Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115205089
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115205089.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: NAVI SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Dlhá
52, 971 01 Prievidza, IČO: 36 309 729, zastúpeného zástupcom SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovanému v 1/ rade: Stredoslovenská
energetika-Distribúcia,a.s.,sosídlomPriRajčianke2927/8,01047Žilina,IČO:36442151,žalovanému
v 2/ rade: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36

403 008, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/98/2015-236 zo dňa 26. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/98/2015-236 zo dňa 26. marca 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poukázal na písomný návrh žalobcu zo dňa 24.2.2015, ktorým žalobca žiadal vydať predbežné

opatrenie, ktorým by súd nariadil:
žalovanému v 1/ rade v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku
podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 0480/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013, a to tak, že bude povinný poskytovať
žalobcovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo
elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny „Fotovoltaická elektráreň Čereňany“ za každý

kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na
podporu znemožniť alebo obmedziť,
žalovanému v 2/ rade v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre žalobcu podporu podľa § 3 ods. 1
písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 0481/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov energie, ktorú žalobca vyrobí v zariadení žalobcu na výrobu elektriny „Fotovoltaická elektráreň

Čereňany“ a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by
mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť.
Návrh žalobca odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny prevádzkujúcim zariadenie na výrobu elektriny
zo slnečnej energie v obci Čereňany, názov zdroja Fotovoltaická elektráreň Čereňany, s inštalovaným
výkonom 0,50022 MW (ďalej len „zariadenie“), ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného
v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade na základe Poverenia zo dňa 17.12.2014 poveril žalovaného v 2/ rade

výkupom elektriny v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 309/2009 Z.z." alebo „zákon“), t.j. na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona
na základe zmluvy o dodávke elektriny. Žalobca poukázal na ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z.
upravujúce podmienky a formy poskytovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
a uviedol, že so žalovaným v 1/ rade uzatvoril Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. 173/2010

a Zmluvu o doplatku č. 173/2010/D. Žalobcovi bolo zároveň Úradom pre reguláciu sieťových odvetví
(ďalej len „ÚRSO“) vydané rozhodnutie zo dňa 09.04.2010, ktorým bola žalobcovi odo dňa doručeniado 31.12.2010 schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh. Žalovaný
v 1/ rade uzatvára zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku pravidelne vždy na
jeden kalendárny rok. Jeho postup, ktorým vyžaduje uzavretie zmluvy o doplatku, je pritom v rozpore

s § 4 ods. 1 písm. c) zákona, podľa ktorého má žalobca právo na doplatok iba na základe účtovného
dokladu. Mechanizmus pre uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. využíval žalobca u
žalovaného v 1/ rade až do konca roku 2014. Dňa 10.02.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1/
rade Zmluvu o výkupe energie na krytie strát č. 173/2014 a Zmluvu o doplatku č. 173/2014/D na
kalendárny rok 2014. Rozhodnutím č. 0481/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 schválil ÚRSO žalobcovi

pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh na roky 2014 - 2025. Žalobca
tak má právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. do roku 2025. V roku 2014 žalobca pravidelne
pre žalovaného v 1/ rade vystavoval faktúry na vyplatenie zákonnej podpory. Žalovaný v 1/ rade
listom zo 17.12.2014 žalobcovi oznámil, že ním prevádzkované zariadenie stratilo právo na uplatnenie
podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu nesplnenia povinnosti výrobcu elektriny uvedených
v § 4 zákona, a preto je vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkované zariadenie na výrobu

elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. Vyrobená
elektrina v prevádzkovanom zariadení sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť
právo na podporu. Žalobca listom z 08.01.2015 žalovaného v 1/ rade informoval, že si nie je vedomý
porušenia žiadnych zákonných povinností ustanovených v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. a zároveň
poslal žalovanému v 1/ rade žiadosť o uzavretie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o

doplatku. Napriek korešpondencii žalovaný v 1/ rade žalobcu neoboznámil s presnými dôvodmi ohľadom
domnelého nesplnenia zákonných povinností žalobcom.
Žalovaný v 1/ rade nie je oprávnený rozhodovať o tom, či žalobcovi zaniklo právo na podporu alebo
nie. Podpora je podľa zákona č. 309/2009 Z.z. financovaná štátom a nie žalovaným v 1/ rade. Žalobca
oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. označil za nezmyselnú

a šikanóznu. Keď zákon garantuje výrobcovi elektriny právo na podporu na obdobie 15 rokov, tak je
zrejmé a nepochybné, že žalobca, ktorému zákon aj cenové rozhodnutie priznávajú právo na podporu na
toto obdobie v presne stanovenej výške, má úmysel a vôľu túto podporu čerpať. Zákonom č. 382/2013
Z.z. bolo vložené nové ust. § 4 ods. 3, ktorým bola zavedená sankcia za porušenie oznamovacej
povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Aplikáciu tejto sankcie v podobe

straty nároku na podporu pre žalobcu však podľa žalobcu vylučuje prechodné ust. § 18e ods.
1 zákona, nakoľko zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014. Zákon výslovne
vylučuje aplikáciu sankcie podľa § 4 ods. 3 na takéto zariadenie. Žalobca zároveň zdôraznil, že všetky
povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona si splnil riadne a včas tak voči ÚRSO, ako aj voči žalovanému v
1/ rade. Žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov zaslal žalobca ÚRSO

dňa 30.08.2011 a ÚRSO dňa 24.11.2011 vydal Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie pre roky 2012 - 2025, v ktorom sa uvádza predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny
pre toto obdobie. Žalobca uviedol, že na uvedené množstvo elektriny sa vzťahuje doplatok a že rovnaké
množstvo elektriny bude dodávané aj prevádzkovateľovi distribučnej sústavy na straty. Žalovanému v
1/ rade žalobca dňa 15.01.2014 odoslal žiadosť o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát

a zmluvy o doplatku, ktorej prílohou boli podpísané zmluvy na rok 2014, cenové rozhodnutie pre roky
2014-2025, potvrdenie o pôvode elektriny a plán dodávky na doplatok a straty. Z týchto dokumentov
bolo zrejmé, že predmetná žiadosť obsahovala aj požadované údaje týkajúce sa roku 2015. Podľa
žalobcu tak neexistuje žiaden dôvod pre konštatovanie porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona, a
teda ani žiaden základ pre odopretie podpory podľa § 3 zákona. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov

žalobca odôvodnil možným následkom vzniku finančnej ujmy, ktorá by mala pre žalobcu likvidačné
následky. Poukázal na to, že na vybudovanie zariadenia mu bol poskytnutý úver vo výške 1.520.000
Eur, ktorý spláca splátkami, ktoré sú pre rok 2015 vo 197.904,85 Eur. Ostatné náklady na prevádzku a
údržbu zariadenia predstavujú 19.210,81 Eur. Ročná výška podpory, ktorá bola žalobcovi na rok 2015
odňatá, predstavuje 225.679 Eur. Bez tejto podpory žalobca nebude schopný splácať bankový úver a iné

záväzky, čo bude mať za následok jeho platobnú neschopnosť a následný bankrot. Žalobca poukázal
aj na svoje prepojenie na spoločnosť NAVI spol. s r.o., ktorá prevádzkuje hydinovú farmu v Chalmovej,
a na možné negatívne dôsledky neposkytovania podpory pre túto spoločnosť, ktorá je v postavení
ručiteľa vo vzťahu k záväzkom žalobcu z prevzatého bankového úveru. Predbežné opatrenie je podľa
žalobcu primerané, nijako nebude zvýhodňovať žalovaných a nastolený stav bude fungovať rovnako ako

v predchádzajúcich rokoch. Nariadenie predbežného opatrenia zároveň bude mať za následok záchranu
pracovnýchmiestanebudemaťnegatívnydopadnažalovaných.Žalobcatiežpoukázalnarozhodovaciu
prax súdov v obdobných veciach. Vo veci samej sa žalobca mieni domáhať nahradenia prejavu vôle
žalovaných uzatvoriť s ním zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát.Žalobca písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.03.2015 (č.l. 205-207)) upresnil petit
predbežného opatrenia v bode 2 a uviedol, že cena elektriny v zmysle § 6 ods. 1 zákona je stanovená
v cenovom rozhodnutí ÚRSO č. 0481/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 vo výške 425,12 Eur/MWh. Cena

elektriny na straty bola ÚRSO pre rok 2015 stanovená rozhodnutím č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014
vydaným pre žalovaného v 1/ rade na sumu 44,0150 Eur/MWh. K tomuto podaniu okresný súd uviedol,
žehopodľajehoobsahuposúdilakodoplnenie,resp.upresneniepožadovanéhopredbežnéhoopatrenia
a nie ako zmenu návrhu na začatie konania.
Okresnému súdu bolo dňa 12.03.2015 doručené vyjadrenie žalovaného v 1/ rade k návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, v ktorom žalovaný v 1/ rade uviedol, že poplatky za distribúciu elektriny sú
určené ÚRSO-m ako pevná jednotková cena za kWh na každý kalendárny rok, ktoré žalovaný v 1/
rade účtuje odberateľom. Pri stanovení výšky distribučných poplatkov berie ÚRSO do úvahy náklady
na prevádzku, obnovu a rozvoj distribučnej sústavy. V zmysle zákona majú výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov garantovanú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov, ktorá
je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny. Na zabezpečenie finančných zdrojov pre žalovaného v

1/ rade na poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov určil ÚRSO osobitnú
tarifu za prevádzkovanie systému, ktorú žalovaný v 1/ rade účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej
sústave popri distribučných poplatkoch. Túto tarifu určuje ÚRSO na kalendárny rok ako pevnú cenu v
závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu. Na
jej určenie sú potrebné informácie od výrobcov elektriny, či si uplatnia podporu a v akom rozsahu na

nasledujúci rok. Na jej určenie je preto potrebná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v
plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Pre rok 2015 ÚRSO určilo túto tarifu vo
výške 21,80 Eur za spotrebovanú MWh. Takto získané finančné prostriedky žalovaný v 1/ rade následne
uhradí výrobcom elektriny na poskytnutie podpory. Dňa 27.07.2014 ÚRSO zverejnil na svojom webovom
sídle zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona. Podľa žalovaného v 1/

rade nie je potrebné dočasne upravovať pomery medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom z dôvodu, že
žalovaný v 1/ rade upozornil žalobcu v liste zo dňa 17.12.2014, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber
vyrobenej elektriny zmluvou o dodávke so žalovaným v 2/ rade. V tejto súvislosti žalovaný v 1/ rade
poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzania škodám v zmysle Občianskeho zákonníka
a Obchodného zákonníka a skonštatoval, že žalobca sa nespráva prevenčne, keď neuzatvoril zmluvu

o dodávke elektriny, hoci tak urobiť mal a mohol. Zo strany žalovaného v 1/ rade pritom nedochádza k
žiadnym krokom smerujúcim k „násilnému“ zastaveniu výroby žalobcu. V prípade poskytovania podpory
žalobcovi v rozpore s ustanoveniami zákona vznikne škoda na strane žalovaného v 1/ rade. Nariadením
predbežného opatrenia by došlo k hrubému nepomeru práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným
v 1/ rade. Žalobcovi nemôže vzniknúť závažná, značná, či neodstrániteľná ujma a táto mu ani nehrozí.

