Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 4C/595/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5494899986
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5494899986.47

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/

P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X., A. F. XXX/XX, 2/ J. J., nar. 13.XX.XXXX, bytom D. X., A. F. XXX/
XX, 3/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X., A. F. XXX/XX, 4/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X., M.
XXX/XX, 5/ P. Ptačinová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U. XXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Róbertom
Slamkom, advokátom, Advokátska kancelária Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti odporcom: 1/ T.
H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.X.,H.XXX/XX,2/J.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.X.,H.XXX/XX,obaja
zastúpení H.. Jozefom Polákom, advokátom, Advokátska kancelária Dolný Kubín, Radlinského 1718,
3/ Mesto Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, Hviezdoslavovo nám. 1651, Dolný Kubín, právne zastúpený

advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, 4/ W.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 38, v konaní o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že navrhovatelia v 1/ až 5/ rade m a j ú právo prechodu peši cez cestu
označenú Geometrickým plánom Geodézia a Kartografia Dolný Kubín č. XXXXXXXX-XXX/X-XX zo dňa
29.12.1994 ako diel 1 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 381 m2, diel 2 vytvorený z parcele XXX/
X TTP o výmere 443 m2, diel 3 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 1624 m2, diel 4 vytvorený
z neknihovanej parcele, diel 5 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 279 m2, a diel 6 vytvorený z

parcele XXX/X TTP o výmere 905 m2 (po zidentifikovaní parciel), ktoré parcele sa nachádzajú v obci D.
k. ú. X.. Toto právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti,
a to domu č.s. XX (XXX), ktorý sa nachádza na M. ulici v D. X. - H.. Geometrický plán je súčasťou
rozsudku.
II. Odporcovia 1/ až 4/ rade sú p o v i n n í umožniť navrhovateľom prechod cez uvedený pozemok a
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili prechodu cez uvedený pozemok.

III . O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 28. júla 1994, pôvodní navrhovatelia H. J. a P. J., žiadali, aby súd určil, že
majú právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu cez parcelu XXXX a aby im odporcovia
umožnili prechod cez uvedený pozemok a zdržali sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili prechodu
cez uvedený pozemok.

Žalobu bližšie špecifikovali dňa 09.03.1995 tak, že navrhovatelia majú právo prechodu cez cestu
označenúGPGeodéziaaKartografiaDolnýKubínč.C.-220/3-94zodňa29.12.1994akodiel1vytvorený

z parcele XXX/X TTP o výmere 381m2, diel 2 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 443 m2, diel
3 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 1624 m2, diel 4 vytvorený z neknihovanej parcele, diel 5
vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 279 m2, a diel 6 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 905
m2 (po zidentifikovaní parciel), ktoré parcele sa nachádzajú v obci D. X., k. ú. X.. Toto právo prechoduzodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, a to domu č.s. XX, ktorý sa
nachádzanaM.ulicivD.X.-H..Ďalejžiadali,abyimodporcoviaumožniliprechodcezuvedenýpozemok
a zdržali sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili prechodu cez uvedený pozemok. Ďalej žiadali, aby

súd určil, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní dňom právoplatnosti rozsudku umožniť navrhovateľom opravu
cesty a vystavanie mostu cez potok, ktorý cez predmetnú cestu označenú uvedeným GP preteká.

Okresný súd rozsudkom č.k. 4C/595/94 -54 zo dňa 25.08.1995 rozhodol tak, že určil, že 1/ navrhovatelia
majú právo vecného bremena cez cestu, ktorá je vyznačená na GP č. XXXXXXXX-XXX/X/XX zo dňa

29.12.1994, ktorý pozemok sa nachádza v k.ú. X., 2/ že odporcovia sú povinní umožniť navrhovateľom
prechádzať cez uvedenú cestu v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne a zdržať sa konania,
ktorým by navrhovateľom v práve prechodu cez cestu bránili, 3/ v ostatnej časti (umožniť navrhovateľom
opravucestyavystavaniemostucezpotok,ktorýcezpredmetnúcestuoznačenúuvedenýmGPpreteká)
- súd návrh zamietol.

