Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/71/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610203025
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5610203025.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci žalobcu:
Lesservis, s. r. o., so sídlom v Slovenskej republike, Liptovský Mikuláš 031 01, Bellova 696/2, IČO: 36
421 898, zastúpený: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o. so sídlom v Bratislave 821
08, Velehradská 33, IČO: 35 922 907 s adresou pre doručovanie Bratislava 811 03, Ľubinská 3, proti
žalovanému: JASCH trgovsko podjetje, d. o. o., so sídlom v Slovinskej republike, Maribor 2000, Koroška
cesta 105 A, registračné číslo 212032100, identifikačné číslo SI43341152, zastúpený ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom v Žiline 010 01, Dolný Val 11, IČO: 36 841 200, o uloženie
povinnosti vydať hnuteľné veci a iné, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý v y d a ť žalobcovi
574,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. B, C;
16.654,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B;
101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C;
6.550,80 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B, C, do troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti
žalobcu z a p l a t i ť žalovanému 1.553.696,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 14. 4. 2010 sa žalobca domáhal, aby súd
rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi 574,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. B, C; 16.654,81
m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C; 6.550,80 m3 ihličnatej
guľatiny trieda III. A, B, C oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 155.369,65 eur spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania od 24. 12. 2009 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a
žalovaný v priebehu rokov 2008 až 2009 uzatvorili niekoľko kúpnych zmlúv vyplývajúcich z rámcovej
kúpnej zmluvy. Predmetom zmlúv bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar - drevnú guľatinu v
súlade so zmluvami a všeobecnými podmienkami v súlade so zmluvami a všeobecnými obchodnými
podmienkami a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu určenú podľa cenovej kalkulácie vo výške
uplatnenej faktúrami (J2009-039, -043, -049, -055, -061, -065, -067, -069, -083, -105, -112, -137, -151,
-177, -209, J2008-689, -690, -691). Žalobca riadne odovzdal žalovanému tovar a žalovaný riadne a včas
zaplatil kúpnu cenu. Podľa článku V. bod 1 písm. a/ všeobecných obchodných podmienok žalobcu (ďalej
iba VOP) sa žalovaný ako účastník zmluvy z iného členského štátu európskych spoločenstiev zaviazal,
že dodaný tovar prepraví do iného členského štátu európskych spoločenstiev. Podľa článku V. bod 1
písm. b/ sa zaviazal preukázať prepravu tovaru do iného členského štátu, najneskôr do 6 mesiacov od
prevzatia tovaru. Túto povinnosť žalovaný nesplnil. Podľa článku V. bod 3 VOP porušenie tejto povinnosti
znamená podstatné porušenie zmluvy, preto žalobca dňa 20. 10. 2009 poskytol žalovanému dodatočnú
lehotu na splnenie záväzku. Žalobca v liste zo dňa 20. 10. 2009 uviedol, že v zmysle ustanovenia § 350
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vyhlasuje, že „odstupuje od vyššie špecifikovanej rámcovej kúpnej
zmluvy, ako aj od jednotlivých čiastkových kúpnych zmlúv vyplývajúcich z rámcovej kúpnej zmluvy, ak
nesplníte svoju povinnosť v stanovenej lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.“ Žalovanému bol
list žalobcu doručený dňa 9. 11. 2009. Žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi ani v dodatočnej
lehote. Márnym uplynutím tejto lehoty na splnenie záväzku nastali účinky odstúpenia od zmluvy podľa §
351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Dodatočná lehota na splnenie záväzku žalovaného uplynula dňa
17. 11. 2009. V zmysle článku V. bod II. VOP sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia záväzku
(napríklad odstúpením od zmluvy) sú zmluvné strany povinné vydať si už prijaté plnenie, najneskôr do 30
dní od zrušenia záväzku. Žalovaný nesplnil ani túto povinnosť a dodaný tovar na základe uzatvorených
zmlúv žalobcovi nevydal. Žalovaný s účinnosťou odstúpenia od zmluvy, to je od 18. 11. 2009 vznikla
povinnosť vydať tovar žalobcovi. Hodnota všetkého odobratého tovaru - celková hodnota dodaného
plnenia predstavuje sumu 1.553.696,53 eur (suma 1.250.791,55 eur za plnenia dodané v roku 2009 a
suma 302.904,98 eur za plnenia dodané v roku 2008). Keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy,
žalobca bol povinný uvedenú sumu vydať žalovanému. (Žalobca si listom zo dňa 20. 10. 2009 uplatnil
voči žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie podmienok v zmysle článku V. bod 4 VOP v spojení
s článkom V. bod 1 písm. a/ VOP vo výške 466.108,96 eur, písm. b/ VOP vo výške 466,108,96 eur
a s článkom V. bod 2 VOP vo výške 466.108,96 eur, spolu vo výške 1.398.326,88 eur. Na základe
článku VII. VOP sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak vzniknú medzi nimi akékoľvek vzájomné
pohľadávky spôsobilé na započítanie, k započítaniu dôjde uplynutím 5 dní odo dňa splatnosti pohľadávky
neskôr splatnej. K započítaniu už nie je potrebná ďalšia právna skutočnosť, k zániku pohľadávok dôjde
iba na základe tohto článku. Žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 1.398.326,88 eur, žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku na vrátenie prijatého
plnenia v súvislosti s odstúpením od zmluvy o výške 1.553.696,53 eur. Zmluvná pokuta bola splatná
ku dňu 18. 12. 2009, to je ku dňu 23. 12. 2009 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok v časti, v
akej sa kryjú 1.398.326,88 eur. V časti 155.369,65 eur záväzok žalobcu voči žalovanému stále trvá. V
časti príslušenstva (úrokov z omeškania) bolo konanie zastavené rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 9Cb/71/2010-107 zo dňa 20. 12. 2010, ktorý výrok rozsudku nebol napadnutý odvolaním.)
