Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712218059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa : Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporkyni : A. T., , naposledy
bytom T., F. Č.. XXX, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou Y. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Pezinok, o zaplatenie 756,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 358, 18 eur , spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 18.03.2011 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 22,50 eur, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2012 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy

756,59 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že s
odporkyňou uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ktorej navrhovateľ predal
odporkyni mobilnýtelefónNokia6600islideblackvsume211,-eur ,SamsungSGH-J700vsume132,41
eur a Huawei E1752 USB modem za 55 eur, čo je cena akciová ponúknutá odporkyni za súčasného
dodržiavania dohodnutých zmluvných podmienok.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb
vyfakturovaných v období od 11/2010-01/2011 , čím porušil zmluvné povinnosti.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Nakoľko na súdu známej adrese odporkyne je jej pobyt neznámy

a ani šetrením sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu odporcu, kde by preberal súdne zásielky, bol mu
súdom ustanovený opatrovník - súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, Y. Y.. Opatrovníčka sa k
predmetu konania nevyjadrila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav.

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky a dodatok k tejto zmluve.

Odporkyňa riadne a včas nezaplatila navrhovateľovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie od

10/2010- 11/2011, čím porušila zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Navrhovateľ preto
pokusom o pokonávku zo dňa 03.03.2011 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala
ani čiastočnou úhradou.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola

uzatvorená nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa
navrhovateľ zaviazal poskytovať odporkyni telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli
účastníci aj dodatok, na základe ktorého vznikol navrhovateľovi záväzok zabezpečiť odporcovi predaj
zľavneného mobilného telefónu za kúpnu cenu 1 euro a záväzok odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dobu 24 mesiacov. Odporkyňa napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradila faktúry za mesačné

poplatky za služby.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa porušila svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú
sa v zmluve zaviazala, súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
sumu 358,18 eur za neuhradené služby. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

dlžnú sumu spolu s 9.00 % ročným úrokom z omeškania od 18.03.2011, kedy odporkyni uplynula lehota
na dodatočné plnenie v zmysle pokusu o pokonávku .

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 398,41 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza,
že navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že
i) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho

neprijateľnosť, ii) vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XX/XXXX je tu daná
podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na
zaplatenietýchtozmluvnýchpokút,iii)jedanáviazanosťostatnýchsúdovvyhlásenímzmluvnejpokutyza
neprijateľnú,pristúpilkzmenesvojejprocesnejaktivitytak,žeužnepožadujezaplateniezmluvnejpokuty,
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného

telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 191 eur a navrhovateľ ho považuje
za škodu vzniknutú porušením povinností odporkyňou.

Navrhovateľ poukazuje na článok dodatku, podľa ktorého "účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že
telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou zariadenia a v zmysle tohto dodatku poskytnutou

zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
navrhovateľa , v zmysle ustanovení dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku , vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny zariadenia , ako aj prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)".Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého
predpokladu, a to protiprávny úkon odporkyne . Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu na
začatie konania , navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu
24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je vo
(Doba platnosti a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok
platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy,
d) smrťou alebo zánikom účastníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá
dohodasamôžezmeniťalebozrušiťibapísomne.Vprejednávanejvecinavrhovateľ písomnéukončenie

písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že
platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti.

Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu
poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,

čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa tvrdenia navrhovateľa škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho

akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode, by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu

odporcu , ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom . Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa deklarovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku odporkyňou tak nedošlo, pretože tento za zariadenie obdržala dojednanú kúpnu cenu.S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania navrhovateľa
v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako

uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním
dojednanej kúpnej ceny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 398, ,41 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.03.2011 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, keď navrhovateľa zaviazal na zaplatenie 50 % súdneho
poplatku v sume 22,50 eur .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok, trojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).