Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111226106
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111226106.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: Mgr. G. H., PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom M. F. XX,

Q., zast.: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, so sídlom Farská 28, Nitra, proti odporcovi: Univerzita
Konštantína Filozofa v Nitre, IČO: 00157716, so sídlom Tr. A. Hlinku 1,Nitra, zast.: Mgr. Michal Zeman,
advokát, so sídlom Medená 18, Bratislava, o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 56.541,49 eura
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 2.9.2005 do 31.7.2008 vo výške 24.
630,56 eura z a s t a v u j e.

Súd návrh v časti zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 1.8.2008 do 30.6.2011 vo výške 31.910,93
eura z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 31.8.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhala od odporcu zaplatenia sumy 10.473,69 eura s príslušenstvom titulom náhrady mzdy . Svoj
návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 15C/195/2005-137 zo dňa 11.2.2011,
právoplatným dňa 28.6.2011 bolo určené, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 49

ods. 6 ZP dané odporcom navrhovateľke vo výpovednom prejave zo dňa 18.7.2005 je neplatné.
Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 5.6.1986 stále trvá. Oznámila odporcovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 2.9.2005. Dňa 4.7.2011 jej doručil odporca výzvu na nastúpenie
dozamestnania.Uplatňovalasinároknanáhradumzdyvovýške10.473,69eurazaobdobieod6.9.2005
do 4.7.2011.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 14.2.2012 platobný rozkaz č.k. 16 RO 273/2011-26, proti ktorému

podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal výšku náhrady mzdy, nesúhlasil s priznaním
náhrady mzdy navrhovateľke, pretože sama navrhovateľka spolu s jej manželov spôsobovali prieťahy
v konaní 15C/195/2005. Navrhovateľka bola zamestnaná vo firme svojho manžela od 6.9.2005 do
30.6.2011, za celé obdobie dosiahla hrubý príjem rozpočítaný na 69 mesiacov vo výške 58,39 eura
mesačne. Skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou bolo v súlade so slovenským právom,
ale nebolo v súlade s európskym právom a preto navrhovateľka v spore uspela. Vzniesol námietku
premlčania.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Navrhovateľka
sa od odporcu domáha zaplatenia sumy 10.473,60 eura s príslušenstvom, je to uplatnený nárok
na náhradu mzdy, na základne neplatného skončenia pracovného pomeru, čo sa týka námietkypremlčania uvádzanej v odpore, zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 15.03.2012. Ďalší právny
zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukazoval na zákon č. 553/2003 Z.z., na § 29 ods. 4, ktorý
hovorí o odmeňovaní zamestnancov, výška náhrady mzdy je v pôvodne podanom návrhu určená

nesprávne. Aj keď odporcom nebola rozporovaná, navrhovateľka nemá odborné znalosti na výpočet
náhrady platu. Navrhol do konania pribrať znalca, ktorý by vedel určiť výpočet platu a s poukazom na
vykonané znalecké dokazovanie by procesne upravil petit návrhu. Tvrdenia odporcu ohľadne zníženia
náhrady mzdy sú zavádzajúce. Navrhovateľka nie vlastnou vinou sa dostala do tejto situácie. Domáhala
sa určenia neplatnosti výpovede. Sama mala záujem ďalej pokračovať v práci. Mala záujem o ďalšie

zamestnávanie u odporcu. Nárok na náhradu mzdy jej platne vznikol. Náhrada mzdy je kompenzácia za
to, že jej nebola prideľovaná práca. Zamestnala sa, pracovala za nižšiu sumu, vhodnejšiu prácu si nájsť
nemohla. Možnosti zamestnať sa má každý, ale navrhovateľka bola presvedčená, že jej pracovný pomer
bol skončený neplatne. Čakala pozitívny výsledok súdneho sporu. Nemohla postupovať tak, že by si
hľadala inú vhodnú prácu, pretože chcela vykonávať svoju pôvodnú prácu. Navrhovateľka si uplatnila
náhradu mzdy návrhom zo dňa 31.8.2011. Zmena návrhu sa týka len rozsahu náhrady mzdy a výpočtu.

Preto, ak by sa malo jednať o premlčanie, malo by sa počítať od dátumu podania návrhu od 31.8.2011
a nie odo dňa podanej zmeny petitu návrhu. Dátumy začatia plynutia nároku navrhovateľky na náhradu
mzdy a ukončenia nároku nie sú sporné. Jej nárok začal plynúť dňom 2.9.2005, kedy navrhovateľka
oznámila, že trvá na svojom zamestnávaní, čo odporca prevzal 2.9.2005 a jej nárok bol ukončený dňom
1.7.2011, čo vyplýva z výzvy odporcu na nástup do zamestnania. Sporná je výška jej nároku, v tom

