Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203782
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113203782.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený
splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00
166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2013 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 3241593 dlžníkom (povinným) Y. V., narodeným XX.XX.XXXX, (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12065/2008) v zákonom
stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej

škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 385 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhradu trov konania. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa
§ 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3241593 dlžníkom (povinným) Y.
V., narodeným XX.XX.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 12065/2008. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v
zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa19.6.2009,atorozhodnutímopoverení.Krozhodnutiu

o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov). Žalobca
ďalej uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
byumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková
škodavsume125eurpredstavujúcanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík: neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

exekučného súdu) sumu 385 eur, teda 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu,
a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur.
Žalobca uviedol, postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby

na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, zo žaloby nie je

ani zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom

na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca
ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z. z. sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až
po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla,
že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdu objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo

rozhodcovský rozsudok. Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011
vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkonalebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v

disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala

žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch rokoch
od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k
uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu

na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, pričom
neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu vecných nákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu
je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok a žalobca nepreukázal

jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná
uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie

konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva,
preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť
jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom

malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
žalobcu a v povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca

je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia

právažalobcuužsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažovanézadostačujúceavylučuje
možnosťpriznaniaprípadnéhonárokužalobcunanáhradunemajetkovejujmyvočištátu. Žalovanáďalej
uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu
zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že

žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných
žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom
žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký nárok odvodený od nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Senica, aký je predmetom žaloby. Žalobca však neposkytol v rámci

predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol
proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal
kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014
uviedla, že Znalecký posudok č. 1/2004 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v

Bratislave predložený žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať
vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Súd by nemal na uvedený znalecký posudok prihliadať
vzhľadom na to, že vypracovanie znaleckého posudku neinicioval sám, žalovanej bola odňatá možnosť
akýmkoľvek spôsobom participovať na postupe pri vypracovaní znaleckého posudku, náklady na
poštovnéatlač,posudzovaniektorýchjepredmetomuvedenéhoznaleckéhoposudku,nespĺňazákonom

predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami, pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov
poskytnutých žalobcom, keď údajom predloženým žalobcom ako zadávateľom posudku nie je možné
bezvýhradne dôverovať, nakoľko tieto vykazujú nezanedbateľné nepresnosti. Žalovaná ďalej uviedla,
že predmetom uvedeného znaleckého posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp.
nedošlo, k pochybeniu exekučného súdu, nakoľko táto otázka je predmetom dokazovania v samotnom

súdnom konaní. Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch,
je potrebné súčasné naplnenie zákonom stanovených predpokladov, ktorými by mali byť nesprávny
úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom okresného súdu a vznikom škody. Vzhľadom na to, že žalovaná jednoznačne preukazuje,
resp. argumentuje v prospech neexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nie je

možné s prihliadnutím na vyššie uvedené nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by súd
mal z obsahu uvedeného znaleckého posudku preukázané, že k vzniku škody došlo. Najpodstatnejším
a najzávažnejším nedostatkom predmetného znaleckého posudku je, že tento by mal byť vyčíslením
škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom je potrebné vziať do úvahy, že úradný postup
exekučného súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Žalovaná

má za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej
konkrétnym exekučným súdom v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j.
pre každé exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho
úradného postupu. Znalecký posudok predložený žalobcom je len prepočtom nepreukázaných a
žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé

jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil, ktorú konkrétnu škodu. Ďalej
žalovaná uviedla, že uvedený znalecký posudok žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu
zamestnancov nedošlo napríklad v dôsledku prirodzeného hospodárskeho rastu žalobcu ako takého a
žalovaná namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s
verejnosťou. K činnosti v uvedenom znaleckom posudku označenej ako „overovanie skutočností, či súd

rozhodol v exekučnej veci“ žalovaná uvádza, že žalobca by k tomuto pristúpil bez ohľadu na prípadnú
existenciu namietaného postupu exekučného súdu. V prípade nákladov na úpravu informačného
systému z uvedeného znaleckého posudku vôbec nie je možné sa dozvedieť, k akým úpravám
informačnéhosystémumalodôjsťavôbecniejezrejmásúvislosťtýchtoprípadnýchúpravsnamietanými
nesprávnymi úradnými postupmi. Žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žalobou zo dňa
17.9.2012, s Vyjadreniami žalovanej zo dňa 27.6.2013 a zo dňa 9.4.2014, s obsahom spisu Okresného
súdu Senica spisová značka 3Er/1/2009. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania

v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 3Er/1/2009 súd zistil, že dňa 8.1.2009 bola

Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného: žalobcu, proti povinnému: Y. V., rodné číslo E.XXX/XXXX, Y. XXX, pre vymoženie
pohľadávky 464,05 eura (pôvodne 13.980,-Sk) s príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril dňa
19.6.2009 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného: žalobcu, proti povinnému: Y. V., rodné číslo
XXXXXX/XXXX, Y. XXX, súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu

Záhradnícka 62, Bratislava (poverenie číslo 5205 044832 *), pre vymoženie uloženej povinnosti istiny
464,05 eura s príslušenstvom a trovy predchádzajúceho konania 145,22 eura a trovy exekúcie. Okresný
súd Senica uznesením číslo konania 3Er 1/2009-16 zo dňa 4.9.2012 exekučné konanie zastavil a
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 40 eurdo troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu Okresného súdu Senica číslo konania 3Er
1/2009-16 zo dňa 4.9.2012 podal dňa 28.9.2012 odvolanie zo dňa 27.9.2012 oprávnený: žalobca a
zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku

a návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Krajský
súd v Trnave uznesením číslo konania 21CoE/157/2013-48 zo dňa 28.2.2014 návrh oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol, napadnuté uznesenie
Okresného súdu Senica číslo konania 3Er 1/2009-16 zo dňa 4.9.2012 potvrdil. Exekučné konanie nie

je doposiaľ právoplatne skončené.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 385 eur.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenia zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
udelenia poverenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníplatnomaúčinnomkudňuudeleniapovereniaprávo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníplatnomaúčinnomkudňuudeleniapoverenianárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia, ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia

udelenia poverenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenia právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia
lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
začatia exekučného konania podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, iných vykonateľných rozhodnutí a
schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom

od 1.6.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, iných vykonateľných
rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu začatia
exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom od 1.6.2010

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Senica v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 3Er/1/2009. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu Senica mal podľa žalobcu spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 19.6.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia tak došlo podľa žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním
viac ako 7 mesiacov. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že lehota na poverenie exekútora je

výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok. Ďalej žalovaná poukazovala na to, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa 18.12.2008 súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62, Bratislava, návrh
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: Y. V., rodné číslo XXXXXX/

XXXX, Y. XXX, pre vymoženie pohľadávky 464,05 eura (pôvodne 13.980,-Sk) s príslušenstvom. Dňa
8.1.2009 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie tejto
exekúcie. Okresný súd Senica poveril dňa 19.6.2009 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného:
žalobcu, proti povinnému: Y. V., rodné číslo XXXXXX/XXXX, Y. XXX, súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62, Bratislava (poverenie číslo 5205 044832

*), pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 464,05 eura s príslušenstvom a trovy predchádzajúceho
konania 145,22 eura a trovy exekúcie. Okresný súd Senica uznesením číslo konania 3Er 1/2009-16 zo
dňa 4.9.2012 exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie v sume 40 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu
Okresného súdu Senica číslo konania 3Er 1/2009-16 zo dňa 4.9.2012 podal dňa 28.9.2012 odvolanie
zo dňa 27.9.2012 oprávnený: žalobca a zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.

1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Trnave uznesením číslo konania 21CoE/157/2013-48
zo dňa 28.2.2014 návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku a návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku zamietol, napadnuté uznesenie Okresného súdu Senica číslo konania 3Er 1/2009-16 zo

dňa 4.9.2012 potvrdil. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou
žalovanej v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodyuplatnenejvprejednávanejveci.Žalovanánauvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci predbežného
prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. V

čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd
považovať za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym

úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému

a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré

je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 8.1.2009 bola

Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť
súd vybavil dňa 19.6.2009 vydaním poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, teda
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 162. deň od jej doručenia súdu, a nie
s omeškaním viac ako 7 mesiacov, ako uvádza žalobca v žalobe. V sporovom konaní, ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním

skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným
v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je
premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnomkonaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej lehote. Podľa skutkových okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania dňa 18.12.2008 do vydania

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.6.2009, ktorým vymedzením skutkového základu uplatneného
nárokujesúdvprejednávanejveciviazaný.Vzmysle§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuplatného
a účinného v čase začatia exekučného konania bolo možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie na
základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ako exekučných
titulov. Až neskôr bol Exekučný poriadok v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli

aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa žalobcu rozhodcovský rozsudok je exekučný
titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 1.6.2011 (zákon č.
102/2011 Z. z.). Takáto novela Exekučného poriadku by však bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný
titul podľa písmena § 41 ods. 2 písm. i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa považoval za
exekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkupotvrdzujeajdôvodovásprávakuvedenej