Na základe odvolania odporcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/4284/95-69
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie, okrem časti 3 - umožniť navrhovateľom opravu
cesty a vystavanie mostu cez potok, ktorý cez predmetnú cestu označenú uvedeným GP preteká, v
ktorej súd návrh zamietol.

Predmetom sporu zostalo určenie, že navrhovatelia majú právo prechodu cez cestu označenú GP
Geodézia a Kartografia Dolný Kubín č. XXXXXXXX-XXX/X-XX zo dňa 29.12.1994 ako diel 1 vytvorený
z parcele XXX/X TTP o výmere 381m2, diel 2 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 443 m2, diel
3 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 1624 m2, diel 4 vytvorený z neknihovanej parcele, diel 5
vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere 279 m2 a diel 6 vytvorený z parcele XXX/X TTP o výmere

905 m2 (po zidentifikovaní parciel), ktoré parcele sa nachádzajú v obci D., k. ú. X. a aby im odporcovia
umožnili prechod cez uvedený pozemok a zdržali sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili prechodu
cez uvedený pozemok.
Uznesením zo dňa 18.01.2001 súd pripustil do konania na strane odporcu 3/ Mesto Dolný Kubín, a to
z dôvodu, že je vlastníkom dielu 3 a 4, vytvorených z KN parcele č. XXX/X a neknihovanej parcele, cez

ktorú má právo prechodu existovať.

Súd rozsudkom zo dňa 04.04.2001 žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením
13Co/1774/01-166 zo dňa 29.01.2002 rozsudok zrušil a vrátil na opätovné konanie.

V priebehu konania, dňa XX.XX.XXXX, zomrel pôvodný navrhovateľ v 1/ rade a na jeho miesto do
konania vstúpili navrhovatelia 2/ - 5/.

Na základe rozhodnutí krajských súdov, okresný súd následne doplnil dokazovanie vo veci, a to
opätovným výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spismi Okresného súdu Dolný Kubín

3C 165/61, 3C 241/69, D 788/78, 5D 353/2003 a bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne N 53/74,
NZ 64/74, s listinou č. V XXX/XX, kópiou katastrálnej mapy, identifikáciou LV č. XXXX, XXXX, XXXX,
vyžiadal si správu z Katastrálneho úradu v Žiline - Správa katastra Dolný Kubín, vykonal ohliadku na
mieste samom, opätovne vypočul navrhovaných svedkov a zistil nasledovný stav:

navrhovatelia v písomných podaniach aj ústnych prejavoch zhodne tvrdili, že dňa 30.06.1975 získali na
základe odovzdania darom od otca navrhovateľky 1/ - H. G., okrem iného aj dom č.p. XX na M. ul. v
D. X. - H., spolu s pozemkom, humnom, maštaľou, sypárňou a všetkými právami a zaviazanosťami,
so zákonným príslušenstvom a súčasťami, ktoré k týmto nehnuteľnostiam patrili. Od tejto doby sú
navrhovateliavdobrejviere,žemedzipráva,ktorévtedyknehnuteľnostipatrili,patriloajvlastníckeprávo

prechodu, zodpovedajúce vecnému bremenu, označené v súdnom náčrtku, ktorý sa nachádza v spise
okresného súdu sp. zn 3C 241/69. Na základe tohto rozhodnutia získal právo výkonu vlastníckeho práva
prechodu, zodpovedajúce vecnému bremenu H. G.. Roku 1992 chceli navrhovatelia dom, uvedený v
darovacej zmluve, zrekonštruovať a užívať ako chalupu. Odporcovia im začali sťažovať tieto práce, keď
neuznávali právo prechodu.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť, nakoľko navrhovatelia nemôžu mať naliehavý právny záujem
na opätovnom určení práva, ktoré bolo H. G. priznané rozsudkom súdu, tak ako to uviedol krajský súd,mohli by sa domáhať len plnenia z tohto práva prechodu. Namietli premlčanosť práva, ktoré sa od roku
1974 nevyužívalo.