Hlavný rozpor medzi účastníkmi podľa žalovaného v 1/ rade spočíva v otázke, či žalobca splnil svoju
povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Žalovaný v 1/ rade dospel k záveru, že
žalobca si včas svoju notifikačnú povinnosť nesplnil, čo vyplýva aj zo zoznamu ÚRSO zverejneného na
jeho webovom sídle, a preto žalovaný 1/ / rade bol povinný postupovať podľa zákona, v zmysle ktorého
žalobca stratil na rok 2015 podporu. Pri určovaní osobitnej tarify na rok 2015 ÚRSO zohľadnil len takých

výrobcov elektriny, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015. Okrem tejto tarify nemá žalovaný
v 1/ rade žiadne finančné prostriedky na vyplatenie doplatku alebo výkup elektriny za cenu na straty.
Nariadením predbežného opatrenia by došlo k zvýhodneniu výrobcov elektriny na úkor žalovaného
v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade vzhľadom na nesplnenie povinnosti žalobcu osvedčiť nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a s ohľadom na skutočnosť, že u žalobcu ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie práva, žiadal návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.
Okresný súd za aplikácie ust. § 74 ods. 1 a ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. konštatoval, že predbežné
opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi
účastníkmi konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho alebo očakávaného súdneho rozhodnutia.
Dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov

alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom žiadateľom o vydanie predbežného
opatrenia musia byť tvrdené a osvedčené skutočnosti, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi
účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebná
dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia. Zároveň
sa navrhovaným predbežným opatrením nemôže vytvoriť nenávratný stav a ani sa neprimeraným

spôsobom nemôže zasiahnuť do ich právnych vzťahov. Pre nariadenie predbežného opatrenia je
potrebné, aby mal súd osvedčené okolnosti prípadu ako nanajvýš pravdepodobné, a to vo vzťahu ku
všetkým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia.Okresný súd z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom zistil, že žalobca je
prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a má postavenie výrobcu
elektriny s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v súlade s rozhodnutím ÚRSO, ktorým

bola žalobcovi na roky 2014-2025 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku. Právo na
doplatok si žalobca uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorým je žalovaný v 1/
rade. Tieto skutočnosti osvedčujú existenciu tvrdeného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 1/ rade a zároveň pasívnu legitimáciu žalovaného v 1/ rade vo vzťahu k bodu 1) navrhovaného
predbežného opatrenia. Z preambuly návrhu zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát pre rok 2015, ktorú

žalobca zabezpečil z internetovej stránky www.sse.sk vyplýva, že žalovaný v 1/ rade poveril žalovaného
v 2/ rade výkupom elektriny v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. odberom elektriny,
ktorú dodal výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory. Poverenie odberom elektriny
pre iný subjekt predpokladá priamo ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona. Okresný súd potom konštatoval aj
pasívnu legitimáciu žalovaného v 2/ rade vo vzťahu k bodu 2) navrhovaného predbežného opatrenia.
Z oznámenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 17.12.2014 okresný súd zistil, že zariadenie prevádzkované

žalobcom stratilo právo na podporu podľa zákona pre kalendárny rok 2015, a to z dôvodu nesplnenia
povinnosti výrobcu elektriny podľa § 4 zákona. Z vyjadrení žalobcu a žalovaného v 1/ rade je zrejmé,
že zo strany žalobcu nemala byť splnená oznamovacia povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 309/2009 Z.z., v zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť ÚRSO
a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),

vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny
rok. Okresný súd na internetovej stránke www.urso.gov.sk zistil, že v zozname subjektov, ktorým zaniklo
právo na podporu na rok 2015, je pod poradovým číslom 70 uvedený výrobca elektriny NAVI SLOVAKIA,
spol. s r.o., ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť ani voči žalovanému v 1/ rade, ani voči ÚRSO.
Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukazoval na konkrétne úkony, ktorými z jeho

strany malo dôjsť k splneniu notifikačnej povinnosti, a s ohľadom na prechodné ust. § 18e ods. 1 zákona
spochybnil aplikáciu ust. § 4 ods. 3 zákona, nakoľko zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred
1. januárom 2014. K týmto skutkovým a právnym otázkam okresný súd uviedol, že budú predmetom
dokazovania a posudzovania v prípadnom konaní vo veci samej.
Okresný súd konštatoval, že v dôsledku straty podpory môže vzniknúť žalobcovi ujma, ktorá spočíva

predovšetkým vo finančnej strate spôsobenej neposkytnutím podpory výroby a táto skutočnosť môže
mať významný vplyv na priebeh a výsledky podnikateľskej činnosti žalobcu. Okresný súd zároveň
uviedol, že negatívny dôsledok vzniknutej situácie sa u žalobcu prejaví zásadne len v kalendárnom
roku 2015, nakoľko poskytnutie podpory na rok 2016 bude zo strany ÚRSO a žalovaného v 1/ rade
posudzované v nadväznosti na splnenie oznamovacej povinnosti do 15. augusta 2015. Okresný súd

uviedol, že nemá záujem bagatelizovať možné negatívne dôsledky neposkytnutia podpory v roku
2015 na podnikateľskú činnosť žalobcu, ale zároveň vo vzťahu k bodu 1) navrhovaného predbežného
opatrenia musel prihliadať aj na možné dôsledky vyhovenia návrhu žalobcu na žalovaného v 1/ rade
ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého žalobca uplatňuje právo na podporu.
Žalovaný v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení objasnil svoje postavenie a tiež spôsob, akým

