Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312215494
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312215494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING,
a.s. so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35838825 zastúpený HMG&PARTNERS, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35885459 proti žalovanému: C. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom
P., D. I. XXXX/XX, o zaplatenie 5.202,18 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 8C/23/2013-112 zo dňa 29. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zaplatenia istiny s príslušenstvom v
splátkach po 100,- eur mesačne, počnúc mesiacom november 2013 spolu s náhradou trov konania p

o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.202,18 eura s 12% ročným úrokom zo sumy 4.401,28 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 4.401,27 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a to všetko v
100-eurových mesačných splátkach od 22.12.2010 do zaplatenia, pričom každá splátka bude splatná
do 20.dňa v mesiaci a nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Svoje rozhodnutie
odôvodnil opodstatnenosťou nároku žalobcu na plnenie od žalovaného a to spolu s príslušným úrokom
z omeškania, ktorý nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 07.09.2006 s právnym

predchodcom žalobcu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eura s
úrokovou sadzbou 12% a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v splátkach k 20. dňu toho-
ktorého mesiaca vopred. Po poskytnutí úveru žalovaný úver nesplácal a preto nastala splatnosť celého
zostatku úveru. Keďže žalovaný súhlasil s úhradou pohľadávky, avšak len v splátkach, súd mu povolil
úhradu splátok po 100,- eur mesačne s prihliadnutím na pomery žalovaného, ako aj výšku prisúdeného
plnenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania,
t.j. zaplatený súdny poplatok 312,- eur a trovy právneho zastúpenia 1.525,04 eura, ktoré uhradí žalovaný

na účet právneho zástupcu žalobcu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výške
splátok, ktoré má hradiť mesačne na úhradu dlhu. Uviedol, že je ochotný dlh žalobcu uhradiť, s týmto
súhlasí, avšak vzhľadom na jeho finančnú situáciu nie je v jeho silách splácať dlh vo vyšších splátkach,
ako je maximálne 70,- eur mesačne. Táto suma splátok priveľmi zaťažuje jeho rozpočet a celú situáciu
mu ešte viac komplikuje, preto žiadal o zníženie splátok a napokon nesúhlasil s úhradou súdneho
poplatku 312,- eur.Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol v
napadnutej časti povolenia splátok potvrdiť. Uviedol, že ani splátkami vo výške 100,- eur mesačne sa
istinavsume4.401,27euranepodaríuhradiťdo36mesiacov.Vprípade,akbyboližalovanémupovolené

splátky 70,- eur mesačne, istina by sa splácala 63 mesiacov, čo žalobca považuje za neprípustné. Preto
žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom

konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pretože sa nejedná o konanie, v ktorom
bysúdprvéhostupňarozhodolpodľa§115abeznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovaťalebo
doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a
nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania je úhrada istiny 5.202,18 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa uložil

žalovanému uhradiť žalobcovi istinu spolu s príslušnými úrokmi a to všetko v 100-eurových mesačných
splátkach od novembra 2013, kedy splátky bude poukazovať žalovaný žalobcovi vždy do 20. dňa v
mesiaci, pričom nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

Žalovaný v odvolacom konaní nesúhlasí s výškou mesačných splátok po 100,- eur a žiada, aby tieto
boli znížené na sumu 70,- eur mesačne.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti stanovenia splátok
na úhradu dlhu, ktorý bol priznaný žalobcovi voči žalovanému, je správny.

Súd prvého stupňa povolil žalovanému úhradu predmetného dlhu s poukazom na tú skutočnosť, že
žalovaný má aktuálny príjem 500,- eur mesačne, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, žije so svojou
priateľkou, ktorá je nezamestnaná.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za zrozumiteľné, preskúmateľné a

aj dostatočne odôvodnené, pričom sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť v prospech odvolacích dôvodov odvolateľa. Žalovaný v odvolaní
neuvádza žiadnu vecnú alebo právnu argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné sa v odvolacom konanívyrovnať. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvého stupňa zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom

prvého stupňa, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci
a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dodáva nasledovné.

Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V rozhodnutí súdu, ktorým sa ukladá účastníkovi povinnosť poskytnúť plnenie, musí byť určená lehota, v
ktorej má povinný účastník svoju povinnosť splniť. Ustanovenie § 160 ods. 1 OSP upravuje všeobecnú

lehotu na plnenie, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Najbežnejšie používaná lehota na
plnenie v súdnych rozhodnutiach je do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Nažiadosťúčastníkakonaniamumožnoposkytnúťito,abyplnenieuskutočnilvsplátkach,akjedôvodný
záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok, na osobné pomery účastníkov je
vhodné určiť na plnenie povinnosti lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, resp. umožniť

peňažné plnenie v splátkach.

Ak súd povolil účastníkovi - dlžníkovi (otcovi) plnenie v splátkach, veriteľ(matka) môže žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo uložené
v rozhodnutí(ako je tomu v súdenom prípade). Toto však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky.

Pri povolení plniť dlh v splátkach musí byť presne určená ich výška a podmienky splatnosti, aby bolo
toto rozhodnutie účastníkom jasné a zároveň aby bolo vykonateľné.

Možnosť poskytnúť plnenie v splátkach je nepochybne výhoda pre dlžníka (povinný subjekt), na druhej
strane ak výhodu splátok dlžník dodrží, má i veriteľ istotu v tom, že mu plnenie bude poskytované v
pravidelných splátkach dobrovoľne.

Ak však dlžník nesplní svoju povinnosť poskytovať plnenie v splátkach, túto výhodu splátok stratí, ak
sa omešká s plnením jednej splátky, má to za následok zročnosť celého plnenia. Toto právo však môže
veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka).
Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, že trvá na zaplatení celého dlhu naraz, a medzitým

dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len
nezaplatenú splátku. Právo zaplatiť celý dlh naraz by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znovu poruší
svoju povinnosť splniť dlh riadne a včas. Preto dodržiavanie splátok tak, ako boli dlžníkovi priznané, je
v jeho najlepšom záujme.

V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne,

pokiaľ povolil žalovanému výšku splátok na úhradu predmetného dlhu po 100,- eur mesačne, pričom
riadne určil i spôsob úhrady a zročnosti jednotlivých splátok (100,- eur mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci počnúc novembrom 2013) pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia jednej
splátky.Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, i žalobca poukázal vo svojom vyjadrení
k odvolaniu na to, akú dlhú dobu by trvalo splácanie istiny s príslušenstvom v splátkach po 70,- eur
mesačne, keď žalobca i v prípade súdom prvého stupňa povolených splátok bude čakať na splatenie

celého dlhu od žalovaného i tak značne dlhú dobu a zníženie splátok nie je preto v prospech žalobcu
a na druhej strane ani v prospech žalovaného, ktorý musí uhrádzať istinu s príslušným ročným úrokom
jednak 12% a 9%, čo všetko je potrebné pripočítať následne k istine a k vyrovnaniu žalovaného so
žalobcom, ktoré príslušenstvo istiny žalovaného zaťaží, než bude celá úhrada dlhu uskutočnená s
konečnou platnosťou.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa a to i v časti trov prvostupňového

konania je vecne správny a tak ho podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

Čo sa týka odvolania žalovaného v súvislosti s úhradou sumy 312,- eur titulom zaplateného súdneho
poplatku, tu je potrebné poznamenať, že žalovaný s úhradou tohto súdneho poplatku nesúhlasil, pričom
nejde o súdny poplatok žalovaného, ale o súdny poplatok, ktorý musel za žalobu uhradiť žalobca a
žalovaný je povinný túto náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP poskytnúť žalobcovi ako v

konaní úspešnému účastníkovi, ktorý má plné právo na náhradu trov tohto konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s použitím § 224
ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní si úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, preto mu tieto odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.