novele a vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov. K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V
podstate podľa zdôvodnenia žalobcu by súd mal vydávať poverenie na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku
aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Zákonná pätnásťdňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodnutie rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Dôvodom
ustanovenia tejto výnimky (do zákona bola zavedená s účinnosťou od 1. júna 2010 a vzťahuje sa
aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z.) je potreba preverenia

prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou
návrhu na vykonanie exekúcie (napr. zmluva zakladajúca hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a
povinným, rozhodcovská zmluva alebo doložka). V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať
dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania. O takýto prípad

išlo aj v prejednávanej veci, keďže exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv,
keď objektívne nebolo možné rozhodnúť v 15-dňovej lehote vzhľadom na potrebu skúmať aj dôležitosť

rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Ohľadne prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval
Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu je spravodlivé
rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a ukladať súdu zákonodarcom
lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. Vplyv udelenia

poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie dňa 19.6.2009 na priebeh exekučného konania nebol
preukázaný. Napokon i exekučné konanie bolo dňa 4.9.2012 zastavené z dôvodu, že dojednaná
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľná a prieči sa dobrým
mravom.

Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie rozhodnutia o poverení súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho
rozhodnutia nedomáhal s výnimkou jedenej urgencie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
9.6.2009(vychádzajúczobsahuexekučnéhospisu).Žalobcasícevžalobeuvádzaurgencieadresované
exekučnému súdu a žiadosti o poskytnutie informácie o stave konania, avšak v predmetnom exekučnom

spise sa žiadne takéto podania žalobcu nenachádzajú (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu).
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v dobe odo dňa doručenia žiadosti o udelenia poverenia
až do dňa udelenia poverenia bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda, že uvedená doba viedla k
strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce
konečnévymoženiepohľadávky,keďževmnohých inýchexekučnýchveciachžalobcuakooprávneného

bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené. V
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojemzbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
S poukazom na konkrétne okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na objektívne

dôvody, a to predovšetkým na nutnosť preveriť existenciu dôvodov neprípustnosti exekúcie. V postupe
Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že
sa dopustil nesprávneho úradného postupu a z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia
sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale. Vzhľadom k uvedeným
konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za neopodstatnenú.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal
ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na

preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať,

že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek majetková
škoda, či ujma. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca
si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho,
aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky
dlžníkov,akýpočetpohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiaval

informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil
povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená
to,ževzniknákladovžalobcuakooprávnenéhovexekučnomkonanínasprávuavymáhaniepohľadávky
nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje
tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie

výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej
ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia
práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím
na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je
objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je

ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe
riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že
uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne
pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a

súdnej praxe. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená zo strany žalobcu akýmikoľvek
reálnymi skutočnosťami a dôvody pre požiadavku na jej priznanie sú vymedzené v žalobe len všeobecne
a nevzťahujú sa priamo na konkrétnu obchodnú spoločnosť - žalobcu. Odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
podieľajú, keďže im ujma nevzniká priamo, a preto sú postoje a pocity členov riadiacich orgánov a

majiteľov žalobcu irelevantné. Zánik podnikateľských aktivít a zánik už vytvorených podnikateľských
plánov žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, či ujmou, musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností
prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, či ujmy, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája

zodpovednosť za vznik škody, či ujmy. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti len vo vzťahu k škode, či ujme, ktoré boli priamo spôsobené práve (iba) týmto postupom,
čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa
vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike

rozhodcovských rozsudkov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žiadna
škoda, či ujma, žalobcovi nevznikla. Na druhej strane, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda
a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v
exekučnej veci.Žalovaná v prejednávanej veci vo vyjadrení zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014 namietala
spôsobilosť Znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity

vBratislavepreukázaťvznikaexistenciumajetkovejškodužalobcu.Totovyjadreniežalovanejpovažoval
súd za bezpredmetné, nakoľko žalobca žiaden takýto dôkaz súdu nepredložil a ani nenavrhol súdu
vykonať dôkaz oboznámením sa s touto listinou.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo,
nakoľko súd vyššie konštatoval, že pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia neplatí v exekučných
konaniach, v ktorých exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodnutie rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, čo je aj prejednávaný prípad. Ak by sa však
uvedená zákonná lehota vzťahovala na prejednávaný prípad, bol by uplatnený nárok nepochybne
premlčaný, nakoľko podľa tvrdení žalobcu by malo byť poverenie vydané najneskôr dňa 23.1.2009

(návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol doručený súdu dňa 8.1.2009), t. j. v uvedený
deň sa žalobca o škode dozvedel, a premlčacia doba tak žalobcovi uplynula dňa 23.1.2012, teda zjavne
pred doručením žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku príslušnému orgánu dňa 23.4.2012
a pred podaním žaloby na súd dňa 27.9.2012.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne

úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.