Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914207880
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5914207880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov, matky: Mgr. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., E. S.
XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči s. r. o., so sídlom Ružomberok, Dončova
1451/21, IČO: 36 862 304 a otca: Mgr. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. X, zastúpeného: JUDr.
Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom S., I. XX, dieťa bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o uloženie výchovného opatrenia,
na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/84/2014-30

zo dňa 20. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok uložil rodičom maloletého U. S. výchovné
opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení na referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok na obdobie 6
mesiacov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Prvostupňový súd konanie a uloženie výchovného opatrenia začal ex offo v zmysle § 81 ods. 1
O.s.p. na podnet kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Uviedol, že v konaní Okresného súdu

Ružomberok sp. zn. 3P/69/2012 sa rozhoduje o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu,
pričom niektoré práva sú upravené predbežným opatrením (stretávanie). Pre uloženie výchovného
opatrenia sa súd rozhodol vzhľadom na problémovú komunikáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa,
pričom v tomto smere neboli účinné odporúčania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý ponúkol
mediáciu alebo konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb v Ružomberku. Medzi
rodičmi potom nastávajú situácie, keď ohľadom práv a povinností k maloletému dieťaťu asistuje polícia,
prípadne kolízny opatrovník a takéto situácie maloletý nezvláda, čo zle vplýva na jeho psychiku. Zo

záverov rozhodnutia prvostupňového súdu vyplynulo, že v danom prípade bez pomoci odborníka rodičia
maloletého dieťaťa nie sú schopní zvládnuť súčasnú komplikovanú situáciu, neprejavujú vzájomné
pochopenie, porozumenie, konflikty vyhrocujú, s každým problémom sa obracajú na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, cez ktorý v podstate spoločne komunikujú, pričom účasť na
odbornom poradenstve v špecializovanom zariadení má za účel dosiahnuť zlepšenie vzťahu medzi
rodičmi a maloletým dieťaťom.Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Nesúhlasil s dôvodmi pre ktoré prvostupňový súd uložil výchovné opatrenie. Poukazoval na to, že v
súčasnosti je úprava výkonu rodičovských práv a povinností upravená predbežným opatrením, ktoré

je oboma rodičmi dodržiavané. Pripustil, že rodičia majú odlišný názor vo veci zverenia dieťaťa.
Matka odmieta akceptovať vôľu maloletého U. vrátiť sa domov k otcovi do S.. Na maloletého pôsobí
traumatizujúco konanie kolízneho opatrovníka a predovšetkým matky, ktorá odmieta prejavenú vôľu
dieťaťa. Otcovi nie je známe, aké šetrenia, zistenia kolízneho opatrovníka vedú k tvrdeniu, že maloletý
U. stráca pocit bezpečia, istoty a že sa u neho objavujú pochybnosti o tom, či ho obaja rodičia majú

radi. Ignorované sú vyjadrenia maloletého, že si nezvykol v U., nechce tu žiť a chce sa vrátiť k otcovi
do S.. Obaja rodičia sa zúčastnili mediačného konania, pričom kolízny opatrovník netrval na nariadení
výchovného opatrenia, ak rodičia absolvujú mediáciu. Otec maloletého dieťaťa odmietol konštatovanie,
že spôsobuje konflikt tým, že nechce ustúpiť zo svojich požiadaviek. Ide o zlé pochopenie a interpretáciu
konania otca. Otec len chce, aby bola rešpektovaná vôľa maloletého U.. Nariadené výchovné opatrenie
bez určenia predmetu výchovného opatrenia a bez zohľadnenia vyjadrení maloletého U. je nariadené

v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Otec dieťaťa odmieta argumentáciu potreby nariadeného
výchovného opatrenia, poukazoval na to, že rodičia majú rozplánovanú spoluprácu so psychologičkou,
pričom sedenia sú presne programovo špecifikované. Potreba výchovného opatrenia, tak ako ju
špecifikoval Okresný súd Ružomberok, zanikla, otec dieťaťa preto navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru
naďalej pretrvávajú komunikačné problémy medzi rodičmi a neadekvátna rodičovská komunikácia
pretrváva dlhodobo, preto je žiaduca terapia ich rodičovských postojov. Je nutné, aby sa rodičia naučili
konštruktívne komunikovať a hľadať kompromisné riešenia, ktoré maloletého ubezpečia, že napriek ich
rozchodu ani jedného z nich nestráca. Je nesporné, že nariadenie výchovného opatrenia, ktoré ukladá

obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, je v záujme maloletého
U.. V tomto prípade maloletý U. bude aktívne participovať na prebiehajúcom výchovnom opatrení,
pričom pripravované sedenia na RPPS sú presne programovo špecifikované, a teda z nich vyplýva
predmet týchto sedení. Nie je zrejmé, v čom vidí otec dieťaťa rozpor, či nesúlad medzi nariadeným
výchovným opatrením a Dohovorom o právach dieťaťa. Maloletý U. bol počas prebiehajúcich konaní

opakovane dopytovaný na jeho názor a rovnako orgán sociálno-právnej ochrany detí opakovane tento
názor zisťoval. Na jednej strane otec podáva odvolanie voči nariadeniu výchovného opatrenia, ale
zároveň fakticky súhlasí s jeho priebehom na RPPS, keď poukazuje na pripravované sedenia so
psychológom. Pokiaľ však súd neuloží výchovné opatrenie rodičom, jeho priebeh nebude vynútiteľný.
Obidvaja rodičia súhlasili, že sa zúčastnia terapie u psychologičky na ÚPSVaR Ružomberok, a teda