Odporca v 3/ rade žiadal voči nemu žalobu zamietnuť, nakoľko on neobmedzuje a ani nevyvíja činnosť,
ktorá by akýmkoľvek spôsobom bránila navrhovateľom vo výkone práva.

Zo spisu 3C 165/61 súd zistil, že dňa 06.11.1961 podala žalobníčka M. R. a žalobníčka J. H. proti
žalovaným H. G., st. a H. G., ml. žalobu o rušenie držby a vlastníctva, o ktorej súd rozhodol súdnym

zmierom tak, že účastníci konania sa dohodli na úprave priechodu označenom na súdnom náčrtku
písmenamia,b,c,dtak,abymaliprístupvozomdodvorastaréhomlynažalobníčkyažalovanímalicestu
do svojho dvora. Z obsahu súdneho zmieru zo dňa 30.05.1962 nebolo však možné zistiť, ktorej parcele
sa predmetný zmier dotýka a ani ktorú zo žalobníčok 1/ a 2/ tento zmier zaväzuje. Súdny náčrtok pritom
nebol ani súčasťou uzatvoreného zmieru. V spise sa nachádza len bližšie neoznačený náčrt sudcu. Zo
spisu 3C 241/69 súd zistil, že dňa 12. júna 1969 podal H. G., ml. (podľa spisu nar. dňa XX.XX.XXXX)

žalobu proti T. H. a M. R. o právo priechodu, o ktorej súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16. júla 1969 tak,
že zaviazal žalovaných uznať žalobcovi právo priechodu v miestach vyznačených na súdnom náčrtku I-
IV. Z uvedeného rozsudku však nie je zrejmé, na ktorej parcele má byť právo priechodu uznané a súdny
náčrtok nebol uvedený ako súčasť rozsudku. Zo spisu D 788/78 súd zistil, že H. G., nar. XX.XX.XXXX
zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po ňom neprebehlo, nakoľko celý svoj majetok daroval

na základe N 53/74, NZ 64/74. Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne N 53/74,
NZ 64/74 súd zistil, že dňa 12.05.1974 na štátnom notárstve bola spísaná darovacia zmluva, ktorou
H. G. nar. XX.XX.XXXX daroval H. J., nar. XX.XX.XXXX a P. J., nar. XX.XX.XXXX, rovnakým dielom,
bez akýchkoľvek tiarch so všetkými právami a zviazanosťami, so všetkým zákonným príslušenstvom a
súčasťami, „dom č.p. XX na M. ulici v D. X. - H. - spolu s pozemkom , na ktorom dom stají, humno,

maštaľ, sypáreň a pole vo výmere asi 19.97 ha v užívaní JRD, t.j. nehnuteľnosti dosiaľ zapísané v
pozemkovej knihe, k.ú M. vo vl. č. XX A I r.č. 1-8, parc. č. XXX, XXX ,XXX, XXX, XXX-XXX, r.č. 9, parc.
č. XXX (EN XXX), r.č. XX-XX, parc. č. XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX. XXX, XXX ( poznámka -
s nehnuteľnosťou p.č. XXX je spojené vlastníctvo spoločnej cesty parc. č. 517 vo vl. č. 185 t. kn. v2/3,
parc. č. 524 prislúcha služobnosť cesty vozom a peši na parcele 525 vo vl. 184 t. kn.) vo vl. 184 pod B1

