Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting

s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava p r o t i odporcovi G. Ž.P., naposledy bytom
R. Q. T. X/X, XXX XX R. Q. T., toho času na neznámom mieste, zastúpeného v konaní opatrovníkom P.
K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava,
IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká č.
36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.500,64 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Nepripúšťa vstup vedľajšieho účastníka Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov do konania na miesto
odporcu.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1 500,64 eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 723,27 eur odo dňa 1. Novembra 2010 do 13.2.2013, zo sumy
1 702,47 eur odo dňa 14.2.2013 do 10. Marca 2013, zo sumy 1 651,92 eur odo dňa 11. Marca 2013 do
12. Mája 2013, zo sumy 1 550,94 eur odo dňa 13. Mája 2013 do 30. Mája 2013, zo sumy 1 500,64 eur

odo dňa 31. Mája 2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 1 723,27 eur od 6.
Decembra 2010 do 13.2.2013, zo sumy 1 702,47 eur od 14.2.2013 do 10.3.2013, zo sumy 1 651,92 eur
od 11. Marca 2013 do 12. Mája 2013, zo sumy 1 550,94 eur odo dňa 13. Mája 2013 do 30. Mája 2013,
zo sumy 1 500,64 eur od 31. Mája 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, spolu sumu 5,74 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 90 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 190,58 eur tieto na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 17.04.2014, ktorý bol na súd doručený dňa 17.04.2014 si
navrhovateľ uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 1.500,64 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne z dlžných súm, úrok z omeškania, zmenkovú odmenu, ako aj trovy konania.

Navrhovateľ si svoje nároky vyplývajúce zo zmenky uplatnil na súde ako právnická osoba so sídlom v
členskom štáte Európskej únie (konkrétne v Českej republike) vo forme vyplneného vzorového tlačiva A

v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil príslušnosť Okresného
súdu Prešov na prejednanie a rozhodnutie danej veci (ako cezhraničného sporu) od bydliska odporcu
na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil

odporca dňa 26.08.2009, pričom text zmenky obsahuje záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu vo výške 1.723,27 Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne od 01.11.2010.

Odporca vystavil predmetnú zmenku ako podnikateľ, a preto je na zmenke uvedené jeho IČO: XX XXX
XXX a miesto podnikania: XXX XX R. Q. T., F. X/X. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvého

zmenkového veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25.

Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že prvý zmenkový veriteľ predložil zmenku k zaplateniu,
pričom odporca ako vystaviteľ zmenky doposiaľ neuhradil zmenkovú sumu ani zmenkový úrok. Keďže
zmenka je opatrená doložkou "bez protestu," pôvodný zmenkový veriteľ nenechal vyššie uvedené

skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil prvopis zmenky.

V zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo odporcovi doručované
tlačivo C ("Tlačivo na odpoveď") spolu s návrhom, prílohami a fotokópiou zmenky.

Odporca vyplnené tlačivo C na súd nedoručil a súčasne sa k predmetnému návrhu nevyjadril. Zásielka
súdu obsahovala aj poučenie, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne
s tlačivom na odpoveď neoznámi svoju odpoveď súdu, vo veci sa vydá rozsudok. Súd poznamenáva, že
uvedená lehota je určená v článku 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

z 11. júla 2007.

Podľa § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa)
neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. V poznámke k bodu 13aa) je uvedené Nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá

zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody
odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti
je možné samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"),
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek

úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu

alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súdalebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu

pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie

podrobnosti týkajúce sa pohľadávky,
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že

bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom
konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku zo zmenky voči odporcovi vyplnením vzorového tlačiva A v
zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia. Predmetnú zmenku vystavil odporca dňa 26.08.2009 v Prešove

ako vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.723,27 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01.11.2010.
Zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia "a súčasne s doložkou "bez protestu". Za miesto platenia bolo určené sídlo prvého
zmenkového veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25. Z rubovej strany

zmenky vyplýva, že prvý zmenkový veriteľ indosoval zmenku na rad navrhovateľa.

Súd poukazuje na to, že v čase vystavenia zmenky vystupoval odporca voči pôvodnému majiteľovi
zmenky ako podnikateľ, a preto je na zmenke uvedené jeho IČO: XX XXX XXX a miesto podnikania XXX
XX R.K. Q. T., F. Č.. X/X. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že odporca už ukončil svoju podnikateľskú

činnosť.
Odporca v súvislosti so svojím zmenkovým záväzkom neuhradil žiadnu sumu, a preto si navrhovateľ
uplatnil voči nemu nárok nielen na zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku, ale aj nárok na
zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu.

Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C nedoručil, k návrhu na uplatnenie
pohľadávky sa ani iným spôsobom nevyjadril.Vykonaným šetrením súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu súd uznesením č.k. 7C
161/2014-52 zo dňa 14.05.2015 ustanovil postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka na jeho
zastupovanie v tomto konaní.

Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ako aj ich
zástupcov na pojednávaní dňa 29.06.2015, ktorým predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas
doručené.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje na základe
predloženej zmenky, súd skúmal, či predmetná zmenka spĺňa zákonné náležitosti. Aby určitá listina bola
zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom, pričom majetkom prvého nadobúdateľa sa musí
stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje Zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Sb. (ďalej len "ZŠZ").

Podľa článku I, § 75 ZŠZ, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 ZŠZ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 ZŠZ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách
splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke
(§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok

§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá
prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 ZŠZ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 ZŠZ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 ZŠZ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený
(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety ZŠZ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.PodľačlánkuI,§17ZŠZ,ktoježalovanýzozmenky,nemôžerobiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 ZŠZ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa
zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy
zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia

zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom,
pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli
dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené
zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré

bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým
bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom,azároveňnasebaberieriziko,ževprípade,akpôvodnýmajiteľzmenkytútopostúpiďalšiemu
majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný
svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada

abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na
základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod
jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a ktorej fotokópia je založená v súdnom
spise, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje
údaj pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik

záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení
zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto
postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva
zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.
Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom

samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda
dôvod,nazákladektoréhobolazmenkavystavená,jenepodstatný. Predmetnýzáväzokodporcuzaplatiť
za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na
rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto
jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená

zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu,
že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej
zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky
je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka

vystavená. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom
vlastnej zmenky sa stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd
nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky.

Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú

zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa je
dôvodný v plnom rozsahu, preto súd jeho návrhu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia
článku7ods.3Nariadeniavovecirozhodolvovecitak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Podľa § 93 ods.1 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ neide o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie či to manželstvo je alebo nie je.

V zmysle ust. § 93 ods.2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods.2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej
osoby na konanie skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku
sporu, tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie
vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné

predpisy, ktoré naznačujú aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z
takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého z ust. §
25 ods.1 písm. a) vyplýva, že právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa môže
podať návrh na začatie konania na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov,
alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti (uznesenie NS

SR pod sp.zn. 3 Cdo 188/2012 z 5.2.2013).

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva
právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods.2 O.s.p. široké možnosti uplatnenia ochrany
práv za účelom ktorej boli zriadené.

Právnické osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa môžu napr. vykonávať prieskum,
vyhodnocovať, presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, sledovať implementáciu spotrebiteľskej politike a jej uplatňovanie v praxi,
iniciovať rokovania a činnosti ovplyvňujúce legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov,

vydávať prejudiká a publikácie.

Legislatívnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo
všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na
začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.

Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného
a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej ktorej právnickej osoby a
logickýmpredpokladomefektívnostiňouindividuálneposkytovanejochranyje,žesadôsledneoboznámi
so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu spotrebiteľa a nebude paušálne vstupovať do
všetkých jej známych konaní.

Zároveňpodstatnoupodmienkouvedľajšiehoúčastníctvavkonaníjesúhlasúčastníkanastrane,ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať.

Je nesporné, že predmetná zmenka bola vystavená na základe zmluvy o úvere uzatvorenej

medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom v postavení
podnikateľa - živnostníka s uvedením jeho identifikačného čísla. Z výpisu živnostenského registra mal
súd nesporne preukázané, že odporca bol vedený ako živnostník.

Na základe uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že úverová zmluva, na základe ktorej

bolapredmetnázmenkavystavená,niejesvojímcharakteromzmluvouspotrebiteľskou,naktorúdopadá
právna úprava v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.Keďže na strane vedľajšieho účastníka neboli splnené podmienky pre jeho vstup do konania v zmysle
ust. § 93 ods.2 O.s.p., súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech.

V tomto konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, odporca je mu tak povinný nahradiť trovy
konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 90 eur a ďalej trovy právneho

zastúpenia.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol postupom podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a),
c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci, súd vychádzal z hodnoty sporu vo výške 1500,64
eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 71,37 eur. Právnemu zástupcovi

navrhovateľa súd priznal odmenu celkovo za dva úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie
zastúpenia a návrh na začatie konania spolu 142,74 eur ( 2x 71,37 eur). Postupom podľa § 16 ods. 3
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal aj 2x režijný paušál po 8,04 eur, spolu 16,08 eur a postupom podľa
§ 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 20% DPH vo výške 31,76 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu
predstavujú 190,58 eur ( 142,74 eur+ 16,08 eur+ 31,76 eur).

Odporca je tak povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 90
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 190,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.