeobecnými podmienkami (čl. 4 - 5),
dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom (čl. 6 - 8), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 13 -
14), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 18), oznámenie o zosplatnení dlhu (čl. 19) prehľad úhrad
(čl. 32 - 38), všeobecné podmienky (čl. 42), zmluva o postúpení (čl. 40 - 43). Z vykonaného dokazovania
boli zistené nasledovné skutočnosti:
Tatracredit, a.s. uzavrela dňa 8.11.2005 s odporkyňou zmluvu o úvere na kúpu televízora na splátky,

základe ktorej sa odporkyňa zaviazala, že tejto spoločnosti v prvej platbe pri uzavretí zmluvy vo výške
260,- Sk a v ďalších 24 splátkach vo výške 260,- Sk zaplatí celkom 6.500,- Sk, pričom prvá splátka bola
splatná do 20. decembra 2005 a posledná splátka do 20. novembra 2007. Odporkyňa tejto spoločnosti
zaplatila len čiastku 172,61 eur, pričom zostala dlhovať čiastku 43,15 eur. Právny nástupca spoločnostiTatracredit, a.s. previedol pohľadávku voči odporkyni na Profidebt Slovakia s.r.o., a to na základe zmluvy
opostúpenípohľadávkyzodňa10.3.2011,pričompreviedolčiastkunesplatenýchsplátokvovýške43,15
eur, bližšie nešpecifikovanú sankčnú pokutu vo výške 12,14 eur a bližšie nešpecifikovaný úrok vo výške

12,11 eur.
Odporkyňa dňa 15.9.2012 uzavrela so spoločnosťou Profidebt Slovakia s.r.o. dohodu označenú ako
dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne
voči navrhovateľovi, pričom tento záväzok je na prvej strane osobitne vyplňovaného formulára opísaný
výškou záväzku 85,12 eur, z čoho je na strane jednej istina 43,15 eur a na strane druhej príslušenstvo

a sankcie 41,97 eur, pričom ako právny dôvod pohľadávky je označená zmluva s Tatracredit, a.s. č.
1979166. V dohode je uvedené, že dlh sa má splatiť v piatich mesačných splátkach vo výške 17,03
eur splatných vždy do 22. dňa v mesiaci. Z navrhovateľom predformulovaných podmienok dohody je
zrejmé, že jej predmetom je to, aby odporkyňa uznala svoj záväzok za to, že si s navrhovateľom dohodne
splátky. Skutočnosť, že pohľadávka je premlčaná nebola uvedená na prvej, individuálne vypísanej
strane dohody, ale v texte dvojstranových v tlačive predformulovaných zmluvných dojednaní, konkrétne

v bode 2.2., v ktorom je spomenuté, že odporkyňa si je vedomá toho, že záväzok alebo jeho časť
je podľa právnych predpisov premlčaný. Tejto formulácii však nasleduje formulácia, podľa ktorej si je
odporkyňa vedomá, že ani premlčaním záväzok alebo jeho premlčaná časť nezanikla. Bez bližšieho
vysvetlenia následkov premlčania nasleduje veta, podľa ktorej si je odporkyňa vedomá následkov
uznania premlčaného záväzku.

Pôvodný navrhovateľ Profidebt Slovakia s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
31.1.2014 previedol pohľadávku uplatnenú v tomto súdnom konaní na navrhovateľa.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.
Podľa§407ods.1Obchodnéhozákonníkaakdlžníkpísomneuznásvojzáväzok,plynienováštvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.
Podľa § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1

nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu o úvere, pričom na takúto zmluvu sa v
čase jej uzavretia vzťahovala úprava obsiahnutá v § 497 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi je zrejmé, že vôľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu
peňažné prostriedky odporkyni, pričom vôľou odporkyne bolo takto na kúpu veci poskytnuté peňažné

prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania
účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že posledná splátka úveru bola splatná do 20.11.2007, a preto

sa najskôr v tento deň stal celý dlh odporkyne splatným. Preto už dňa 21.11.2007 mohol právny
predchodca navrhovateľa podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatniť dlh proti odporkyni na
súde, a preto najneskôr v tento deň začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodnéhozákonníka, ktorá uplynula dňa 21.11.2011, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny predchodcovia vo
vzťahu k odporkyni neurobili žiaden úkon, ktorý by mal za následok prerušenie premlčacej doby.
Pôvodný navrhovateľ, na ktorého bola prevedená ešte nepremlčaná pohľadávka, odporkyňu v súvislosti