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 20. 12. 2010 č.k. 9Cb/71/2010-107 uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi 574,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. B,C; 16654,81 m3 ihličnatej guľatiny
III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C; 16550,80 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A,B,C do
troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1.553.696,53 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne
zo sumy 155.369,65 eur od 24. 12. 2009 do zaplatenia zastavil. Žalovaný sa proti rozsudku odvolal a
uvádzal, že popiera uzavretie zmlúv, na základe ktorých by mu bolo dodané žalované množstvo drevnej
hmoty a popiera, že by malo ísť o ústne zmluvy, pri ktorých bolo dohodnuté, že sa spravujú podľa
všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Žalovaný nepopieral, že obchodoval so žalobcom, ale
drevnú hmotu, ktorá je predmetom žaloby nekúpil a nemohol pristúpiť k žiadnym všeobecným zmluvným
podmienkam žalobcu. Žalovaný popieral prevzatie drevnej hmoty, respektíve podpísanie dodacích listov,
ako aj jednotlivé faktúry. I v prípade, že by mal súd preukázanú existenciu zmlúv, drevo malo byť
dodané na území Slovenskej republiky v expedičnom sklade Detva. Ak by obchodný prípad bol uzavretý
ústne, nebolo preukázané, že by sa žalobca zaviazal drevo vyviesť mimo územia Slovenskej republiky
do iného členského štátu európskeho spoločenstva a odkaz na všeobecné obchodné podmienky nie
je možné akceptovať ako právne relevantný, lebo v konaní nebolo preukázané, že by sa obchodný
prípad mal riadiť týmito všeobecnými podmienkami žalobcu. Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný
prejav vôle, ktorý je právnym dôvodom na uplatnenie si nároku nebolo žalovanému doručené. Z
tohto dôvodu je nárok žalobcu neodôvodnený. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 5. 11. 2012
č.k. 14Cob/181/2011-161 rozsudok okresného súdu v časti o vydaní tovaru žalovaným žalobcovi a o
zaplatení žalobcu žalovanému a v časti o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Krajský súd konštatoval, že v tomto prípade je daná právomoc súdov Slovenskej republiky
a vecne a miestne príslušným na prejednanie je Okresný súd Liptovský Mikuláš. Poukázal na to, že
prvostupňový súd neaplikoval Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, oznámenie
pod číslom 160/1991 Zb. (tzv. viedenský dohovor). Len v otázkach neupravených tzv. viedenským
dohovorom bolo možné aplikovať iné rozhodné hmotné právo. V ďalšom konaní uložil okresnému súdu,
aby sa zameral na otázku tvrdenej rámcovej kúpnej zmluvy účastníkov a dokazovania vykonaného v
potrebnom rozsahu znovu posúdil, či medzi účastníkmi došlo k uzavretiu sporných kúpnych zmlúv a s
akým obsahom. Pri závere, že išlo o uzavretie kúpnych zmlúv v ústnej forme, prípadne konkludentne
vysvetlí, či ich obsahom boli aj všeobecné a obchodné podmienky žalobcu a v tomto smere dôkazy
vyhodnotí v súlade s § 132 OSP. Preukázanie, že všeobecné a obchodné podmienky boli obsahom
kúpnych zmlúv medzi účastníkmi, tvorí dôkazné bremeno žalobcu, keďže z ich znalosti na strane
žalovaného vyvodzuje dôvodnosť odstúpenia od kúpnych zmlúv ako základ pre žalovaný nárok. Pri
opätovnom posúdení veci v právnej rovine bude Okresný súd vychádzať z predpisov platných pre
medzinárodnú kúpu tovaru; použitie aplikovaných predpisov náležite zdôvodní, vrátane ich citácie a
interpretácie na zistený skutkový stav veci. V prípade, ak okresný súd dospeje k záveru, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, bude sa zaoberať otázkou odstúpenia zo strany žalobcu,
jeho tvrdenej dôvodnosti a účinkov. Predbežne krajský súd vyjadril názor, že z doterajšieho dokazovania
bolo správne zistenie okresného súdu, že k dodávkam tovaru žalobcom pre žalovaného došlo a to ku
dňu, čo do druhu a množstva, ako je uvedené v dokladoch o pôvode dreva a dodacích listov, podpísaných
oboma zmluvnými stranami a za cenu, ako vyplýva zo žalovaných faktúr, v spojení s doteraz nespornou
okolnosťou úhrady žalovaných faktúr žalovaným. Právne posúdenie, či takýmto spôsobom došlo k
uzavretiu kúpnych zmlúv a s akým obsahom, v akom právnom režime, bude úlohou okresného súdu pri
opätovnom prejednávaní a rozhodnutí vo veci. Prejudiciálna otázka je rozhodná pre ďalšie posúdenie
okolnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv zo strany žalobcu vo väzbe na žalobou uplatnený nárok.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
ďalej iba OSP súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Kým žalovaný nebol zastúpený Okresný súd Liptovský Mikuláš doručoval predvolanie na pojednávanie
žalovanému podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z
13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomnosti v občianskych a obchodných
veciach v členských štátoch. Krajský súd v Maribore, Slovinská republika osvedčil doručenie písomnosti
žalovanému 12. 11. 2010 podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu (č. l. spisu 100-102,
196, 178-184, 207-216). Následne splnomocnil žalovaný na zastupovanie v konaní splnomocneného
zástupcu - právnickú osobu podľa § 26 ods. 4 OSP, vrátane prijímania doručovaných písomností. Súd
pojednával v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalovaného, ktorý bol riadne predvolávaný na
pojednávania, neúčasť na pojednávaniach vždy včas ospravedlnil, o odročenie nežiadal a súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Konateľ žalobcu J. U. vypočutý na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 27. 9. 2010 do zápisnice vypovedal,
že celý obchod vykonával zamestnanec žalobcu Z.. H. E.. Ďalej vypovedal 8. 6. 2015, že obchod so
žalovaným prebiehal rutinne. Pri osobnom stretnutí sa dohodli, v akej kvalite bude drevo. Žiadna rečová
bariéra tam nebola. Žalovaný spomínal, že rozbieha biznis v zahraničí. Žalovaný bol oboznámený s
obchodnými podmienkami. Žalovaný povedal a deklaroval, že drevo bude vyvážať do zahraničia. Je
rozdiel vo vystavovaní dokladov, ak sa drevo vyváža do zahraničia alebo do tuzemska. Pokiaľ sa drevo
vyváža do zahraničia, neuvádza sa v účtovných dokladoch DPH, lebo vtedy je oslobodené od platenia
DPH. Išlo o väčšie množstvo guľatiny, nie jeden kamión. Na začiatku sa dohodli a toto platilo aj pre
všetky ďalšie odbery dreva žalovaným od žalobcu. Spoliehali sa na jeho vyjadrenie o vývoze dreva
do zahraničia. Žalovaný im uvádzal, že drevo vozí na pílu do Slovinska. Takto obchodujú aj s inými
zahraničnými odberateľmi, napríklad z Poľska. Tiež deklarujú, že majú pílu v Poľsku a žalobca už
neskúma, kde konkrétne do zahraničia drevo vozia. V súčasnosti sa potvrdzuje vyvezenie dreva do
zahraničia čestným vyhlásením. V minulosti, keď sa stalo toto so žalovaným, bol to prvý prípad, čo
sa žalobcovi stal. Aj vtedy predávali drevo do zahraničia, napríklad Rakúska, Česka, Poľska a žiadny
doklad o tom, že bolo vyvezené, nemali. Kontrola bola krížová tak, že ten, kto drevo odobral, tiež vystavil
faktúry a odviedol DPH v tej krajine, kam drevo vyviezol.
Svedok Z.. H. E. 27. 9. 2010 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do zápisnice vypovedal, že je
zamestnancom žalobcu a zároveň jeho generálny splnomocnenec, čo znamená, že v obchodných
vzťahoch jedná za spoločnosť - žalobcu. Zmluva so žalovaným bola ústna, ale viazaná na všeobecné
obchodné podmienky žalobcu. So žalovaným jednal v zastúpení pána J. Y. koncom roku 2008 a v
prvej polovici roku 2009. Všeobecné obchodné podmienky obdržal osobne do rúk a sú zverejnené aj
na internetových stránkach žalobcu. Žalovaný platil zálohovo, čo sa zúčtovalo faktúrami vystavenými
žalobcom a vyúčtoval sa mu aj doplatok kúpnej ceny, pokiaľ nebol krytý. Bezproblémovo obchodovali v
novembri 2008 až júni 2009. Žalovaný mal dodať doklady preukazujúce vyvezenie dreva mimo územia
Slovenskej republiky, čo sa nestalo. Žalobca predával žalovanému drevo ako zahraničnému subjektu,
kde sa neúčtuje daň z pridanej hodnoty. Žalovaný deklaroval pri uzatváraní obchodu, že drevo vyvezie
do zahraničia, ale doklad o tom nedodal. Mali dohodu, že drevo si preberie v expedičnom sklade v Detve
(Slovenská republika) a tam mu ho dodali. Prevzatie má žalobca potvrdené dodacími listami, zaplatením
faktúr, to je preddavkov aj doplatkov. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo, že žalovaný nedodal doklady
o vyvezení dreva z územia Slovenskej republiky. Daňový úrad potrebuje doklad o vyvezení dreva
mimo územia Slovenskej republiky, aby sa mohol vystaviť účtovný doklad bez dane z pridanej hodnoty.
