Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/147/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805203382
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7805203382.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova č. 4, Bratislava, proti povinnému
Š. E., F.. XX.XX.XXXX, T. X. E. Č.. XXX, P. H., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Karolom Mihalom, so sídlom Moyzesova č. 34, Košice pod sp. zn. EX 1121/05-8 Dk, o vymoženie 716,99
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava č.k. 12Er/111/2005-19 zo dňa 30.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,41 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 03.06.2005

poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 21.600,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom
bola notárska zápisnica č. N 786/2005, NZ 6433/2005 zo dňa 13.02.2005, ktorej prílohou je zmluva o
úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným. Notárskou zápisnicou je osvedčené vyhlásenie Mgr.
Tomáša Kušníra, advokáta, konajúceho v mene povinného na základe plnej moci udelenej mu v zmluve
o úvere. Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá zmluva o úvere
č. 7370047 zo dňa 10.08.2004, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 12.000,-

Sk, z toho úver a poplatok 21.600,- Sk, pričom táto suma sa má ďalej úročiť úrokom z omeškania vo
výške 0,25 % denne od 15.10.2004 do zaplatenia. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako
zmluvu spotrebiteľskú, pričom je z nej zrejmé, že bola uzatvorená na pripravenom tlačive a povinný
nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov. povinný mal teda možnosť
len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
splnomocnil tretiu osobu, ktorú určil dodávateľ, na uznanie záväzku, ktorý je v čase splnomocnenia
všeobecný a neurčitý, je treba považovať za neprípustnú v spotrebiteľských zmluvách a ako takú aj za
absolútne neplatnú. Podmieňovanie splnomocnenia tretej osoby, ktorú vybral oprávnený na spísanie
notárskej zápisnice a uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným

titulom pre exekúciu, je možné považovať za podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom (povinným), keďže splnomocnená tretia osoba
nezastupuje práva spotrebiteľa, ale len záujem dodávateľa na uznaní svojej pohľadávky povinným.
Povinný ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, bol súčasne nútený podpísať splnomocnenie, ktoré bolosúčasťou predtlače úverovej zmluvy a nemohol ovplyvniť jeho obsah. Splnomocnenie je koncipované
široko a všeobecne tak, aby splnomocnená osoba uznala záväzok, ktorého vznik, či konkrétnu výšku
nebolo možné predpokladať. Spotrebiteľ sa týmto vzdal práva neuznať záväzok, ktorý vznikne alebo

nevznikne v budúcnosti. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že záujmy splnomocnenca (Mgr. Kušníra)
boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (povinného), keďže právneho zástupcu povinného priamo
určil v predtlačenej zmluve oprávnený. Advokát Mgr. Kušnír si vo vzťahu k povinnému nemohol plniť
a ani neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, keďže sa s povinným ani
nestretol a nepoužil všetky právne prostriedky, aby povinného ochránil vo vzťahu k oprávnenému.

Splnomocnený zástupca povinného teda v rozpore so zákonom uznal pred notárom v mene povinného
dlh s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom. V uvedenom prípade absentuje súhlas
povinnéhosvykonateľnosťounotárskejzápisnice,nakoľkovyhlásenieMgr.Kušníranemožnopovažovať
za vyhlásenie povinného, keďže bolo urobené na základe absolútne neplatného splnomocnenia. Súd
prvého stupňa preto podľa § 57 ods. 1 písm. a), § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 104 ods.
1 O.s.p. exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 29,87 eur, náhradu hotových

výdavkov za poštovné vo výške 19,64 eur, DPH 20 % zo sumy 49,51 vo výške 9,90 eur, spolu teda trovy
exekúcie v sume 59,41 eur. Nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi za vyúčtované úkony spracovanie
žiadosti o udelenie poverenia a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spôsobe exekúcie,
exekučnýpríkazapríkaznazačatieexekúciezdôvoduduplicityazároveňnepriznalexekútoroviodmenu
za zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť, keďže táto exekútorovi nepatrí podľa špecifickej úpravy

výpočtu odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie. Na náhradu trov exekúcie zaviazal v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a súdny exekútor.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom
odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne

posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu,
ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo

navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je

jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť.
Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním
výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice

de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného
stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že
platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí
s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej

listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na
návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy
povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej

v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu.
Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z
reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa,

ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučnýsúd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil
zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za
neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať

právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a
zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr.
súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil
právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na

zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony
urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom
zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby
išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov,
či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska

zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom
rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť
aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru

Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v
znení

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Súdny exekútor v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa mu v rozpore s platným právom nepriznal
zákonný nárok uplatnený exekútorom na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v celkovej
výške 33,19 eur + 20 % DPH. Oprávnený z vlastnej iniciatívy navrhol zriadiť exekučné záložné právo na
nehnuteľnosť povinného. Právna úprava ustanovená v § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je samostatná a
predstavuje aj samostatný nárok na odmenu za zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, ktorá patrí

exekútorovi vždy, ak bolo exekučné záložné právo na nehnuteľnosti zriadené, teda vtedy, ak exekútor
vymohol pohľadávku úplne a aj vtedy, ak exekútor upustil od vykonania exekúcie, prípadne, ak bola
exekúcia zastavená.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvéhostupňa,ktorýnepriznalsúdnemuexekútoroviodmenuzazriadenieexekučnéhozáložnéhopráva.