sú vytvárané finančné zdroje na poskytovanie tejto podpory. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že pokiaľ
ÚRSO žalobcu, resp. ďalších cca 500 subjektov (ako to vyplýva zo zoznamu zverejneného na jeho
internetovej stránke), nezahrnul do systému podpory na rok 2015, vo vzťahu k týmto subjektom
neboli pre žalovaného v 1/ rade prostredníctvom osobitnej tarify za prevádzkovanie systému vytvorené
finančné zdroje. Vyhovením návrhu by žalobca dosiahol stav, akoby jeho nárok na podporu vo forme

doplatku pre kalendárny rok 2015 nebol sporný a zároveň by došlo k neprimeranému zásahu do
postavenia žalovaného v 1/ rade, ktorý nemá zabezpečené finančné prostriedky na realizáciu štátom
garantovanej podpory výroby elektriny vo vzťahu k subjektom, ktoré ÚRSO pri určovaní tarify za
prevádzkovanie systému na kalendárny rok 2015 nezohľadnil. Okresný súd potom konštatoval, že
navrhované predbežné opatrenie by v bode 1) vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nebolo v súlade

so zásadou proporcionality a primeranosti predbežných opatrení a svojimi dôsledkami by znamenalo
neprimeraný zásah do právneho postavenia a majetkovej sféry žalovaného v 1/ rade. Preto bol návrh
veci žalovanému v 1/ rade zamietnutý.
Okresný súd zamietol návrh aj voči žalovanému v 2/ rade, a to z dôvodu, že v tejto časti
žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ani nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy. Z vyjadrenia žalovaného v 1/ rade a pripojeného vyjadrenia žalovaného
v 2/ rade vyplýva, že žalovaný v 2/ rade je pripravený s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil
podmienky na získanie podpory, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu vykúpi vyrobenú elektrinu.
Na túto možnosť žalobcu upozornil aj žalovaný v 1/ rade v oznámení zo dňa 17.12.2014. Za situácie,kedy žalovaný v 2/ rade deklaruje zabezpečenie odberu elektriny, nie je daná potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Žalobca má možnosť zmluvným vzťahom
so žalovaným v 2/ rade zabezpečiť kontinuitu prevádzky svojho zariadenia aj pre rok 2015. Na

strane žalobcu tak nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození
prevádzky jeho zariadenia v prípade, že by nemal zabezpečený odber vyrobenej elektrickej energie.
Prípadná ujma, ktorá žalobcovi v tomto prípade hrozí, spočívajúca v ušlom zisku vo výške rozdielu
medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty, je súčasťou podnikateľského rizika žalobcu a
v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej nie je vylúčené, aby sa náhrady tejto ujmy domáhal

voči zodpovednému subjektu. Záverom okresný konštatoval, že s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z
písomného vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, ktoré nemohol nezohľadniť pri rozhodovaní, sa okresný súd
odklonil od svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach. Pre potreby rozhodnutia o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd považoval za dostačujúce skutočnosti obsiahnuté v
návrhu a v písomnom vyjadrení žalovaného v 1/ rade, a preto nepovažoval za potrebné podľa návrhu
žalovaného v 1/ rade vypočuť pred rozhodnutím účastníkov, resp. požiadať o stanovisko k veci ÚRSO.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy. Žalobca k vyjadreniu

žalovaného v 1/ rade z 12.3.2015 uviedol, že obsahuje zavádzajúce a účelové tvrdenia, ktoré žalovaný
v 1/ rade nepodložil ani neosvedčil. Na tieto tvrdenia by súd nemal prihliadať. Žalobca nesúhlasil s
tvrdeniami žalovaného v 1/ rade, podľa ktorých ÚRSO pri určovaní tarify TPS na rok 2015 zohľadnil
iba výrobcov, ktorí si nárok riadne uplatnili do 15.8.2014. Odňatie podpory pre takmer 1.200 výrobcov
elektriny sa do zníženia TPS tarify vôbec nepremietlo a naopak, rozhodnutím Úradu z 19.8.2014 došlo

k zvýšeniu tejto tarify na 21,82 Eur/MWh (z pôvodných 19,82 Eur/MWh, čo predstavuje zvýšenie o
10%). Nie je preto pravdivé tvrdenie, že žalovaný v 1/ rade nemá zabezpečené finančné prostriedky
na financovanie podpory. Napriek odňatiu podpory toto zvýšenie tarify v roku 2015 prinesie 58.400.000
Eur. Okrem toho od 1.1.2014 bola zavedená povinnosť platiť novú platbu za prístup do distribučnej
sústavy tzv. G-komponent, ktorý predstavuje pre žalobcu sumu 8.721,54 Eur. Celková výška príjmov

z tohto poplatku môže prevyšovať 30.000.000 Eur. Žalovaný v 1/ rade napriek tomu, že výrobcovia
mali oznamovaciu povinnosť splniť do 15.8.2014, týchto výrobcov o strate podpory informoval až
listom zo 17.12.2014, čím im odňal časový priestor pre riešenie situácie ešte v roku 2014. Závery o
negatívnych finančných dopadoch na žalovaného v 1/ rade tak považuje žalobca za neosvedčené.
Účelová je argumentácia žalovaného v 1/ rade ohľadom riešenia vo forme odberu elektriny za trhovú

cenu. Podľa žalovaného v 1/ rade môže výrobca uzavrieť so žalovaným v 2/ rade zmluvu o výkupe
elektriny za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh. Žalovaný v 1/ rade zamlčal, že táto cena je o 390,51 Eur/
MWh nižšia, ako cena stanovená v cenovom rozhodnutí ÚRSO. V roku 2015 by tak žalovaný v
1/ rade dostal namiesto garantovaných 225.679 Eur iba 18.373 Eur, teda o 92% menej). Takéto
riešenie nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu vôbec nerieši a táto by zostala naďalej likvidačná. Je

tiež nesprávne porovnávať ceny určené rozhodnutím ÚRSO s trhovými cenami, nakoľko zariadenia
pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov vznikajú práve vďaka podpore štátu za účelom plnenia
jeho energetickej politiky a medzinárodných záväzkov. Je zavádzajúce tiež tvrdenie žalovaného v 1/
rade, že by v liste zo dňa 17.12.2014 odporučil žalobcovi uzavrieť zmluvu o dodávke so spoločnosťou
Stredoslovenská energetika a.s. Návrh na výkup elektriny za trhovú cenu bol žalobcovi predložený až