Dohoda so žalovaným nebola možná. Prestal preberať poštu. Drevo je určené podľa množstva a druhu
zodpovedajúce slovenskej technickej norme. Ide o zameniteľný tovar. Pri opätovnom výsluchu dňa 27.
10. 2014 vypovedal svedok zhodne ako 27. 9. 2010 a uvádzal, že dodávky žalovanému boli postupné,
podľa množstva požadovaného žalovaným. Kontakt s ním bol osobný alebo telefonický. Žalovaný dostal
všeobecné obchodné podmienky do rúk a určite o nich vedel a musel vedieť. On s ním o tom hovoril
a je aj všeobecne známe, že ako zahraničný subjekt musí doložiť vyvezenie tovaru, najmä dreva do
zahraničia, kvôli DPH. Odstúpenie od zmluvy doručovali žalovanému, ale on zásielku odmietol, keď sa
oboznámil, čo je jej obsahom. Vo všeobecných obchodných podmienkach mali dohodnuté doručovanie
v článku VI bod 1 a 2. Žalovaný vedel, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré prevzal, platia pre
všetky ich obchody. Určite existuje obálka, ktorou žalovanému doručovali odstúpenie od zmluvy. On
vedel o jej obsahu, odmietol ju prevziať, čo je tam uvedené. Okrem písomného odstúpenia od zmluvy
to oznamovali žalovanému aj ústne. Mali zaužívanú prax, že všetko čo posielali doporučene, posielali
aj obyčajnou listovou zásielkou. To, čo bolo posielané doporučene, sa im vracalo a obyčajné listové
zásielky sa im už nevrátili. V dôsledku konania žalovaného museli za neho splniť daňovú povinnosť.
Žalobca odviedol celú DPH a od daňového úradu dostal pokutu v súhrnnej výške vyše 500.000 eur,
ktorú žalobca zaplatil. Žalobca podával dodatočné daňové priznanie a chcel, aby sa to započítalo jednej
aj druhej strane a výsledok bol na nule.
Svedok J. J., zamestnanec žalobcu vypovedal, že on má na starosti sklady, z ktorých sa drevo bralo,
predovšetkým kvalitu dreva, ktoré sa predávalo. Vedel, že predmetom konania je obchodovanie s firmou
JASCH a uviedol, že hovoril s tým pánom, ktorého meno si už nepamätal, ktorý deklaroval, že drevo
vyváža, ale už nevedel kam. Drevo pre firmu JASCH išlo do zahraničia a vedel to od toho pána z
tejto firmy. Viac si už nepamätal. Pre neho to bol normálny postup ako každý iný, nič výnimočne. Po
nahliadnutí do obchodných podmienok potvrdil, že sú to obchodné podmienky žalobcu, ktoré dávajú
všetkým odberateľom alebo ich upozornia na to, že sú aj na internetových stránkach žalobcu. Majú ich v
kancelárii. Sú s nimi oboznámení všetci, aj žalovaní. V súčasnosti už píšu doklad na základe deklarácie
pri nakladaní, že drevo má byť vyvezené do zahraničia. V tom čase, keď obchodovali s firmou JASCH,
takýto doklad nevypisovali, ale bolo to založené na slove.
Splnomocnený zástupca žalobcu argumentoval najmä tým, že obrana žalovaného je účelová.
Uskutočnenie obchodu žalobca preukázal listinnými dôkazmi, najmä dodacími listami, dokladmi o
pôvode dreva a faktúrami. Žalobca žalovanému zaplatil kúpnu cenu dreva vo výške 1.553.695,53 eur.
Žalovaný odstúpenie od zmluvy zo dňa 20. 10. 2009 prevzal dňa 9. 11. 2009 a zostal nečinný.