čase Zákonník práce neobmedzoval nárok navrhovateľky na náhradu mzdy. S poukazom na plynutie
premlčacích lehôt si navrhovateľka uplatňuje nárok za obdobie od 1.8.2008 do 30.6.2011. Náhradu
mzdy si navrhovateľka vypočítala sama. Na ňu nemožno uplatňovať ustanovenia Zákonníka práce o
priemernom zárobku, treba vychádzať z § 29 zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri
výkone verejnej správy. Súdu prináleží možnosť náhradu mzdy znížiť, avšak je potrebné ustáliť a určiť

aká náhrada mzdy navrhovateľke patrí a až potom túto sumu prípadne znižovať. Po ustálení náhrady
mzdy je tu daný priestor aj na prípadné mimosúdne jednania, prípadne úpravu petitu návrhu. Nesúhlasil
s tvrdením odporcu, že sa jedná o pravdepodobný zárobok, pretože ide o funkčný plat s poukazom na
zákon o odmeňovaní zamestnancov. Od výzvy k nástupu do zamestnania pracovala u odporcu ďalších
13 mesiacov. Nie je možné predpokladať, že by nemala žiadny príjem. Nie je potrebné rozoberať príčiny,

prečo bolo rozhodnuté o neplatnosti výpovede, dôvody nie sú podstatné. Čo sa týka obligatórneho
nároku na náhradu mzdy, 9 mesiacov, zákon nehovorí o tom, ktorých 9 mesiacov to má byť.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nastúpila do zamestnania v roku 2003 po skončení materskej
dovolenky a rodičovskej dovolenky, od tohto obdobia ju odporca ukracoval o mzdové nároky. Znížil

úväzok. Musela podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú. Degradoval ju z funkcie
odbornej asistentky do funkcie asistentky s náplňou lektora. Od roku 2003 do roku 2005 si hľadala miesto
na iných fakultách, na Fakulte Filozofickej, bola spoluautorkou študijného programu integratívne štúdiá
hudby, tento program sa aj realizoval, len ho nevyučovala, pretože jej bola daná výpoveď. Vzhľadom
na špecifickú kvalifikáciu, čo je odbor hudobná veda, si nenašla iné zamestnanie okrem toho, že

bola zamestnaná u manžela. V iných mestách vzdialených od bydliska si miesto nehľadala, pretože
mala maloletú dcéru, v roku 2005 mala dcéra 5 rokov. Po výpovedi v roku 2005 si našla miesto na
Fakulte Stredoeurópskych štúdii, bolo to cez zimný semester školského roka 2005/2006 mala 1 hodinu
týždenne. Keď sa vedenie odporcu dozvedelo, že podala žalobu, tak jej zakázali vyučovať. V lete,
po výpovedi, bol vypísaný konkurz na miesto vedúceho katedry hudby, v ktorom neuspela. Spĺňala

predpoklady na funkciu odborného asistenta, v rokoch 2000 až 2003 bola na materskej dovolenke, v
roku 2008 odovzdala doktorandskú prácu, v roku 2010 ju obhájila a vtedy jej bol udelený titul PhD.
Spĺňala podmienky, že bola v doktorandskom štúdiu a dôležitý je aj počet odpracovaných rokov.
Dodatky, ktoré boli podpisované, boli dočasné, dodatok platil do 31.8.2005. Od 1.9.2005 mala platiť
pôvodná pracovná zmluva, plný úväzok s pracovným zaradením odborný asistent s PhD. Všetko sa

malo vrátiť do pôvodného stavu tak ako to bolo v pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2003, čo sa však nestalo.
Po výpovedi si hľadala miesto na UKF, katedra hudobnej výchovy, ako vyučujúci akordeónu, bolo jej
povedané, že si našli nového vyučujúceho. Dňa 12.9.2005 sa zúčastnila výberového konania na miesto
vedúceho katedry hudby, tu neuspela. Informovala sa na Filozofickej fakulte na voľné miesto na katedre
kulturológie,tuužmalirozpracovanýpracovnýpomersinouzamestnankyňou.Informovalasaudekanky

E., či nemajú pre ňu zamestnanie. Hľadala si miesto aj na piaristickom gymnáziu, v Bratislave na SAV .
Robila projekt pre hlavné mesto Bratislava magistrát, lenže tu nastali nejaké organizačné problémy.
Pred prvou výpoveďou učila teoretické predmety, dejiny hudby, a hru na akordeón, to bolo na katedre
hudby. Potom teoretické predmety neboli, teda nepridelili jej ich na výučbu na ďalší semester. Bolazamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.8.2005 vo firme Humanita Slovakia s.r.o. ako
asistentka na 60 hodín mesačne, od r. 2008 na 8 hodín, príjem bol v r. 2005 - 3.000.-Sk, v r. 2008 -
500.-Sk, v r. 2009 - 16 eur, pretože firme sa prestalo dariť. Informovala sa na ZUŠ, na súkromných

konzervatóriách, na inštitúciách štátnej správy - MsÚ, Krajský školský úrad, VÚC, hľadala si prácu v
oblasti školstva, kultúry, všade sa znižovali stavy. Od 1.8.2012 bola evidovaná na úrade práce, stále
je evidovaná. Prvý polrok poberala podporu v nezamestnanosti 190 eur. Sociálne dávky jej priznané
neboli, pretože manžel by musel zrušiť firmu, on ju zrušiť nechce, pokúša sa ju stále rozbehnúť. Hľadala
si prácu po celé obdobie, čo sa súdila s odporcom, počas celých rokov.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka tvrdí, že bola na škole
diskriminovaná v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 15C/195/2005 bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie, navrhovateľka nepreukázala svoju diskrimináciu, jej vyjadrenia v tomto smere sú
opakujúce sa, účelové, čo sa týka spĺňania podmienok odborného asistenta, navrhovateľka v roku 2010
získala vysokoškolské vzdelanie III. stupňa t.j. titul PhD. Pracovnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu

neurčitú, dodatky boli uzatvorené na dobu určitú. Návrh navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa
týka výpočtu náhrady mzdy uvádzaný v návrhu, tento nespochybňoval, výpočet nie je sporný. Návrh
navrhovateľky navrhol zamietnuť z 3 dôvodov: V konaní 15C/195/2005 sa navrhovateľka domáhala
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a trvala, aby bola ďalej zamestnávaná, rozhodnuté bolo
tak, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

uvádzané v časopise ZSP č. 1/2010 pod č. 5, kde je uvádzané, že ak sa zamestnanec domáha
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a na tom, že trvá aby bol ďalej zamestnávaný, treba
predpokladať, že sa domáha aj nároku na náhradu mzdy. Sú tu citované rozhodnutia R 10/69 a R 33/96.
Poukazoval na § 152 ods.1 a § 159 ods. 3 OSP a uviedol, že sa tu jedná o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, pretože navrhovateľka mala postupovať podľa § 166 ods. 1, čo nespravila. Druhý

dôvod na zamietnutie návrhu je ten, že podľa § 79 ods. 2 ZP platného v čase neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, má navrhovateľka nárok na náhradu mzdy za čas 9 mesiacov a za čas presahujúci
9 mesiacov sa môže nárok na náhradu mzdy znížiť alebo vôbec nepriznať. Navrhovateľka si uplatňuje
náhradu mzdy za obdobie od 06.09.2005 do 04.07.2011, kedy na výzvu zamestnávateľa nastúpila
navrhovateľka do práce. Čas po 06.06.2006 je čas presahujúci 9 mesiacov, navrhol náhradu mzdy

za toto obdobie nepriznať navrhovateľke vôbec a to z dôvodov, ktoré sú uvádzané v odpore, pretože
práve z dôvodov na strane navrhovateľky dochádzalo k predlžovaniu konania 15C/195/2005, kedy
navrhovateľka navrhovala vykonávanie dôkazov. Tretím dôvodom na zamietnutie navrhuje je vznesená
námietka premlčania. Poukazoval na § 132 ZP a na § 129 ZP, ktorý hovorí o splatnosti mzdy, toto
ustanovenie sa použije aj na nárok na náhradu mzdy, premlčuje sa po každom jednom mesiaci. Návrh

bol súdu doručený 31.08.2011, 3 roky spätne sú 31.08.2008, 15.08. bola splatná náhrada mzda za
mesiac júl, teda do júla 2008 je návrh na náhradu mzdy premlčaný. Navrhovateľka v r. 2003 podpísala
dodatok, kedy bolo zmenené jej zaradenie na funkciu asistenta. Tieto dodatky a zmeny sa týkali všetkých
odborných asistentov, ktorí nemali PhD. alebo CSc.. Na navrhovateľku sa vzťahuje § 5 ods. 11 Zák.
č. 553/2003. Na dobu určitú boli menené len zmeny pracovného úväzku. Čo sa týka náhrady mzdy

navrhol, aby navrhovateľke nebola priznaná vôbec z dôvodov, že navrhovateľka si mohla nájsť iné
zamestnanie, nehľadala si prácu. Učenie na vysokej škole nie je jediným možným zamestnaním pre
navrhovateľku. Vzniesol námietku premlčania k rozšírenému návrhu na náhrady mzdy. Zmenený návrh,
rozšírená časť na náhradu mzdy bola uplatnená dňom 19.5.2014, náhrada mzdy za obdobie do apríla
2011 je premlčaná. Aj v tejto časti trval na znížení mzdy. Navrhovateľke nič nebránilo podať návrh na

náhradu mzdy. Už pri podaní návrhu o určenie neplatnosti výpovede. Je to na jej škodu. Sama nesie
zodpovednosť za to, že jej nárok sa postupne premlčoval. Dňa 6.2.2014 doručila súdu podanie, ktoré
nepovažuje za rozšírenie návrhu. Bol to návrh na uzavretie zmieru. K rozšíreniu návrhu došlo až na
pojednávaní dňa 19.5.2014. Premlčacia doba sú 3 roky, spätne od 19.5.2011. Mzda za mesiac apríl
2011 bola splatná 15.5.2011 a preto mzda do apríla 2011 je premlčaná, týka sa to rozšíreného návrhu.

Ak by mal súd za to, že návrh bol rozšírený podaním 6.2.2014, 3 roky spätne sú od 6.2.2011, mzda za
mesiac december 2010 bola splatná do 15.1.2011, a teda mzda do decembra 2010 je premlčaná, týka
sa to rozšíreného návrhu. Znalecké dokazovanie vo veci nie je potrebné, pretože výpočet náhrady mzdy
vyplýva z právnych predpisov, rozhodujúci je pravdepodobný zárobok navrhovateľky. To, že odporca
nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať, vyplýva z výpovede svedkyne, ako aj z konania,

ktoré prebieha na tunajšom súde, jedná sa o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou
navrhovateľku v roku 2012. Výpoveď navrhovateľky bola neplatná len z toho dôvodu, že slovenský
zákonodarca neimplementoval smernicu do slovenského právneho poriadku. Navrhovateľka už v tom
čase bola nadbytočná a inak by dostala výpoveď pre nadbytočnosť. Jej pravdepodobný zárobok bybol nula najneskôr od augusta 2006. S poukazom na § 79 ods. 2 Zákonníka práce nežiada náhradu
mzdy navrhovateľky znížiť, žiada je nepriznať, až následne eventuálne znížiť. Nie je spravodlivé od
odporcu požadovať, aby platil náhradu mzdy navrhovateľky za obdobie presahujúce 9 mesiacov. V