25.3.2015 na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 16.3.2015. Žalobca je pritom názoru, že uzavretie
zmluvy o výkupe elektriny za trhové ceny by mohlo oslabiť jeho právne postavenie v súdnom spore,
nakoľko by sa to mohlo interpretovať ako úkon, ktorým sa žalobca vzdal nároku na podporu. Žalobca
tiež považuje konanie žalovaného v 1/ rade za protiprávne, nakoľko je neprípustné, aby žalobcovi
ktokoľvek svojvoľne, jediným listom, bez rozhodnutia, odňal podporu vo výške viac ako 220.000 Eur

a zlikvidoval tak nielen žalobcu, ale aj hydinovú farmu v Chalmovej. Žalobca tiež poukázal na to, že
žalovaný v 1/ rade má vplyv na cenovú reguláciu a výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny, keďže
sa vyjadruje k možnosti pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Žalovaný v
1/ rade pritom disponoval potrebnými informáciami o uplatnení podpory o dodávke elektriny. V prípade
žalobcu je cenové rozhodnutie vydané do roku 2025 a obsahuje aj informáciu o predpokladanom

ročnom množstve dodanej elektriny a o uplatnení podpory. Tvrdenia žalovaného v 1/ rade o jeho možnej
platobnej neschopnosti či konkurze považuje žalobca za zavádzajúce a účelové, pričom tieto tvrdenia sa
ani netýkajú nároku uplatneného v konaní. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný v 1/ rade nepredložilžiadne dôkazy. Žalovaný v 1/ rade pritom v roku 2013 dosiahol zisk vo výške 44.007.000 Eur a má za
predchádzajúce účtovné obdobia nerozdelený zisk vo výške 113.539.000 Eur.

Žalobca nesúhlasil so záverom, že neosvedčil nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia. Strata
podpory na kalendárny rok 2015 ohrozuje nielen existenciu žalobcu, ale aj hydinovej farmy, ktorá je so
žalobcom úzko prepojená a zamestnáva viac ako 20 zamestnancov. Vydanie predbežného opatrenia má
pre žalobcu zásadný a existenčný charakter. V dôsledku odňatia podpory žalobca nebude mať finančné
prostriedky na splácanie úveru, čím sa dostane do platobnej neschopnosti. Právny názor žalobcu o

primeranosti nariadenia predbežného opatrenia podporuje aj rozhodovacia činnosť Krajského súdu v
Košiciach, ktorý v konaní sp. zn. 2Cob/26/2015 uviedol, že príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom
opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva žalovaného. Obdobný názor zastával vo viacerých
rozhodnutiach aj Okresný súd Žilina. Žalobca je názoru, že nariadením predbežného opatrenia nedôjde
k zásahu do práv žalovaných, resp. závažnosť
prípadného zásahu bude zanedbateľná v porovnaní s tým, čo utrpí žalobca. Po nariadení predbežného

opatrenia bude vzťah medzi žalobcom a žalovaným fungovať na rovnakých zásadách, ako fungoval roky
predtým. Žalobca tak žiadal, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovel.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.

1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného
súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je

potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Odvolací súd po preskúmaní veci podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 3
O.s.p. v intenciách podaného odvolania žalobcu a jeho dôvodov uvádza, že sa stotožnil s napadnutým
uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia ako s
vecne správnym rozhodnutím a odkazuje na podstatné dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého

stupňa v preskúmavanej časti o nesplnení podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a vo vzťahu k odvolacím
dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že vo všeobecnosti je cieľom predbežných opatrení v občianskom
súdnom konaní provizórna, t.j. dočasná úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia

obidvoch kumulatívnych podmienok tak, ako sú tieto uvádzané v ust. § 75 ods. 2 O.s.p., a to: 1/
osvedčenie nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie, resp.
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov súdneho konania, resp. reálnej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov

konania za stavu osvedčenia obidvoch týchto kumulatívnych podmienok. Predbežné opatrenie nie je
možné vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť návrhu treba skúmať z hľadiska
skutkového i z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je základným predpokladom pre úspešnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových

okolností tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pri ktorom je dôvodný predbežný
záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je predpokladom úspešnosti
nároku to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný
záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie predbežného
opatrenia žiada. To znamená, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a dokladov k nemu pripojených sa dá urobiť záver o dostatočnej miere osvedčenia návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia.Krajský súd za rešpektovania zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia podľa ust.
§ 75 ods. 2 O.s.p., vychádzajúc zo stavu, ktorý mal osvedčený v čase svojho konania a rozhodovania
o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, zistil, že žalobca vyrába elektrinu v zariadení s právom

na podporu podľa zákona, pričom podľa rozhodnutia ÚRSO bola žalobcovi schválená na roky 2014
- 2025 pevná cena elektriny na stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh elektriny vyrobenej
zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltaická elektráreň Čereňany (č.l. 85 spisu).
Žalobca tiež osvedčil, že so žalovaným v 1/ rade mal uzatvorenú Zmluvu o výkupe elektriny na krytie
strát na obdobie kalendárneho roka 2014 (č.l. 69 spisu). Rovnako pre kalendárny rok 2014 mal so