v celosti, vo vl. č. 185 A + r. č. 517, pod B 2 v 2/3 na vlastníka nehnuteľnosti parc č. 512 vo vl. 78 t. kn.,
vo vl. č. 77 A I r. č. 1-3, parc .č. XXX-XXX pod B1 v 1.“ Z pozemnoknižného výpisu, vložky číslo 78,
založenom v uvedenom spise, súd mal za preukázané, že dom je postavený na p. č. 504 o výmere 2445
m2. Zo správy Katastrálneho úradu Dolný Kubín zo dňa 05.02.2008 bolo zistené, že GP XXXXXXXX-
XXX/X-XX zo dňa 29.12.1994 na vecné bremeno priznania práva prechodu, nie je zapísaný v KN, vecné

bremeno nie je zapísané v katastrálnych mapách ani v popisných informáciách, rodinný dom č.s. XX,
t.č. je označený ako č.s. XXX a je postavený na parcele 504 k. ú. M.. Na LV č. XXXX je zapísané vecné
bremeno - právo priechodu cez PKN parc. č. 1536 H. G., a to na základe rozsudku okresného súdu
3C 241/69 zo dňa 01.10.1969, pričom ako povinný z vecného bremena bol T. H.. K výmazu vecného
bremena došlo na základe návrhu T. H. a manželky J. z dôvodu, že H. G., nar. XX.XX.C. zomrel dňa

XX.XX.XXXX, Katastrálny úrad rozhodol o tomto návrhu dňa 06.05.1994 pod V 592/1994.

Súd vo veci rozhodol dňa 05.11.2009 tak, že žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok
zrušil uznesením 8Co/413/2009-341 zo dňa 31.03.2010, vyslovil názor, že v konaní bolo jednoznačne
zistené, že vecné bremeno práva prechodu nebolo viazané len na osobu H. G., ml., ale išlo o vecné

bremeno práva prechodu spojené s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré navrhovatelia zdedili,
užívajúichposmrtipôvodnéhovlastníkaH.G..Právoprechodunavrhovateliaaichprávnipredchodcovia
využívali najmenej do roku 1992, kedy odporcovia zahradili predmetný prechod a až týmto okamihom
prestaliprávoprechoduvyužívať.Vovecinariadilvykonaťznaleckédokazovanienastotožnenierozsahu
vecného bremena. Týmto právnym názorom je okresný súd viazaný.

Uznesením zo dňa 29.09.2011 súd do konania na strane žalovanej 4/ pripustil W. R., nakoľko táto je
vlastníčkou parcely 1535 o výmere 160 m2, cez ktorú je navrhnutý priebeh vecného bremena.

Súd v ďalšom postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, doplnil dokazovanie v

naznačenom smere a zistil tento stav:

Zo znaleckého posudku č. 5/2010 znalca Ing. Z. Z. bolo zistené, že cesta cez parcelu XXXX (podľa
pôvodnej PK mapy) od obecnej cesty parc. č. 395 k. ú. X. smerom k parcele XXX a ďalším v k. ú. M. cezmostík nad potokom H. v minulosti jednoznačne existovala (výpoveď svedkov), nedá sa však potvrdiť či
táto cesta bola presne užívaná tak ako je definovaná v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/X-XX z
29.12.1994, avšak vychádzajúc zo zvyškov mostíka nad potokom a porovnania sudcovského nákresu

z 07.07.1967 s geometrickým plánom z 29.12.1994, kde v obidvoch dokumentoch vychádza cesta z
obecnej cesty tesne vedľa sýpky žalovaného, možno reálne predpokladať, že jej priebeh určený v tomto
geometrickom pláne je veľmi podobný reálnemu umiestneniu cesty v teréne v minulosti, šírka cesty v GP
na 4,5 m sa však nedá dnes konfrontovať so šírkou cesty užívanou v minulosti, priebeh zásahu vecného
bremena vedie cez PK parcelu XXXX, cez PK parcelu 1535 a 2 neknihované parcely. Pôvodné parcely

