Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1344/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213459.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacívprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 001 660 73,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu žalobcu na prerušenie konania,

o odvolaní žalobcu zo dňa 30. 06. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 20.
05. 2014 č. k. 6C/258/2012-52, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného

sudcu a nestranný súd zamietol s odôvodnením, že konanie o ústavnej sťažnosti, v ktorej žalobca
ako sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom
a základného práva na spravodlivý súdny proces, nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka
majúca význam pre rozhodnutie súdu v danom konaní. Otázku vylúčenia sudcu vyriešil postupom podľa
ustanovenia § 16 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený a uznesením č. k.
43NcC/242/2012 zo dňa 11. 10. 2012 zákonného sudcu v tejto veci nevylúčil. Samotná skutočnosť, že

žalobca s týmto rozhodnutím nie je spokojný a podal preto sťažnosť na Ústavný súd SR nie je dôvodom
na prerušenie konania. Súd v odôvodnení uznesenia poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 v obdobnej veci tých istých účastníkov a na právny
názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc 14/2010 zo dňa 31. 05. 2010. Na základe
uvedeného potom okresný súd vyslovil, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a rovnako neexistuje ani dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia

§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že zo
zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia
o otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o

možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Elektronicky podal návrh na zrušenie
pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou poukázal na ustanovenie § 15 O. s. p. s tým, že
sudca v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, ak sa dozvie o skutočnostiach,
pre ktoré je vylúčený. Žalobca riadne a včas požiadal o prerušenie, uviedol dôvody a predložil listiny pre
daný procesný postup. V tejto súvislosti poukazoval na to, že už v podanej žalobe upozornil súd na to, že
sudcu, ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Pokiaľ

krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.Rozhodnutie krajského súdu je tak v rozpore s rozhodovacou praxou iných krajských súdov v práve
totožných veciach, rozhodnutiami ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. Tieto okolnosti
namietali v ústavnej sťažnosti, preto bol daný dôvod na prerušenie konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie
okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci na základe odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný súd vo veci
správne rozhodol, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil (§ 169 ods. 2 O. s. p.), keď uviedol dôvody,
pre ktoré návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa
sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky na prerušenie konania

na základe návrhu žalobcu, ktorého súčasťou bol aj návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, a to až do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej predmetom je porušenie jeho práva na
zákonného sudcu a nestranný súd a ktorej dôsledkom má byť zrušenie rozhodnutia krajského súdu
vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. O jeho námietke zaujatosti vo veci rozhodol

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43NcC/242/2012-9 zo dňa 11. 10. 2012, ktorým
zákonného sudcu v tejto veci nevylúčil z konania. Okresný súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku nie
je dôvodný a preto ho zamietol.

K dôvodom rozhodnutia okresného súdu krajský súd poznamenáva, že podstatným dôvodom odvolania
proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania a
podanej ústavnej sťažnosti, je nesprávne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý nevylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodovania, keďže dostatočne
nevyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov, pokiaľ ide o ich pomer k účastníkom konania z hľadiska

objektívnej stránky nezaujatosti s ohľadom na uplatnenú majetkovú a nemajetkovú ujmu spôsobenú
žalobcovi nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v konkrétnej veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota
pod sp. zn. 6C/258/2012 nebola sudkyňa A.. B. M. vylúčená z prejednania a rozhodnutia z dôvodu, že

nekonala v exekučnej veci ako zákonný sudca, od ktorej odvodzuje žalobca nesprávny úradný postup a
od ktorého uplatňuje náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy. K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že samá skutočnosť, že sudca má
prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody, ktorá by mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, nezakladá dôvod na

vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na
súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci
založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to,
že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie

svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil
všetkých sudcov okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného
súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok právomocí prerokovať a rozhodnúť takú
vec (napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013) s odôvodnením, že o veci napriek rozhodnutiu
nadriadeného súdu rozhoduje sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z

jej prejednávania vylúčený, je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov
podľa O. s. p. a ústavný súd nemá právomoc preskúmavať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol
nezákonný sudca. Pokiaľ bol žalobca presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke
zaujatosti, mal zákonnú možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny
opravný prostriedok v súlade s § 237 písm. g/ O. s. p. a Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol príslušný

na poskytnutie ochrany základným právam žalobcu.

Za daných okolností potom rozhodnutie okresného súdu, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, nakoľko nezistil dôvody podľa § 109 ods. 1 písm. b/, ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.na prerušenie konania, považoval krajský súd za vecne správne, lebo je právoplatne rozhodnuté, ktorý
sudca má v predmetnej veci ako zákonný sudca konať a rozhodovať.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1
a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.