žalovaným v 1/ rade uzatvorenú Zmluvu o doplatku (č.l. 76 spisu). Z ďalších žalobcom predložených
listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 17.12.2014 (č.l. 44 spisu) žalobcovi
oznámil, že na základe informácií od ÚRSO a na základe skutočností, ktorými disponuje SSE - D, a.s.,
bolo preukázané, že predmetné zariadenie na výrobu elektriny stratilo právo na uplatnenie podpory
podľa zákona pre kalendárny rok 2015 a zároveň žalobcovi odporučil, aby v prípade prevádzkovania
zariadenia od 01.01.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s

dodávateľom. Žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 26.01.2015 oznámil žalobcovi, že bolo zistené, že
prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny stratilo nárok na podporu podľa zákona z dôvodu, že
žalobca ako výrobca elektriny nesplnil zákonné povinnosti ustanovené v ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.
(č.l. 48 spisu). Na tieto listy reagoval žalobca dňa 8.1.2015 (č.l. 46 spisu) a odpoveďou zo dňa 6.2.2015
(č.l. 49 spisu) a namietal, že svoje zákonné povinnosti podľa zákona splnil a že sa na neho podľa

prechodného ustanovenia vzťahujú podmienky podpory výroby elektriny, ktoré zostávajú zachované
podľa doterajších predpisov. Žalobca tiež priložil k podanému odvolaniu rozhodnutie ÚRSO, podľa
ktorého pre rok 2015 bola pre regulovaný subjekt OKTE, a.s., Bratislava určená tarifa 21,82 Eur/MWh
(TPS 2015) za prevádzkovanie systému (č.l. 258 spisu). Žalovaný v 1/ rade ako prílohu k svojmu
písomnému vyjadreniu predložil list od žalovaného v 2/ rade, datovaný dňa 17.02.2015 (č.l. 234 spisu),

ktorým žalovaný v 2/ rade potvrdil, že v súlade s príslušnými právnymi predpismi prebral zodpovednosť
za odchýlku spoločnosti žalovaného v 1/ rade vrátane výrobcov elektriny, ktorí majú nárok na prevzatie
zodpovednosti za odchýlku podľa zákona č. 309/009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a
vysokoúčinnej kombinovanej výroby a zároveň vyhlásil, že je pripravený s každým výrobcom elektriny,
ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa tohto

zákona, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh, vykúpi elektrinu vyrobenú
týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny.

Krajský súd k otázke osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením
dočasná ochrana, v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že v štádiu rozhodovania o nariadení

predbežného opatrenia nie je možné vysloviť jednoznačný záver ohľadom skutkových a právnych
otázok, ktoré sú v tomto smere medzi účastníkmi konania sporné. Otázka, či žalobca splnil povinnosť
stanovenú v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný
oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. §

3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na
nasledujúci kalendárny rok, a otázka, či sa na povinnosť doručiť toto oznámenie a následky stanovené
zákonom pre prípad jej nesplnenia vzťahuje alebo nevzťahuje prechodné ust. § 18e ods. 1 tohto zákona,
sú otázkami, ktoré budú predmetom prípadného konania vo veci samej. Pri zohľadnení charakteru
sporového prípadu a s ohľadom na vyššie uvedené listinné dôkazy, z ktorých aktuálne vyplýva nárok

žalobcu na poskytnutie podpory výroby elektrickej energie z jeho výrobného zariadenia a neposkytnutie
tejto podpory na základe skutočnosti neuzavretia zmluvy medzi účastníkmi na rok 2015, bol uplatnený
nárok žalobcu práve pre potreby konania o nariadenie predbežného opatrenia dostatočným spôsobom
osvedčený. V štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce osvedčenie nároku
a nie je potrebné jeho úplné preukázanie. Krajský súd pre účely ďalšieho konania zvýrazňuje, že tieto

zhodnoteniasúlenvštádiupredbežnéhoposúdeniaosvedčenia,resp.neosvedčeniažalobcovhonároku
pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže je možné, že na základe
výsledkov dokazovania v prípadnom konaní vo veci samej môže súd konajúci vo veci samej dospieť k
iným skutkovým a právnym záverom.

Nosným dôvodom podaného odvolania žalobcu je tvrdenie o naplnení druhej kumulatívnej podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je v prejednávanom prípade nevyhnutnosť dočasnej
úpravy pomerov účastníkov. K tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza, že žalobca, ktorý žiadal
nariadiť predbežné opatrenie, bol povinný osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva
nevyhnutná zákonná podmienka priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby nebezpečenstva, pre ktorú
je potrebné nariadiť predbežné opatrenie. Žalobca nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov

odôvodnil s poukazom na svoje tvrdenia a listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že mesačné náklady na
prevádzku jeho výrobného zariadenia presahujú možný príjem žalobcu pri predaji elektriny vyrobenej
v predmetnom zariadení za cenu elektrickej energie platnú na trhu. Žalobca tiež tvrdil, že v dôsledku
nevyplácania podpory hrozí nebezpečenstvo nepriaznivých finančných dopadov nielen pre žalobcu, ale
aj pre spoločnosť NAVI, spol. s r.o., so sídlom v Prievidzi, ktorá ručí za splatenie úveru poskytnutého

žalobcovi na vybudovanie výrobného zariadenia na výrobu elektriny.

Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným negatívnym dopadom neposkytovania podpory vo forme doplatku
považuje krajský súd za potrebné vyjadriť sa aj k samotnému mechanizmu poskytovania podpory podľa
zákona č. 309/2009 Z.z. V zmysle tohto zákona je žalovaný v 1/ rade ako distribučná spoločnosť povinný
poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme štátom garantovanej výkupnej

ceny. Táto cena je, ako to vyplýva z vyjadrení účastníkov, výrazne vyššia, ako je bežná trhová cena.
Výšku tejto ceny určuje ÚRSO rozhodnutím pre konkrétny kalendárny rok. O splnení podmienok a
zaradení, či nezaradení výrobného zariadenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory
pritom nerozhodujú žalovaní. Z dokladu verejne dostupného na webovom sídle úradu krajský súd zistil,
ževýrobnézariadeniežalobcu,označenéakoFotovoltaickáelektráreň,jezaradenévzoznamezariadení

výrobcov elektriny, ktorým podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo právo na podporu na
rok 2015. Medzi účastníkmi je pritom sporné práve to, či žalobca splnil svoje povinnosti podľa tohto
zákona. Ak by za situácie spornosti tejto zásadnej otázky bolo zo strany súdu nariadené predbežné
opatrenie, ktorým by sa žalovanému v 1/ rade uložila v kalendárnom roku 2015 povinnosť zabezpečovať
pre žalobcu podporu vo forme doplatku podľa tohto zákona, došlo by podľa názoru odvolacieho súdu

k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného v 1/ rade. S ohľadom na nezaradenie
žalobcu do zoznamu subjektov oprávnených poberať podporu, by žalovaný v 1/ rade bol povinný znášať
náklady žalobcu ako výrobcu elektriny bez zabezpečenia ich finančného krytia. Pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia je pritom súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať,
či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V prípade, ak by

bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015
dosiahol stav, že by mu bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku,
hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil
alebo nie, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením predbežného opatrenia a vyplácaním doplatku zo
strany žalovaného v 1/ rade by pritom došlo k značnému zásahu do postavenia žalovaného v 1/ rade,

ktorýnamietol,ževdôsledkunezaradeniažalobcudozoznamuoprávnenýchpoberateľovpodporynemá
zabezpečené krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi vyplácať.

Žalobcom požadované predbežné opatrenie je tak podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou
proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia

žalovaného v 1/ rade. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia
by bol celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorému sa má vydaním predbežného opatrenia
poskytnúť ochrana. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované
tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma
druhému účastníkovi. To znamená, že ujma žalovaného v 1/ rade nesmie byť neprimeraná výhode,

ktorú nariadenímpredbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
aj na judikát č. 49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje
nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby s prihliadnutím na
podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z
tohto rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť skúmania podmienky primeranosti nariadeného predbežného

opatrenia vo vzťahu k právu, ktoré má predbežné opatrenia ochraňovať.

K možným finančným stratám, ktorými žalobca odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
poukazuje krajský súd na list žalovaného v 1/ rade zo dňa 17.12.2014, v ktorom žalovaný v 1/ rade
žalobcovi odporučil, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny zmluvou o dodávke

elektriny s dodávateľom. Žalovaný v 1/ rade zároveň predložil vyjadrenie žalovaného v 2/ rade,
ktorý vyhlásil, že je pripravený s výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory
podľa zákona, uzatvoriť zmluvu, ktorou vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho
zariadení za trhovú cenu. Krajský súd je potom názoru, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby sodberateľom uzatvoril zmluvu, na základe ktorej by bola elektrina vyrobená v predmetnom zariadení
žalobcu dodávaná do distribučnej siete za trhovú cenu, čím by nepochybne došlo k zmierneniu
negatívnych dopadov vyplývajúcich pre žalobcu z jeho nezaradenia do zoznamu subjektov oprávnených

na poberanie podpory.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadom tarify za prevádzkovanie systému (ďalej len „TPS“), ktorá bola
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pre rok 2015 zvýšená, poukazuje krajský súd na Vyhlášku
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v

elektroenergetike. Táto vyhláška definuje v § 1 písm. h/ tarifu za prevádzkovanie systému ako pevnú
cenu viažucu sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny z
domáceho uhlia, na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou
výrobou a na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Táto vyhláška v ust. § 12 stanovuje
spôsob výpočtu tarify za prevádzkovanie systému, ktorý zohľadňuje nielen náklady výrobcov elektriny na
výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a technológiami kombinovanej výroby, ale tiež náklady

na výrobu elektriny z domáceho uhlia a náklady na organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s
elektrinou. Pri výpočte tejto tarify sa teda zohľadňujú nielen náklady na výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov. Zároveň táto vyhláška v ust. § 12 pri výpočte tejto tarify zohľadňuje plánované množstvo
elektriny, na ktoré je možné uplatniť doplatok. Je preto zrejmé, že pri výpočte tarify TPS vychádza
ÚRSO aj z údajov o plánovanom množstve elektriny, na ktorú sa uplatňuje doplatok. Krajský súd je

potom názoru, že ak aj žalobca poukázal na zvýšenie tarify TPS pre rok 2015, neznamená to, že neboli
zohľadnené aktuálne údaje o množstve energie, na ktorú sa v danom roku uplatňuje právo na doplatok.
Za stavu vyradenia väčšieho množstva subjektov zo systému podpory preto mohlo byť zvýšenie tarify
TPS spôsobené aj zvýšenými nákladmi na výrobu elektriny z domáceho uhlia alebo zvýšenými nákladmi
na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou, ktoré sú v tarife TPS rovnako zahrnuté. Nemožno preto

súhlasiť so žalobcom, že žalovaný v 1/ rade má zabezpečené finančné krytie na ďalšie poskytovanie
podpory subjektom, ktoré podľa ÚRSO nesplnili podmienky pre poskytovanie podpory na rok 2015.
Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k tzv. G-komponentu, ktorý predstavuje
platbu za prístup do distribučnej sústavy. Táto platba je upravená v § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z. a predstavuje platbu, ktorá sa uhrádza prevádzkovateľovi

regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy. Táto
platba s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov priamo nesúvisí a príjem z tejto platby tak nemôže
byť považovaný za zdroj na krytie nákladov pre poskytovanie podpory výrobcom elektrickej energie z
obnoviteľných zdrojov.