Pri zastavení exekúcie by mal súd určovať odmenu podľa § 14, 15, 16 vyhlášky, pričom z ich znenia
nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdnemu exekútorovi v prípade jej zastavenia
určoval podľa § 6 vyhlášky.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného a súdneho exekútora nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z § 212

ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolaniesmeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného a súdneho exekútora nie je
dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za

neprípustnú a o zastavení exekúcie, pretože mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom
vtomtokonaní,jespôsobilýmexekučnýmtitulomnavykonanieexekúcieapreskúmavanímjejnáležitostí
exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 10.8.2004 Zmluvu o
úvere č. 7370047, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 12.000,- Sk, ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 9.600,- Sk, t.j. spolu 21.600,-

Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia
Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom,
o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 786/2005, Nz 6433/2005 zo dňa 13.02.2005, a súhlasil,

aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre

platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice

zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému povinný udelil plnomocenstvo v zmluve o úvere.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá

medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo
zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinného

pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísanínotárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom
- oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so
spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov

medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným
nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si
zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú
v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a
zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne

nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať
notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá
je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s
vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť

predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Nazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvéhostupňaodvolacísúddodáva,žedohodaoprávnenej
a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to
vplýva z § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva
exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má

charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky
poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú
potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe
dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny

podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko
vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá a ktoré by bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného
obohatenia, nemožno považovať za prípustné.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému. Takejto notárskej zápisnici

chýba jej materiálna vykonateľnosť.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo

skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok
konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa
v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v
zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok
spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky

exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne
vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, napr. podľa

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Preto § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. na exekučné konanie
nemožno aplikovať a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený.

Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez

právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako spotrebiteľ, a teda či
ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na jeho zastupovanie pri spisovaní notárskej
zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom
prípadebolasprávneaplikovanáSmernicaRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za

oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona
neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne
neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za dôvodný, pretože nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Z tohto

dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

K odvolaniu súdneho exekútora odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30. apríla 2008 základom na určenie odmeny súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky,

ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 1.000,- Sk
za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne

vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku
2 tohto ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eur (100,- Sk).

Vposudzovanomprípadejepredmetomsporumedziúčastníkmivýklad§6vyhláškyurčujúcehoodmenu
súdnemu exekútorovi za zriadenie exekučného záložného práva, a teda či súdnemu exekútorovi možnoodmenu za takéto zriadenie priznať aj v prípade zastavenia exekúcie (§ 14 a nasl. vyhlášky), alebo len
v prípade, ak v exekúcii dôjde k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávneného (§ 4 vyhlášky).

Odvolací súd k tomu uvádza, že v jednotlivých prípadoch môže dôjsť z rôznych dôvodov k

pochybnostiam o výklade konkrétnej právnej normy. Vtedy je potrebné vzniknutú pochybnosť odstrániť
výkladom (interpretáciou), a to predovšetkým gramatickým, logickým, systematickým a historickým. Súd
pri riešení špecifík konkrétneho prípadu musí prihliadať vyvážene k jednotlivým metódam výkladu a
nepoužívať ich mechanicky. O výklad gramatický (jazykový) ide tam, kde sa právna norma vysvetľuje
podľa zásad gramatiky s cieľom vystihnúť slovné znenie právnej normy a význam použitých pojmov.

Systematický výklad sleduje cieľ vykladať zmysel a účel právnej normy podľa jeho zariadenia v systéme
ostatných právnych noriem.

Z ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za
výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie (v prejednávanej veci išlo o takúto exekúciu)
je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16
vyhlášky určuje inak. "Inak" (odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho

exekútora § 14 ods. 1 vyhlášky v prípade, že súd zastaví exekúciu - odmena súdneho exekútora za
výkon exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky, ale podľa a) počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa doslovného znenia § 14 vyhlášky (a teda aj z pohľadu výkladu gramatického) v prípade zastavenia
exekúcie, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, sa odmena súdneho exekútora určí podľa počtu

hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Citované ustanovenie nepozná výnimku z uvedenej zásady (okrem prípadu čiastočného vymoženia
pohľadávky podľa § 16 vyhlášky) a teda neumožňuje, aby súdnemu exekútorovi bola priznaná aj iná ako
časová či paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti, teda ani odmena za zriadenie exekučného
záložného práva. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj zaradenie § 6 a § 14 do vyhlášky, kde § 6 sa

nachádza v II. diele (Odmena súdneho exekútora), v prvom oddiele (Odmena za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie) vyhlášky, zatiaľ čo § 14 sa nachádza v treťom oddiele pod
názvom "Spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti - Odmena pri vylúčení súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie".

Z uvedeného má odvolací súd za to, že pri zastavení exekúcie sa odmena súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti určuje podľa § 14 až § 16 vyhlášky, a preto súdnemu exekútorovi nemožno priznať
aj odmenu podľa § 6 vyhlášky, teda odmenu za zriadenie exekučného záložného práva.

Súd prvého stupňa teda správne rozhodol aj o trovách exekúcie.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený ani súdny

exekútor nemali v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.