Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010430
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010430.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti obžalovanému D. H., nar. XX.X.XXXX v
Q., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.h)
Tr.zák., o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne a poškodeného E. P. proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.5.2014, sp. zn. 8T/35/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa

5. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania okresného prokurátora a poškodeného E. P. z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/35/2014 zo dňa 21.5.2014 bol obžalovaný D. H. podľa
§ 285 písm.a) Tr.por. oslobodený spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry

Trenčín sp. zn. 2Pv 865/2012 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
že dňa 23.08.2012 v čase o 17:55 hod. došlo na ceste II/516 v k.ú. E. k dopravnej nehode, pri ktorej
vodič motorového vozidla zn. VW Golf Variant EČV: XZXXXXX E. P., trvale bytom M. republika, T. - A.,
H. XXXX/X, prechodne bytom O. pri C., J. XXXX/XX viedol vozidlo v smere od obce Motešice na obec
Trenčianske Teplice a obvinený od obce Trenčianske Teplice na obec Motešice viedol linkový autobus

SAD Trenčín, zn. Crosway, EČV:Q pričom začal predchádzať v tom čase po krajnici jazdiaceho cyklistu
Q. K., trvale bytom P., U. č. XX, pri predchádzaní prešiel do protismernej časti vozovky, kde sa v tom čase
nachádzal vodič E. P., ktorý na vzniknutú situáciu reagoval vyhýbajúcim manévrom vpravo, následne
sa so svojim vozidlom dostal mimo vozovku na nespevnenú krajnicu vpravo, kde stratil kontrolu nad
svojim vozidlom a v šmyku ľavou bočnou časťou narazil do stromu, pričom E. P. utrpel otras mozgu,
opuch mozgu v spánkovej oblasti obojstranne ľahký, minimálne zakrvácanie po cievnatku mozgu,

zlomeninu spodiny očnice vľavo charakteru Blow out, zlomeninu zygomatikomaxilárneho komplexu
vľavo, zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s posunom, prasklinu hrudnej kosti, zlomeninu II.-VI. rebra vľavo,
zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vpravo, zmliaždenie pľúc vľavo, zakrvácanie do podhrudničnej
dutiny vľavo, poúrazový mediastinálny a podkožný emfyzén, odreniny tváre, hrudníka, brucha a paže
vľavo, tržné rany chrbtovej strany pravej ruky, tržnú ranu ušnice vľavo, tieto zranenia si vyžiadali
hospitalizáciu poškodeného v celkovej dobe 13 dní, počas ktorej bol poškodený úplne obmedzený

vo všetkých oblastiach života, ako je kontakt so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v
oblasti mobility a v oblasti nevyhnutých životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení
do ambulantnej starostlivosti bol ešte obmedzený 3 týždne pri vykonávaní bežných životných činnosti a
úkonov /umývanie, obliekanie, hygiena/ a čiastočne bol odkázaný na pomoc inej osoby, pričom celková
doba obmedzenia u poškodeného trvala 5 týždňov a obvinený svojim konaním porušil ustanovenia zák.
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku boli poškodená spoločnosť Zdravotní
pojišťovna Ministerstva vnitra ČR, H. XX, P. XXXX/XX a poškodený E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

M. republika, T. - A., H. XXXX/X, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske právne konanie.

Proti citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátorka a poškodený E. P..

Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že nesúhlasí so závermi okresného súdu a to s

poukazom na zásadné a rozhodujúce výpovede usvedčujúce obžalovaného zo spáchania predmetného
skutku, ktorými sú výpovede svedkov Q. K. a A. E.. Z výpovede spomínaných svedkov jednoznačne
vyplýva, že obžalovaný svojím nesprávnym a náhlym predchádzacím manévrom ohrozil a obmedzil
vodiča jazdiaceho v protismere a to až do takej miery, že ten musel strhnúť volant svojho vozidla v snahe
zabrániť kolízii, v dôsledku čoho prešiel s vozidlom mimo vozovku, narazil do stromu a utrpel ťažkú ujmu
na zdraví. Súd pri svojom rozhodovaní dostatočne neprihliadol k týmto okolnostiam a dôkazom, ktoré

mali vplyv na celkové posúdenie a zistenie skutkového stavu veci. Podľa jej názoru skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba sa stal, spáchal ho obžalovaný D. H. a svojím konaním naplnil znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138
písm.h) Tr.zák. Preto navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec podľa § 322 ods.1 Tr.por. tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený E. P. prostredníctvom splnomocnenca podal taktiež odvolanie proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri rozhodnutí o vine
obžalovaného nerozhodol správne, čo priamo ovplyvnilo uplatnenie jeho práva na náhradu škody, ktorú

si uplatnil a to bolestné vo výške 9.781,20 € podľa bodového ohodnotenia znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie a tiež škodu na osobnom motorovom vozidle Volkswagen Golf Variant, ktorej výšku preukáže
znaleckým posudkom dodatočne. Vzhľadom na dôkazy vykonané pred súdom, mal podľa jeho názoru
prvostupňový súd uznať obžalovaného vinným a zaviazať ho na náhradu spôsobenej škody, ako aj
trov potrebných na účelné uplatnenie nároku v trestnom konaní. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám vo veci rozhodol
tak, že podľa § 287 Tr.por. obžalovaného D. H. zaviaže nahradiť škodu poškodenému E. P..

K odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu.
Uviedol, že aj keď prokurátor v odvolaní správne cituje čo o svojom vnímaní dopravnej nehody uviedli

vo výpovediach svedkovia Q. K. a A. E., s obsahom ich výpovedí sa však nevysporiadal v kontexte
s ostatnými vykonanými dôkazmi, predovšetkým znaleckým posudkom znalca z odboru dopravy O..
Holéciho a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ale tiež výpoveďou samotného obžalovaného a
zadováženými listinnými dôkazmi, tak ako to správne urobil súd prvého stupňa. Plne sa preto stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, ktoré sú v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr.por. Dodal, že svedok

K. si svoj značne subjektívny názor o príčine dopravnej nehody urobil bez toho, aby predtým ako
ho obžalovaný obiehal, čo i len na krátky čas videl prichádzať v protismere vozidlo poškodeného a
teda bez toho, aby mohol zaregistrovať spôsob jazdy poškodeného. Naviac to ako tento svedok z
hľadiska vzdialenostných a časových súvislostí vnímal situáciu tesne pred nehodou, nekorešponduje
nielen s výpoveďou obžalovaného, ale ani s výpoveďou za ním na osobnom motorovom vozidle

jazdiaceho svedka R. H., podľa ktorého v čase kedy zaregistroval proti nemu jazdiaci biely Golf, bol
obžalovaný s autobusom už mimo dohľadu svedka H.. Pokiaľ ide o svedkyňu A. E., spolujazdkyňu
poškodeného P., poukázal obžalovaný na skutočnosť, že ide o nevodičku, čo sa zjavne podpísalo i
na ňou uvádzaných a aj podľa znalca skreslených časových a vzdialenostných údajoch viažucich sa k
dopravnej nehode. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol a

pokiaľ ide o odvolanie poškodeného prostredníctvom splnomocnenca, toto navrhol taktiež zamietnuť,
nakoľko v prípade oslobodzujúceho rozsudku s poukazom na ustanovenie § 288 ods.3 Tr.por. ani iný
výrok ako urobil súd prvého stupňa týkajúci sa náhrady škody neprichádzal do úvahy.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnej
miere pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora a žiadala, by odvolací súd z jeho

podnetu zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Splnomocnenec poškodeného E. P. - JUDr. Michal Rebro uviedol, že sa pridržiava taktiež dôvodov
podaného odvolania poškodeným, žiadal zrušiť napadnutý výrok o náhrade škody s tým, aby bolo
rozhodnuté tak, že obžalovaný bude zaviazaný k uplatnenej náhrade škody a to bolestné v celkovej

výške 9.781,20 €. Pokiaľ sa týka škody spôsobenej na motorovom vozidle, doposiaľ sa im nepodarilo
zadovážiť znalecký posudok o tejto škode.

Obhajca obžalovaného Pavol Trnka uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora, pričom podľa jeho názoru prvostupňový súd rozhodol správne, správne vyhodnotil všetky

dôkazy v kontexte so znaleckým dokazovaním, pričom poukázal na skutočnosť, že podľa výpovede
znalca, výpoveď svedkyne E. je technicky neprijateľná. Preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť
a taktiež navrhol zamietnuť aj odvolanie poškodeného s poukazom na príslušné ustanovenia Trestného
poriadku, keď pri oslobodzujúcom rozsudku nie je možné rozhodnúť o priznaní náhrady škody. Naviac
podľajehonázoru,keďžeobžalovanýplnilpracovnépovinnosti,poškodenýbysimaluplatňovaťnáhradu
škody od zamestnávateľa.

Obžalovaný D. H. sa pridržal slov svojho obhajcu a žiadal odvolanie prokurátora a poškodeného
zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní okresným prokurátorom a poškodeným E.
P. napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por., pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k
rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia

§ 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k správnym skutkovým i právnym záverom, ktoré v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Správne pritom skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že by obžalovaný porušením príslušných ustanovení zákona o cestnej
premávke zapríčinil dopravnú nehodu a spôsobil tak poškodenému E. P. zranenia, tak ako je uvedené

v obžalobe. Pritom nie je možné sa stotožniť s dôvodmi odvolania prokurátorky, ktorá poukazuje na
výpovede svedkov Q. K. a A. E., na základe ktorých možno dospieť k záveru o vine obžalovaného.
Odvolací súd uvádza, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého
rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k
iným skutkovým a právnym záverom než súd prvého stupňa, ktorý vykonal všetky navrhnuté, dostupné

a potrebné dôkazy v zmysle § 2 ods. 10, ods.11 Trestného poriadku, vyhodnotil ich jednotlivo i v ich
súhrne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Uvedenými výpoveďami svedkov, ktoré v napadnutom rozsudku podrobne cituje, sa súd prvého stupňa
zaoberal a tieto hodnotil v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, najmä znaleckého posudku znalca

z odboru cestnej premávky Ing. Milana Holéciho a jeho výpovede. V danom prípade zásadným pre
rozhodnutie vo veci bolo zistenie, či obžalovaný predbiehacím manévrom cyklistu a súčasne svedka Q.
K., ohrozil alebo obmedzil poškodeného E. P. jazdiaceho v protismere na vozidle zn. VW Golf až do
tej miery, že tento musel v snahe zabrániť zrážke reagovať vyhýbacím manévrom doprava a nabúral
do stromu na pravej strane cesty. Skrátene povedané, či medzi konaním obžalovaného a spôsobeným

následkom je preukázaná príčinná súvislosť.

Vychádzajúc z dôkaznej situácie, aj odvolací súd je toho názoru, že takáto príčinná súvislosť nebola bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná.

Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že z dostupných informácií a z informácií zo spisové
ho materiálu nie je možné jednoznačne určiť ako a v akom rozsahu, a či vôbec vytvoril autobus
prekážku technicky náhlu vozidlu VW a či vodič vozidla VW, E. P., reagoval na kolíznu situáciu tak
ako je riešené v analýze, ktorá je výlučne iba technicky najpravdepodobnejší popis možného priebehuvzniku dopravnej nehody, stretu a vzniku poranení vodiča, tj priebeh jazdy vozidla po krajnici, riešenie
šmyku a mechanizmus stretu, kontaktu vozidla s kmeňom stromu, terénom a ostatnou vegetáciou. S
ohľadom na výpoveď spolujazdkyne a svedkov, ktorí uvádzajú, že vozidlo VW a autobus sa pohybovali

v krajných polohách, správali sa tak ako je uvažované v analýze, sa tieto informácie javia ako informácie
s dostatočnou výpovednou hodnotou, ale na základe ktorých predsa len nie je možné jednoznačne a
so 100 % istotou ustáliť polohy vozidiel účastníkov a analyzovať ich pohyb v čase výjazdu vozidla VW
zo zákruty. Ak aj vodič chcel zabrániť vzniku dopravnej nehody vyhýbacím manévrom vpravo v snahe
vyhnúťsasvozidlomVWautobusuvosvojomjazdnomkoridore,pravdepodobnepreneznalosťpriebehu

komunikácie, a aj pre nedostatok technických skúseností s riešením podobných kolíznych situácií,
nebol tento manéver dostatočne účinný. Priebeh dopravnej nehody od pohybu vozidla VW vo svojom
jazdnompruhutesnepredľavotočivýmšmykom,kontaktvozidlaskmeňomstromu,kontaktsvegetáciou,
pohyb vozidla VW po trávnatom páse a poľnohospodárskej pôde je ale technicky jednoznačný a
najpravdepodobnejší. V prípade tejto dopravnej nehody teda nie je jednoznačne jasné akým spôsob a
kde sa pohyboval autobus v čase keď ho zaregistroval vodič vozidla VW, ako reagoval vodič autobusu

a či reakcia vodiča vozidla VW bola technicky správna a adekvátna hroziacemu nebezpečenstvu.
Jednoznačná je iba tá skutočnosť, že vodič vozidla VW reagoval na určitý podnet na komunikácii pred
vozidlom VW, že vyhodnotil situáciu ako kritickú a prvotne riešiteľnú iba vyhýbacím manévrom vpravo.
Nakoľko bola vykonaná dôkladná obhliadka komunikácie v mieste dopravnej nehody, pred miestom
dopravnej nehody a aj obhliadka koridoru pohybu vozidla v bočnom ľavotočivom šmyku, pohyb vozidla

VW po komunikácii do stretu so stromom, kde sa na asfaltovom (živicovom) povrchu, na krajnici a na
zelenom páse vpravo našli výrazné, ale rovnomerné gumové stopy po šmyku, trení, drení a kontaktoch
vozidla VW na zelenom páse a pôde, ktoré nasvedčovali, že vozidlo v čase tesne pred vznikom
dopravnej nehody nemalo poškodené pneumatiky, závesy kôl alebo poškodené riadenia vozidla, je
pravdepodobné, že príčinou vzniku tejto dopravnej nehody bolo konanie vodiča vozidla VW, E. P., ktorý

sa so svojim vozidlom VW dostal do šmyku a následne do kolízie s vegetáciou mimo vozovku a že
príčinou vzniku dopravnej nehody nebola prípadná technická porucha vozidla.

