Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/183/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712011630
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712011630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Márie

Huťkovej a Boženy Donovalovej na hlavnom pojednávaní konanom 19.11.2014 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. I., nar. XX.XX.XXXX H. G., trvale bytom G. G., adresa na
doručovanie písomností D.. O.. R. XX, D. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 19.04.2011 okolo 01.50 hod. v herni I., v Martine na Z.. C. Č.. XX, nachádzajúcej sa na prízemí
budovy, po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošiel D. I., nar. XX.XX.XXXX, s doposiaľ nestotožnenou
osobou do herne I., v ktorej sa v tom čase nachádzala len krupierka M. I., nar. XX.XX.XXXX H. G.,
trvale bytom G. - Q.B., K.. G. Č.. XXXX/X, ktorá stála za barovým pultom, pričom obaja na ňu mierili
zbraňami, nestotožnená osoba s plynovým revolverom PTB 319/2, výrobné číslo XXXXXX, V..XXX,
čiernej farby s hnedou rukoväťou, D. I. prišiel až k baru, stále mieril plynovou pištoľou značky Zoraki,
model 914, výrobné číslo XXXXXXXX na M. I., a povedal jej, aby mu dala peniaze, že sa jej nič nestane,

M. I. odomkla zásuvku, z ktorej vybrala čiernu koženkovú peňaženku s hotovosťou vo výške 892,53
€ a podala ju D. I., ktorý do nej pozrel, potom M. I. povedal, aby mu dala aj tú druhú, na čo mu ona
povedala, že druhú nemajú, na to začal D. I. na ňu kričať, aby mu dala aj tú druhú peňaženku a stále na
ňu mieril zbraňou, následne mu M. I. z tej istej zásuvky podala aj druhú čiernu koženkovú peňaženku s
hotovosťou 110 €, následne D. I. povedal M. I., aby mu dala svoj mobilný telefón, na čo mu ona povedala,
že nemá žiadny, tak na ňu kričal, aby mu dala svoj telefón, pri čom nervózne mykal rukou so zbraňou
a stále na ňu mieril, M. I. vybrala zo svojej mikiny mobilný telefón zn. Samsung Star Hello Kitty, ktorý
podala D. I., tento jej povedal, aby počítala do sto a až potom zavolala policajtov, následne D. I. aj s

doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom z herne odišli, čím svojím konaním spôsobili spoločnosti K.,
s.r.o., so sídlom F., T. X, IČO: 367 943 84 (v súčasnosti so sídlom D., M.. E. XXXX/XX), odcudzením
finančnej hotovosti vo výške 1.002,53 € a odcudzením peňaženiek škodu vo výške približne 20 € a M.
I., nar. XX.XX.XXXX H. G., trvale bytom G. - Q.B., K.. G. Č.. XXXX/X, spôsobili odcudzením mobilného
telefónu škodu vo výške približne 150 €,

t e d a

spoločným konaním proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138

písm. a/ Tr. zák.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:
- 1 ks maskáčové nohavice, vzor 61, veľkosť 36,
- 1 pár zimných topánok čiernej farby,
- 1 ks plynový revolver čiernej farby s hnedou rukoväťou, značka Umarex, kalibru 6 mm Start, výrobné
číslo XXXXXX,

- 7 ks nábojov s okrajovým zápalom nemeckej výroby, kalibru 6 mm, laborovaných špeciálnou CN látkou
a mosadznými nábojnicami s dnovými signatúrami: 5 ks „znak RWS“ a 2 ks „D“,
- 1 ks vystrelenej mosadznej nábojnice, ktorá pred vystrelením tvorila nábojku s okrajovým zápalom,
nemeckej výroby, značky Umarex, kalibru 6 mm,
- 1 ks plynová pištoľ značky Zoraki, model 914, kaliber 9 mm, výrobné číslo XXXXXXXX spolu so

zásobníkom,
- 47 ks poplašných nábojov značky Umarex,
- 1 ks kefky na čistenie,
- 1 ks nadstavec na raketky na plynovú pištoľ.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti K., s.r.o.,
so sídlom M.. E. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: 36 794 384 škodu vo výške 1.002,53 € (slovom Jedentisíc
dve Eur a päťdesiattri Euro centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú spoločnosť K., s.r.o., so sídlom M.. E. XXXX/XX, XXX XX D.,
IČO: 36 794 384 so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú M. I., nar. XX.XX.XXXX H. G., trvale bytom G. - Q., K.. G. Č..
XXXX/X s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 05.10.2012 obžalobu na D. I. pre skutok právne posúdený
ako zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. za použitia § 138
písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nechce uzatvoriť dohodu o vine a treste. Rovnaké

stanovisko zaujal prokurátor. Obhajkyňa obžalovaného k prednesenej obžalobe uviedla, že nesúhlasia
s podanou obžalobou a v konaní sa preukáže, že obžalovaný nespáchal žalovaný skutok.

Obžalovaný D. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na mieste činu nebol. Ráno v ten deň mal
telefonát o zákazku do Banskej Bystrice. Bol práceneschopný a mal prasknuté rebrá. Takúto diaľku

by však urobil každý jeden živnostník a tak išiel. S taxíkom čakal pred Fatrankou na nejakú pani. O
chvíľu tam zastavili civilné autá, vyskákali z nich chlapi v civile s pištoľami, mierili na neho a kričali, že
polícia. Posadili ho do modrej Fabie. Pýtal sa ich o čo ide, povedali mu, že dobre vie, o čo ide. Prišli
na Sklabinskú, tam ho prehľadali a začali ho vypočúvať. Taktiež mu prehľadali celé auto. Policajti mu
neustále hovorili, že to bol on. Hovorili mu, že majú páky, aby sa priznal. Všetko bolo pod krikom a

búchaním po stole. Upozornil ich, že je práceneschopný, má prasknuté rebrá a berie sedatíva. Policajti
toľko do neho hučali, až sa nakoniec priznal. Bolo mu zle a preto chcel mať od nich pokoj. Chcel aj lieky,
ale nedali mu ich. Bál sa, že ho zbijú, mal prasknuté rebrá a tak sa radšej priznal aj k tomu, čo neurobil.