Okrem výsluchu žalobcu a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín
v spise z čísla listov (čl.) 1-254, najmä všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu čl. 3, kópiou
listu žalobcu žalovanému zo dňa 20. 10. 2009 o poskytnutí dodatočnej lehoty na splnenie záväzku,
výzve na splnenie záväzku zo zmluvy, upozornenie na odstúpenie od zmluvy, uplatnenie zmluvnej
pokuty (čl. 4-6), fotokópiami faktúr - daňových dokladov č. J2009209, J2009177, J2009151, J2009137,
J2009112, J2009105, J2009083, J2009069, J2009067, J2009065, J2009061, J2009055, J2009049,
J2009043, J2009039, J2008691, J2008690, J2008689 (čl. 7-24), výpisom z obchodného registra
Slovinskej republiky (čl. 31-32, 157), obsahom prílohovej obálky spisu čl. 103: originálmi dodacích listov
1/15/4 z 15. 4. 2009, 1/9/4 z 9.4.2009, 1/8/4 z 8. 4. 2009, 1/7/4 z 7. 4. 2009, 1/6/4 z 6.4.2009, 1/3/4 z 3.
4. 2009, 1/2/4 z 2. 4. 2009, 2/1/4 z 1. 4. 2009, 1/24/4 z 24. 4. 2009, 1/23/4 z 23. 4. 2009, 1/22/4 z 22. 4.
2009, 1/21/4 z 21. 4. 2009, 1/20/4 z 20. 4. 2009, 1/17/4 z 17. 4. 2009, 1/16/4 zo 16. 14. 2009, 1/1/4 z 1. 4.
2009, originál dokladov o pôvode dreva 1/15/12, 2/15/12, 1/19/12, 1/28/2, 1/13/3, 1/9/3, 1/16/3, bez čísla
zo 16. 3. 2009 až 27. 3. 2009, 1/17/3, 1/27/3, 1/31/3, 1/15/5, 1/29/5, 1/12/6, 1/30/6, originálom podacieho
lístka doporučenej zásielky žalobcu žalovanému zo dňa 20. 10. 2009 podanej na pošte Liptovský
Mikuláš, originálom obálky listovej zásielky adresovanej žalobcom žalovanému neprijatej (odmietnutej)
žalovaným 26. 10. 2010 a vrátenej žalobcovi s jej obsahom (listom, ktorého fotokópia je v spise na čl.4-6
a všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu), originálom obálky poštovej zásielky žalovaného
žalobcovi 5. 10./23. 10. 2009; výpisom z obchodného registra žalobcu zverejneným na internete (čl.
64-66, 220), listami žalovaného žalobcovi z 30. 9. 2009 v Slovinskom a slovenskom jazyku čl. 253-254.
Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:
Článok 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach
Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte 1.a/ v zmluvných
veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b/ na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo majú
poskytnúť,
c/ ak sa neuplatní písm. b/, uplatní sa písm. a/.
Čl. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru oznámenej pod č. 160/1991 Zb. (ďalej
iba Viedenský dohovor)
(1)Tento dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych
štátoch, a/ ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b/ ak podľa ustanovení medzinárodného práva
súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
Čl. 4 Viedenského dohovoru
Tento dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho
vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne upravené v tomto dohovore, nedotýka sa
najmä a/ platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti; b/ účinku,
ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.
Čl. 11 Viedenského dohovoru
Zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné
formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.
Čl. 25 Viedenského dohovoru
Porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné, ak spôsobuje takú ujmu druhej strane, že ju v značnej
miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená očakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu
nepredvídala také dôsledky a ani rozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých
istých okolností.
Čl. 26 Viedenského dohovoru
Vyhlásenie o odstúpení od zmluvy je účinné, len keď sa oznámi druhej strane.
Čl. 61 Viedenského dohovoru
(1)Ak kupujúci nesplní niektorú svoju povinnosť ustanovenú zmluvou alebo týmto dohovorom, môže
predávajúci: a/ uplatniť práva ustanovené v článkoch 62-65;
Čl. 62 Viedenského dohovoru
Predávajúci môže požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal dodávku alebo splnil iné
svoje povinnosti, ibaže predávajúci uplatnil nárok z porušenej zmluvy, ktorý je nezlučiteľný s takou
požiadavkou.
Čl. 63 Viedenského dohovoru
(1)Predávajúci môže určiť kupujúcemu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie jeho povinností.
(2)Predávajúci nesmie pred uplynutím takto určenej lehoty uplatniť svoje nároky z porušenia zmluvy
kupujúcim, ibaže predávajúci dostane od kupujúceho oznámenie, že nesplní svoj záväzok v tejto lehote
(veta prvá).
Čl. 64 Viedenského dohovoru
(1)Predávajúci môže odstúpiť od zmluvy a/ ak kupujúci nesplnením niektorej svojej povinnosti zo zmluvy
alebo z tohto dohovoru porušil zmluvu podstatným spôsobom.
(2)Ak však kupujúci zaplatil kúpnu cenu, zaniká právo predávajúceho odstúpiť od zmluvy, ibaže tak urobí:
b/ pri inom porušení zmluvy ako pri oneskorenom plnení kupujúceho v primeranej dobe; i/ po tom, čo sa
predávajúci dozvedel alebo mal možnosť dozvedieť o porušení zmluvy; alebo ii/ po uplynutí dodatočnej
lehoty určenej predávajúcim podľa článku 63 ods. 1 alebo po vyhlásení kupujúceho, že nesplní svoje
povinnosti v tejto dodatočnej lehote.