PK č. 1536 a 1535 a k nim identické parcely 381/1, 382/2, 382/3 majú charakter TTP, nie je na nich
zakreslená žiadna cesta, a teda predmetná cesta mohla mať len charakter súkromnej cesty v prospech
predchodcov navrhovateľov. Predmetná cesta na relevantných mapách, t.j. na mapách veľkých mierok
nikdy nebola zakreslená ani iným spôsobom konštituovaná, len na LV XXXX bolo zapísané vecné
bremeno práva prechodu v prospech vlastníka parcely 504. Rozsah práv vecného bremena práva
prechodu určený geometrickým plánom č. XXXXXXXXX-XXXX/X-XX z 29.12.1994 je možné s vysokou

pravdepodobnosťou stotožniť so sudcovským nákresom zo 07.07.1967, i keď tento je vyhotovený bez
konkrétnych mier, okrem šírky práva prechodu vyznačenej na GP, ktorú zo sudcovského nákresu nie je
možné odvodiť. V prípade budúceho zriadenia vecného bremena práva prechodu s možnosťou prejazdu
motorovými vozidlami by boli potrebné terénne úpravy na jeho realizáciu v šírke uvedenej na GP.

Účastníci zotrvávali na svojich stanoviskách.

Žalovaná 4/ uviedla, že v danej oblasti žila v rokoch 1947-1948, o spôsobe využívania sporných
nehnuteľností nemá vedomosť. Spory o prechod neboli vždy, užívalo to družstvo, pásli sa tam kravy,
spory začali po tom, čo sa jej sestra vydala za p. H. a ten to oplotil. Cez potok bola lavica, keď tam

prechádzal front, spadla. Rodina J. tadiaľ začala chodiť, keď sa P. G. vydala za J.. Ona nemá námietky
aby pozemky slúžili ako prechod, ale nechce, aby sa zasahovalo do sestriných práv, jej sa nepýtali či
tade môžu chodiť, potrebovali to, tak začali tade prechádzať.

Svedok Z.. J. T. uviedol, že vlastníkom cesty, ktorá vedie popri jeho dome k J. chalupe, je v časti

obecná, štátna a časť je jeho, pretože on si ju vybudoval, cesta končí pri jeho dome pri potoku, cez
potok vybudoval ďalšiu cestu, ale táto ako cesta nie je zapísaná. Cesta končí pri jeho dome, lebo bola
vybudovaná len pre to, aby sa mali ako dostať domov z poľa. Cesta do H. sa urobila len po lavicu
cez Oravu, ďalej nie je pre nevysporiadané pozemky. On nemá problém umožniť aj iným, aby prechod
využívali, ale keď príde veľká voda a prechod poškodí, nikto nechce pomôcť s opravou. Ďalej uviedol,

že J. nechodili cez sporné nehnuteľnosti, býval tam pred tým G., ktorý chodil cez most cez potok, most
bol drevený, využíval ho aj jeho syn, ktorý sa v roku XXXX zabil. Most fungoval do roku 1973, kedy
sa gazdovalo, potom to zobralo družstvo. Most schátral a zrútil sa. Či sa most využíval po roku 1973
nevedel.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal, aby súd v celom rozsahu vyhovel návrhu, nakoľko rozsiahlym a
zdĺhavým dokazovaním bolo preukázané, že samotné vecné bremeno právo prechodu cez cestu súvisí
s nehnuteľnosťou, a to s domom, ktorý stojí na parcele č. XXX, tak ako to už konštatoval Krajský súd v
Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 21.02.1996. Odporca 1/ toto právo násilne zmenil, vykonal
zápis v katastri, pozemok oplotil, cestu zasypal a tak znemožnil, aby užívali navrhovatelia toto vecné

bremeno. Rozsah vecného bremena bol preukázaný výpoveďami vypočutých svedkov. Právo vecného
bremena sa nepremlčalo, pretože navrhovatelia ho užívali až dokým im odporca 1/ v tom nezačal brániť
a tiež podal námietky k stavebnému konaniu. To, že sa cez pozemky chodilo, potvrdili aj svedok J. a K.,
dokonca ho navrhovatelia užívali ešte aj v čase, keď bol pozemok oplotený, a to cez dieru v plote.