súčasnosti je v § 79 ods. 2 ZP obsiahnuté, že náhrada mzdy nesmie presahovať obdobie 36 mesiacov.
Sám zákonodarca ustanovil, že obdobie 36 mesiacov je dostatočne dlhá doba, po ktorú možno náhradu
mzdy priznať. Navyše navrhovateľka bola zamestnaná, nehľadala si prácu. Poukazoval na prechodné
ustanovenia § 250i ZP a na znenie § 79 ods. 2 ZP, podľa ods. 1 sa vzťahy vzniknuté pred 1.1.2013
spravujú podľa novšieho zákona. Odsek 4 hovorí o výpovedi danej zamestnávateľom a ohľadne dohody

o ukončení pracovného pomeru a nároky sa spravujú právnym predpisom účinným do 31.12.2012.
Toto ustanovenie nehovorí o nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo
okamžitým skončením. Hmotnoprávne nároky sa spravujú predpismi platnými v čase, kedy nárok
vznikol, ale § 79 ods. 2 ZP nie je hmotnoprávnym ustanovením, je to procesnoprávne ustanovenie.
Obdobie 36 mesiacov je maximálna doba, za ktorú možno náhradu mzdy priznať. To, že navrhovateľka
nechala premlčať prvých 35 mesiacov, nemôže ísť na ťarchu odporcu, keby si svoj nárok uplatnila včas,

mohol jej byť priznaný. Nie je možné uvažovať tak, že vzhľadom k tomu, že prvých 35 mesiacov je
premlčaných, prizná sa jej aspoň náhrada mzdy za ďalšie mesiace.

Svedkyňa P. Y. na pojednávaní uviedla, že je dekanom PF UKF v Nitre. Vie sa vyjadriť aké možnosti
uplatnenia má absolvent hudobnej vedy, aj absolvent tretieho stupňa VŠ vzdelania. Vie sa vyjadriť kde

sa uplatnili absolventi, ktorých bolo od r. 2008 - 34, jednalo sa o absolventov doktorandského štúdia.
Ani jeden z nich nie je nezamestnaný. V rámci nitrianskeho kraja sú tri konzervatória - Nitra, Topoľčany,
Trnava. V Nitre je 5 ZUŠ, v regióne možno 10-15. Hudobnú činnosť vytvára Nitrianska Galéria, Krajské
osvetové stredisko na Chrenovej. Odbor kultúry je aj na úrade NSK, na MsÚ. V Bratislave je oveľa
viac možností. Jeden absolvent si našiel miesto na PF Komárno, ďalší na PF Žilinskej univerzity.

Osobne s navrhovateľkou neriešila žiadne záležitosti ohľadne jej zamestnania. Riešilo to personálno -
právne oddelenie, boli jej ponúkané nejaké miesta. Hovorí o absolventoch PF. Konkurz sa vypisuje
vždy na odbor, v ktorom sa bude vyučovať, v ktorom bude pôsobiť, nie na typ ukončeného vzdelania.
Navrhovateľke nebolo umožnené vyučovať v študijnom programe, ktorý prevzala PF, pretože odbor
integratívne štúdiá hudby bol v útlme, nebol oň záujem. Vedeli , že do budúcnosti nebudú mať garanta,

čo môže byť len docent alebo profesor. Predmety, ktoré sa vyučovali v rámci tohto programu si vedeli
zabezpečiť aj vlastnými zdrojmi. Hovorila o 34 absolventoch PF, odbor didaktika hudby, tretí stupeň VŠ
vzdelania, čo je príbuzný odbor k odboru hudobná veda.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne a oboznámením sa s

obsahom spisu a to návrhom, rozsudkom OS Nitra sp. zn. 15C/195/2005, platobným rozkazom,
odporom, vyjadreniami navrhovateľky, uznesením NS SR 1Cdo/180/2009, kolektívnou zmluvou,
dodatkami ku kolektívnej zmluve, vyjadrením spoločnosti Humanita Slovakia s.r.o., pracovnou zmluvou,
dohodami o zmene pracovnej zmluvy, oznámením o plate, prílohou č. 3 k nariadeniu vlády 578/2009,
rozhodnutím o udelení hodnosti PhD., výpoveďou, pokusom o zmier, hodnotiacou správou, žiadosťou

o dotáciu, žiadosťou o umožnenie výučby predmetu hra na akordeón, odpoveďou, protokolom
Inšpektorátu práce, mzdovým listom, výzvou na nástup do zamestnania, žiadosťou o vytvorenie
pracovných podmienok, žiadosťou navrhovateľky o vyplatenie náhrady mzdy, zápisom z pohovoru zo
dňa 7.11.2011, vyjadrením k zápisu z pohovoru, odpoveďou na list zo dňa 16.11.2011, rozhodnutím o
nadbytočnosti zamestnanca zo dňa 18.1.2012, ponukou na pracovné a funkčné miesta, stanoviskom k

