Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210392
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713210392.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu N. V., S..D.. D.

D. J., T. XX, IČO: 35 838 825 právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti žalovanému C. E., L.. XX. XX. XXXX, P. J. C., R.. J.. B. Č.. XXX
v konaní o zaplatenie 2 224,63 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 183,471 €, spolu so 17,30 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
180,756 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 180,756 € od 22.
12. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu č. XXXXXXXX/
XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovanému za proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17. 07. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 2 224,63 € spolu so zmluvným úrokom 17,30 % ročne zo istiny 1 961,85 € od 22. 12. 2010 do
zaplatenia a 9 % úrokom z omeškania ročne z istiny 1 961,85 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovanému
nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel ako postupník zo dňa 21. 12. 2010 s
postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom Bratislave. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému
oznámené listom z 28. 12. 2010. Pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe zmluvy o splátkovom

úvere uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 11. 01. 2006 č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej
postupca žalovanému poskytol úver vo výške 995,82 € pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Žalovaný
sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 27,15 € vždy ku dvadsiatemu dňu v mesiaci.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20. 02. 2006 a konečná splatnosť
úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá na 20. 12. 2010. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška a
termínysplácaniaúveru,zabezpečenieúveru,podmienkyprineplneníaďalšienáležitostibolidojednané
v zmluve o úvere. Žalovaný však svoj záväzok z úverovej zmluvy neplnil a poskytnutý úver nesplácal,

preto postupca postúpil pohľadávku voči nemu na žalobcu. Podľa vyčíslenia pohľadávky, ktoré poskytol
postupca žalobcovi ku 21. 12. 2010 pozostávala pohľadávka v celkovej výške 2 224,63 € z istiny vo
výške 1961,85 €, riadneho úroku podľa zmluvy 0,94 € a úrokov z omeškania v sume 261,84 €. Žalobca
potom žalobu spresnil ešte podaním zo dňa 05. 11. 2014 pred prvým pojednávaním vo veci samej, kde
uviedol, že pohľadávka 2 224,63 € ako spomenul pozostáva aj z úrokov z omeškania vo výške 261,84
€. Žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania splatením splátok úveru zo dňa 21. 03. 2006, čím už od
tohto dátumu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol potom účtovaný od21. 03. 2006 do 21. 12. 2010 z nezaplatených splátok v stanovenej percentuálnej výške, ktorú postupca
oznámil žalovanému zverejnením na svojej webovej stránke, ako aj vo svojich obchodných priestoroch.
Od začiatku zmluvného vzťahu do 14. 01. 2009 bol úrok z omeškania počítaný vo výške 26,40 % ročne,

od15.01.2009boltentoúrokupravenýnasadzbuvovýške8%ročne.Presnésumyuplatnenýchúrokov
za jednotlivé obdobia potom vyplývajú z predložených účtov žalovaného. Výška úrokov z omeškania
bola stanovená v článku III. bod 4 zmluvy o úvere. V rámci istiny vo výške 1 961,85 € boli obsiahnuté
aj riadne úroky vo výške 1 117,11 € účtované do 20. 12. 2010 a poplatky v sume 249,93 €. Čistá istina
úveru bez úrokov a poplatkov je 594,81 €. Poplatky vo výške 249,93 € predstavujú poplatky za vedenie

účtu od januára 2006 do júna 2006 vo výške 50 Sk mesačne, čo predstavuje spolu sumu 9,96 €, od júla
2006 do decembra 2008 vo výške 60 Sk mesačne, čo predstavuje spolu 59,75 €, od januára 2009 do
septembra 2010 vo výške 1,99 € mesačne čo predstavuje sumu 41,79 € a od októbra 2010 do decembra
2010 v sume 2,99 € mesačne, čo prestavuje sumu 8,97 €, spolu poplatky za vedenie účtu predstavujú
sumu 120,47 €.

Ďalšie poplatky boli poplatky za upomienky, čo bol poplatok 100 Sk za upomienku z 05. 05. 2006,

poplatok 200 Sk za upomienky zo dňa 07. 07. 2006, 07. 09. 2006, 10. 01. 2007, 13. 02. 2007, 14.
03. 2007, 12. 04. 2007, 15. 05. 2007, 14. 06. 2007 teda 8-krát 200 Sk, čo predstavuje sumu 53,11 €,
poplatok za zaslanie druhej upomienky 500 Sk v dňoch 04. 08. 2006, 05. 10. 2006, 12. 07. 2007 čo
spolu predstavuje 49,79 €. Poplatok za zaslanie tretej upomienky v sume 700 Sk dňa 31. 07. v prepočte
predstavoval sumu 23,24 €, spolu poplatky za upomienky predstavovali sumu 129,46 €. Pokiaľ šlo o