s výkonom svojho práva kontaktoval až v priebehu roka 2012 potom, ako sa pohľadávka premlčala.
Predformulovanou dohodou ponúkol za uznanie jej premlčaného záväzku „výhodu“ splátok. Je
zrejmé, že navrhovateľ proti odporkyni vykonával svoje právo tak, že si voči nej vedome uplatňoval
svoje premlčané právo vo vedomí, že odporkyňa o premlčaní záväzku nemá vedomosť tak, aby
od odporkyne dosiahol jej právny úkon s čisto formálnymi údajmi o uznaní záväzku za zrejme

bezcennú výhodu spočívajúcu v tom, že odporkyňa splní svoj dlh v splátkach. Navrhovateľ vedome
postupoval nepoctivo, keď odporkyni zamlčoval podstatnú skutočnosť, že záväzok je premlčaný. Na
tomto závere nemení nič ani to, že vo všeobecných dojednaniach dohody o uznaní záväzku sú
obsiahnuté dojednania, podľa ktorých si je odporkyňa vedomá toho, že záväzok alebo jeho časť je podľa
právnych predpisov premlčaný. Toto dojednanie nemožno považovať za dôkaz toho, že odporkyňa si
pri uzavretí dohody bola vedomá premlčania záväzku, teda toho, že súdnou cestou je záväzok voči

navrhovateľovi nevymožiteľný. Vyplýva to jednak z toho, že táto základná charakteristika záväzku nie
je obsiahnutá v jeho individualizovanom opise jasnou formuláciou vysvetľujúcou následky premlčania,
ale v zmluvných podmienkach prostredníctvom zovšeobecnení právnického jazyka s nasledujúcimi
sugestívnymi formuláciami zdôrazňujúcimi právnu bezchybnosť uplatňovaného dlhu („odporkyňa si je
vedomá, že ani premlčaním záväzok alebo jeho premlčaná časť nezanikla“). Inak povedané právny

predchodca navrhovateľa postupoval voči odporkyni vedome nepravdivo, ľsťou, a preto je výkon
jeho práva v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku v obchodnoprávnom, osobitne v
spotrebiteľskom vzťahu, v ktorom nemožno počítať s profesionalitou dlžníka tak, ako s ňou na rozdiel
od § 558 Občianskeho zákonníka počíta § 323 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, ktorý pre
platné uznanie záväzku zo strany dlžníka nevyžaduje jeho vedomosť o premlčaní záväzku. Zásadne

možno konštatovať, že v osobitných obchodnoprávnych vzťahoch, v ktorých na strane dlžníka vystupuje
spotrebiteľ, nemožno priznať právnu ochranu uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka v takom prípade, ak dlžník - spotrebiteľ nemá vedomosť o premlčaní tohto záväzku alebo keď
je takéto uznanie vylákané podsúvaním právnej bezvadnosti uplatňovanej pohľadávky. Takýto právny
úkon nenapĺňa požiadavku dodržiavania poctivého obchodného styku v osobitných spotrebiteľských

vzťahoch podľa § 265 Obchodného zákonníka a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Preto tento právny úkon nespôsobil následky spočívajúce v tom, že by začala plynúť nová
štvorročná premlčacia doba podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je dôvodná, keďže
premlčacia doba uplatneného práva uplynula 21.11.2011, pričom návrh bol podaný až dňa 16.12.2013,

pričom úkon odporkyne zo dňa zo dňa 15.9.2012 nespôsobil začatie plynutia novej premlčacej doby,
keďže bol neplatný rozpor s dobrými mravmi - zásadami poctivého obchodného styku. Preto súd návrh
navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho práva podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol.
Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne, ktorému vznikli trovy konania jeho právnym zastúpením vo výške 297,04 eur určené podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a
prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 16,60 eur a náhrada podľa § 16
ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci

samej - vyjadrenie k návrhu podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 16,60 eur a náhrada podľa § 16 ods.
3 vyhlášky vo výške 8,04 eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 22.9.2014 podľa §
13a ods. 1 písm. d) vo výške 16,60 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, náhrada
za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým
vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,40 eur, čo je 107,20 eur, náhrada za cestu

motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 66,42 (náhrada za použitie motorového
vozidla: 0,183 eur x 239 km = 43,74 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu
6,5l x 239km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,46 eur), k čomu treba pripočítať daň z
pridanej hodnoty z 247,54 eur vo výške 49,50 eur. Navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť
advokátovi vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.