ponuke a vyjadrením, zápisnicou zo stretnutia zo dňa 23.3.2012, žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia
o nadbytočnosti zamestnanca, disciplínami teoretickej vedy, zápisnicou z rokovania zo dňa 6.2.2012,
štruktúrou katedry, žiadosťou o prijatie, žiadosťou navrhovateľky o sprístupnenie materiálu, rozhodnutím
o pridelení hodnosti PhD., vyjadrením k výpovedi z pracovného pomeru, mzdovým listom, žiadosťou
o určenie zaradenia do príslušnej platovej triedy, tabuľkou, výzvou na zaplatenie mzdy, oznámením

vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, zaradením zamestnancov do platových tried, vyjadrením
navrhovateľky s prílohami, nesúhlasom odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka, uznesením,
rozhodnutím CPP, uznesením o nepripustení navrhovateľa v 2. rade do konania, návrhom na uzavretie
zmieru, potvrdením o príjme navrhovateľky, údajmi pre zápočet, správou z ÚP, možnosťami uplatnenia
absolventa hudobnej vedy, potvrdením z ÚP s prílohami, správami z internetovej stránky - profesia.sk,

doplnením dokazovania, čiastočným späťvzatím návrhu spolu s prílohami, spisom OS Nitra 15 C
195/2005 a zistil tento skutkový a právny stav:Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 15C/195/2005 - 1137 zo dňa 11.2.2011, právoplatného dňa
28.6.2011 bolo rozhodnuté, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 49 ods.
6 Zákonníka práce dané navrhovateľke odporcom vo výpovednom prejave zo dňa 18.7.2005 evidenčné

číslo R 161/2005 je neplatné.

Navrhovateľka oznámila odporcovi písomne listom zo dňa 1.9.2005, že trvá na tom, aby ju odporca ďalej
zamestnával. Uviedla, že od 1.9.2005 trvá na platnosti pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 5.6.1986 a
žiadala o pridelenie pracovných úloh a vytvorenie primeraných pracovných podmienok.

List bol odporcovi doručený dňa 2.9.2005, osobne prevzal zamestnanec odporcu.

Odporca vyzval navrhovateľku na nástup do zamestnania listom zo dňa 1.7.2011, v liste bolo uvádzané,
aby sa navrhovateľka dostavila na Dekanát Pedagogickej fakulty UKF za účelom doriešenia jej ďalšieho
pôsobenia na UKF v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp.zn. 15C/195/2005 ako aj jej

požiadavky o ďalšie zamestnávanie.

Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od 6.9.2005 do 4.7.2011 vo výške
10.473, 69 eura.

Vpriebehukonanianavrhovateľkaupravilavýpočetnáhradymzdy,ajobdobiezaktorépožadujenáhradu
mzdy a to nasledovne: za obdobie od 2.9.2005 do 30.6.2011 si uplatnila nárok na náhradu mzdy vo
výške 56.541,49 eura. Svoje podanie označila ako návrh na uzavretie zmieru a doručený súdu bol
dňa 6.2.2014.

Na pojednávaní dňa 19.5.2014 navrhovateľka podala návrh na pripustenie zmeny petitu návrhu a súd
pripustil zmenu petitu návrhu, na základe ktorého sa navrhovateľka domáha nároku na náhradu mzdy
za obdobie od 2.9.2005 do 30.6.2011 vo výške 56.541,49 eura.

V priebehu konania navrhovateľka zobrala svoj návrh v časti uplatnenej náhrady mzdy za obdobie od

2.9.2005 do 31.7.2008 vo výške 24.630,56 eura späť.

Predmetom konania tak zostal nárok navrhovateľky na náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2008 do
30.6.2011 vo výške 31.910,93 eura.

Odporca vzniesol námietku premlčania.

V kolektívnej zmluve zo dňa 2.1.2008 v článku 6 ods. 2 bola dojednaná splatnosť mzdy 15 - dňom
po ukončení predchádzajúceho mesiaca. Spolu s kolektívnou zmluvou bolo predložených 12 dodatkov,
ktoré boli uzatvárané ku Kolektívnej zmluve.

Pracovný pomer navrhovateľky s odporcom bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 5.6.1986, pracovná
zmluva bola menená Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.1999, 1.9.2004, 1.10.2004.

Z oznámenia o plate zo dňa 12.9.2011 vyplýva, že funkčný plat navrhovateľky bol mesačne 793,50 eura

s účinnosťou od 12.9.2011, platová trieda 10, platový stupeň 10, za úväzok 37,50 hod. týždenne.

Navrhovateľke bol udelený titul PhD. rozhodnutím zo dňa 22.4.2010.

Navrhovateľke bola daná druhá výpoveď z pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2012 podľa §

63 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodov nadbytočnosti. Výpovedi predchádzali pohovory s navrhovateľkou o
jej nadbytočnosti, rozhodnutie rektora UKF v Nitre o nadbytočnosti zamestnanca, ponuková povinnosť,
vyjadrenia navrhovateľky, čo však nie je predmetom tohto konania.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že po celý čas, čo jej nebola odporcom prideľovaná práca,

si hľadala zamestnanie.

Keďže v priebehu konania navrhovateľka upravila svoj návrh a predmetom konania zostal jej nárok na
náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2008 do 30.6.2011, podstatné bolo preukázať aj listinnými dôkazmi jejtvrdenia o hľadaní si vhodnej práce predovšetkým za uvedené obdobie, dôkazy preukazujúce hľadanie
si práce v inom období ako v tom, za ktoré žiada náhradu mzdy, sú v tomto konaní pre rozhodnutie
vo veci bezpredmetné.