riadne úroky vo výške 0,94 %, tie boli účtované z istiny 1 961,86 € od 21. 12. 2010 do 21. 12. 2010 za
použitia úrokovej sadzby dohodnutej v článku I. zmluvy o úvere vo výške 17,30 % ročne.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát až na pojednávaní dňa 13. 11. 2014 kde uviedol, že nárok žalobcu
na poplatky za upomienky spochybňuje, pretože upomienky žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu
nedostal. Pripustil však, že to mohlo byť tým, že zmenil adresu, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy

mal iné bydlisko. Presťahoval sa približne pred tromi rokmi. V tejto chvíli nemá však z čoho zaplatiť dlh
žalobcovi naraz, pretože je poberateľom starobného dôchodku vo výške 281 €, z ktorého je vykonávaná
zrážka 41,80 € v zmysle oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 05. 12. 2013. Žalovaný preukázal, že
dôchodok jeho manželky M. E., podľa potvrdenia poisťovne predstavuje sumu 277,50 €. Obaja manželia
sú ťažko chorí, sú diabetici a preto majú zvýšené životné náklady, len za byt platia sumu 160 € titulom

nájomného a titulom inkasa, približne sumu 52 €. Pre žalovaného z tohto dôvodu boli prijateľné splátky
maximálne vo výške 20 € mesačne.

Mimo výsluchu žalovaného súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho
spisu a takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:

Postupca Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom v Bratislave a žalovaný dňa 11. 01. 2006 uzavreli zmluvu

o splátkovom úvere, typu "miniúver do 10 minút" vo výške 30 000 Sk pri úrokovej sadzbe 17,30 € ročne
bez poplatku za poskytnutie úveru, pri poplatku za správu úveru 50 Sk mesačne, výške splátok 818 Sk,
periodicite splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, pri splatnosti prvej splátky k 20. 02. 2006 a konečnej
splatnosti úveru k 20. 12. 2010 s tým, že úroky boli splatné vždy posledný deň kalendárneho mesiaca.
Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola 9,98 % a bola vypočítaná z hodnoty celkových nákladov

dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Listom 28. 12. 2010 postupca žalovanému
oznámil, že pohľadávku voči nemu, v tom čase vo výške 2 224,63 € postúpil žalobcovi. Toto oznámenie
žalovaný prevzal podľa podpísanej doručenky 14. 02. 2011. Túto skutočnosť preukazuje aj zmluva
o postúpení pohľadávok, ktoré žalobca predložil do súdneho spisu. Spôsob splácania úveru potom
preukazovali výpisy z úverového účtu, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu. Na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok sa stal žalobca veriteľom voči žalovanému v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. (zák.
č. 40/1964 Zb.).

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom
rozsahu a to z týchto dôvodov.Charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi bankou a žalovaným bol vzhľadom
na postavenie banky ako dodávateľa a žalovaného ako spotrebiteľa právnym vzťahom, ktorý vznikol
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj keď základný právny rámec pre úverovú zmluvu upravujú ust.

§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) na právne vzťahy vzniknuté pri
poskytnutí spotrebiteľského úveru mimo vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, je nutné aplikovať v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.)
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Podľa predpisov
občianskeho práva, konkrétne podľa Občianskeho zákonníka je nutné posudzovať aj otázky premlčania

nárokov zo zmluvy o splátkovom úvere. Občiansky zákonník v ust. § 101 upravuje totiž kratšiu, len
trojročnú, premlčaciu dobu ako Obchodný zákonník v ust. § 397, ktorý ustanovuje všeobecnú štvorročnú
premlčaciu dobu.

Navyše, v čase rozhodovania súdu bolo účinné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcim voči spotrebiteľovi vrátane

jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktorý bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Toto ustanovenie má podľa presvedčenia súdu procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť súdu
prihliadať (ex offo) z úradnej povinnosti na premlčanie nároku uplatneného voči spotrebiteľovi, práve v

čase jeho rozhodovania a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy súdne konanie začalo. V tomto smere totiž
zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý vniesol do zákona o ochrane spotrebiteľa toto novelizované ustanovenie,
nemal žiadne prechodné a záverečné ustanovenia, teda jeho nutné aplikovať odo dňa jeho činnosti pri
rozhodovaní súdu.