Čl. 81 Viedenského dohovoru
(1)Odstúpenie od zmluvy spôsobuje zánik povinnosti strán podľa zmluvy s výnimkou vzniknutého nároku
na náhradu škody. Odstúpenie sa nedotýka ustanovení zmluvy ohľadne riešenia sporov alebo iných
ustanovení zmluvy upravujúcich práva a povinností strán pri odstúpení od zmluvy.
(2)Strana, ktorá splnila zmluvu buď úplne alebo čiastočne, môže požadovať späť od druhej strany to, čo
podľa zmluvy dodala alebo zaplatila. Ak sú obe strany povinné vrátiť plnenie, musia tak urobiť súčasne.
Účastníci konania sú podnikatelia - právnické osoby, s miestom podnikania v rôznych štátoch;
žalobca v právnom postavení predávajúceho v Slovenskej republike a žalovaný v právnom postavení
kupujúceho v Slovinskej republike. Preto sa na obchodno-záväzkový vzťah prednostne aplikuje
Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru dojednaný vo Viedni 11. 4. 1990 (Oznámenie
č. 160/1991 Zb.). Viedenský dohovor neobsahuje ustanovenie o rozhodnom práve, ktorým sa
obchodno-záväzkový vzťah účastníkov riadi, ak niektoré otázky nerieši Dohovor (napríklad všeobecné
obchodné podmienky, doručovanie, výška úrokov z omeškania). Rozhodným právom podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I), keďže medzi účastníkmi nedošlo k voľbe
rozhodného práva zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom predajcu, to je Slovenskej
republiky (Článok 4 ods. 1 písm. a/ Rím I).
Predložením dodacích listov, dokladov o pôvode dreva a faktúr, bolo preukázané, že žalobca v období
rokov 2008 až 2009 dodal žalovanému tovar: 574,81 m2 ihličnatej guľatiny triedy III. B, C; 16.654,81 m3
ihličnatej guľatiny triedy III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C a 6.550,80 m3 ihličnatej guľatiny
triedy III. A, B, C a žalovaný zaplatil žalobcovi kúpnu cenu tovaru 1.553.696,53 eur. Zaplatenie kúpnej
ceny dreva neurobil sporným ani žalovaný. Zmluvy o kúpe podľa Viedenského dohovoru nemusia byť
uzavreté písomne a nevyžadujú sa pri nich žiadne iné formálne náležitosti; preukazujú sa akýmikoľvek
prostriedkami, včítane svedkov (Čl. 11). Pri výklade ustanovení Viedenského dohovoru sa podporuje
dodržiavanie dobromyseľnosti v medzinárodnom obchode (Čl. 7). Vyhlásenia a správanie zmluvnej
strany sa vykladá podľa jej úmyslu, ak bol druhej strane známy alebo jej nemohol byť neznámy;
inak podľa významu, ktorý by mu za tých istých okolností prikladala rozumná osoba v tom istom
postavení ako druhá strana; inak sa vezme zreteľ na všetky rozhodné okolnosti prípadu, včítane
rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli a následné správanie sa strán (Čl. 8).
Žalovaný negoval všetky tvrdenia žalobcu (o uzavretí kúpnej zmluvy/kúpnych zmlúv v ústnej alebo inej
forme, plnení žalobcu dodaním dreva, prijatie plnenia žalovaným, ktoré je predmetom tohto konania,
obchodné podmienky žalobcu a všetky práva, ktorých sa z nich žalobca domáha), pripustil iba, že so
žalobcom obchodoval. Je dôkazným bremenom žalobcu preukázať uzavretie kúpnej zmluvy/kúpnych
zmlúv s odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu a z toho vyplývajúce porušenie zmluvnej
povinnosti/zmluvných povinností, oprávňujúcich žalobcu odstúpiť od zmluvy. Žalobca tvrdil uzavretie
kúpnych zmlúv vyplývajúcich rámcovej kúpnej zmluvy, s odkazom na všeobecné obchodné podmienky
žalobcu, ktoré boli žalovanému známe (odovzdané), z ktorých kúpnych zmlúv žalobca plnil dodaním
tovaru a žalovaný zaplatením kúpnej ceny. Viedenský dohovor a ani Obchodný zákonník neupravuje
„rámcovú kúpnu zmluvu“. Všeobecne sa za takú medzi podnikateľmi označuje zmluva, v ktorej sa
zmluvné strany dohodnú náležitosti kúpnej zmluvy, najmä za aké obdobie, v akom množstve, aký druh,
v akej cene bude predávajúci dodávať kupujúcemu tovar. Obvykle sa v takejto zmluve upraví celkové
(určité a konkrétne) množstvo a druh tovaru, ktorý predávajúci kupujúcemu dodá za určité obdobie
a kupujúci sa ho zaviaže odobrať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, s dôrazom na množstvo tovaru,
alebo sa len dohodnú podmienky, za ktorých bude predávajúci dodávať na požiadanie kupujúceho
(objednávku) kupujúcemu tovar za cenu známu obidvom zmluvným stranám. V rámci takýchto dojednaní
sa realizujú jednotlivé obchody. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: 1. určenie zmluvných
strán; 2. určenie predmetu kúpy; 3. záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy a previesť vlastnícke
právo na kupujúceho (reálny kontrakt); 4. záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu (odplatnosť).
