Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kiššová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/292/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212860
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812212860.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDR. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, proti odporcovi: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. XX. S. č. X/XX, zast. JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom so za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyni Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká č. 16, IČO 42 176 778, zast.
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1545,36 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy konania a to trovy vedľajšieho účastníka vo výške 316,36 eur

na účet JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A a trovy odporcu a vedľajšieho
účastníka za právne zastupovanie na účet JUDr. Martina Landla, advokáta advokátskej kancelárie,
Lučenec, Rázusova 47/4825 v sume 177,42 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 20.7.2012 domáhal sa voči odporcovi zaplatenia 1545,36 eur s úrokom
z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1545,36 eur od 26.8.2010 do zaplatenia. Uviedol, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2007 uzavretej medzi Consumer Finance Holding a.s. so
sídlom Kežmarok ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom mu bola postúpená pohľadávka
voči odporcovi. Postupca a odporca uzavreli dňa 18.7.2005 zmluvu č. 2626525, podľa ktorej zmluvy

sa zaviazal odporca uhrádzať poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach
riadne a včas. Odporca túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu z titulu neuhradených dlžných splátok v celkovej
výške 1645,36 eur. Odporca uznal záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Zároveň uplatňuje úrok z
omeškaniaod26.8.2011 dozaplatenia.Odporcauhradil ibasumu 100,-eurdňa28.7.2009.Dlžnásuma
pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných
platieb započítaných na istinu. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Dňa 11.10.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká č. 16, ktorému súd doručil návrh spolu s
prílohami.

Súd v zmysle návrhu navrhovateľa vydal dňa 30.10.2012 platobný rozkaz sp. zn. 12Ro/233/2012,
ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcovi a právnemu zástupcovi vedľajšiehoúčastníka. Dňa 9.11.2012 doručil vedľajší účastník odpor, v ktorom poukázal na to, že platobný rozkaz
nemal byť vydaný. Zmluva o úvere z 15.6.2005 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je v rozpore
so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve sa nenachádza dátum konečnej

splatnosti, ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom, čím sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predložená dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár vopred pripravený veriteľom, dlžník
a osoba pristupujúca k záväzku nemali žiadnu možnosť ovplyvniť obsah dohody. Dohoda obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a to predlženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú

doložku, preto sú tieto podmienky neplatné. Je nelogické, aby spotrebiteľ ak by mal vedomosť o stave
veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacej doby, pričom je to navrhovateľ, ktorý
vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného
záväzku. V dohode nie je zapísaná ani výška splátky, uzatvorenie dohody je v rozpore s § 4 odst. 8
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri uzatváraní dohody neboli
dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť

uznanie premlčaného záväzku. Podpisom dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie,
pretože je dohoda v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie navrhovateľa je v rozpore
s dobrými mravmi. Vedľajší účastník podporne navrhol v prípade, ak nebude vzatá do úvahy jeho
argumentácia, prerušiť konanie a požiadať súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke, ktorej
znenie vo formulácii navrhol. Ďalej vzniesol námietku premlčania, pretože splatnosť celého dlhu nastala

najneskôr pred 20.7.2009, navrhovateľ podal žalobu 20.7.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej
doby.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich zástupcov, listinnými dôkazmi - žiadosťou o
vydaniepôžičkovejkartyžolíkvydávanejvspoluprácisSKK,rámcovouzmluvouopostúpenípohľadávok
z 23.11.2006, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prílohou k zmluve o

postúpení pohľadávok, pokusom o zmier z 11.6.2012, výpisom z pôžičkovej karty Žolík za obdobie
od 1.1.2001 do 31.12.2008, oznámením Consumer Finance Holding a.s zo dňa 14.2.2013 spolu
s prílohami, písomnými podaniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Dňa 18.7.2005 bola uzavretá na základe žiadosti odporcu zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík

vydávanej v spolupráci s SKK, prostredníctvom ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa
odporcovi úver, ktorý čerpal formou pôžičkovej karty. V zmluve je povolený úverový limit 30.000,- Sk.

Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.11.2006 a následne zmluvou o postúpení pohľadávok
z 18.7.2007 bola predmetná pohľadávka banky VÚB a.s. postúpená na navrhovateľa, pričom podľa
prílohy k zmluve deň prvého čerpania bol 8.8.2005, výšky istiny predstavovala 49.568,05 eur, deň

splatnosti pohľadávky je uvedený 2.5.2007, deň ukončenia klientskej zmluvy 2.5.2007.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 7.7.2009 vyplýva uzavretie dohody
medzi účastníkmi konania, pričom v bode 2. Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol s pôvodným veriteľom Consumer
Finance Holding a.s., výška istiny je uvedená 1645,36 eur, náklady na inkasné konanie 149,37,- eur.

V bode 3. Forma splatenia záväzku je uvedená výška splátky 100,- eur, dátum prvej splátky 25.7.2009,
pričom poslednávetavbode 3.1jvyhlasujedlžník,žemávedomosťopremlčanídlhuajehonásledkoch.

Právny zástupca navrhovateľa podaním z 3.1.2013 poukázal na to, že odpor proti platobnému rozkazu
je podaný osobou neoprávnenou, odporca je v konaní nečinný a nárok priznaný platobným rozkazom
neodporuje. Vedľajší účastník má právo podať odpor iba v prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu

vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Odpor proti platobnému rozkazu
bolo preto potrebné odmietnuť. Vedľajší účastník ďalej nemá právo vzniesť námietku premlčania,
pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom na vznesenie námietky
premlčania je len dlžník. Námietku premlčania preto uplatnila osoba neoprávnená. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznanie záväzku z 7.7.2009 má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, má

písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlhzaplatiť,čomázanásledokpredpoklad,žezväzoktrvalvčaseuznania.Podľa§110odst.1Občianskeho
zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva
podľa § 110 odst. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo

potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Ak by odporca v čase uznania dlhu
nevedel o jeho premlčaní právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 odst. 1
druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu,
pričom jeho právnym následkom je prerušenie plynutia premlčacej doby, preto nemôže ísť o neprijateľnú

podmienku ani o dohodu o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Tým, že odporca podpísal dohodu
len prejavil vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme, pričom vedľajší účastník v spore svojím prístupom
vlastne znemožňuje odporcovi uhradiť svoj existujúci záväzok voči navrhovateľovi. Dohoda v podstate
predstavuje zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v umožnení splátok.
Vedľajším účastníkom opísané okolnosti ohľadom uzatvárania dohody považuje za ničím nepreukázané
asúdbynemalnaneprihliadať.Ďalejsanavrhovateľvyjadrilknávrhunapoloženie prejudiciálnejotázky

a k návrhu vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania.

Písomným podaním vedľajšieho účastníka z 5.2.2013 vedľajší účastník opäť poukázal na neplatnosť
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Návrh na uzatvorenie dohody vždy
vychádza zo strany veriteľa, dlžníkom sa predkladá pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára.
I v predmetnej veci kontaktoval odporcu zamestnanec navrhovateľa, vyhľadal ho s tým, že sa jedná

o splátkový kalendár a s takýmto vedomím odporca aj dohodu podpísal. Vôbec nepredpokladal, že
obsahuje aj nejaké iné dojednania. Priemerný spotrebiteľ je nielen právne neznalý a neinformovaný,
ale je aj mimoriadne manipulovateľný v situácii, v ktorej sa nachádza, dostane sa pod psychický
tlak, pričom školená osoba pracujúca pre inkasnú spoločnosť dokáže bez ťažkostí dosiahnuť žiadané
použitím správnych slovných formulácii. Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ so spotrebiteľom

nesporne dojednáva podľa ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na získané poznatky
od viacerých spotrebiteľov ohľadom okolností uzatvárania podpisovania dohody možno považovať
konanie navrhovateľazanekalúobchodnúpraktiku,keď spotrebiteľchcelsplátky,avšakmuselpodpísať
celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Preto je dohoda ako právny úkon pre
svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami

spotrebiteľského práva neplatná. Zmluva o úvere z 18.7.2005 pritom obsahuje viacnásobné neprijateľné
zmluvné podmienky a nie je v súlade so spotrebiteľským právom. Poukázal na to, že pre spotrebiteľa
je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto vykonáva vo vlastnom záujme dodávateľa. Je
preto potrebné, aby navrhovateľ rôzne poplatky špecifikoval, vysvetlil na základe akého konkrétneho

zmluvného ustanovenia a akého právneho predpisu uplatňuje vyúčtované poplatky súvisiace s úverom.
Ďalej uviedol niekoľko rozhodnutí súdu, podľa ktorých vedľajší účastník má právo vzniesť námietku
premlčania, pretože procesné právo uplatniť námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod
v hmotnom alebo procesnom práve.

Z písomného oznámenia Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok z 14.2.2013 vyplýva, že ku dňu

postúpenia pohľadávky na kartovom účte bol stav istiny 1659,06 eur, úrokov 469,40 eur a poplatkov
399,86 eur, spolu debetné položky 2528,32 eur. Úhrady klienta predstavovali 882,96 eur, preto dlžný
zostatok bol 1645,36 eur.

Na ústnom pojednávaní právni zástupcovia zotrvali na svojich písomných podaniach. Právny zástupca
navrhovateľa upresnil, že k zosplatneniu celej časti úveru v dôsledku nesplácania došlo momentom

postúpeniapohľadávky. ZvýpisuzpôžičkovejkartyŽolíkjezrejmé,žeodporcavyčerpalcelkom1659,06
eur, boli vyúčtované poplatky 399,85 eur a zmluvné úroky 469,40 eur. Pri zohľadnení úhrad 882,96
eur predstavuje jeho dlh 1645,36 eur, po postúpení pohľadávky uhradil 100,- eur, preto je žalovaná
suma 1545,36 eur. Právna zástupkyňa odporcu a vedľajšieho účastníka opätovne zvýraznila vznesenú
námietku premlčania a to, že dohoda o splátkach a uznaní dlhu je neplatným právnym úkonom.

Odporca na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s podaniami vedľajšieho účastníka.
Potvrdil, že mal z banky kartu a čerpal ňou poskytnuté peniaze. Splácal podľa toho, koľko sa mu dalo.Navštívil ho neznámy muž, najskôr sa s ním spojil telefonicky, prišiel pred jeho bytovku, mal nejaké
tlačivo s tým, že je z vymáhačskej spoločnosti s tým, že sa mali dohodnúť na splátkach, pričom nevedel,
či prišiel kvôli karte z banky. Dohodli sa na sume po 100,- eur. K podpísaniu dohody došlo tak, že tento

pán ho čakal pri aute, otvoril kufor, mal nachystaný papier, bolo to vypísané, akurát sa dopísala suma
splátky. Bavili sa len o splátkach, nehovorili nič o uznaní dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval
súd návrh navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho zamietol. K procesnému postupu súdu po
vydaní platobného rozkazu súd udáva, že platobný rozkaz bol doručený odporcovi a aj vedľajšiemu

účastníkovi, pričom vedľajší účastník podal v lehote, ktorá plynula na podanie odporcu odporcovi
písomný odpor, ktorý bol riadne odôvodnený. Odporca sa následne stotožnil so všetkými podaniami
vedľajšieho účastníka. Za tohto stavu je súd názoru, že vstup vedľajšieho účastníka i v tomto štádiu
konania je účelný a sleduje podporu procesnej strany odporcu. Keďže bol odpor podaný v lehote,
ktorá plynula i odporcovi, odpor vedľajšieho účastníka zrušil skôr vydaný platobný rozkaz a nemožno

preto považovať odpor podaný vedľajším účastníkom za podaný osobou neoprávnenou. Keby nemohol
vedľajší účastník vstupovať do konania i v tomto štádiu, keď plynie lehota na podanie odporu, stratilo
by význam vedľajšieho účastníctvo ako také, keď práve podanie odporu je prvým úkonom odporcu v
konaní, ktorým sa musí účelne brániť v riadne odôvodnenom odpore. Súd preto považoval odpor za
podaný riadne a včas.

V konaní nebolo ďalej sporné, že odporca v dôsledku vydanej karty čerpal úver, ktorý mu poskytol
do rámca povoleného úverového limitu právny predchodca navrhovateľa VÚB a.s. Bratislava. Aktívna
vecná legitimácia navrhovateľa bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.11.2006, a zo
dňa18.7.2007ikeďnavrhovateľvnávrhuuvádzadeňpostúpeniapohľadávky18.7.2007arovnakonevie
vysvetliť postavenie subjektu Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok v danom právnom vzťahu.

Navrhovateľ v konaní nevedel presne uviesť dátum splatnosti celého dlhu odporcu, pričom odkazoval
len naprílohukzmluveopostúpenípohľadávok/č.l.19spisu/,zktorejvyplývadátumkonečnejsplatnosti
pohľadávky 2.5. 2007. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodne vznesenou námietkou premlčania
dlhu odporcu, ktorú vzniesol opakovane v konaní tak vedľajší účastník ako i odporca sám. Pokiaľ nastala
celková splatnosť dlhu 2.5.2007 a navrhovateľ podal návrh dňa 20.7.2012, bol návrh podaný po uplynutí

trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd udáva, že i
keď išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na to, že táto zmluva je
svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy
je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa
premlčanie takéhoto dlhu občianskym právom. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na Dohodu o uzavretí

splátkovéhokalendáraauznanízáväzkuvzhľadom nazistenéokolnostiuzavretiatejtodohody,považuje
súd túto dohodu za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že len a len z iniciatívy navrhovateľa bola vyhľadaný odporca s
tým,žedojednávalensplátkytohtoúveru,pričom nebolavôbecinformovanýotom,či dlhjepremlčanýaaké sú následky uznania záväzku. Vieryhodnosti tvrdenia odporcu nasvedčuje i samotný obsah dohody,
keď je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, číslo úverovej zmluvy nezodpovedá číselnému
označeniu zmluvy, ktorú predložil navrhovateľ k návrhu, príslušenstvo k istine vôbec nie je uvedené,

teda ani uznané. Len veľmi ťažko preto možno uvažovať o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu, pričom aj
sám odporca uviedol, že nevedel presne o ktorý dlh ide. Účelom návštevy bolo zrejme len dojednanie
splátok, v predmetnej dohode výška splátok je uvedená, pričom v časti 3.dohody je vopred predtlačené
vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť nebola v
konaní vôbec preukázaná, práve naopak odporca poprel, že by vedel vôbec čo, čo znamená uznanie

záväzku a uznanie premlčaného dlhu. Navrhovateľ zostal v tomto smere nečinný. Takto deklarovaný
zámer navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 odst.
4 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľa ako veriteľa viedlo k podpisu
dohody to, a by docielil vymožiteľnosť práva pred súdom, a nie menil pôvodný obsah zmluvy, a to
dojednanie nových splátok. Dohoda ako taká je pritom vyhotovená vo forme predtlačeného textu, t. z.

prevšetkyprípady dlhovčisúvčasepodpisutejtolistiny premlčané,alebonie.Uzatvorenietejtodohody
jevrozporesdobrýmimravmivzmysle§ 8odst.4Zákonaoochranespotrebiteľa, pretožepriuzatváraní
dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Rovnako takéto nové zmluvné dojednanie
vzhľadom na všetky okolnosti je v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa
o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 odst. 1 druhá veta OZ a uznania dlhu podľa

§ 558 Občianskeho zákonníka , a to že uznanie práva podľa § 110 odst. 1 Občianskeho zákonníka
nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým pri uznaní dlhu v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považuje súd vzhľadom na všetky zistené
okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne, o to viac, že v čase podpisu
dohody dlh odporcu ešte premlčaný ani nebol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec

navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu,
účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť podpis dohody zo strany odporcu. Osoba dlžníka
pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo
teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu navrhovateľa, pričom v čase podpisu tejto dohody evidentne dlh
ešte premlčaný ani nebol.

Vzhľadom na uvedené považoval súd dohodu za neplatný právny úkon jednak pre rozpor s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods. 8 a zároveň i podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, preto v dôsledku vznesenej námietky premlčania súd návrh zamietol predovšetkým
z tohto dôvodu. Súd však uvádza, že navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno v tom zmysle,
že nevedel uviesť aká bola pôvodne dohodnutá výška splátok, ich splatnosť, kedy odporca svoju

povinnosť porušila, kedy sa stal splatný celý úver, ako bolo dohodnuté úročenie, RPMN, spôsob jej
určenia, výpočet sumy úroku z omeškania, pričom podľa názoru súdu súd nemá tieto tvrdenia čerpať
z predložených listinných dôkazov. Z výpisu z pôžičkovej karty pritom vyplýva, že právny predchodca
navrhovateľa účtoval napríklad administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky 9750,- Sk, ďalej
za vyhotovenie a zaslanie výpisu 1176,- Sk, čo sú zjavne neprimerané poplatky. Tvrdenia o základe a