Krajský súd k argumentácii žalobcu, že nenariadenie predbežného opatrenia môže mať likvidačné
následky pre hydinovú farmu v Chalmovej, prevádzkovanú spoločnosťou NAVI, spol. s r.o., uvádza, že
jednou z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov
účastníkov. Spoločnosť NAVI, spol. s.r.o. nie je účastníkom tohto konania, a teda prípadné negatívne
dopady nenariadenia predbežného opatrenia nemôžu osvedčiť reálnu hrozbu nebezpečenstva pre

potrebu nariadenia predbežného opatrenia požadovaného žalobcom. Nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov sa musí týkať výlučne účastníka, ktorý o
nariadenie predbežného opatrenia žiada, teda žalobcu, a nie tretích subjektov, ktoré nie sú účastníkmi
konania o nariadenie predbežného opatrenia.

Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov.
Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným v 1/ rade bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená
možnosť, aby uzatvoril zmluvu so žalovaným v 2/ rade na dodávku vyrobenej elektrickej energie za
trhovú cenu. Táto trhová cena je síce výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím ÚRSO vo forme

doplatku, avšak povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením
žalovanému v 1/ rade, považuje krajský súd za neprimeraný zásah do postavenia žalovaného v 1/ rade.
V prípade prijatia návrhu na uzavretie zmluvy o dodávke vyrobenej elektrickej energie za bežnú trhovú
cenu má žalobca možnosť čiastočne predísť vzniku škody, ktorá podľa jeho tvrdení vzniká výrobou
elektrickej energie v jeho zariadení bez poskytovania doplatku. Krajský súd považuje za potrebné

poukázať aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o
osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak
žalobca, ako aj žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú podnikateľmia jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti.
Pri týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade rovní vo svojichprávach a povinnostiach, a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto
zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia
práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v

dôsledku nevyplácania podpory nie je schopný plniť svoje zmluvné záväzky, ani argumentácia v tom
smere, že neplnenie jeho zmluvných záväzkov ohrozuje finančnú situáciu ďalšieho subjektu, ktorý vo
vzťahu k úveru, ktorý bol poskytnutý žalobcovi, vystupuje v postavení ručiteľa. V tejto súvislosti krajský
súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného
súdu ČR sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého ...„základným zmyslom predbežného opatrenia je

ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho,
voči komu predbežné opatrenie smeruje“.

Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, ktorému žalobca predbežným opatrením žiadal uložiť povinnosť
poskytovať žalobcovi podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia ÚRSO vo forme
odberu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie z výrobného zariadenia žalobcu,

krajský súd rovnako konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia. Z vyjadrenia žalovaného v 2/ rade predloženého žalovaným v 1/ rade vyplýva pripravenosť
žalovaného v 2/ rade uzatvoriť s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky pre získanie
podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., zmluvu o odbere elektriny za trhovú cenu. V zhode so súdom
prvého stupňa krajský súd konštatuje, že vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade nie je na strane žalobcu

dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození prevádzky jeho zariadenia,
nakoľko žalobca má možnosť zabezpečiť odber vyrobenej elektrickej energie zmluvou so žalovaným v
2/ rade. Žalobca žiadal predbežným opatrením uložiť žalovanému v 2/ rade povinnosť zabezpečovať
podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. Uvedené ustanovenie § 3 ods. 1
vymedzuje formy podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo forme prednostného

pripojenia zariadenia do distribučnej sústavy, vo forme odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty, vo forme doplatku a vo forme prevzatia zodpovednosti
za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Rovnako, ako vo vzťahu k žalovanému
v 1/ rade, aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade krajský súd konštatuje, že ani žalovaný v 2/ rade
nerozhoduje o splnení podmienok a zaradení, či nezaradení výrobného zariadenia žalobcu do zoznamu

oprávnených poberateľov podpory podľa zákona. Nakoľko žalobca je aktuálne zaradený do zoznamu
zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu pre rok 2015 zaniklo, jednalo by sa v prípade
rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom by sa priamo konštatovalo, že sa jedná o
zabezpečenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009
Z.z., o neprimeraný zásah do postavenia žalovaného v 2/ rade. Takýmto rozhodnutím by totiž za situácie

spornosti tejto zásadnej otázky bola súdom žalobcovi priznaná jedna z foriem podpory pre výrobcov
elektriny z obnoviteľných zdrojov podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z..

Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a
to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov tak vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ako aj

vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a
oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho
splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je

splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok
pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť
skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia Čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva,
že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade
podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p.,

a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné
posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak
tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak
návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Krajský súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh
žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.Len pre úplnosť, k žalobcom predloženým rozhodnutiam Okresného súdu Žilina, Okresného súdu
Košice a Krajského súdu v Košiciach, krajský súd uvádza, že zo svojej úradnej činnosti má vedomosť
o rozdielnych rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Bratislave v obdobných

veciach. Krajský súd pritom poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej v obdobnej
veci uznesením č.k. 13Cob/103/2015 zo dňa 14.04.2015 zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina
č.k. 10Cb/314/2014-67 zo dňa 27.01.2015, ktoré žalobca predložil spolu s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia, tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodol, pretože podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 145 O.s.p. bude o nich rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.