Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/400/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202281
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511202281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Š. D. W.
I. Á. J. , trvale bytom I., S. Č.. X, t.č. bytom D. Č.. XXX, proti odporkyni: I.. S. D. W. I. Á. J. F. K. Á. ,
trvale bytom I., S. Č.. X, o rozvod manželstva, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. mája 2013, č.k. 10 C 39/2011-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom, v poradí druhým, zo dňa 27.5.2013, č.k. 10 C
39/2011-148, rozviedol manželstvo účastníkov Š. D., narodeného dňa XX.XX.XXXX, a I.. S. D., rodenej

K., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred A. Ú. Z., zapísané v knihe manželstiev
tohto matričného úradu vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.

V poradí prvým rozsudkom zo dňa 7.12.2011, č.k. 10 C 39/2011-54, súd prvého stupňa manželstvo
účastníkov konania rozviedol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie
odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.12.2012, č.k. 2 Co 412/2012-117,
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutiu
vo veci musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu -
dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania. Súd prvého stupňa svoj

rozsudok neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a svojím postupom odňal účastníkom
možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania výsluchom oboch účastníkov, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, písomným vyjadrením U. D., písomnosťami odporkyne adresovanými
rôznymorgánom,malpreukázané,žeúčastníciuzavrelimanželstvovrokuXXXXasiporočnejznámosti,
u oboch ide o manželstvo prvé, z ich manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už plnoleté. Manželia nežijú
v spoločnej domácnosti od januára 2008, spolu nehospodária, navrhovateľ býva v F. D., odporkyňa
v I.. Navrhovateľ má dlhoročný vzťah s inou ženou, jeho city k odporkyni úplne vychladli, nevidel dôvod

a ani možnosť manželské spolužitie s odporkyňou obnoviť. Odporkyňa vo svojich písomných podaniach
nepoprela citové odcudzenie zo strany navrhovateľa, avšak bola názoru, že manželstvu treba dať šancu.
Manželstvo účastníkov nespĺňa žiadnu zo základných funkcií manželstva predpokladaných Zákonom o
rodine,predstavujelenformálnyzväzok,nazachovaníktoréhonemázáujempredovšetkýmnavrhovateľ.Skutkový stav v manželstve účastníkov zostal bezo zmeny aj po zrušení rozsudku v poradí prvého
odvolacím súdom. Manželstvo účastníkov je naďalej nefunkčné, spolužitie nie je obnovené a nedošlo k
zmeneanivichcitovejoblasti.Navrhovateľnaďalejžijespriateľkou,odporkyňapotvrdila,žemáznámosť

s iným mužom, ktorý jej dáva všetko, čo jej nedával navrhovateľ. Odporkyňa vyvíjala snahu všetkými
spôsobmi a dostupnými cestami napraviť vzťahy v manželstve, ale navrhovateľ o to nemal záujem. Súd
nevykonal dokazovanie odporkyňou navrhovaným spôsobom a síce výsluchom postihnutej dcéry W.,
ako nadbytočný, pretože z výpovedí oboch účastníkov mal preukázaný hlboký a trvalý
rozvrat ich manželstva.

Zotrvanie účastníkov v takomto nefunkčnom zväzku nie je prospešné žiadnemu z nich a ani v súlade s
princípmi manželstva zakotvenými v Zákone o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti
od januára 2008, spolu nehospodária, nestretávajú sa, komunikujú spolu iba vo veciach dcéry W.. Každý
z manželov žije svoj život. Nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, a to ani za
pomoci kvalifikovaných odborníkov na úrovni poradní alebo mediácie. Príčinu rozvratu manželstva súd
ustálil v rozdielnych názoroch účastníkov na manželské spolužitie a v ich vzájomnom

citovom odcudzení, prvotne spôsobenom porušením zásady vernosti zo strany navrhovateľa. Rozsudok
odôvodnil ustanovením § 18, § 23 ods. l Zákona o rodine. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov
konania v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že udalosť v rodine a manželstve
sa stala nedorozumeniami, ktorých základom bola nevera manžela, ochladnutie citov k nej, zostal k nej

agresívny. Napriek tomu chcela veci riešiť, dať vzťah na pravú mieru a rodinu, manželstvo zachrániť.
Podľa nej citové odcudzenie nastalo v lete 2009, manžel sa odsťahoval od nej na dedinu, ďalej už
nemal o ňu záujem. V mesiaci jún 2013 sľúbil, že keď dá dcéru na dedinu, zoberie návrh späť a
budú spolu riešiť záležitosti vzťahov i rodiny. Keď dcéru „nanútila, aby tam šla“, manžel jej povedal,
že nič riešiť nebude, návrh nezoberie späť. Keďže sa k nej zachoval necitlivo, chladne, odmietal ju