V období od 11.8.2005 bola navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti Co. MKI Humanita Slovakia, s.r.o.
ako asistent manažéra pre reklamu, pracovný úväzok bol dojednaný na dobu neurčitú, na 4 hodiny
denne, 15 dní v mesiaci so základnou mzdou za 60 hodín mesačne/ 50.-Sk na hodinu. = 3.000.-
Sk. Pracovná zmluva bola menená Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2008, znížený

bol rozsah práce a 8 hodín a mzda na 500.-Sk a pracovný pomer bol zmenený na dobu určitú do
30.6.2009, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú, mzda
bola upravená na 16 eur na mesiac. Zamestnaná tu bola do 30.6.2011.

Zo správy z ÚPSVR Nitra súd zistil, že na úrade práce boli nahlásené voľné pracovné miesta od 1.9.2009
- učiteľ hry na gitare ZUŠ Nitra, 15.4.2010 učiteľ AJ , hudobnej výchovy, výtvarnej výchovy ZŠ Lužianky

pre absolventa pedagogickej fakulty - hudobné vedy, pre absolventa odboru Hudobná veda na UK v
Bratislave, FF a v špecializovanom odbore pre katedru hudby, absolvované na Ústave hudobnej vedy
SAV v Bratislave neboli nahlásené voľné pracovné miesta.

Z vyjadrenia dekana PF UKF v Nitre vyplýva, že absolvent hudobnej vedy sa môže uplatniť ako pedagóg

hudobno - teoretických predmetov na konzervatóriách, stredných umeleckých a pedagogických školách,
na základných umeleckých školách, na vysokých školách, ako odborný pracovník v regionálnych
inštitúciách v oblasti štátnej správy a samosprávy, ako hudobný redaktor a publicista v printových
a elektronických médiách v oblasti hudobnej kultúry, v odborných hudobných časopisoch, rozhlase
a televízii, ako odborný pracovník v knižniciach, archívoch, múzeách a galériách, v umeleckých

vydavateľstvách a agentúrach, na Ministerstve kultúry, ako vedecký pracovník v SAV, v umeleckých
inštitúciách, ako dramaturg a odborný pracovník v RTVS.

Navrhovateľka bola evidovaná na úrade práce od 1.8.2012, jej evidencia trvá. Predložila potvrdenia o
hľadaní si zamestnania z októbra 2012,novembra 2012, decembra 2012, februára 2013, augusta 2013,

septembra 2013, novembra 2013, januára 2014, v apríli 2013, 2014 sa zúčastnila veľtrhu práce - Job
Expo 2013. V máji 2013 žiadala o zaradenie do výberového konania na Ministerstve školstva, vedy,
výskumu a športu SR - hlavný štátny radca vedúci štátny zamestnanec, riaditeľ odboru.

Navrhovateľka mala zriadené užívateľské konto na internetovej stránke Profesia.sk, ktorého súčasťou

bol profesijný životopis a prostredníctvom ktorého jej mali byť zasielané voľné pracovné miesta.
Predložila správy zo dňa 28.5.2011, 23.6.2011.

Podľa § 79 ods. 1 ZP účinného v čase ukončenia pracovného pomeru, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo

v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do

času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas

presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať;
súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u
iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do
práce nezapojil.

Podľa § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až
110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 252i ods.1 ZP, týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l.

januárom 2013.

Podľa§252iods.4ZP,výpoveďdanázamestnávateľomzamestnancovipred1.januárom2013anároky,
ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012. Dohoda o skončení
pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2012.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer
trvá aj naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy v prípade, že mu neprideľuje
prácu podľa pracovnej zmluvy. Základným predpokladom uplatnenia nároku z neplatného skončenia

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Súčasne je potrebné neplatnosť skončenia pracovného
pomeru uplatniť na súde. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné skončenie
pracovného pomeru a nemôže vzniknúť skôr, než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho ďalej zamestnával ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 180/2009). Obsahové

ani formálne náležitosti oznámenia Zákonník práce neupravuje. Z obsahu oznámenia by však malo
vyplývať, že zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnanca vyzvať k tomu, aby nastúpil do práce a prideľovať mu prácu podľa pôvodnej
pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o zmene pracovných
podmienok. Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, je povinný poskytnúť zamestnancovi

náhradu mzdy. Začiatok poskytovania náhrady mzdy je naviazaný na oznámenie zamestnanca.
Oznámenie môže zamestnanec urobiť najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Právo na náhradu mzdy možno prvýkrát uplatniť, keď sa tá stane
splatnou, t. j. keď nastane čas jej plnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným
právom, teda stáva sa nárokom, od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota na

uplatnenie tohto nároku. Náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie
(pokiaľ nie je dohodnuté inak), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa
poskytuje.Čosatýkavýškynáhradymzdy,právnaúpravaúčinnádo31.12.2012stanovila,žeakcelkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov. Novela ZP, účinná od 1. 1. 2013, oblasť náhrady

mzdy zmenila, pretože podľa tejto novely, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