Žalobca podal žalobu 17. 07. 2013, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20. 12. 2010, z toho

vyplýva, že žalobcovi, ktorý sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému z úverovej zmluvy na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok je možné priznať nárok na zaplatenie tých plnení z úverovej zmluvy,
ktoré sa stali zročnými najpozdejšie po 17. 07. 2010, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba na
uplatnenie týchto nárokov. Nároky zročné skôr sú podľa presvedčenia súdu premlčané. K nepremlčaným
nárokom žalobcu potom patrí nárok na splátky úveru, ktoré sa stali zročné v čase od 20. 07. 2010 do

20. 12. 2010, čiže nárok na zaplatenie šiestich splátok po 818 Sk, čo spolu predstavuje sumu 4 908
Sk, v prepočte 180,756 €. Je nutné konštatovať, že v týchto splátkach boli zahrnuté zmluvne dohodnuté
úroky, ktoré boli dohodnuté ako pevné a poplatky za správu úveru.

Ďalej súd dospel k presvedčeniu, že pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na úroky z omeškania v celkovej
vyčíslenej výške 261,84 €, ktoré boli vypočítané za obdobie od 21. 03. 2006 do 21. 12. 2010 v zmysle

podania žalobcu zo dňa 05. 11. 2014 spôsobom, ktorý je tam uvedený, možno žalobcovi priznať úroky z
omeškania, len do 21. 12. 2010 a to z jednotlivých ročných splátok od 20. 07. 2010 v 8 % sadzbe. Úrok
z omeškania zo splátky zročnej k 20. 07. 2010 v sadzbe 8 % ročne zo sumy splátky 27,15 € (818 Sk),
potom do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,905 €, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 27,15 €, za
obdobie od 21. 08. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,724 €, 8 % úrok z omeškania ročne zo

sumy 27,15 € od 21. 09. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,543 €, 8 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 27,15 € od 21. 10. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,362 € a 8 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 27,15 € od 21. 11. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,181 €, spolu takto vyčíslené úroky
z omeškania z posledných šiestich nezaplatených splátok ku dňu 21. 12. 2010, teda ku dňu postúpenia
pohľadávky, predstavujú sumu 2,715 €. Ako súd vyššie konštatoval v istine 180,756 €, ktorá predstavuje

súčetzročnýchsplátokvobdobíod20.07.2010do20.12.2010súvzmysleúverovejzmluvyzapočítané
aj riadne zmluvné úroky a pravidelné poplatky za správu úveru. Preto nároky úroky a poplatky, ktoré
vznikli pred 17. 07. 2010 nebolo možné žalobcovi priznať nakoľko boli premlčané. K takto premlčaným
nárokom patrili aj poplatky za upomienky, ktoré žalobca rozpísal v podaní zo dňa 05. 11. 2014, avšak
nárokynatietopoplatkyakosúdkonštatovalvzniklidávnopred17.07.2010,kedyzačalaplynúťtrojročná

premlčacia doba na uplatnenie nárokov na ne v súdnom konaní. Súd preto dospel k presvedčeniu, že
žalobcovi možno celkovo priznať len sumu 183,471 €, čo predstavuje súčet sumy 180,756 € a súčetsumy 2,715 € z titulu vyčíslených úrokov z omeškania. Vo zvyšku uplatneného nárok súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru a riadnych zmluvných úrokov, ktoré sú obsiahnuté v

nepremlčaných splátkach úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obchodného zákonník a ust. § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj v ustanoveniach úverovej zmluvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

Až do zaplatenia dlžnej časti úveru má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného
úroku vo výške 17,30 % ročne z istiny 180,756 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia (ust. 503 ods. 3 druhá
veta Obchodného zákonníka).

Nárok žalobcu na úroky z omeškania z nezaplatenej a nepremlčanej istiny úveru vo výške 180,756 €
nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. 3 ods. 1 Nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žalobca požadoval z nezaplatenej istiny úveru, ktorú si súd ako nepremlčanú zistil vo výške
180,756 € 9 % úrok z omeškania ročne. Keďže však žalobca sám konštatoval, že Slovenská sporiteľňa
a.s. so sídlom v Bratislave stanovila úroky z omeškania v sadzbe 8 % ročne od 15. 01. 2009 zverejnením
na webovej stránke ako aj v obchodných priestoroch a žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností

bankyzmluvouopostúpenípohľadávky,moholžalobcapodľapresvedčeniasúduuplatniťnároknaúroku
z omeškania len vo výške 8 % ročne. Preto súd žalobcovi priznal zo sumy 180,756 € len 8 % úrok z
omeškania ročne a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na prevažný neúspech
žalobcu v konaní a prevažný úspech žalovaného v konaní patrila žalovanému, aby náhrada trov konania,

určená v pomernej časti, v závislosti od jeho úspechu a neúspechu v spore; keďže však žalovanému
preukázateľne v konaní trovy nevznikli súd o trovách konania rozhodol tak, že sa žalovanému proti
žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.