Právna zástupkyňa odporcov v 1/ a 2/ rade žiadala, aby súd žalobu, tak ako je podaná, zamietol v celom
rozsahu, a to aj napriek zrušujúcemu rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline. Krajský súd sa nezaoberal
námietkou premlčania, ktorú opätovne vznášajú, a to z dôvodu, že bolo preukázané hlavne svedkom
W. a S., že rodinný dom v 70. rokoch chátral, od roku 1978 nebol užívaný a teda užívanie prechodu
skončilo v 70. rokoch 20. storočia, okrem toho došlo k podstatnej zmene, pretože schátral most, tento

sa rozpadol a došlo k zániku veci, čo teda má podstatný vplyv na zmenu posúdenia uvádzaných
skutočností. Poukázala na ust. § 109 Občianskeho zákonníka a tiež na ust. § 154 O.s.p., keď súd je
viazaný zisteným stavom v čase vyhlásenia rozsudku, teda, že z dôvodu zániku veci nie je možné
realizovať právo prechodu, zánik veci je trvalý a teda jedná sa aj o trvalú zmenu. V tejto súvislostipoukázala na ust. § 151p ods. 2/ Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno,
čo do preukázania rozsahu ich práva a toto nebolo možné zistiť ani znalcom. Súd v danom prípade je
viazaný petitom návrhu, kde sú uvedené neknihované parcely a máme za to, že nie je správny okruh

účastníkov konania.

Právny zástupca odporcu v 3/ rade žiadal, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Svedeckými
výpoveďami, ani znaleckým posudkom, ktorý bol vyžiadaný v súvislosti s uznesením Krajského súdu
v Žiline, nebol preukázaný vznik a rozsah vecného bremena a v tejto časti teda navrhovatelia svoje

dôkazné bremeno neuniesli. Vzniesli námietku premlčania a v celom rozsahu sa stotožnili s právnou
argumentáciu, ktorú predniesla právna zástupkyňa odporcov 1/ a 2/.

Splnomocnený zástupca odporcu 3/ uviedol, že vo vzťahu k odporcovi 3/ poukazovali na to, že sa petit
žaloby týka časti neknihovaných pozemkov, ktoré zo zákona sú vo vlastníctve mesta, tieto pozemky,
alebo ich časti nie sú evidované v pozemkovej knihe a nemohlo tu vzniknúť vecné bremeno a byť

zaevidované v katastri nehnuteľností. Súd je viazaný petitom, ktorý odkazuje na geometrický plán, ktorý
však v takomto prípade by mal byť súčasťou rozsudku a mal by byť vykonateľný. Geometrický plán
nevychádza z údajov evidovaných v katastri, teda nie je možné ho zapísať na súčasný stav a teda takýto
rozsudok by bol nevykonateľný.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel čiastočne, a to z týchto dôvodov:

V súlade s názorom Krajského súdu v Žiline, vysloveným v uznesení 8Co/413/2009-341 zo dňa
31.03.2010, ktorým je okresný súd viazaný, bolo zistené, že vecné bremeno práva prechodu nebolo
viazané lennaosobuH.G.,ml.,aleišloovecnébremenoprávaprechoduspojenésvlastníckymprávom

k nehnuteľnostiam, ktoré právni predchodcovia navrhovateľov získali darovacou zmluvou N 53/74, NZ
64/74 registrovanou štátnym notárstvom dňa 30.06.1975 a užívajú ich po smrti pôvodného vlastníka H.
G.. Právo prechodu navrhovatelia a ich právni predchodcovia využívali najmenej do roku 1992, kedy
odporca 1/ zahradil predmetný prechod a až týmto okamihom prestali právo prechodu využívať.

