Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012092
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114012092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 26.03.2015 v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Márie Tomaničkovej a Dr. Jozefa Hruba takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. M., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom A.,
B. G.. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody ÚVTOS Ružomberok,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp. zn.
2Pv 91/2014 zo dňa 28.11.2014 pre zločin sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona na skutkovom základe, že

1. dňa 26.11.2013 v presne nezistenom čase pred večierkou v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a väzby v Ilave v cele disciplinárneho trestu ako sedel odsúdený A. L., narodený XX.XX.XXXX, na WC,
ktoré sa nachádza v cele, obvinený M. prišiel k nemu, povedal mu, že sa chce s ním pomilovať, následne
ho proti zodvihol zo záchodovej misy, otočil ho, poškodený L. sa predklonil a chytil rukami za misu a
vzápätí mu obvinený M. vnikol zozadu penisom do análneho otvoru a vykonal na ňom análny styk,
pričom poškodený L. sa nebránil,

2. v presne neustálenom dni 29.11.2013 alebo 30.11.2013 v presne nezistenom čase krátko po večierke

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a väzby v Ilave v cele disciplinárneho trestu, si obvinený M.
ľahol do postele zozadu k poškodenému L., stiahol mu pyžamové nohavice a trenírky, vnikol svojim
penisom do jeho análneho otvoru a vykonal na ňom análny styk, v dôsledku čoho utrpel
poškodený L. poškodenie análneho otvoru, podľa lekárskej správy s dobou liečenia 3-5 dní.

Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. M., svedka a
poškodeného A. L., výsluchom svedkov Y. K., I. Z. a L. K., za súhlasu OP a obžalovaného v zmysle §236 ods. 1 Tr. por. boli prečítané svedecké výpovede O. P. a J. G. z prípravného konania, za súhlasu
prokurátora a obžalovaného bol podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaný znalecký posudok z odboru
psychológie č. 14/2014 zo dňa 11.07.2014 znalca PhDr. Andreja Franeka. Podľa § 269 Tr. por. súd

oboznámillistinnédôkazy,najmälekárskesprávuzodňa02.12.2013,správuNemocnicepreobvinených
a odsúdených a ÚVTOS Trenčín na poškodeného A. L., správu ÚVTOS a ÚVV
Ilava na poškodeného A. L., správu ÚVTOS a ÚVV Prešov ohľadne poškodeného A. L., správu ÚVTOS
Ružomberok na obžalovaného A. M., správu o povesti a odpis z registra trestov na obžalovaného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel tú skutočnosť, že medzi ním a poškodeným došlo k
análnemu styku, podľa neho ho poškodený účelovo obvinil, pričom sa nič uvedené v obžalobe nezakladá
na pravde.

Svedok a poškodený A. L. vypovedal na hlavnom pojednávaní čiastočne odlišne od svojej výpovede
z prípravného konania, preto mu bola v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď zo

dňa 07.07.2014 za účelom odstránenia rozporov. Následne svedok uviedol, že ku spáchaniu skutkov
obžalovaným došlo v takom poradí, ako uvádzal v prípravnom konaní a ako je uvedené v obžalobe. Ku
skutku, ktorý sa mal odohrať pri záchode svedok vypovedal najprv tak, že ho zobral obžalovaný za ruku,
povedal mu, že chce s ním spraviť análny styk, musel sa predkloniť, obžalovaný mu stiahol oblečenie,
pričom mu svedok hovoril, aby mu dal pokoj, že to nechce a obžalovaný na ňom vykonal análny styk.

Vzápätí svedok vypovedal, že mu obžalovaný najprv povedal, že sa „chce s ním pomilovať, že sa po ňom
blázni“, poškodený mu na to nič nehovoril, nebránil sa, neodstrkával ho, nechal to tak, lebo chcel, aby
mal už pokoj a zároveň mal z obžalovaného strach, hoci sa mu obžalovaný nijako nevyhrážal. Ku skutku
na cele disciplinárneho trestu svedok vypovedal, že prvé dni na tejto cele obžalovanému nič nedovolil,
hoci mal voči nemu sexuálne návrhy, „núkal mu fajku za odmenu“, čo odmietol, hovoril mu, aby mu dal

pokoj, ale zároveň tušil, že sa to neskôr stane. Keď išli spať, obžalovaný si priľahol k nemu, vravel mu, že
„umiera po ňom“, svedok mu hovoril, aby mu dal pokoj, že je utrápený. Keďže bol obžalovaný
neodbytný, nechal ho robiť to, čo chcel, nijako ho neodstrkával a nebránil sa. Zároveň vypovedal, že
keď bol s obžalovaným na spoločnej cele, bol k nemu obžalovaný dobrý a nemal dôvod sa ho báť.