Policajti navštívili jeho domácnosť bez súhlasu prokurátora a našli strelnú zbraň, ktorá bola v kufríku

zabalená, zakonzervovaná, naolejovaná a bola nepoužívaná. Policajti pýtali od neho aj maskáče.Samozrejme, že ich mal, ale nenosil ich roky, lebo boli ešte z puberty. Navštívili aj jeho garáž a zobrali
všetko oblečenie, ktoré našli vo vreci v garáži. Pýtali zelenú mikinu, ale takú nemal. Mal iba čiernu.
Zobrali mu aj dve zbrane, boli to plynové zbrane a očíslované. Išli s ním naspäť na policajné oddelenie

dopísať zápis, čo našli u neho doma pri prehliadke. Vedeli, že je taxikár a má určité zbrane, lebo každý
taxikár má zbraň. Boli to legálne zakúpené zbrane na občiansky preukaz. Po tomto výsluchu na Ul.
Sklabinskej prešli do budovy pri „slimáku“ na oddelenie. Tam bol v kontakte s hlavným vyšetrovateľom,
ten dopísal všetky veci, ktoré už boli napísané na Sklabinskej a dali ho do cely. Policajti na Sklabinskej
nechceli počúvať, že berie lieky a hovorili niečo o nemocnici v Trenčíne. Hovoril im, že má aj syna, o

ktorého sa musí starať, ale nechceli ho počúvať. V peňaženke mal cez 400 €, lebo chcel v ten deň
platiť úver auta. Peniaze mal, pretože predal vozidlo BMW v hodnote 2.200 €. Na základe toho bral
Škodu Roomster, za ktorú splatil akontáciu okolo 1.785 €. Deň predtým, ako malo dôjsť k lúpeži, bol v
herni I. zahrať automaty. Nechodil tam každý deň, využíval aj iné herne, kde vyhral dosť vysoké sumy
peňazí, asi až 2.000 €, pričom vložil 200 €. Maskáčové nohavice, ktoré policajti našli u neho, mal roky.
Kožené zimné topánky už dávno nenosil. Čiernu mikinu nosieval, motokrosové rukavice mal tiež, lebo

syn jazdil motokros. Ku kritickému dňu vypovedal, že 19.04.2011 okolo 01.50 hod. bol doma na Q. XX
v prenajatom byte aj so synom. Syn šiel spať okolo 22.00 hod. až 23.00 hod. Išiel do obývačky, pustil
video, pozeral film a zaspal. Keď sa ráno zobudil, bolo okolo 07.00 hod., išiel na nákup do Tesca a urobil
raňajky synovi, ktorý išiel do školy. Prebral zákazu do Banskej Bystrice, o ktorej už hovoril. Motorové
vozidlo mal odparkované na Z. Q.. Obidve plynové zbrane mal vo vitríne. Jedna bola v kufríku a druhá

bola vo vitríne položená. Zbrane boli čiernej farby, mal k nim aj náboje. Išlo o plynové pištole, ktoré sú
teraz zaistené na polícii. Policajti sa ho pýtali, aké má zbrane, preto im ich ukázal a dobrovoľne im ich
vydal. Ďalšie veci tiež policajtom vydal dobrovoľne. Policajti mu povedali, že by chceli ísť do jeho bytu,
súhlasil s tým a byt poodomykal. Keď sa ho pýtali na veci, tak im ich ukázal a keď si ich chceli zobrať,
tak ich im dobrovoľne vydal. Tie veci sú teraz na polícii.

K svojej osobe vypovedal, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba - taxikár v Martine už 10
rokov. V roku 2010 sa rozviedol s manželkou a predal byt. Zrekonštruoval garáž na Podháji a býval v nej
so synom. Potom bývali v ubytovni W. a trvalý pobyt má prihlásený v G. - Q. u pána, ktorý prenajíma byty.
Po rozvode mu vznikli dlhy voči spoločnosti P., má ich veľa. Je voči nemu vedených viacero exekúcií. V
roku 2011 mal dlžoby, ktoré však splácal a v tom období hrával aj automaty a vyhrával. Mal z toho určitý

finančný zisk. V roku 2011 hrával v herniach K., H. v Martine, vo Vrútkach a vo W. D. i v R. vo Vrútkach.
V I. vyhral cez 1.000 €, v K. 5.000 €, lebo tam tiekli peniaze z automatov.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného z 19.04.2011,
20.04.2011 a 18.05.2011. Obžalovaný 19.04.2011 o 14.30 hod. po zákonnom poučení, pričom obhajcu

si nezvolil, vypovedal, že voči vznesenému obvineniu, ktorému porozumel, sťažnosť nepodáva. To, čo je
napísané v uznesení je pravda. Vypovedal, že je taxikárom, dostal sa do dlhov. S manželkou sa rozviedol
asi pred rokom a 15-ročný syn mu bol pridelený do jeho starostlivosti. Dňa 19.04.2011 pracoval ako
taxikár. Okolo 01.15 hod. mu nastúpil do vozidla neznámy muž vo veku asi 18 rokov. Muža nikdy predtým
nevidel. Nastúpil na Z.. Š. v Martine. Cestou sa začali rozprávať o jeho finančnej situácii. Keďže boli

obidvaja finančne na tom zle, navrhol mu, aby mu pomohol a spoločne vykradli herňu I. v Martine na Z..
C.. Dohodli sa na tom, že spravia krádež. Mal dve plynové zbrane, ktoré nosí pre vlastnú ochranu do
zamestnania. Išli teda k nemu domov, kde sa rozišli a dohodli sa, že sa stretnú znova na Z.. Š. v Martine
asi okolo 01.45 hod. Bol sa prezliecť, obliekol si maskáčové nohavice, zimné čižmy, čiernu mikinu s
kapucňou a pulóver, rukavice AXO. Odišiel na miesto, kde boli dohovorení. Neznámy muž nastúpil do

vozidla a išli na miesto. Vo vozidle sa dohodli, ako bude všetko prebiehať. Mal pýtať peniaze ako prvý
a ten druhý muž mal dávať pozor. Okolo 01.50 hod. prišli k dverám herne I., pozrel z vonku, či je niekto
vo vnútri a videl iba barmanku. Dal si na hlavu kapucňu a zakryl si tvár svetrom. Kapucňu si zatiahol
tak, aby mu nič nebolo vidieť. Druhý muž mal oblečené tiež maskáče ale iné, ako on. Mal na sebe
čiernu mikinu s kapucňou a šiltovku. Keď zistil, že je dnu iba barmanka, vošli spolu dovnútra, vybral

plynovú zbraň čiernej farby značky ATAK ARMS CO.LTD ZORAKI spoza opasku a vystrel ruku pred
seba. Pomaly postupoval k baru a ten druhý muž kráčal za ním a v podstate dával pozor. Keď prišiel k
pultu normálnym hlasom povedal slečne, ktorá tam stála, že sa jej nič nestane, len nech im dá peniaze.
Slečna otvorila zásuvku, v ktorej boli dve peňaženky a drobné mince. Dala mu jednu peňaženku, v ktorej
boli peniaze. Povedal jej, aby mu dala aj tú druhú. Obidve peňaženky držal v ruke a v druhej ruke držal

zbraň, ktorú mal otočenú pred seba. Nemieril však na slečnu, aj keď zbraň bola otočená tým smerom.
Potom obidvaja odchádzali preč. Zbraň ešte v herni zložil a dal si ju za opasok. To čo robil druhý muž,
povedať nevie, pretože bol za ním. Keď mu slečna dala peňaženky, pýtal od nej aj mobil, aby nemohla
volať políciu. Následne jej povedal, aby počítala do sto a potom zavolala policajtov. Keď vychádzalivon, zakričal barmanke na pozdrav ahoj. Vonku nastúpili do vozidla, ktoré mali odparkované na Q. Z. v
Martine. Vo vozidle prezreli obe peňaženky, potom prišli do Košút II, kde pri C. spoločne spočítali peniaze
a rozdelili ich. Obaja si zobrali po 500 €, zvyšné mince si nechal sám. Z herne teda zobrali 1.000 € v

bankovkách a niekoľko mincí. Ten muž po rozdelení peniazov odišiel preč. Peňaženky aj mobil zostali v
aute. Peňaženky vyhodil niekde na tankovej ceste nad Bystričkou, presné miesto však uviesť nevedel.
Bločky z peňaženky spálil. Mobilný telefón zahodil na starej sučianskej ceste. Telefón bol biely, nevšimol
si však, akú mal značku. Vecí sa potreboval zbaviť. Zabudol sa však zbaviť maskáčov. Obžalovaný ďalej
vypovedal, že sa priznáva v plnej miere k skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, cíti sa vinným a hrozne ho

to mrzí. Určite by to znova nespravil. Donútila ho však k tomu finančná situácia, má rád syna a chcel s
ním bývať. Určite by to znovu nespáchal, lebo bol viac vystrašený ako slečna v herni, keď tam išiel so
zbraňou. Ona nebola terčom jeho útoku, išiel tam iba kvôli peniazom, lebo nevedel ako ďalej. Všetko
ho mrzí, ľutuje a chce nahradiť škodu. Peniaze však už minul pre vlastnú potrebu. Obžalovaný ďalej
vypovedal, že má dlh voči I., F. R., E. Y., benzínovej spoločnosti vo výške 600 € a iné dlhy vo výške
15.900 €.

Obžalovaný 20.04.2011 pred sudcom Okresného súdu Martin pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na
jeho vzatie do väzby aj za prítomnosti jeho vtedajšej obhajkyne JUDr. Silvie Tatarkovej, po zákonnom
poučenívypovedal,žeužnapolíciivypovedalkuskutkuanatejtovýpovedinechceničmeniť.Kskutkusa
priznal, popísal ho, oľutoval a to už možno stokrát odvtedy. Nevie, čo v ňom bolo, musel to byť asi skrat.
K spáchaniu skutku ho viedlo to, že nemal dostatok peňazí, byt mal v nájme a hrozilo mu vysťahovanie,

keby nemal na zaplatenie nájmu, pričom mu záležalo na jeho synovi, ktorého má v starostlivosti a pre
ktorého všetko zabezpečuje a ktorý je jeho život. Sľúbil, že už nič zlé neurobí.
Obžalovaný k prečítaným výpovediam z prípravného konania na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
keď bol na polícii, tak sa bál o zdravie. Z tohto dôvodu sa priznal. Tiež sa bál, že policajti ho budú biť.
Policajt mu len povedal, že ak sa neprizná, tak sa s ním už nikto nebude baviť. Ale ak sa prizná, tak je

to poľahčujúca okolnosť. Zápisnicu o jeho výsluchu písal policajt, on to nenapísal. To, čo tam policajti
napísali a čo teraz prečítala prokurátorka na hlavnom pojednávaní, tak policajtom nehovoril. Celá tá
zápisnica vznikla tak, že policajti vedeli, oni o tom rozprávali ako to prebiehalo a potom im len prikyvoval,
že sa to stalo tak. V tom čase chcel mať jednoducho od nich pokoj, bál sa ich, že sa ho dotknú a preto
sa priznal k tomu, čo hovorili. S policajtmi bol najskôr v byte a až potom vypovedal. Možno ho obvinili

preto, lebo hrával automaty alebo kvôli tomu, že bol rozvedený a mysleli si, že má vozidlo BMW. Naozaj
nevedel uviesť, kto bol ten druhý muž, pretože tam nebol.

K okolnostiam výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní boli na hlavnom pojednávaní vypočutí
policajti a prečítaná lekárska správa k zdravotnému stavu obžalovaného z tohto obdobia.

Svedok B.. D. R., policajt na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vzhľadom na odstup času, na detaily
výpovede obžalovaného si nepamätá. Priebeh výsluchu bol však štandardný, obžalovaného poučil a
doručoval mu aj uznesenie o vznesení obvinenia. Mal taký dojem, že pri prvom výsluchu bol prítomný
aj obhajca. Obžalovaný sa k stíhanému trestnému činu priznal. Určite ho poučil o jeho právach a práve
odoprieť vypovedať. Na obžalovaného nevyvíjal nijaký nátlak, aby vypovedal určitým spôsobom. Bežný

štandard je, že po výsluchu si obžalovaný prečíta zápisnicu a ak treba, niečo sa opraví a potom prečítanú
zápisnicu podpíše. Nespomínal si, aká konkrétna osoba bola pri podpise zápisnice, ale je to v nej
uvedené.Bolvyšetrovateľomveciavbyteobžalovanéhonebol.Obžalovanýsakvýpovedivyšetrovateľa
vyjadril, že vyšetrovateľovi pri výsluchu nič nehovoril o tom, že by mal byť na neho predtým vyvíjaný
nátlak. Taktiež mu nič nehovoril o práceneschopnosti.

Svedok M. B., policajt na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol pri výsluchu obžalovaného. Bol
oboznámený s tým, že je obvinený z lúpeže. Pamätal si iba, že obžalovaný bol citovo rozladený.
Vypovedal, že nepozná spolupáchateľa, že to bol nejaký náhodný okoloidúci. Priznal sa, že odcudzil
finančnú hotovosť. Výsluch prebiehal plynulo a bez nátlaku. Vzhľadom na odstup času si už podrobnosti
výsluchu nepamätal.

K zdravotného stavu obžalovaného počas prvotných výsluchov bolo zaobstarané aj vyjadrenie G.. Ľ.
L., všeobecného lekára z Martina. G.. L. v písomnom vyjadrení 17.06.2014 uviedla, že D. I. 04.04.2011
utrpel úraz - nalomenie deviateho rebra vpravo. Následne bol ošetrený chirurgom G.. H. a odoslaný
k nej ako k ošetrujúcemu lekárovi. Toho istého dňa mu bola vypísaná práceneschopnosť. Jednalo
sa o jednoduchý úraz riešený kľudovým režimom a vypísanou práceneschopnosťou. G.. H. ordinoval

náplaste. Pri chirurgickej kontrole mu boli pridané kalciové tablety Adamon a Maxicaltz. Uvedené lieky
nemohli závažným spôsobom ovplyvňovať jeho výpoveď na polícii a na súde v dňoch 19.04. 2011 a
20.04.2011.Uvedená lekárska správa objektívne preukazuje, že obžalovaný bol pri prvotných úkonoch schopný
vypovedať a brániť sa vznesenému obvineniu. Tomu zodpovedajú aj výsluchy policajtov. Obžalovaný
navyše pred sudcom pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby vypovedal v prítomnosti svojej

vtedajšej obhajkyne.

Súd výpoveď obžalovaného v priebehu trestného konania zhodnotil ako nedôveryhodnú, pretože
obžalovaný sa najskôr pri výsluchu na polícii a potom aj na súde v prítomnosti svojej obhajkyne k trestnej
činnosti v plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. V týchto dvoch výsluchoch taktiež podrobne

popísal svoje protiprávne konanie. Na hlavnom pojednávaní naopak spáchanie trestnej činnosti v celom
rozsahu odvolal a uviedol, že sa priznal iba z toho dôvodu, že chcel mať pokoj a bál sa, že ho policajti
zbijú.

Svedkyňa M. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že okolo 01.45 hod. bola ako barmanka sama v
herni I. v Martine. Mala smenu od 18.00 hod. do 06.00 hod. ráno. V herni bolo prázdno a išla zamknúť

vchodové dvere do herne, lebo chcela ísť na toaletu. Pri dverách zistila, že si zobrala nesprávne
kľúče a tak sa vrátila k baru. O pár sekúnd začula, ako niekto otvoril dvere (svedkyňa pri výsluchu
plakala). Videla dvoch zamaskovaných mužov ako pristúpili so zbraňou ku nej. Zbrane mali obidvaja.
Muži mali zakryté tváre a ten druhý, ktorý stál za prvým mužom, mal na tvári šál alebo niečo podobné.
Z následných okolností si pamätala iba útržky. Obidvaja muži prišli pre peniaze. Pamätala si koniec,

že obžalovaný povedal: „ Narátaj do sto a zavolaj policajtov“, (svedkyňa opätovne plakala). Poplašné
zariadenie nespustila, narátala do sto a išla zamknúť. Vtedy si už zobrala tie správne kľúče. Svedkyňa
ďalej vypovedala, že obaja muži boli zahalení, preto ich nespoznala. Poplašné zariadenie nestihla stlačiť
a potom bola veľmi rozrušená. Keď muži odišli, ako prvému volala svojmu priateľovi, ten potom volal
políciu. Neskôr prišla do herne pani E..

Na návrh prokurátorky bola prečítaná predchádzajúca výpoveď z prípravného konania svedkyne M. I..
Svedkyňa M. I. 19.04.2011 aj v prítomnosti obhajkyne obžalovaného vypovedala, že okolo 01.48 hod.
vošli do herne dvaja muži. Videla ich vojsť do vchodových dverí na monitore umiestnenom v herni. Prvý
muž na ňu mieril so zbraňou a povedal jej, aby mu dala peniaze a nič sa jej nestane. Povedala mu
na to, že mu všetko dá, ale nech nič nespraví. Začala hľadať kľúč od zásuvky, v ktorej boli peniaze.

Keď otvorila zásuvku, dala mu peňaženku aj s peniazmi, kde bola hotovosť asi 890 €. Muž si zobral
peňaženku rukou, na ktorej mal rukavicu a peňaženku si dal pod pazuchu. Následne jej povedal, aby
mu dala aj druhú. Bola v šoku a tak nevedela, že má ešte jednu peňaženku. Spýtala sa teda, akú druhú,
ale ten muž začal po nej kričať. Vybrala ju zo zásuvky a dala mu aj druhú peňaženku. Bolo v nej asi 110
€. Keď mu dala aj druhú peňaženku, pýtal si od nej mobilný telefón. Povedala mu, že mobilný telefón

nemá. On to znova zopakoval, preto mu ho dala. Muž jej povedal, aby počítala do sto a potom volala
na políciu. Obaja kráčali pomaly preč. Prvý muž, ktorý na ňu mieril a pýtal od nej peniaze, mal ťarbavú
chôdzu, pričom sa knísal zo strany na stranu a mala pocit, akoby dopadal na jednu nohu. Vysoký bol
asi 190 cm. Znovu uviedla, že do tváre mu nevidela, ale poznala ho po hlase. Ďalej vypovedala, že
D. I. k nim často chodí do herne a hráva na automatoch. Podľa jej názoru sa mu však veľmi nedarilo.

Hovorieval, že má finančné problémy a dvakrát ju žiadal, aby mu požičala peniaze. K prvému mužovi
vypovedala, že mal obuté kanady, oblečené maskáčové nohavice a čiernu bundu. Na hlave mal šál,
alebo niečo podobné. Na jednej ruke mal rukavicu čiernej farby. Druhého muža nevidela, pretože sa
skrýval a bol vysoký asi len 160 cm, pričom prvému mužovi siahal asi len do výšky ramien. Všimla si,
že mal na hlave bielu šiltovku a na tvári tmavý šál. Ten druhý muž počas celej doby nič nevravel.

Svedkyňa M. I. 21.04.2011 za prítomnosti obhajkyne obžalovaného vypovedala, že sa samostatne
dostavila na políciu a chcela by doplniť svoju predchádzajúcu výpoveď. Dňa 20.04.2011 si prezrela
kamerový záznam, pričom ešte predtým našla na internete fotografiu syna D. I.. Keď si porovnala záber
a fotografiu, spoznala páchateľa, ktorý prepadol herňu. Podľa jej názoru ide o syna D. I., ktorému bolo
vznesené pre lúpež obvinenie. Spoznala ho podľa očí a útlej postavy. Jednalo sa o malinkého chlapca,

ktorý sa určite bál. Jeho fotku videla na internete a videla jeho vlasy, ktoré sú hnedé, krátke a celú tvár
a spoznala ho tiež podľa očí. Fotku syna D. I. si pozrela preto, lebo večer videla správy na Markíze a
chcela vypátrať aj druhého páchateľa. O 14.00 hod. bola točiť televízia Markíza, požiadali ju, aby opísala
celý priebeh lúpeže. Nechala sa natočiť tak, aby jej nebolo vidieť tvár. Pri prvej výpovedi uviedla, že toho
druhého muža nepoznala, pretože v tej dobe ho ešte nevidela na internete. Po pozretí jeho fotografie

ho spoznala podľa očí.
Svedkyňa M. I. nakoniec 18.05.2011 vypovedala, že ten druhý neznámy muž bol asi iba 165 - 170
cm vysoký, štíhlej postavy, bol to malý chalan. Skrýval sa za D. I., preto si ho nevšimla. Raz sa mu
však pozrela do očí a videla, že má hnedé oči. Uviedla, že sa jednalo o malého chlapca, ktorý sa bál.Domnievala sa, že išlo o syna D. I., pretože jeho fotografiu videla na facebooku a mala pocit, že tie oči
spoznala. Nemôže však stopercentne tvrdiť, že ide práve o túto osobu.
Svedkyňa k prečítaným výpovediam na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si teraz len pamätá, že

ten druhý muž mal bielu šiltovku a šál. K peňaženkám mohla len doplniť, že to bolo s nimi presne tak,
ako to bolo prečítané. I. tam bol stály zákazník a tak asi vedel, ako to je s tými peňaženkami. Keď si
ráno po lúpeži prezreli záznam z kamery aj s pani E., zhodli sa na tom, že ten muž bol obžalovaný D. I..
Má proste atypickú chôdzu, ako keby kríval. Doplnila, že ten prvý muž na ňu mieril a povedal jej, aby mu
dala peniaze, že sa jej nič nestane. Presný popis zbrane si už nepamätala. Na hlavnom pojednávaní sa

nevedela vyjadriť, či toho muža už vo chvíli lúpeže poznala po hlase a chôdzi. K výpovedi z 21.04.2011
vypovedala, že keď prišla na políciu, tak jej povedali, že D. I. sa k tomu priznal. Domnievala sa, že
tým druhým páchateľom bol jeho syn. Zdôraznila však, že s určitosťou nevie povedať, že akákoľvek
zamaskovaná osoba s knísajúcou chôdzou by bol obžalovaný D. I.. Kamerový záznam z prepadnutia
videla v ten deň ráno a pozerala si ho s pani E.. Ďalej vypovedala, že z prepadnutia bola v šoku, lebo
obidvaja muži mali zbrane v rukách. Vo chvíli prepadu sa bála, že ju môžu zastreliť. K spôsobenej škode

vypovedala, že k výške 1.002,53 €, ktorá bola v oboch peňaženkách dospeli prostredníctvom inventúry.
Mobilný telefón patril jej a stál asi okolo 150 €, túto hodnotu však iba odhadla. Keď bol odcudzený, bol
funkčný a nebol výrazne poškodený. Finančné prostriedky, ktoré boli odcudzené v peňaženkách, patrili
herni. Zopakovala, že usúdila, že páchateľ to v herni poznal, lebo najskôr si pýtal jednu peňaženku
ale potom aj druhú, ako keby vedel, že sú tam dve peňaženky. V tomto zamestnaní, ale ani v iných

predošlých zamestnaniach, nemala žiadne manko.

Svedkyňa H. E. vypovedala, že pri spáchaní skutku v herni nebola, preto sa nevie vyjadriť k presnému
priebehu udalostí. M. I. pracuje v herni štyri mesiace, nikdy neboli s ňou žiadne problémy a je spoľahlivá.
Dňa 19.04.2011 mala službu od 18.00 hod. do 06.00 hod., pričom pracovala v štvordňovom cykle prvú

nočnú. V herni pracovala celú noc sama, herňa je zabezpečená kamerovým systémom a na pulte
je spínač napojený na políciu. V herni je bežné, že majú taký obnos peňazí a zásuvka, v ktorej sa
nachádzajú peniaze je zabezpečená zámkom. Kľúč od zámky má obsluha herne. O vykradnutí herne sa
dozvedela telefonicky 19.04.2011 o 02.01 hod. Po príchode do herne sa dozvedela, že bola odcudzená
finančná hotovosť vo výške 1.002,53 €. Peniaze boli uložené v dvoch peňaženkách. V jednej bola

hotovosť 110 € a v tej druhej bol zvyšok. Peňaženky boli zakúpené pred rokom za 10 € za kus a škoda na
peňaženkách je teda 20 €. V peňaženkách sa nachádzali denné aj mesačné uzávierky a iné drobnosti.
Škoda vznikla na ťarchu poškodenej spoločnosti K., s.r.o.. Pri výsluchu na polícii 21.04.2011 uviedla, že
podľa jej názoru v herni pri lúpeži so svojím otcom D. I., ktorému bolo vznesené obvinenie, bol prítomný
aj jeho syn. K D. I. vypovedala, že ho pozná z videnia. Podľa jej názoru sa jeho postava zhoduje s

postavou, ktorú videla na zázname. Spolu s M. I. našli na internete fotku D. syna a M. I. povedala,
že ide o chlapca, ktorý bol 19.04.2011 pri lúpeži. D. I. má svojskú chôdzu, má nejaký úraz a chodí z
jednej strany na druhú. Policajti doniesli aj fotku I. a povedali, že to bol on. Z počutia sa dozvedela,
že I. mal policajtov poprosiť, aby nechali jeho syna na pokoji a on sa ku všetkému prizná. Aj z tohto
dôvodu si myslí, že tou druhou osobou bol I. syn, ktorý bol vypočúvaný ako svedok. Spôsobenú škodu

1.002,53 € vypočítali tak, že spočítali peniaze, ktoré mali byť a neboli. V herni viedli zošit, kde je zapísaný
začiatočnýstavpeňazí,ktorésadávajúnavyplácanievýhier.Vyplácanévýhrysazapisujúdozošita.Keď
zrátali vyplatené výhry a odpočítali vklad, tak dostali výsledok. Zamestnanci sa do počítadiel výherných
automatov nedostanú. Takže ak by niečo spreneverili, tak je to ich manko a jednoducho by sa na to
prišlo pri inventúre. Svedkyňa ďalej vypovedala, že M. I. po jej príchode bola veľmi rozrušená, pretože

bola tehotná a zo strachu sa pomočila aj povracala. Veľmi sa bála, že čakaná dieťa potratila.
Svedok D. L. vypovedal, že o lúpeži v herni sa dozvedel z telefonátu. S priateľkou išli do herne, bola tam
už polícia. Priateľka policajtom predložila videozáznam. Policajti zaisťovali miesto činu a následne išla
priateľka podať výpoveď na policajnú stanicu. Po niekoľkonásobnom vzhliadnutí videozáznamu dospel
k názoru, že sa s veľkou pravdepodobnosťou jedná o D. I.. Vychádzal z motoriky a správania sa toho

zamaskovaného muža. Jeho domnienka vychádza z určitých motorických znakov, tikov, postavy a jej
výšky.
Svedkyňa R. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v herni pracovala až do augusta 2013.
Obžalovaného I. poznala aj pred udalosťou. Dosť často hrával a prehrával peniaze. Keď vyhral, tak
ich zase vsadil a potom sa rozčuľoval, že okrádajú ľudí. Na túto udalosť si veľmi dobre pamätala,

pretože mala prísť do práce o 06.00 hod. ráno. Ráno jej volala E., aby do práce prišla skôr, lebo herňu
vykradli. Bola tam tak za 10 - 15 minút, lebo býva blízko. E. ju zavolala do kancelárie a prehrala jej
videozáznam z prepadu. Potom, ako jej to prehrala aj druhý raz, povedala, že si myslí, že je to „C.“
a tým myslela na obžalovaného D. I., lebo ho tak všetci volajú. K tomuto záveru dospela preto, žeobžalovaný dosť často chodieval do herne, niekedy aj trikrát za deň a upútaval na seba pozornosť tým,
že sa nevhodne choval, videla často jeho gestá a chôdzu. Spoznala ho podľa chôdze a aj podľa toho,
že keď niečo držal v ruke, tak si tú druhú ruku pridržiaval druhou rukou. Na otázky obhajoby pripustila,

že pozná manželku obžalovaného, ktorá nastúpila na jej pracovné miesto do N., zaúčala ju. Manželka
obžalovaného nemala nič spoločné s tým, že ona zo spoločnosti odchádzala. V herni pracovala 3,5
roka a nikdy nemala žiadne finančné nezrovnalosti s peniazmi. Výška finančných prostriedkov, ktoré
boli odcudzené sa dala zistiť tak, že pani E. im vždy dala určitú hotovosť do peňaženky, ktorá slúžila na
vyplácanie výhier. Písomne sa viedla evidencia herných automatov a vyplatených výhier a tak sa z toho

dalo vyrátať, koľko malo byť finančných prostriedkov v peňaženke. Druhá peňaženka slúžila na predaj v
bare a obsah sa dal zistiť podľa vykonanej inventúry. Takže v každej chvíli sa dalo spočítať, koľko malo
byť v peňaženkách finančných prostriedkov. Pani E. mohla prísť kedykoľvek a prerátať si hotovosť. Keď
si menili služby, tak sa výška finančných prostriedkov kontrolovala obidvoma pracovníčkami, ktoré sa
menili. K obžalovanému ďalej vypovedala, že chodí ťarbavo, pomaly, prekračuje z nohy na nohu a je
taký prikrčený. Zdalo sa jej, že jeho chôdza je odchýlna od iných ľudí.

Svedkyňa N. H. vypovedala, že deň predtým, ako došlo k lúpeži, mala dennú smenu od 06.00 hod. do
18.00 hod. V ten deň bol v herni prítomný aj obžalovaný, hral na automatoch. Pýtal sa jej, kto má nočnú,
že ako robia. Obžalovaný robil taxikára a do herne chodieval aj v noci. Obžalovaný trieskal do automatov
a bola ho upozorniť, ale žiaden konflikt s ním nemala. Keď odchádzal, tak preklínal herňu a povedal, že
zavolá kontrolu. Finančné prostriedky mali v dvoch peňaženkách. V jednej boli peniaze na vyplácanie

výhier z automatov, v druhej boli na platenie a vydávanie zákazníkom. Kolegyňa L. jej hovorila, že I.
spoznala na zázname. Vždy po skončení služby robili vyúčtovanie finančných prostriedkov písomnou
formou. Mali na to zošit, kde napísali zostatkovú sumu a ďalšia zamestnankyňa, ktorá nastúpila, to
skontrolovala. Vždy sa teda museli zhodnúť. V ten večer finančné prostriedky boli v poriadku.
Svedok F. C. vypovedal, že prišiel z roboty za priateľkou M. I. do herne I. okolo 23.00 hod., dal si s ňou

pivo a okolo 24.00 hod. išiel domov. Po asi trištvrte hodine mu volala s plačom, že ju niekto prepadol,
preto sa obliekol a utekal za ňou pešo. Býval blízko herne. M. bola zamknutá, nechcela mu ani odomknúť
dvere, taká bola vystrašená. Povedala, že ju prepadli dvaja muži. Bola vtedy tehotná a bála sa o dieťa.
Pýtal sa, či volala policajtov a keď ich nevolala, zavolal ich on. M. mu potom hovorila, že zistili, kto bol
za tým prepadom.

Svedok W. I. vypovedal, že 19.04.2011 bol doma, otec prišiel domov okolo 24.00 hod. ho skontrolovať.
Nepočul, kedy odišiel preč. Ráno, keď sa zobudil okolo 06.00 hod., otec bol doma, spravil mu raňajky a
odišiel do školy. Keď sa vrátil, našiel na stolíku lístok, kde bolo napísané, aby leasing zaplatil, pretože
otec sa nachádza na polícii. Toho dňa mu volala aj mama z Popradu, pričom mu povedala, čo sa stalo,
že otec vykradol herňu a nachádza sa na polícii. V správaní svojho otca si nič podozrivé nevšimol.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dôkaz - prehratím obrazovo zvukového záznamu z predmetnej
herne.
Obžalovaný D. I. 19.04.2011 o 11.40 hod. dobrovoľne vydal polícii maskáčové nohavice, čiernu mikinu,
pár motokrosových rukavíc modrej farby, šedý rolák, jeden pár zimných topánok čiernej farby, plynový
revolver čiernej farby s hnedou rukoväťou, výrobné číslo XXXXXX s 8 plynových nábojov, plynovú pištoľ

značky Zoraki, model 914, výrobné číslo XXXXXXXX so zásobníkom a 47 kusov poplašných nábojov
značky Umarex, kefku na čistenie a nadstavec na raketky na plynovú pištoľ. Tieto veci boli 19.04.2011
o 16.30 hod. podľa § 92 ods. 1 Tr. por. prevzaté vyšetrovateľom.
V rámci súdneho konania obžaloba i obhajoba zhodne navrhla, aby zaistené veci boli spolu s
DVD záznamom z herne predložené k expertíznemu skúmaniu Kriminalisticko - expertízneho ústavu

Policajného zboru s tým, aby boli porovnané vydané veci a veci na zázname. Súd následne na hlavnom
pojednávanínanávrhobochprocesnýchstránprečítalznaleckýposudokč.PPZ-KE-SL-EXP-2014/2443
z odvetvia kriminalistickej fotografie a videa a znalecký posudok PPZ-KE-SL-EXP-2014/2443 z odvetvia
kriminalistickej balistiky, č.l. 363 - 379 a č.l. 381 - 392. Znaleckým skúmaním z odvetvia kriminalistickej
fotografie a videa, a to porovnaním DVD záznamu a zaistených vecí u obžalovaného D. I., ktoré polícii

vydal dobrovoľne, znalecký ústav dospel k záveru, že osoba č. 1 na zázname, mala v čase snímania
oblečené taktiež dlhé nohavice s vonkajším bočným výstrihom v spodnej časti nohavíc, s otvorenou
záklopkou pravého zadného vrecka a znečistením nad kolenom na pravej prednej časti nohavíc. Pod
mikinou mala oblečený tmavý odev a na ľavej topánke v oblasti špičky mala poškodenie a na vnútornej
ploche pravej topánky mala zips. Znalecký ústav vyhotovil aj komparačné zobrazenia tvoriace prílohu č.

1 a označil ich ako porovnanie č. 1 až číslo 5. Porovnanie je zobrazené na č.l. 374 - 379 spisu. Znaleckým
detailným preskúmaním a následne porovnaním zaistených dvoch zbraní obžalovaného a zbraní na
DVD nosiči bolo objasnené, že porovnaním predložených zbraní a predložených videozáznamov nie
je možné jednoznačne identifikovať predložené zbrane s predmetmi, ktoré majú osoby v rukách navideozázname. Možné je však konštatovať, že zaznamená osoba č. 1 mala v čase snímania v pravej
ruke predmet pripomínajúci zbraň, ktorá je vzhľadom podobná predloženej zbrani značky Zoraki (pištoľ -
obrázok č. 4) a zaznamená osoba č. 2 mala v čase snímania v pravej ruke predmet pripomínajúci zbraň,

ktorá je vzhľadom podobná predloženej zbrani značky Umarex (revolver - obrázok č. 5).

Súd zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že žalovaný skutok
sa stal a skutok je potrebné kvalifikovať ako zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 188

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák., pretože páchatelia použili hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Čin spáchali závažnejším spôsobom konania,
ktorým sa v zmysle § 138 písm. a/ Tr. zák. rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou, pretože
podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak páchateľ, alebo s jeho vedomím
niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu, ale ju
má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné,

každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj
vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane, alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná
za pravú. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že stíhaného skutku sa dopustil práve
obžalovaný D. I.. Obžalovaný je predovšetkým usvedčovaným svojím vlastným priznaním z prípravného
konania, keď v prvotnej výpovedi podrobne popísal spáchaný skutok a svoje konanie v celom rozsahu

oľutoval. Obžalovaný sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal nielen pred vyšetrovateľom, ale aj pred
sudcom pre prípravné konanie v prítomnosti svojej vtedajšej obhajkyne. Obžalovaný v súdnom konaní
svoje priznanie odvolal a vysvetľoval ho tým, že bol práceneschopný, bál sa policajtov a chcel mať
všetko rýchlo za sebou. Z lekárskej správy však vyplýva, že užívané lieky ho neovplyvňovali a súd
preto jeho zmenenú výpoveď považoval za nedôveryhodnú. Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný

aj výpoveďami svedkýň, ktoré vypovedali, že do tejto herne často chodil, aj v nočných hodinách a
deň pred lúpežou sa pýtal pracovníčky herne, kto má nasledujúcu nočnú službu. Obžalovaný je z
konania nepriamo usvedčovaný aj zaistenými vecami, ktoré dobrovoľne vydal polícii, pričom na základe
zhodného návrhu na doplnenie dokazovania prokurátora i obhajoby kriminalisticko - expertízny ústav
objasnil, že na vydaných maskáčových nohaviciach a zázname zamaskovaných mužov sú tri podobné

znaky a na vydaných topánkach a zázname sú dva podobné znaky. Expertíznym skúmaním bolo tiež
zistené, že vydané zbrane a zbrane nasnímané na zázname sú podobné. Aj keď individuálna zhodnosť
znaleckým skúmaním objasnená nebola, lebo to nie je možné, ide o nepriamy, podporný dôkaz k
prvotným výpovediam obžalovaného, pri ktorých sa k spáchaniu stíhaného skutku viackrát v celom
rozsahu priznal. Všetky tieto vykonané dôkazy v súhrne súd vyhodnotil a dospel k jednoznačnému

záveru, že práve obžalovaný D. I. sa dopustil tohto stíhaného skutku. Z týchto dôvodov ho uznal za
vinného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení § 34, 36, 37, 38 Tr. zák. Súd
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti nezistil. Ustanovenie § 188 ods. 2 Tr. zák. určuje za spáchanie

tohto zločinu trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov do 12 rokov. Súd pri úvahách o druhu a
výmere trestu posúdil osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdom potrestaný nebol. Dopustil sa však
niekoľkých priestupkov. Na druhej strane zhodnotil aj povahu prejednávaného prípadu, najmä to, že
obžalovaný sa na spáchanie činu pripravil, keď si na jeho spáchanie zabezpečil spolupáchateľa, dve
plynové zbrane a zamaskovanie. Činu sa dopustil v nočných hodinách a na žene, ktorá bola v tom

čase tehotná (nebolo preukázané, že mal o tom vedomosť). Vzhľadom na všetky tieto okolnosti týkajúce
sa povahy prejednávaného prípadu i osoby obžalovaného uložil mu trest odňatia slobody pri spodnej
hranici zákonom trestnej sadzby vo výmere 7 rokov v presvedčení, že takto uložený trest je výrazom
individuálnej aj generálnej prevencie trestu a prevychová obžalovaného k tomu, aby sa v budúcnosti
nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti a odradí iných potenciálnych páchateľov od spáchania obdobných

trestnýchčinovazároveňochránispoločnosťpredjehoprotiprávnymkonaním.Súdobžalovanémuuložil
aj trest prepadnutia vecí, ktoré boli preukázateľne použité na spáchanie trestného činu.

Súd poškodenej spoločnosti K., s.r.o. so sídlom M.. E. XXXX/XX, XXX XX D. priznal náhradu škody vo
výške 1.002,53 €, teda náhradu škody za preukázateľne odcudzené finančné prostriedky a poškodenú

spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody (2 odcudzené peňaženky) odkázal na občianske
súdne konanie, pretože hodnota týchto peňaženiek nebola objektívne preukázaná a preukazovanie jej
hodnoty by predĺžilo trestné konanie nad rámec jeho potrieb. Z tých istých dôvodov poškodenú M. I.odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, pretože nebola objektívne v tomto
konaní zistená hodnota odcudzeného mobilného telefónu.