Zo znaleckého posudku č. 5/2010 znalca Z.. Z. Z. bolo zistené, že cesta cez parcelu 1536 (podľa
pôvodnej PK mapy) od obecnej cesty parc. č. 395 k. ú. X. smerom k parcele 504 a ďalším v k. ú M.
cez mostík nad potokom H. v minulosti jednoznačne existovala, nedá sa však potvrdiť, či táto cesta bola
presne užívaná tak ako je definovaná v geometrickom pláne č. XXXXXXXX.XXX/X-XX z 19.12.1994,
avšak vychádzajúc zo zvyškov mostíka nad potokom a porovnania sudcovského nákresu z 07.07.1967

s geometrickým plánom z 29.12.1994, kde v obidvoch dokumentoch vychádza cesta z obecnej cesty
tesne vedľa sýpky žalovaného, možno reálne predpokladať, že jej priebeh určený v tomto geometrickom
pláne je veľmi podobný reálnemu umiestneniu cesty v teréne v minulosti, šírka cesty v GP na 4,5 m sa
však nedá dnes konfrontovať so šírkou cesty užívanou v minulosti, priebeh zásahu vecného bremena
vedie cez PK parcelu 1536, cez PK parcelu 1535 a 2 neknihované parcely. Pôvodné parcely PK č.

1536 a 1535 a k nim identické parcely 381/1, 382/2, 382/3 majú charakter TTP, a pretože nie je na
nich zakreslená žiadna cesta, mohla mať predmetná cesta len charakter súkromnej cesty v prospech
predchodcov navrhovateľov. Predmetná cesta na relevantných mapách, t.j. na mapách veľkých mierok
nikdy nebola zakreslená ani iným spôsobom konštituovaná, len na LV XXXX bolo zapísané vecné
bremeno práva prechodu v prospech vlastníka parcely 504. Rozsah práv vecného bremena práva

prechodu určený geometrickým plánom č. XXXXXXXXX-XXXX/X-XX z 29.12.1994 je možné s vysokou
pravdepodobnosťou stotožniť so sudcovským nákresom zo 07.07.1967, i keď tento je vyhotovený bez
konkrétnych mier, okrem šírky práva prechodu vyznačenej na GP, ktorú zo sudcovského nákresu nie je
možné odvodiť. Súd teda vyhovel časti návrhu, keď má za to, že cez uvedené parcely existuje právo
prechodu peši. Pokiaľ sa týka prechodu iným spôsobom - v minulosti zriadenom na základe rozsudku

vo veci 3C 165/61, podľa ktorého sa vtedajší účastníci konania M. R., J. H., H. G., st. a H. G., ml. dohodli
na úprave priechodu označenom na súdnom náčrtku písmenami a, b, c, d tak, aby mali prístup vozom
do dvora starého mlyna žalobníčky a žalovaní mali cestu do svojho dvora, v tejto časti súd dospel k
záveru, že právo prechodu vozom sa premlčalo, a to z dôvodu, že toto právo sa nevyužívalo aspoň
od roku 1978, kedy zomrel H. G., st. Táto skutočnosť bola v konaní, podľa názoru súdu, preukázaná

výpoveďami svedkov, a to J. X., ktorý uviedol, že prístupová cesta k nehnuteľnosti, ktorá parila H. G. sa
využívala až do smrti jeho syna H. G.. Odvtedy sa prechod k domu nevyužíval, po smrti mladého pána
začalo všetko chátrať, J. Q., ktorá uviedla, že asi v 80 - tych rokoch pracovala na hospodárskom dvore v
X., pričom sporná cesta sa už v tomto čase nevyužívala, J. W., ktorý uviedol, že táto cesta sa využívalado roku 1971 a po založení družstva tam už nebol dôvod chodiť, T. D., ktorý uviedol, že cez cestu a
môstik cez potok chodili hlavne G., a to starý pán, ale aj jeho syn, ktorý zomrel v roku XXXX, od vtedy
sa tadiaľ nechodilo, najdlhšie sa to využívalo do smrti pána G., st., J. U. - vdovy po H. G. zomrelom v