Svedkovia Y. K., I. Z. a L. K. neboli prítomní pri tom, ako malo dôjsť k spáchaniu žalovanej tr. činnosti
a títo svedkovia nič podstatné k veci neuviedli.

Za súhlasu prokurátora a obžalovaného bol podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaný znalecký posudok
z odboru psychológie č. 14/2014 zo dňa 11.07.2014 znalca PhDr. Andreja Franeka, zo záverov

ktorého vyplýva, že u poškodeného A. L. sa jedná o ľahko mentálne retardovaného jedinca, u ktorého
znalec posudzuje jeho osobnostnú výbavu ako slabšiu, sociálne nezrelú a naivnú. Je ľahko situačne
ovplyvniteľný, pritom ústupčivý, ale môže byť aj nečakane impulzívny. Jeho hodnotový systém je veľmi
jednoduchý, zameraný na bezprostredné potreby. Menovaný je schopný správne vnímať,
zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežil v zníženej miere, najmä po plynutí času má problémy

s určovaním časopriestorových vzťahov. Vierohodnosť jeho výpovede v konkrétnom trestnom čine je
ešte vyhovujúca, a to vzhľadom aj na jeho ľahkú mentálnu retardiáciu. Vyskytujú sa u neho sklony ku
konfabuláciám, tie patria do obrazu jeho diagnózy.

Z lekárskej správy zo dňa 02.12.2013 zo zdravotného zariadenia ÚVTOS Ilava vyplýva, že u

poškodeného L. boli zistené početné sufúzie análneho otvoru, údajne mal byť znásilnený spoluväzňom.
Zo správy ÚVTOS a ÚVV Prešov zo dňa 03.06.2014 vyplýva, že v mesiaci december 2012 vykonala
skupina preventívno-bezpečnostnej služby ústavu s menovaným pohovor, na základe jeho nahlásenia,
že mal byť vo výkone trestu znásilnený odsúdeným A. G.. V rámci následného pohovoru však nebolo
zistené, že by vec vykazovala znaky trestného činu.

Súd po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa čiastočne
stal, ale konanie obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. ani žiadneho iného trestného činu. Súd ustálil, že v
obidvoch prípadoch došlo medzi obžalovaným a poškodeným k vykonaniu análneho styku, ale nebolo

preukázané zo strany obžalovaného také konanie, ktoré by vykazovalo znaky násilia, prípadne hrozby
bezprostredného násilia. Sám poškodený uvádzal, že sa mu obžalovaný nijakým spôsobom nevyhrážal,
on sa mu podvolil a nebránil sa. Konanie poškodeného, resp. jeho pasivita, bolo podľa jeho vyjadrenia
ovplyvnené tým, že mal z obžalovaného strach ako aj tým, že chcel mať pokoj. Z jeho výpovede kuskutku na posteli vyplýva, že povedal obžalovanému po tom, ako si ľahol k nemu zozadu na posteľ, aby
ho nechal na pokoji a potom, keďže bol obžalovaný neodbytný ho nechal robiť to, čo chcel, nijako ho
neodstrkával a nebránil sa. Podľa vyjadrenia poškodeného sa mal báť obžalovaného z dôvodu, že ešte

na pôvodnej cele mu ohľadne obžalovaného spoluväzni hovorili, že tento sedí za vraždu a že mu môže
niečo spraviť, prípade na slobode jeho rodine. Tieto výroky o strachu poškodeného z obžalovaného sú
nelogické, keď svedok zároveň vypovedal, že na cele s ostatnými väzňami bol k nemu obžalovaný dobrý
a nemal dôvod sa ho báť, pričom zároveň nebol dôvod na to, aby mu väzni hovorili, že si ho doma
obžalovaný nájde, aj jeho rodinu, keď v tomto čase vychádzali podľa jeho vyjadrenia s obžalovaným

dobre. S výpovede poškodeného nevyplývalo, že zo strany obžalovaného voči nemu bolo vykonané
nejaké násilie, prípadne hrozba násilia. Podľa jeho vyjadrenia mu hovoril obžalovaný už prvé dni na cele
disciplinárneho trestu, že „ho chce spraviť, že umiera po ňom, že sa po ňom blázni a strašne ho chce“.
Takto sa voči nemu vyjadroval aj pri spáchaní skutkov. Nijako sa mu nevyhrážal. Zo strany poškodeného,
keď mu dával sexuálne návrhy obžalovaný v prvé dni na cele disciplinárneho trestu a núkal mu „fajku
za odmenu“, tak ho odmietal a hovoril mu, aby mu dal pokoj. Pokiaľ by mal z obžalovaného strach ako