V predmetnej veci existoval medzi navrhovateľkou a odporcom pracovno - právny vzťah založený
pracovnou zmluvou zo dňa 5.6.1986. Odporca ako zamestnávateľ neplatne skončil s navrhovateľkou
ako zamestnankyňou pracovný pomer a to výpoveďou zo dňa 18.7.2005, o čom právoplatne rozhodolsúd rozsudkom č.k. 15C/195/2005-1137 zo dňa 11.2.2011. Navrhovateľka oznámila odporcovi listom
zo dňa 1.9.2005, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca vyzval navrhovateľku k nástupu do
zamestnania listom zo dňa 1.7.2011. V zmysle v tom čase platného ustanovenia § 79 ods. 2 ZP by

navrhovateľka mala nárok na náhradu mzdy za 9 mesiacov, t.j. do 1.6.2006. Odporca ako zamestnávateľ
počas konania podal žiadosť o nepriznanie, prípadne zníženie náhrady mzdy podľa ust. §
79 ods. 2 ZP, čo je z procesného hľadiska obrana proti návrhu, ktorým sa zamestnanec domáha
zaplatenia náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP. Požiadavka zamestnávateľa, aby zamestnancovi nebola
náhrada mzdy vôbec priznaná, v sebe zahŕňa tiež žiadosť o primerané zníženie náhrady mzdy. K

zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy podľa tohto ustanovenia môže súd pristúpiť, len ak
po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol
zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade
rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy,
keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu. Pri rozhodovaní o tom, či na
žiadosť zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu

9 mesiacov, súd prihliadne najmä k tomu, či bol zamestnanec medzi tým zamestnaný, akú prácu tam
vykonával a akého zárobku dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil, ako i na aktivitu
zamestnávateľa o znovu zapojenie sa zamestnanca do pracovného procesu. Z doslovného znenia
právneho textu ustanovenia § 79 ods. 2 ZP, ako i jeho gramatického výkladu však vyplýva, že až
náhrada mzdy, ktorá presahuje 9 mesiacov, môže byť na žiadosť zamestnávateľa primerane znížená

alebo vôbec nepriznaná. Navrhovateľka si v konaní pôvodne uplatňovala nárok na náhradu mzdy za
obdobie od 6.9.2005 do 4.7.2011, potom zobrala svoj návrh v časti náhrady mzdy za obdobie od
2.9.2005 do 31.7.2008 späť a uplatňuje si náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2008 do 30.6.2011, teda
uplatňuje si nárok na náhradu mzdy za obdobie, ktoré presahuje obdobie 9 mesiacov a preto sa súd
zaoberal vzhľadom na obranu odporcu tým, či navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie presahujúce 9

mesiacov prizná, neprizná vôbec, alebo zníži.

Navrhovateľka v priebehu konania súdu listom zo dňa 30.5.2014 oznámila, že návrh v časti uplatnenej
náhrady mzdy za obdobie od 2.9.2005 do 31.7.2008 vo výške 24.630,56 eura berie späť. S poukazom
na čiastočné späťvzatie návrhu ako aj súhlas odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu na pojednávaní

dňa 11.6.2014, súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 96 O.s.p. a konanie v časti
o zaplatenie 24.630,56 eura zastavil.

Vo zvyšnej časti nároku navrhovateľky na náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2008 do 30.6.2011 vo výške
31.910,93 eura súd návrh zamietol, pretože dospel k záveru, že navrhovateľke nie je možné priznať

náhradu mzdy za obdobie presahujúce 9 mesiacov vôbec a to z nasledovných dôvodov.

Odporcaargumentovaltým,žesajednáoprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci,pretoženavrhovateľka
mala podať návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, čo neurobila, keďže o jej nároku na náhradu mzdy nebolo v tom konaní rozhodnuté

a súd mal predpokladať fikciu existencie nároku na priznanie náhrady mzdy, pretože navrhovateľka sa
domáhalaurčenianeplatnostiskončeniapracovnéhopomeru,chcelazostaťuzamestnávateľaajnaďalej
zamestnaná a potom treba predpokladať, že si uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy. Súd sa s takouto
argumentáciou odporcu nestotožnil, pretože mal za to, že navrhovateľka by tak prišla o možnosť uplatniť
si svoj nárok na náhradu mzdy v samostatnom konaní, nestotožnil sa tvrdením odporcu, že o nároku

navrhovateľky na náhradu mzdy už bolo súdom právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp.zn.
15C/195/2005 a teda že sa jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože o nároku na náhradu
mzdy súd vôbec nekonal a nerozhodoval.

Súd sa však v konaní musel zaoberať otázkou premlčania nároku navrhovateľky na náhradu mzdy,

keďže odporca vzniesol námietku premlčania a súd sa stotožnil s jeho názorom, že nárok navrhovateľky
je premlčaný. Pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov platí podľa Občianskeho zákonníka všeobecná
trojročná premlčacia lehota. Súd len poznamenáva, že aj v časti nároku na náhradu mzdy za
obdobie od 2.9.2005 do 31.7.2008, v ktorej zobrala navrhovateľka návrh späť, bol jej nárok premlčaný.
Navrhovateľka doručila súdu dňa 6.2.2014 výpočet výšky nároku na náhradu mzdy a návrh na

uzavretie zmieru, na pojednávaní dňa 19.5.2014 navrhovateľka podala návrh na pripustenie zmeny
petitu návrhu, ktorým žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 56.541,49 eura. Premlčacia doba je
trojročná, tri roky spätne sú 19.5.2011, mzda za mesiac apríl 2011 bola splatná dňom 15.5.2011,
pretože v kolektívnej zmluve bol výplatný termín dohodnutý ako 15 - deň v mesiaci nasledujúcom poukončení predchádzajúceho mesiaca. To znamená, že nárok na náhradu mzdy za obdobie do apríla
2011 je premlčaný. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru začala navrhovateľke plynúť dňom 19.7.2005, teda dňom nasledujúcim po dni, keď

