Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214220197
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214220197.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne V. S., bytom H., G.Č. X, zastúpenej Z.. F.. K. E., advokátom,
H., I. X, proti žalovanému Mestu Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 16C/231/2014-9 z 23.12.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením podanie žalobkyne zo dňa 14.7.2014 odmietol a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa podala 14.7.2014 na súde podanie, ktoré nespĺňa zákonom
požadované náležitosti žaloby (návrh na začatie konania) podľa § 42 ods.3 a § 79 ods.1, 2 O.s.p.,
preto bola uznesením z 29.10.2014 vyzvaná, aby v lehote 10 dní doplnila a opravila návrh, presne
špecifikovalažalovanúsumuapredložilavšetkydôkazypotrebnénapreukázanietvrdenýchskutočností.

Žalobkyňa bola súčasne poučená podľa § 43 ods.2 O.s.p., že ak nedôjde k doplneniu podania a súd
v konaní nebude môcť pokračovať, podanie ako neúplné odmietne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu vady neodstránila a nevymedzila uplatnený nárok
spôsobom umožňujúcim jednoznačnú identifikáciu pohľadávky, vychádzajúc z ust. § 42 ods.3 O.s.p.,
§ 79 ods.1 a § 43 ods.1 a 2 O.s.p. dospel k záveru, že ide o také nedostatky, pre ktoré nemožno v
konaní pokračovať a podanie podľa § 43 ods.2 O.s.p. odmietol. Zdôraznil, že vada podania spočívala v

nezrozumiteľnomúdajiotom,čohosažalobkyňadomáhala, keďneozrejmilavýškupeňažnejpovinnosti,
ktorou v konaní navrhovala zaviazať žalovaného.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a prvostupňovému súdu
uložiť povinnosť vo veci konať. Určenie primeranej výšky poplatku za nájomné podľa ust. § 702 ods.1
Obč.zák. je podľa nej plne legitímna požiadavka na súd. To podľa nej analogicky platí aj pre iné
formy nájmu a spory účastníkov o stanovenie výšky nájmu alebo z toho odvodenej výšky spôsobenej
škody alebo odvodenie z toho plynúcej výšky bezdôvodného obohatenia, pričom konkretizovala sp.zn.

rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré prejednával celkom rovnaké spory. V danej veci podľa nej bolo
potrebné určiť hodnotu nájmu súdom a to prípadne aj za pomoci znalca v reálnych trhových cenách a
tomu prispôsobiť výšku primeranej náhrady za nájom, prípadne následne za bezdôvodné obohatenie.
Až potom, ako by súd určil primeranú výšku poplatku za 1 m2 ročne nájomného by bolo možné odvodiť
aj výšku ňou žiadaného vydania bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne.Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa§79ods.1O.s.p.konaniesazačínananávrh.Návrhmáokremvšeobecnýchnáležitostí(§42ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený
výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom , návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného

štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a

pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom
rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd,
ktorý ho vydal.

V prípade, ak účastník napriek výzve súdu neodstráni nedostatky podania v stanovenej lehote, príp.
do vydania uznesenia o odmietnutí podania, a v konaní nemožno pre nedostatky návrhu pokračovať,
súd postupujúc podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietne podanie účastníka, ktoré by mohlo byť podľa svojho
obsahu návrhom na začatie konania (žalobou). O taký prípad ide najmä vtedy, ak podanie (návrh)
neobsahuje presné označenie účastníkov konania, nie je z neho zistiteľné, čoho sa navrhovateľ domáha

a aký je jeho návrh na rozhodnutie vo veci samej, tzv. žalobný petit.

Z podania žalobkyne doručeného súdu prvého stupňa dňa 14.7.2014 nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa
domáha, to znamená, aký je jej návrh na rozhodnutie vo veci samej (tzv. žalobný petit), keďže
žalobkyňa nevyčíslila sumu, ktorej zaplatenie žiada. K odstráneniu tohto nedostatku nedošlo ani na
základe výzvy súdu v stanovenej lehote (uznesením 16C/231/2014-6 z 29.10.2014), pričom uvedený

nedostatok žalobného petitu neumožňuje súdu v konaní pokračovať a vo veci rozhodovať. Žalobkyňa
neúplné podanie nedoplnila a vytýkaný nedostatok podania neodstránila ani v odvolaní proti uzneseniu
o odmietnutí podania, preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým podanie žalobkyne bolo
odmietnuté, ako vecne správne potvrdil.

Neobstojí názor žalobkyne, že výšku žiadaného bezdôvodného obohatenia neurčuje svojvoľne ona

sama, ale jeho výška má byť „práve predmetom súdneho rozhodnutia“. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností - parciel č. 3755/565 a č. 3755/566 o celkovej výmere 1401
m2, zapísaných na LV č. XXXX v kat.úz. A. a o týchto tvrdí, že ich bez riadnej nájomnej zmluvy užíva
žalovaný. Ide tak o „klasickú“ žalobu o plnenie, pri ktorej žalobkyňa musí špecifikovať svoj finančný nárok
a tento presne vyčísliť. Vo všeobecnosti pritom platí, že ak medzi účastníkmi nevznikne žiadna (riadna)

nájomná zmluva, ktorá by obsahovala nájomné, a teda nájomné medzi nimi nebolo dohodnuté v zmysle
§ 671 ods.1 Obč.zák., zisťuje sa pre účely rozhodnutia obvyklé nájomné ako ekvivalent peňažnej čiastky,
ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného
predmetu nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvya žalobca sa svojich nárokov môže domáhať titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého
užívaním cudzej veci. Aj v takýchto prípadoch už pri začatí konania v žalobe suma požadovaná od
užívateľa nehnuteľnosti musí byť vyčíslená - špecifikovaná. Nie je tak správny názor žalobkyne, že súd

môže konať vo veci vydania bezdôvodného obohatenia bez konkretizácie žiadanej sumy s tým, že túto
určí súd sám akýmsi určovacím výrokom, majúcim predbežnú povahu.

Teda, ak sa žalobkyňa domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti (§ 80 písm.b/ O.s.p.) a
predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť už v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná
suma, ktorú žalobkyňa požaduje, t.j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o

jeho výšku. Súdu totiž od začatia konania musí byť zrejmé, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Okrem
toho uplatnenou sumou je v konaní a rozhodovaní viazaný a môže sa od nej odchýliť len v prípadoch
uvedených v ust. § 153 ods.2 O.s.p. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nie je zbavená povinnosti
podať riadny žalobný návrh ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné vyčíslenie ňou
požadovaného peňažného plnenia a to ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od znaleckého
posudku. Ide tak o podstatnú náležitosť žalobného návrhu, nedostatok ktorého bráni pokračovaniu v

konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné plnenie, neúplnosť žalobného návrhu
spočívajúca v tom, že žalobkyňa neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, predstavuje táto vada
taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom

od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.