tvrdí, tak by vyhovel jeho požiadavkám už vtedy. Následne z jeho výpovede bezprostredne pri skutkoch
vyplýva, že jedenkrát povedal obžalovanému, aby mu dal pokoj a potom už nerobil nič, neodstrkával ho,
nebránil sa, nič mu nehovoril a svedok na hlavnom pojednávaní doslovne povedal, že „potom som to
nechal tak, dal som mu análny otvor, aby mi už dal pokoj“. Tiež vypovedal, že počas styku s obžalovaným
ani následne nevolal o pomoc, ani nestlačil signalizačné zariadenie na privolanie pomoci z dôvodu, že

toto je veľmi hlučné a bál sa, že ho obžalovaný zbije, keď to urobí. Pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní poškodený v jednej vete hovoril, že nič nepovedal obžalovanému na to, keď sa tento s ním
chcel pomilovať a vzápätí si výpoveď znegovala povedal, že hovoril obžalovanému, aby ho nechal na
pokoji, že to nechce.

Súd ustálil, že skutky uvedené v obžalobe sa čiastočne stali tak ako to vypovedal vo svojej
podstate poškodený, avšak bez preukázania násilia alebo hrozby násilia voči poškodenému zo strany
obžalovaného. Súd pri tom vychádzal aj z lekárskej správy, podľa ktorej poškodený utrpel početné
sufúzie análneho otvoru s dobou liečenia 3-5 dní, z čoho je zrejmé, že ku styku došlo. Zároveň
súd vychádzal aj zo znaleckého posudku zo odboru psychológie, z ktorého záverov je zrejmé, že

poškodený je ľahko mentálne retardovaný, pričom práve takéto osoby sa podľa záverov znaleckého
posudku stávajú obeťami tr. činnosti, sú ľahko ovplyvniteľné, sugestívne a sociálne naivné, ľahko sa dajú
podviesť. Ak sami páchajú trestnú činnosť, tak len jednoduchého charakteru, zložitejší skutok nevedia
naplánovať. Najmä po uplynutí času má poškodený problémy s určovaním časopriestorových vzťahov.
Vierohodnosť jeho výpovede je v konkrétnom prípade ešte vyhovujúca, hoci sa u neho vyskytujú sklony

ku konfabuláciám. Práve z výpovede poškodeného súd ustálil pravdivosť tejto výpovede bez schopnosti
poškodeného vec prikrášliť a zvýrazniť násilné konanie obžalovaného, ktoré zjavne voči jeho osobe
nebolo vykonané.

Za násilie v zmysle § 200 ods. 1 Tr. zák. treba považovať použitie fyzickej sily zo

stranypáchateľazaúčelomprekonaniaalebozamedzeniavážnemienenéhoodporuinéhoadosiahnutia
orálneho styku, análneho styku alebo vykonania iných sexuálnych praktík proti jeho vôli. Na naplnenie
znaku hrozba bezprostredného násilia je potrebné, aby išlo o takú hrozbu, z ktorej je zrejmé, že
násilie bude použité okamžite, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. U obžalovaného nebolo
preukázané použitie fyzickej sily voči poškodenému ani hrozbu, z ktorej by vyplývalo, že použije násilie

voči poškodenému, ak sa mu nepodvolí. Zároveň obžalovaný zo správania poškodeného nemohol
predpokladať jeho vážne mienený odpor proti jeho konaniu.

Súd sa zaoberal aj tou skutočnosťou, či obžalovaný pri spáchaní skutkov nezneužil bezbrannosť
poškodeného vzhľadom na k jeho osobnosť, keď podľa znaleckého posudku z odboru psychológie sa

jedná o ľahko retardovaného jedinca. Súd dospel k záveru, že poškodený sa nachádzal v takom stave,
v ktorom bol schopný prejaviť svoju vôľu a zároveň klásť odpor proti konaniu obžalovaného a netrpel
takou duševnou chorobou, že by nechápal význam konania obžalovaného.

Z týchto dôvodov súd obžalovaného v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože

skutky nie sú trestným činom. O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože poškodený A. L. si v
prípravnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal