Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202201
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114202201.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS,
a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. advokátom JUDr.
Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti povinnému: I.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX H. H., o vymoženie pohľadávky vo výške 164,24 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská

Bystrica, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/288/2014-18 zo dňa 03.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodol, že vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so
sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 ako vedľajšieho účastníka na strane povinného

do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/288/2014 je
neprípustný.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 04.04.2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o
vstupevedľajšiehoúčastníkaZdruženiaspotrebiteľovSlovenska,o.z.doexekučnéhokonaniazaúčelom
ochrany práv povinného ako spotrebiteľa. Súd poukázal na ust. § 93 zák. č. 99/1963 Z. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) a konštatoval, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môže nastať
len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému
z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. Ust. § 93 ods. 3/ O.s.p.
pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z
účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. V exekučnom konaní je

z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým, ale
cieľomtohtokonaniajenútenývýkonvykonateľnéhorozhodnutia,t.j.vynútenieplneniapriznanéhotýmto
rozhodnutím. Na opodstatnenosti záveru o neprípustnosti vstupu združenia do exekučného konania
nemení nič ani skutočnosť, že vôľu vstúpiť do exekučného konania ako vedľajší účastník prejavila taká
právnickáosobazriadenánaochranuspotrebiteľa,ktorázaurčitýchpodmienokmôžebyť-aktodovoľuje
alebo nevylučuje povaha a predmet konania- účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol,

že vstup vedľajšieho účastníka na strane povinného do predmetného konania je neprípustný.

Proti tomuto uzneseniu podalo Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. prostredníctvom
splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolateľ poukázal na ust. § 93 ods. 3/
O.s.p. a v tomto smere na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/93/2009, R 57/2009. Podľa
odvolateľa z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by niektorý z účastníkov namietal

neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného
opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ust. § 93 ods. 3/ O.s.p. pri absencii návrhu na takétorozhodnutie. Takéto rozhodnutie má črty súdnej svojvôle. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu, že
vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do
O.s.p. zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastníci

podľa ust. § 93 ods. 2/ O.s.p. Druhú skupinu účastníkov na rozdiel od prvej legitimizuje na vstup do
konania samotný zákon. V konkrétnom prípade ide o zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov. Nastáva teda nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k
vstupu do konania nevyplýva iba zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie
vedľajšieho účastníka v konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky.

Vedľajšia intervencia je preto ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, pričom takáto možnosť vyplýva z
čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/ EHS. Odvolateľ ďalej uviedol, že vstup do exekučného konania realizuje
z vlastného podnetu, nakoľko aj po začatí exekučného konania je v určitých prípadoch potrebné chrániť
práva spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že výkladom § 25 ods. 1/ Zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé,
že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam postavenie účastníka konania nielen v prípade, ak je
samotným navrhovateľom, t.j. podá návrh na začatie konania vo veci samej, ale aj v prípade, ak sa

stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania. Predmetné ustanovenie pritom nerozlišuje medzi
konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia, ktorým je
ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne. V tomto smere poukázal
na judikát Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010. Namietal, že Exekučný poriadok vo svojich
ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec neobsahuje. Ak teda tento osobitný právny

predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania, je potrebné pri
posudzovaní tejto otázky vychádzať z ust. § 93 O.s.p., čo priamo ukladá ust. § 251 ods. 4/ O.s.p.,
podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučného konania podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/108/2013 zo dňa 30.08.2013

a sp. zn. 26CoE/82/2013 zo dňa 03.10.2013. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že vstup
vedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, preto
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/O. s. p. bez nariadenia pojednávania

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 20.01.2014, kedy bol
súdnemu exekútorovi oprávneným doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podaním
zo dňa 27.01.2014 požiadal súdny exekútor okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd vydal dňa 14.04.2014 poverenie č. 5601 118820, ktorým poveril súdneho exekútora
v zmysle ust. § 45 ods. 1/ Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu- rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/71/2013-30 zo dňa 13.06.2013 na
vymoženie uloženej povinnosti vo výške 164,24 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa
04.04.2014 oznámilo Združenie svoj vstup do predmetného exekučného konania. Následne okresný súd

napadnutým uznesením rozhodol, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného
v predmetnom exekučnom konaní je neprípustný.

Podľa § 37 ods. 1/ Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2/ Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym

rozhodnutím.

Podľa § 37 ods. 3/ Exekučného poriadku veta prvá, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možnovykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.

Podľa § 93 ods.1/ O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods.2/ O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods.3/ O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 251 ods. 4/ O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Z ust. § 251 ods. 4/ O.s.p. je zrejmé, že O.s.p. sa ako lex generalis použije na exekučné konanie

len v prípade, ak osobitný právny predpis, upravujúci exekučné konanie- Exekučný poriadok určitú
právnu problematiku neupravuje. Pokiaľ teda Exekučný poriadok výslovne ustanovuje, kto je účastníkom
exekučného konania (§ 37 Exekučného poriadku), je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle
ustanovení Exekučného poriadku, ako lex specialis a aplikácia ustanovení O.s.p., ako lex generalis
na právnu problematiku účastníctva v exekučnom konaní je vylúčená. Exekučný poriadok procesný

inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto
konania- vykonávacieho konania, sledujúceho už len nútený výkon právoplatne a vykonateľne uloženej
povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. V prípade vykonávacieho konania, ktorého účelom a
sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej dobrovoľne nesplnenej povinnosti konkrétneho povinného
subjektu vo vzťahu ku konkrétnemu oprávnenému subjektu z exekučného titulu, je už priamo z podstaty

tohto vykonávacieho konania vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému
prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule. Odvolací
súd poznamenáva, že totožné právne stanovisko bolo vyslovené už aj v početných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Cdo/211/2011, sp. zn. 6Cdo/207/2011). V
predmetných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že v exekučných konaniach je

z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené, pretože exekučné konanie nie je konaním sporovým a
ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je v exekučných konaniach aplikovateľné (§ 251
ods. 4 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že pokiaľ súdy nižšieho stupňa v exekučnom
konaní nepripustili vedľajšie účastníctvo, ich rozhodnutia plne rešpektovali platnú procesnú úpravu a
neodňali žiadnemu zo subjektov možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného
súdu je vecne správne, preto ho podľa ust. § 219 ods. 1/ O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.