výške nároku by malo byť súčasťou žaloby, prípadne zrozumiteľne vysvetlené na súdnom pojednávaní
tak, aby žalovaný sa mohol kvalifikovane k veci vyjadriť. Avšak vzhľadom k tomu, že súd považoval celý
nárok za premlčaný sa podrobnejšou špecifikáciou nezaoberal.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o tom, že vedľajší účastník nemôže účinne vzniesť námietku
premlčania, súd konštatuje, že s týmto názorom nesúhlasí. Pokiaľ by vedľajší účastník v

občianskoprávnom konaní nemohol urobiť v konaní procesné vyhlásenie, či už ústne alebo písomne,
ktoré opiera aj o ustanovenia hmotného práva, stratil by sa akýkoľvek jeho význam v konaní. Vedľajší
účastník podľa názoru súdu môže vzniesť aj námietku, ktorá je hmotnoprávneho charakteru, napríklad
námietku neplatnosti právneho úkonu, namietať zodpovednosť za škodu napr. pri poistných sporoch,
premlčania dlhu a podobne. Okrem toho v danej veci vzniesla námietku premlčania pred súdom aj

odporca ako dlžník.

Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania s požiadavkou položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku
ohľadom posúdenia nekalých podmienok aj v zmenách a doplnkoch pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy,
súd sa týmto návrhom nezaoberal, pretože tento návrh bol podaný podmienene pre prípad ak súdnebude akceptovať právnu argumentáciu ohľadom tohto úkonu. Vzhľadom na to, že súd sa takmer
v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka ohľadom vyhodnotenia neplatnosti
tohto úkonu, súd tento návrh nepovažoval za účinný procesný návrh vedľajšieho účastníka, o ktorom

by mal súd rozhodovať.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca
a vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy za právne zastupovanie
právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, pričom ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu
1545,36 eur, odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 odst. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

predstavuje 71,37 eur , pričom ide o úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 71,31 eur + réžijný paušál
v roku 2012 7,63 eur, písomné podanie odporu z 7.11.2012 v sume 71,31 eur + RP 7,63 eur,
písomné vyjadrenie z 5.2.2013 71,37 eur + RP 7,81 eur, písomné vyjadrenie z 22.2.2012 v sume
71,37 eur + RP 7,81 eur, trovy právneho zastúpenia vzniknuté na strane vedľajšieho účastníka pre
JUDR. Andreja Cifru sú ako celok sú 316,36 eur. Trovy právneho zastúpenia advokáta - substitúta
JUDr. Martina Landla, ktorý zastupoval aj vedľajšieho účastníka a aj odporcu, pričom ide teda o trovy

oboch účastníkov, avšak vzniknuté len jednému právnemu zástupcovi, a tieto predstavujú odmenu za
zastupovanie na pojednávaní 28.2.2013 v sume 71,37 eur, réžijný paušál 7,81 eur, spolu 79,18 eur,
ďalej náhradu cestovného advokátskej koncipientky za cestu dňa 28.2. 2013 za cestu Lučenec -
Prievidza 240 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba na 100 km 6,5 l, cena za liter
paliva 1,44 eur, spolu cestovné 66,38 eur, pričom právny zástupca uplatňuje len polovicu cestovných

výdavkov vzhľadom k tomu, že v predmetný deň sa zúčastnil pojednávania na OS v Prievidzi aj v inej
veci. Ďalej súd priznal náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 28.2. 2013 za 10 polhodín
á 13,01 eur v zmysle § 17 citovanej vyhlášky, t.j. 130,10 eur, z toho polovica 65,05 eur. Trovy
právneho zastúpenia JUDr. Martina Landla predstavujú potom spolu 79,18 eur + 33,19 eur + 65,05
eur t.j. 177,42 eura.

Súd v zmysle uvedeného preto priznal náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 316,36 eur a
spoločné trovy odporkyni a vedľajšieho účastníka zastupované tým istým právnym zástupcom v sume
177,42 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.