Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110204553
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4110204553.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, B. Slančíkovej 3, Nitra, proti povinnému: VALENTIN NITRA
s.r.o., Levická 7, Nitra, IČO: 44 648 910 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre dňa
31. 07. 2010), o vymoženie sumy 23.153,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 11Er/121/2010 a u súdneho exekútora Mgr. Ľudovíta Zelísku, Podzámska 37, Hlohovec pod sp.

zn. Ex 111/2010, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/121/2010-13
zo dňa 20. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi Mgr. Ľudovítovi Zelískovi trovy exekúcie v sume 73,49 eur. Svoje rozhodnutie

odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1, písm. h/, 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovenia § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovení
§ 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(OSP) a ustanovenia § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Uviedol, že súdny
exekútor doručil dňa 06. 08. 2012 súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko uznesením Okresného

súdu Nitra č. k. 32K/7/2010-303 zo dňa 12. 05. 2010, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 32K/7/2010-323 zo dňa 28. 05. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 06. 2010, bolo
konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Z obchodného registra Okresného súdu
v Nitre, odd. Sro, vl. č. 24044/N bola spoločnosť VALENTIN NITRA s.r.o. vymazaná dňom 31. 07. 2010.
Zároveň si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 73,49 eur, ktoré si v súvislosti so zastavením
exekúcie uplatňuje.

Konštatoval, že z výpisu z Obchodného registra Nitra mal za preukázané, že uznesením Okresného
súdu Nitra č. k. 32K/7/2010-303 zo dňa 12. 05. 2010, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 32K/7/2010-323 zo dňa 28. 05. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 06. 2010, bolo
konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Z obchodného registra Okresného súdu
v Nitre, odd. Sro, vl. č. 24044/N bola spoločnosť VALENTIN NITRA s.r.o. vymazaná dňom 31. 07. 2010.

Ďalej uviedol, že nastali okolnosti, ktoré predpokladá ust. § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku,

nakoľko konkurzné konanie na povinného (dlžníka) bolo zastavené pre nedostatok majetku a následne
dňa 31. 07. 2010 bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho
nástupcu; čiže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, §
203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení platnom od 01. 05. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške

73,49 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali
z odmeny súdneho exekútora vo výške 26,56 eur za 8 úkonov exekučnej činnosti a z náhrady hotových
výdavkov vo výške 41,62 eur za poštovné.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 20. 08. 2012 podala odvolanie oprávnená v zákonom
stanovenej lehote. Bola toho názoru, že pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcie podľa §

57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, keď
existoval povinný, ktorého majetok nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Okresným súdom však
bolo rozhodované o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z obchodného registra
bez právneho nástupcu. Mala za to, že nebolo možné viesť exekúciu, keď povinný už neexistoval. Za
tejto situácie prichádza do úvahy rozhodovanie o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku
iba v prípade, keby zastavenie exekúcie zavinila oprávnená, čo však súdom zistené ani preukázané

nebolo. V danom prípade podala oprávnená návrh na vykonanie exekúcie dňa 24. 02. 2010 a dňa 31.
07. 2010 bol povinný vymazaný z obchodného registra, z čoho vyplýva, že oprávnená ani pri náležitej
opatrnosti nemohla v čase podania návrhu na exekúciu predvídať, že dôjde k výmazu povinného z
obchodného registra. Zdôraznila, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a tak Sociálna
poisťovňa ako oprávnená nemala byť zaviazaná na úhradu trov exekučného konania. Namietala, že v

danom exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávnenej. Oprávnená procesne
nezavinila zastavenie exekúcie, nakoľko v čase podania návrhu na exekúciu nemohla ani pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t. j. zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť z
dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Oprávnená svojím konaním nezapríčinila
zastavenie exekučného konania, pretože s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom

povinného z obchodného registra podala návrh na začatie exekučného konania. Mala za to, že v
tomto prípade nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zaviazať na
náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože nedošlo k naplneniu ani jedného z ust. § 203 ods. 1,
2 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie v zásade platí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku. V prípade, ak došlo k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, súd má možnosť

rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom túto možnosť pripúšťa i
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16. 12. 2008.
Domáhala sa, aby exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú, nakoľko účastník konania stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania výmazom z obchodného registra dňa 31. 07. 2010. Bola toho názoru, že je
nutné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade nie je

oprávnená povinná uhradiť trovy exekučného konania podľa § 203 Exekučného poriadku. Na základe
vyššie uvedeného oprávnená navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku
uvedeného pod bodom I. a II. ako nezákonné zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1,
§ 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 20. 08. 2012 v časti o zastavení exekúcie
ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 24. 02. 2010, keď bol súdnemu exekútorovi doručený

návrh oprávneného zo dňa 18. 02. 2010 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to
rozhodnutia č. 700-1111874709-GC04/09 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra dňa 14. 12.
2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 02. 2010. Súd prvého stupňa udelil dňa
04. 03. 2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Ľudovíta Zelísku na základe
vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 26. 07. 2012 podal súdny exekútor

súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie na rozhodnutie a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume
73,49 eur. Dňa 20. 08. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté
uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútoroviMgr. Ľudovítovi Zelískovi trovy exekúcie v sume 73,49 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v
odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP

sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule
za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba
na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v

súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov
takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v
ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne
a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný.
Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to

podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že
majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.

V predmetnej vec nie je sporné, že spoločnosť VALENTIN NITRA s.r.o. (povinný) bol z Obchodného
registra Okresného súdu v Nitre dňa 31. 07. 2010 vymazaný. Uznesením Okresného súdu v Nitre č. k.

32K/7/2010-303 zo dňa 12. 05. 2010, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Nitre č. k.
32K/7/2010-323 zo dňa 28. 05. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 06. 2010, bolo konkurzné
konanie zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je
dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací
súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/

Exekučného poriadku. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku).
Odvolací súd konštatuje, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, zakladá to dôvod
na zastavenie exekúcie pre to, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie (uznesenie
NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25.

10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012).

Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému
stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať
ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité
výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému

ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Oprávnená podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 20. 08. 2012, ktorým napádala

i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné
od 01. 11. 2013 a prechodné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné
v danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania v tejto časti nezaoberal, nakoľko o trovách
exekúcie rozhodoval súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom a v takomto prípade ide
o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie podľa § 202 ods. 2 OSP nie je prípustné (avšak podľa zákona

takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu OSP odvolanie vždy
pripúšťa)avtakomtoprípadenastupujerežimpodľa§374ods.4,vetatretiaOSParozhodnutievyššieho
súdneho úradníka sa v tejto časti zrušuje zo zákona. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti
takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2
OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a vo veci (teda o
trovách exekúcie súdneho exekútora) musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, ktorému je

vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.