Vzhľadom na konštatovanie znalca, že nebolo možné určiť polohy vozidiel účastníkov nehody a
analyzovať ich pohyb v čase výjazdu vozidla VW zo zákruty, nebolo možné potom tiež ustáliť,

či poškodený musel nevyhnutne v dôsledku predbiehacieho manévru obžalovaného riešiť situáciu
vyhýbacím manévrom doprava, teda, či jeho reakcia bola v čase po výjazde zo zákruty keď zbadal
autobus technicky správna a adekvátna prípadnému hroziacemu nebezpečenstvu. Nie je možné vylúčiť
ani inú alternatívu, že poškodený reagoval neadekvátne v dôsledku zľaknutia po výjazde zo zákruty a
z hľadiska riešenia situácie nebolo nutné strhnúť volant doprava takým spôsobom ako to urobil, pričom

by s vozidlom minul autobus bez toho, aby došlo k predmetnej nehode. Pochybnosti v tomto smere
zvýrazňujú aj výpovede svedka Q. K. a najmä svedka R. H.. Svedok K. okrem iného vypovedal, že
autobus obžalovaného „obchádzací manéver ukončil takou rýchlou myšičkou predo mňa, pričom som
si všimol, že svojim zadným pravým kolesom zašiel až na trávu, teda za krajnicu, kde sa musel podľa
mňa pravdepodobne niekomu vyhýbať, komu však to som nevidel, nakoľko bol autobus predo mnou.

Tento autobus po manévri pokračoval svojou rýchlosťou ďalej. Ako sa však zaradil autobus predo mňa
a podišiel kúsok, počul som pišťanie bŕzd, teda pneumatík o cestu a následne veľkú ranu. Na to som
okamžite zastavil a pozrel som sa za seba. Zbadal som ako je v opačnom pruhu,
teda od Motešíc, veľký kúdol prachu, pričom tento sa zakrátko rozplynul a zbadal som na opačnej
strane pod cestou nabúrané auto.“ Z výpovede svedka R. H. vyplýva, že „Po tom ako som vychádzal zo

spomínaných zákrut zbadal som ako sa v mojom jazdnom pruhu na mňa rúti biely golf, ktorého jazda
bola rozhádzaná, kedy som sa začal tlačiť na moju pravú stranu, kde je však svah a intenzívne som
brzdil. Tento biely golf ma tesne minul zľava a skončil v strome za krajnicou v smere na Machnáč. V
tom čase kedy som zbadal golf bol autobus mimo môjho dohľadu v zákrutách predo mnou.“ Uvedené
výpovede by mohli nasvedčovať tomu, že obžalovaný s autobusom sa zaradil do svojho jazdného pruhu

ešte predtým, ako došlo k jeho míňaniu s vozidlom poškodeného idúcim v protismere.

Podstatou vyššie uvedených úvah je však správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že i keď
podozrenie zo spáchania skutku obžalovaným existuje, nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností uzavrieť, že by bola preukázaná príčinná súvislosť konania obžalovaného so spôsobeným

následkom, nakoľko zostáva naďalej nezodpovedaná otázka vzájomnej polohy oboch vozidiel v
jednotlivých fázach pred vzájomným míňaním a z toho vyplývajúca nemožnosť posúdenia akým
spôsobom a či vôbec obžalovaný ohrozil alebo obmedzil poškodeného a napokon aj nemožnosťposúdenia ich správnych reakcií na vzniknutú situáciu z pohľadu možností zabránenia vzniknutej
dopravnej nehody.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd nutné poukázať
z hľadiska dôvodov podaného odvolania, pričom s ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý v celom rozsahu považuje za zákonný a
odôvodnený. Pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť

výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím
nenarušenú uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich,
z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru
odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, preto okresný súd správne obžalovaného v zmysle §
285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Napokon pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, je potrebné uviesť, že s poukazom na oslobodzujúci
výrok a tiež s poukazom na ustanovenie § 288 ods.3 Tr.por. neprichádzalo do úvahy rozhodnúť inak,
ako odkázať poškodeného s jeho nárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych. Naviac aj podľa
názoru odvolacieho súdu, keďže obžalovaný plnil pracovné povinnosti, poškodený by si mal uplatňovať
náhradu škody od zamestnávateľa obžalovaného.

Z týchto dôvodov odvolania okresného prokurátora i poškodeného E. P. odvolací súd nepovažoval za
dôvodné a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.