Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207201475
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207201475.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň

JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: MONAQ Leasing, a.s.,
Panská 13, Bratislava, IČO: 35 864 001, práv. zást. Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava,
proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, práv. zást. SHM
PARTNERS s.r.o., Špitálska 25, Bratislava, o zaplatenie 66.490,77 EUR s príslušenstvom a o odvolaní
obidvoch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/117/2007 - 290
zo dňa 27. februára 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/117/2007 - 290

zo dňa 27. februára 2012 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v napadnutej vyhovujúcej
časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.405,53 EUR
s 5% ročným úrokom z omeškania od 7. júna 2006 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, v časti týkajúcej sa ušlého zisku žalobu zamietol, vo zvyšku konanie zastavil
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 11.230,50 EUR k rukám
právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov

vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že nájomca ako poistník platne uzatvoril zmluvu
s poisťovateľom, v ktorej sa žalovaný ako poisťovateľ zaviazal vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, okrem
iného aj v prípade krádeže motorového vozidla predstavujúceho predmet zmluvy o nájme s následným
právom na kúpu prenajatej veci. Napriek tomu, že došlo k poistnej udalosti, žalovaný žalobcovi poistné
plnenie neposkytol, v konaní nebola ustálená trestná zodpovednosť poistníka, nakoľko bolo trestné
podanievdanejveciodmietnuté,takževzmyslepoistnýchpodmienoknemalzapreukázané,žebyprávo
na poistné plnenie nevzniklo z dôvodu, že k poistnej udalosti došlo úmyselným konaním poisteného

alebo inej osoby z podnetu poisteného. Nemal za preukázané ani porušenie zmluvných ustanovení
žalobcom, keď konštatoval, že nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o nefunkčnosti alarmu, keďže
nesúlad označenia na kódovom štítku s predloženým diaľkovým ovládaním automaticky neznamená, že
autoalarm v skutočnosti nebolo možné ovládať diaľkovými ovládačmi predloženými nájomcom vozidla,
keďže nemožno vylúčiť možnosť, že pri montáži autoalarmu došlo k omylu, ktorý zapríčinil nesúlad
kódovéhoštítkusdiaľkovýmiovládačmi.Súdvychádzalztoho,žeautoalarmboldovozidlanamontovaný
v súlade s návodom od výrobcu, čo potvrdil servisný technik, ktorý autoalarm do vozidla namontoval a

konštatoval, že vyžadovať od žalobcu preukázanie funkčnosti zabezpečenia v prípade vzniku poistnej
udalostijenedôvodnéapraktickynemožné.Zapotrebnénepovažovaldoplniťdokazovanieustanovením
znalca, ktorý by posúdil či diaľková ovládanie patrí k odcudzenému vozidlu tak, ako to navrhol žalovaný,
nakoľko samotné vozidlo nie je k dispozícii. So zreteľom na uvedené konštatoval, že žalobcovi vznikloprávo na poistné plnenie v sume 57.405,53 EUR a keďže ho nevyplatil ani potom, čo ho žalobca na to
písomne vyzval, aj na úrok z omeškania v zákonnej výške 13% p. a., pričom poukázal na 3% základnú
úrokovú sadzbu B. X. U., platnú v rozhodnom období. Zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa ušlého

zisku odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k výške ním vyčísleného ušlého
zisku, ktorý mal predstavovať jeho škodu zapríčinenú protiprávnym nevyplatením poistného plnenia.
Vychádzal pritom predovšetkým zo znaleckého posudku č. 6/2010 vyhotoveného znalkyňou N.. T. T.,
ktorá konštatovala, že výšku ušlého zisku nemožno určiť, nakoľko žalobca vo vzťahu k financovaniu
dopravných prostriedkov neviedol zvlášť účtovnú evidenciu, a preto na základe dokladov predložených

žalobcom nebolo možné určiť výšku nákladov, ktoré bolo za účelom určenia výšky ušlého zisku potrebné
odpočítať od výnosov žalobcu. Výrok, ktorým v časti konanie zastavil, odôvodnil odkazom na § 96 O.s.p.
Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 2 O.s.p., úspechom žalobcu v konaní v rozsahu 72,66% a vznikom trov na právnom zastúpení,
súdnom poplatku za žalobu v sume 3.989,45 EUR a preddavku na trovy znaleckého dokazovania v
sume 400,- EUR.

Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zmeniť a žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že v zmysle ustanovení poistnej zmluvy a jej súčastí v
predmetnom prípade v čase odcudzenia museli byť v poistenom vozidle nainštalované a funkčné
zabezpečovacie systémy uvedené v časti II. zmluvných ustanovení o poistení vozidla. Vyslovil
názor, že žalobca doposiaľ nepreukázal splnenie podmienok poistnej zmluvy ohľadom zabezpečenia

predmetného vozidla v čase poistnej udalosti, pretože nepredložil žiadny ovládací prvok (diaľkový
ovládač alebo iný ovládač) k zabezpečovaciemu zariadeniu, ktoré malo byť v čase poistnej udalosti
inštalované a aktivované v predmetnom vozidle. Namietal, že ak poistený nemal k dispozícii ovládač
od zabezpečovacieho zariadenia, zabezpečovacie zariadenie nemohlo byť v čase poistnej udalosti
funkčné,pretožezabezpečovaciezariadeniemôžebyťuvedenédofunkčnéhostavulenprostredníctvom

ovládača. Za nesprávny označil rozsudok aj v časti náhrady trov, keď súd prvého stupňa priznal
náhradu aj za úkony, ktoré predstavovali len upresnenie predchádzajúcich úkonov. Za pochybenie
označil nevykonanie ním navrhovaného znaleckého dokazovania potrebného na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a to zabezpečenie vozidla v čase poistnej udalosti.

Protizamietajúcejčastiavýrokuoúrokuzomeškaniapodalvčasodvolaniežalobca,navrhujúchozmeniť

a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal, že žalobca v konaní ako aj na súdnom pojednávaní
dňa 27. februára 2012 požadoval úrok z omeškania v sadzbe zodpovedajúcej Občianskemu zákonníku
a jeho vykonávaciemu predpisu. V súvislosti s nepriznanou náhradou ušlého zisku konštatoval, že
dostatočným spôsobom súdu preukázal, že v období od 01.01.2005 do 31.12.2007 uzatvoril spolu 15
leasingových obchodov, na ktoré bol taktiež nútený použiť prostriedky z vlastných zdrojov a ktorých

predmet leasingu bol porovnateľný s predmetom leasingu v spore so žalovaným, pričom priemerná
úroková sadzba za uvedené obdobie predstavovala 12,75% p. a. Poukázal na to, že nevyplatením
požadovaného poistného plnenia zo strany žalovaného, žalobca nemohol použiť peňažné prostriedky z
poistného plnenia na úhradu dlžných cudzích zdrojov alebo v inom leasingovom obchode v rámci svojej
činnosti, pokiaľ sa pôvodne jednalo o zdroje vlastné. Na základe rozšírenia priemerovaného obdobia

vyčíslil ušlý zisk tak, že vypočítal dennú úrokovú mieru z priemernej úrokovej miery 12,75% p. a. a
následne vypočítal sumu pripadajúcu na jeden deň omeškania žalovaného s úhradou poistného plnenia,
ktorá predstavuje 20,05 EUR od 7. júna 2006 do zaplatenia.

Odvolacísúdprejednalvecpodľa§212ods.1O.s.p.a§214ods.2O.s.p.beznariadeniapojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je len v časti vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V napadnutej zamietajúcej časti sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu so závermi súdu prvého
stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvého

stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na svoje tvrdenie, že tým, že žalovaný protiprávne nevyplatil žalobcovi poistné plnenie riadne a včas,
ušiel žalobcovi zisk, ktorý by preukázateľne dosiahol v inom leasingovom obchode. Žalobca nepreukázal

konkrétny leasingový obchod, ktorý z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov neuzatvoril, žalobca
pre tieto obchody neviedol osobitne spracované kalkulácie, takže nie je možné bezpečne preukázať
výšku nákladov prislúchajúcich k jednotlivým leasingovým obchodom. Aj znalkyňa N.. T. T. v znaleckom
posudku č. 6/2010 konštatovala, že k výnosom z predmetnej činnosti nie sú priamo či percentuálne
určené prislúchajúce náklady a nie je možné presne stanoviť priemernú mieru čistého zisku pri

zohľadnení všetkých vynaložených nákladov a príslušnej dane z príjmu z činnosti finančný leasing
osobných motorových vozidiel.

Podľa čl. II. bod 4 zmluvných ustanovení o poistení vozidla, ak poistený nepreukáže, že v dobe poistnej
udalosti boli vo vozidle zabezpečovacie systémy, uvedené v bode 1 tejto časti zmluvných ustanovení,
skutočne inštalované a kontrolované v súlade s ustanoveniami bodu 3 tejto časti zmluvných ustanovení,
nie je poisťovňa povinná v prípade škody spôsobenej odcudzením poskytnúť poistné plnenie (čl. 4 bod

1 písm. c/ PPH 93).

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný odmietol plniť z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok poistnej zmluvy ohľadom zabezpečenia predmetného vozidla v čase poistnej udalosti,
pretože nepredložil žiadny ovládací prvok (diaľkový ovládač alebo iný ovládač) k zabezpečovaciemu
zariadeniu, ktoré malo byť v čase poistnej udalosti inštalované a aktivované v predmetnom vozidle. Na

preukázanie pravdivosti jeho tvrdení predložil vyjadrenie servisného strediska SETECH s.r.o. Bratislava
z 3. októbra 2005, podľa ktorého ani jeden z dvoch diaľkových ovládačov nepatrí k dodanému kódovému
štítku autoalarmu. Tvrdil, že autoalarm bol nefunkčný a to práve z dôvodu, že predloženými ovládačmi
nemôže byť riadený alarm v danom vozidle. Žalobca tvrdil, že zabezpečenie funkčné bolo, aj keď kódový
štítoknekorešpondovalsodovzdanýmikľúčmi,nakoľkoštítokslúžilennato,abysadalivyrobiťnáhradné

ovládače. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov navrhoval žalovaný, aby bolo vo veci nariadené
znalecké dokazovanie. Nakoľko súd prvého stupňa návrhu nevyhovel a podľa názoru odvolacieho súdu
je posúdenie tejto odbornej otázky dôležité pre záver o zabezpečení predmetného vozidla spôsobom,
aký vyžaduje poistná zmluva a následne pre záver, či boli splnené podmienky, za ktorých bol žalovaný
oprávnený odmietnuť poistné plnenie, preto rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti

podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.