Žalobca tvrdil uzavretie kúpnych zmlúv vyplývajúcich z rámcovej kúpnej zmluvy. Z výpovedí svedkov
a konateľa žalobcu, dokladov o pôvode dreva, dodacích listov a faktúr mal súd preukázané, že došlo
k uzavretiam jednotlivých kúpnych zmlúv ústnou formou medzi žalobcom a žalovaným ako reálnych
kontraktov (zodpovedajúcich konkrétnym dodávkam - „obchodom“), ktoré následne žalobca vyúčtoval
žalovanému (faktúrami a takto boli aj identifikované s odkazom na číslo faktúry), keď žalobca podľa
požiadaviek žalovaného (objednávok) dodával žalovanému tovar v dohodnutom množstve, druhu a
cene, na dohodnutom mieste. Žalobca dodával žalovanému tovar dlhodobo (2008-2009) a opakovane.
Miestom plnenia (Čl. 30, 31 Viedenského dohovoru) bola Slovenská republika, žalobca ako predávajúci
dodával tovar na určené miesto (expedičný sklad v Detve) s dokladmi umožňujúcimi žalovanému ako
kupujúcemu nakladať s tovarom (dodacie listy, doklady o pôvode dreva). Rámcovú kúpnu zmluvu
žalobca nepreukázal (najmä čas uzavretia, predmet - obsah a pod.) To čo považoval žalobca za rámcovú
kúpnu zmluvu boli konkrétne obchodné podmienky, na ktorých sa zmluvné strany vopred dohodli (napr.
miesto dodania tovaru - expedičný sklad v Detve, spôsob platenia žalovaného vopred - zúčtovaný
pri dodaní tovaru a záväzok žalovaného vyviezť tovar za hranice Slovenskej republiky) pre každý
nasledujúci obchod, ktorý realizovali. Jednotlivé zmluvy (obchody) sa uzatvárali a plnili s odkazom
na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, o ktorých žalovaný vedel a mal ich k dispozícii, hoci
žalovaný to poprel. Vyššie uvedené mal súd preukázané výpoveďou konateľa žalobcu J. U. a svedkov
Z.. H. E., J. J. a listinných dôkazov: všeobecných obchodných podmienok žalobcu, faktúr vystavených
žalobcom na kúpnu cenu dreva č. J2009209, J2009177, J2009151, J2009137, J2009112, J2009105,
J2009083, J2009069, J2009067, J2009065, J2009061, J2009055, J2009049, J2009043, J2009039,
J2008691, J2008690, J2008689, listu žalovaného žalobcovi z 30. 9. 2009. Vypočutí svedkovia boli
poučený podľa § 126 OSP (aj o trestných dôsledkoch krivej výpovede) a súd prihliadol aj ku skutočnosti,
že sú zamestnancami žalobcu. Všetci zhodne vypovedali, že žalovaný mal k dispozícii všeobecné
obchodné podmienky žalobcu a najmä, že žalovaný zaviazal, že drevo dodané žalobcom vyvezie za
hranice Slovenskej republiky, so žalovaným jednali priamo, v slovenskom jazyku a takto prebiehala aj
ich vzájomná korešpondencia. Tvrdenia žalobcu a výpovede svedkov neprotirečia konaniu účastníkov,
v čase, keď sa realizovali obchodné prípady. Faktúry - daňové doklady vystavoval žalobca, ktorý je
platcom dane z pridanej hodnoty (DPH) bez DPH, lebo mal za to, že žalovaný podľa zmlúv s odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vyvezie drevo mimo územia Slovenskej republiky a žalobcovi
nevznikne povinnosť odviesť DPH. Žalovaný v liste zo dňa 30. 9. 2009 adresovanému žalobcovi (čl.253,
254) oznamoval, že mu „vracia“ faktúry (čl. 7-12, 14) kvôli zmene na trhu s guľatinou v Českej republike,
žiadal aby žalobca prevzal guľatinu naspäť na sklad a tým bude celá vec skončená. Guľatina nebola
v prípade vrátenia faktúr z jeho strany prebratá a prosil o stornovanie faktúr. Žalovaný sa jednoznačne
vyjadroval k nákupu guľatiny (a jeho ukončeniu) vo vzťahu k vývozu mimo Slovenskej republiky (SR)
a situáciou na trhu mimo SR. Uvedené je v súlade s tvrdeniami žalobcu o záväzku žalovaného vyviesť
drevo mimo územia SR, čo bolo upravené vo všeobecných obchodným podmienkach žalobcu, na
ktoré odkazovali jednotlivé kúpne zmluvy. Toto sú širšie okolnosti ako opakovane prebiehali jednotlivé
obchodné prípady medzi žalobcom a žalovaným, ich prax a ako sa správali účastníci zmluvných vzťahov
(Článok 8 ods. 3 Viedenského dohovoru). Opačný výklad by bol nelogický a žalobca by sa správal v
rozpore s vlastnými záujmami, najmä ak by vystavoval faktúry bez DPH, hoci vedel o svojej daňovej
povinnosti, ak by drevo nebolo vyvezené do zahraničia.