ako manželku, spôsobil, že v psychicky zlom stave musela nájsť iné city v inom mužovi. Sama tiež
podala návrh na rozvod manželstva, ktorý neskôr zobrala späť, lebo dúfala, že manžel s ňou začne
riešiť vzťah v rodine, v manželstve, milenku pošle preč, ale nestalo sa tak. Nepovažuje manželstvo za
úplne rozvrátené, hoci nežijú intímne spolu, spolu nehospodária. Neodcudzila sa od neho citovo úplne.
Manžel nemá záujem zotrvať v manželstve, jeho chovanie bolo nezodpovedné. Sama chcela a chce

naprávať pokazené vzťahy a dať rodinu dokopy a manželstvo zachovať, ale sama nič nezmôže, manžel
porušil manželský sľub. Vytýkala súdu, že ich manželstvo rozviedol, hoci mohol použiť na rozvrátené
vzťahy manželov odborníkov, manželské poradne, psychológov či mediačné konanie, prikázať obom
manželom toto podstúpiť, aby rodinu, ktorá trvala 34 rokov, zachránil. Nevzal do úvahy ňou predložené
písomné svedectvá a dôkazy, tieto neboli vôbec prečítané. Žiada preto prečítať dôkazové materiály,

posúdiť ich všetky, vziať do úvahy aj to, že aj keď chorá dcéra je už plnoletá, má rada oboch rodičov.
Z celej kauzy má psychické potiaže. Konanie pred okresným súdom má inú vadu, že manžel nevidel
možnosť ako má spolužitie obnoviť, ale keby sa poradil v poradni a inej inštitúcii, dalo by sa to napraviť.
Manželstvo nepovažuje za úplne rozvrátené, dlho čaká na pochopenie od manžela a nápravu vzťahu.
Žije si náhradný život s osobou, ktorá jej veľmi pomáha, aj chorej dcére. Žiada, aby krajský súd

vyslovil, že ich manželstvo nerozvádza, ponúkne im pomocnú roku, a to poradňu, alebo mediátora
alebo psychologickú pomoc obom, aby sa túto dlhú krízu podarilo im preklenúť a opäť obnoviť vzťah a
rodinu, aby nepredstavovala len formálny zväzok, formálne manželstvo, ale aby sa obnovilo manželské
spolužitie. Pripojila fotokópiu pozvánky zo dňa 26.1.2013 pre navrhovateľa na mediačné stretnutie na
deň 19.3.2013 vo veci rodinných vzťahov a rozvodu manželstva na podnet S. D.. Žiada tiež priznať

oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože je nezamestnaná.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť ako vecne správny. Manželstvo s odporkyňou považuje za nefunkčné, odporkyňa
odvolanie podala z vypočítavosti, ktorou komplikuje usporiadanie ich životov, doložené dokumenty
k odvolaniu považuje za neopodstatnené, manželstvo považuje dlhodobo za nefunkčné, pretože od

januára 2008 bývajú oddelene, dospelé deti si žijú svoje samostatné životy, okrem dcéry W., ktorá žije
s matkou.Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa

nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov
nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. októbra 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3
O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a

keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť
nasledovné. Zostalo v konaní nepochybné, že manželstvo účastníkov trvá od roku 1979, že z tohto
vzťahu pochádzajú tri deti, už plnoleté, že od roku 2008 si neplní žiadnu z funkcií manželstva.
V súčasnosti obaja manželia majú iných partnerov. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje

podmienky pre rozvod manželstva, a síce, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Je
v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie

sa, a to z hľadiska účelu manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci,
ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva.
Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom na
rozvod manželstva. V prejednávanej veci po vykonanom, doplnenom, dokazovaní sú splnené všetky
hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, a síce vážnosť narušenia manželských vzťahov,

trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, manželstvo si nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Za týchto okolností ak súd prvého stupňa vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol
vecne správne. Ani v odvolacom konaní nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu

rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu ako potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa. Odporkyňa v odvolaní uvádzala dôvody také, ktoré uvádzala už v
konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa vyporiadal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že
manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, nemožno nikoho nútiť nasilu v ňom zotrvať v prípade, ak
sú splnené zákonné podmienky, o čo ide v prejednávanej veci. Osobitne nebolo potrebné rozhodovať

o žiadosti odporkyne o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže už odporkyňa oslobodenie
od súdnych poplatkov požíva (uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 8.10.2012, č.k. 10 C 39/2011-91,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2013, č.k. 2 Co 413/2012-119).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7
Cdo 56/2011).Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal v súlade s ustanovením § 224
ods.1, § 144 veta prvá O.s.p. Okolnosti prípadu a ani pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o
náhrade trov konania podľa § 144 veta druhá O.s.p.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.