de facto obidvaja priznali potrebu priebehu výchovného opatrenia a rovnako potrebu riešiť vzniknutú
situáciu. Za súčasného stavu však neexistuje žiadna záruka, že sa týchto sedení aj budú pravidelne
obidvaja rodičia zúčastňovať a v ich priebehu tendenčne tieto sedenia neprerušia, ak nadobudnú
subjektívny dojem, že sa vyvíjajú „v ich neprospech“. Opatrovník maloletého dieťaťa preto navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. v súlade s ust. § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako aj z preskúmavaného rozsudku mal
odvolací súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa sa nevedia dohodnúť na úprave základných

práv a povinností k maloletému U.. V prebiehajúcom konaní boli práva dočasne upravené predbežným
opatrením,avšakprirealizáciistretávania,prípadnerealizáciirodičovskýchprávdochádzavkomunikácii
medzi rodičmi ku konfliktom, čo zle vplýva na maloleté dieťa. Na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí v Ružomberku začal prvostupňový súd ex offo konanie
o uložení výchovného opatrenia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku poukazoval na

to, že v konaní sp. zn. 3P/69/2012, ktorým by súd mal upraviť rodičovské práva a povinnosti, sa
vykonáva náročnejšie dokazovanie, a to aj za súčinnosti znalca. Aj keď pomery rodičov a dieťaťa
sú dočasne upravené, dochádza v komunikácii rodičov k nezhodám, čo pôsobí traumatizujúco na
maloletého U.. Z komunikácie rodičov je zrejmé, že nedokážu riešiť problémy a konflikty a nie sú schopníprispôsobiť sa novej situácii, ktorá nastala po ich rozchode a odchode matky a maloletého zo spoločnej
domácnosti. Orgán sociálno-právnej ochrany a kurately viackrát rodičom odporučil, ako súčasť opatrení
na odstránenie problémov alebo konfliktov mediáciu, alebo poradensko-psychologickú pomoc. Rodičia

neprejavovali záujem o takýto spôsob riešenia problémov, resp. im nevyhovoval konkrétny odborník
alebo miesto, kde sa opatrenie malo vykonávať. Opatrovník maloletého dieťaťa mal za to, že bez
aktívneho odborného poradenstva nie je možné dosiahnuť zlepšenie vzťahov medzi rodičmi, pričom
potreba terapeutického procesu bola odporúčaná aj znalkyňou PhDr. Jančárovou. Pred prvostupňovým
súdom rodičia maloletého dieťaťa, prípadne ich zástupcovia uviedli, že sa nebránia psychologickej

pomoci. Každý z rodičov má však iný náhľad, ako upraviť práva a povinnosti vo vzťahu rodičov a
maloletého dieťaťa.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď v súlade s
ustanovením § 37 Zákona o rodine skúmal, či je potrebné v záujme maloletého dieťaťa uložiť rodičom
výchovné opatrenie, ktoré by malo viesť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a dieťaťom, aby
dieťa bolo čo najmenej traumatizované skutočnosťou, že rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti

a nedokážu sa dohodnúť na základných právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
Prvostupňový súd uložil rodičom (za súčinnosti maloletého dieťaťa) povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu v špecializovanom zariadení na obdobie 6 mesiacov. Uloženie opatrenia zdôvodnil v prvom
rade záujmom maloletého dieťaťa, ktorého zdravý vývoj majú rodičia zabezpečiť, avšak za predpokladu,
že sú schopní medzi sebou primerane komunikovať a vzájomne riešiť problémy bez toho, aby to

pre dieťaťa bolo traumatizujúce. V tomto smere potom prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď konštatoval, že za súčasnej situácie je dôvodné
uložiť rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v
špecializovanom zariadení. Obaja rodičia pripustili, že takéto poradenstvo môže prispieť k zlepšeniu
komunikácie medzi nimi, a tým aj k zlepšeniu ich vzťahov k dieťaťu, ktoré mu umožnia lepšie pochopiť

dôvody, pre ktoré rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nevytvárajú harmonické zázemie pre dieťa a
keďže sa nevedia dohodnúť za tejto situácie na základných právach a povinnostiach k dieťaťu, bude
v konečnom dôsledku musieť o týchto veciach rozhodnúť súd. V každom prípade však prihliadať bude
najmä na záujmy maloletého dieťaťa, čo sa nie vždy môže zhodovať s predstavou rodiča, ako by jeho
vzťah k dieťaťu a k druhému rodičovi dieťaťa mal byť v budúcnosti realizovaný.

S poukazom na tieto skutočnosti, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdil a na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje a s
jeho závermi sa stotožňuje. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými
by sa nevysporiadal prvostupňový súd, resp. ktoré by umožnili odvolaciemu súdu iným spôsobom
prehodnotiťzistenýskutkovýstavavecinýmspôsobomprávneposúdiť.Odvolacísúdpretonepovažoval

odvolanie za dôvodné.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolsúdpodľa§146ods.1písm.a)O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O.s.p. a konštatoval, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie
začalo bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.