Podľa článku V. ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, 4 všeobecných obchodných podmienok žalobcu sa
žalovaný ako kupujúci z iného členského štátu Európskych spoločenstiev zaviazal prepraviť tovar do
iného členského štátu Európskych spoločenstiev a preukázať prepravu tovaru najneskôr do 6 mesiacov
od prevzatia tovaru. V prípade zrušenia záväzku medzi kupujúcim a predávajúcim (odstúpením, dohodou
a podobne) sú zmluvné strany povinné vydať si už prijaté plnenie najneskôr do 30 dní od zrušenia
záväzku. Žalovaný nesplnil povinnosť preukázať prepravu tovaru najneskôr do 6 mesiacov od jeho
prevzatia. Žalobca písomne listom zo dňa 20. 10. 2009 poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na
splnenie záväzku preukázať prepravu tovaru do iného členského štátu do 8 dní odo dňa doručenia výzvy.
Zásielka bola podaná doporučene na pošte Liptovský Mikuláš 20. 10. 2009 (prílohová obálka spisu
čl.103). Do dispozičnej sféry žalovaného sa dostala už dňa 26. 10. 2009, v ktorý deň mal možnosť ju
prevziať (hoci ju odmietol prevziať) a považuje sa týmto dňom za doručenú (pokiaľ by to účastníci nemali
upravené inak). Vo všeobecných obchodných podmienkach (článok VI. ods. 1, 2) účastníci upravili
doručovanie, že zásielka sa považuje za doručenú dvadsiatym dňom od jej odoslania (20. 10. 2009)
to je 9. 11. 2009 s tým, že márnym uplynutím tejto lehoty (8 dní) odstupuje žalobca od zmluvy/zmlúv
(J2009209, J2009177, J2009151, J2009137, J2009112, J2009105, J2009083, J2009069, J2009067,
J2009065, J2009061, J2009055, J2009049, J2009043, J2009039, J2008691, J2008690, J2008689), to
je k 17. 11. 2009. Pre prípad odstúpenia od zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že sú si povinné vydať
prijaté plnenia najneskôr do 30 dní od zrušenia záväzku, to je do 17. 12. 2009. Obsah všeobecných
podmienok v časti odstúpenia od zmluvy predávajúcim a účinkov odstúpenia od zmluvy je v súlade
s Viedenským dohovorom (Čl. 63 ods. 1, 2; 64 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b, bod. ii/; 81 ods. 1,
2). Kúpna zmluva je synalagmatický záväzok. Žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi tovar,
ktorý je druhovo určený a zameniteľný oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému zaplatenú kúpnu
cenu tovaru vo výške 1.553.696,53 eur. Nárok žalobcu na vydanie tovaru žalovaným je podmienený
záväzkom žalobcu vrátiť (zaplatiť) žalovanému kúpnu cenu za tovar, ktorého vydania sa domáha. Kúpne
zmluvy (špecifikované číslami faktúr J2009209, J2009177, J2009151, J2009137, J2009112, J2009105,
J2009083, J2009069, J2009067, J2009065, J2009061, J2009055, J2009049, J2009043, J2009039,
J2008691, J2008690, J2008689) boli zrušené v dôsledku odstúpenia od zmluvy - uplynutím lehoty 8 dní
poskytnutej žalobcom žalovanému na splnenie jeho povinnosti. Žalobca sa domáhal vydania (vrátenia)
tovaru s tým, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému kúpnu cenu a vyjadril to v žalobe, čím je daný
podklad pre výrok súdu, v ktorom súd vyjadrí vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov konania.
Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (Čl. 81 ods. 2
Viedenského dohovoru, § 153 ods. 2 OSP), môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než
čoho sa domáhajú, preto nebolo potrebné podľa § 95 ods. 1 OSP pripúšťať zmenu žaloby, keď žalobcovi
vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému viac oproti žalobnému návrhu.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP,
lebo súd odročil pojednávanie vyhlásenie rozsudku podľa § 156 ods. 2 OSP, ktoré je spojené s doručením
rozsudku, v prípade účasti na pojednávaní, na ktorom je vyhlásený rozsudok môžu vzniknúť ďalšie trovy
konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).
Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu
podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.