roku 1971, ktorá uviedla, že ešte pred smrťou svojho manžela mala obec spolu s národným výborom
financovať opravu mosta cez potok, nakoniec k tomu nedošlo, lebo jej manžel sa v roku 1971 zabil, H.
K., ktorý cestu využíval do osemdesiatych rokov, potom už tadiaľ nechodieval, nakoľko po smrti pána
G. ml. a neskôr st. most schátral, T. S., ktorý uviedol, že cesta sa využívala do založenia družstva v
roku 1968, potom si nepamätá, že by G. cestu využívali, H. J., ktorý sám využíval cestu asi začiatkom

osemdesiatych rokov, G. J., ktorá uviedla, že cesta sa využívala do smrti pána G., potom už nie. Tieto
skutočnosti boli potvrdené aj svedkom Z.. J. T. na pojednávaní dňa 04.10.2012, ktorý potvrdil, že cez
most, ktorý bol cez potok, chodil pán G. a jeho syn, ktorý sa v roku 1972 zabil, most fungoval do roku
1973, kedy sa gazdovalo, potom ich zobrali do družstva, most chátral, bol drevený, zhnil a zrútil sa, J.
tadiaľ nechodili.

Most cez potok postupne schátral, v súčasnej dobe neexistuje, existujú len železné koľaje (čl. 255),
pričom v roku 1993 H. J. a manželka P. požiadali Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne,
o vydanie staveného povolenia na výstavbu mosta ponad potok, pričom uviedli, že v minulosti bol most
drevený, tento sa zvalil a bez neho nie je prechádzanie možné a právo prechodu je nerealizovateľné.
Stavebné povolenie vydané nebolo, naopak Obvodný úrad v Dolnom Kubíne, ako stavebný úrad, zistil

porušenie § 105 ods. 3/ zákona číslo 50/76 Zb., 262/92 Zb., 103/90 Zb., J. a R. J. (č.l. 124-128). Dňa
18.08.1993ObvodnýúradvD.X.eoznámilzačatiekonaniaodstránenímstavbymostacezmiestnypotok
v lokalite D. H. (č.l. 132). Podľa záznamu zo dňa 31.08.1993 (č.l. 134-135) so stavbou mosta začali bez
stavebného povolenia R. J. a J. J., z pôvodného objektu v tom čase boli zachované oceľové nosníky
a časť kamenných opôr, pričom v mapovom podklade EN časti k. ú M. je pôvodný most vyznačený na

parcele XXXX. Z uvedeného možno konštatovať, že v roku 1993 most, tak ako uvádzali svedkovia, už
neexistoval, pre svoju schátralosť sa zrútil a navrhovatelia pred podaním žaloby chceli začať s výstavbou
úplne nového objektu. O existencii mosta do roku 1993 nepodali svedectvo ani svedkovia vypočutí
na ohliadke dňa 08.06.1995, a to K. U., Z. J., G. E., R. F., H. J., H. D. a J. W.. Títo len potvrdili, že sa
tadiaľ prechádzalo, ale ani jeden neuviedol, že to bolo až do roku 1992 alebo 1993. Je preto možné

konštatovať, že právo prechodu vozom sa pre schátralosť mosta nemohlo využívať, bolo možné iba
prechádzať pešo, i keď po uvedenom moste zrejme dosť obtiažne. Právo prechodu vozom sa teda
premlčalo podľa §109 Občianskeho zákonníka, keďže sa nevykonávalo najmenej od roku 1978, desať
ročná lehota vypršala na konci roku 1988 a v čase podania žaloby (28.07.1994) bolo už premlčané.

Podľa § 151 ods. 3/ O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd rozhodne o trovách po právoplatnosti veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline písomne v 5 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).