s ňou bol ukončený pracovný pomer výpoveďou a márne uplynula dňom 19.7.2008. Návrh na zaplatenie
náhrady mzdy bol súdu doručený dňa 31.8.2011, odporca vzniesol námietku premlčania a vzhľadom na
premlčanie nároku bolo bez významu zaoberať sa výpočtom náhrady mzdy. Jednotlivé náhrady mzdy
za daný mesiac sa premlčujú podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru teda začína plynúť od splatnosti

každej jednotlivej náhrady mzdy za daný mesiac, za ktorý sa požaduje (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1 Cdo 180/2009).S možnosťou uplatnenia práva na náhradu mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru, ktorá nastáva jeho splatnosťou, nijako nesúvisí skutočnosť, že sa v tom čase
prípadne ešte nerozhodlo o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorej podanie
v lehote vyplývajúcej z § 77 ZP je inak nevyhnutné na riešenie otázky neplatnosti rozväzovacieho
úkonu ako hmotnoprávneho predpokladu pre vznik tohto práva. Ako vyplýva z kolektívnej zmluvy mzda

navrhovateľky bola splatná 15 -dňom nasledujúcim po ukončení predchádzajúceho mesiaca. V zmysle
§ 262 ods. 1 ZP právo na náhradu mzdy možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou,
t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom,
teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle § 263
ods. 1 ZP na uplatnenie tohto nároku. Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac

podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady
mzdy za ten - ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj vznesenú námietku premlčania, nárok navrhovateľky
za obdobie do apríla 2011 súd považoval za premlčaný a súd sa musel vysporiadať s jej zvyšným

nárokom na náhradu mzdy za obdobie od mája 2011 do 30.6.2011. Navrhovateľka uvádzala, že po
celú dobu si hľadala prácu, v období mesiacov máj, jún 2011 bola zamestnaná v spoločnosti Co.MKI
Humanita Slovakia, s.r.o. ako asistentka manažéra pre reklamu s príjmom 16 eur na mesiac. Evidovaná
ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny bola v období od 1.8.2012,
čo nie je predmetom tohto konania, evidencia na úrade práce týka sa obdobia, za ktoré nepožaduje

náhradu mzdy, za mesiace máj, jún 2011 navrhovateľka nepreukázala žiadnymi listinnými dôkazmi, že
z jej strany bola vyvíjaná aktivita zamestnať sa. Je pravdou, že navrhovateľka si individuálne hľadala
zamestnanie, čo preukázala listinnými dokladmi, ktoré však nie sú z inkriminovaného obdobia, hľadania
si zamestnania preukázala listinnými dôkazmi v období od októbra 2012, k hľadaniu si vhodnej práce
sa vyjadrila len ústne na pojednávaní, nevedela preukázať svoje tvrdenia uvádzané na pojednávaní ani

jedným listinným dôkazom z obdobie, za ktoré sa domáha náhrady mzdy. Navrhovateľka uvádzala, že
si nevedela nájsť vhodnú prácu, to však nekorešponduje s výpoveďou svedkyne, ktorá sa vyjadrila, že
ani jeden ich absolvent nie je nezamestnaný.

Ďalším argumentom na zamietnutie nároku navrhovateľky na náhradu mzdy bola tá skutočnosť, že aj

keď § 79 ods. 2 ZP v čase ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou neobsahoval obmedzenie,
že náhradu mzdy možno priznať maximálne na obdobie 36 mesiacov, pričom súd sa nestotožnil s
názorom odporcu, že citované ustanovenie § 79 ods. 2 ZP sa vzťahuje spätne aj na predmetné súdne
konanie, súd je toho názoru, že nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať vyplatenie náhrady
mzdy za obdobie dlhšie ako 36 mesiacov. Sám zákonodarca zavedením tejto zákonnej úpravy mal za

to, že doba 36 mesiacov je postačujúca na priznanie nároku na náhradu mzdy. Nie je vinou odporcu,
že navrhovateľka nepodala svoj návrh na náhradu mzdy včas a že jej nárok je premlčaný, za to
nenesie zodpovednosť odporca, ak by si svoj nárok uplatnila včas, mohol jej byť nárok na náhradu
mzdy priznaný, ak by preukázala, že si hľadala iné vhodné zamestnanie. S poukazom na článok 2
základných zásad Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu. "Dobré mravy" obsahujú v sebe prvky slušnosti, rovnoprávnosti,
ohľaduplnosti, etiky, neznižovania dôstojnosti, vzájomného rešpektovania, plnenie zákonom daných
povinností. Kritériom "dobrých mravov" sú všeobecne uznávané morálne hľadiská. Súd mal za to, že
priznanie nároku na náhradu mzdy navrhovateľke za dlhšie obdobie ako je obdobie 36 mesiacov by

bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru
je zamestnanec chránený a zamestnávateľ by mal znášať dôsledky svojho protiprávneho konania, to
však neznamená, že ochrana by mala byť poskytnutá zamestnancovi bez obmedzenia, naopak mali byexistovať určité limity, čo uznal aj sám zákonodarca, keď novelou Zákonníka práce ustanovil maximálnu
náhradu mzdy na 36 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.