Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200596
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013200596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: I., bytom D. Y.
č.XXX, zastúpený : JUDr. Jozef Koľ, advokát so sídlom Hutnícka č.1, Košice, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 17445-2/2013-BA z 12.marca 2013, o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 03.októbra 2013, č.k. 6S/90/2013-24, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 03.októbra 2013, č.k.
6S/90/2013-24, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím č. 17445-2/2013-BA z 12.marca 2013 zamietla odvolanie
žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 27319-3/2012-BB zo
dňa 19.decembra 2012 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 300,00 eur.
Z odôvodnenia jej rozhodnutia vyplýva, že v dôsledku choroby z povolania (silikóza pľúc) zistenej dňa
11.02.1975, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v roku 1975 hodnotené 700 bodmi, v roku
1987 hodnotou 1000 bodov, čo predstavuje rozdiel 300 bodov, v roku 1989 hodnotou 1400 bodov, čo
predstavuje rozdiel o 400 bodov, v roku 1999 hodnotou 1500 bodov, čo predstavuje rozdiel 100 bodov a
v roku 2004 hodnotou 1700 bodov, čo predstavuje rozdiel 200 bodov. Po prešetrení zdravotného stavu

žalobcu kolektívom lekárov KPLaKT dňa 24.októbra 2012 s prihliadnutím na eventuálny vývin a RTG
zistenie progresie prašných zmien na pľúcach bolo sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky
č.93 tabuľky č. IV prílohy k vyhláške č.32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ohodnotené 1850
bodmi, čo predstavuje rozdiel 150 bodov. Na tom základe Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi nárok
na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 300,00 eur, ktorú určila podľa vyhl.č.32/1965
Zb. v znení vyhl.č.19/1999 Zb. ako súčin 150 bodov a sumy 2,00 € za jeden bod. Poukázala pritom
na ustanovenie § 14a vyhl.č.19/1999 Zb., podľa ktorej pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola

zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov - vyhlášky č.47/1995
Zb., podľa ktorej hodnota jedného bodu je 60 Sk. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 6Cdo 146/2011 z 3.októbra 2011, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR č.3/2012 ako judikát č.42/2012, v ktorom sa uvádza „Pretože v prejednávanej veci došlo k
ustáleniu zdravotného stavu žalobcu ....až počnúc aprílom 2005, riadi sa výška odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia vyhláškou č.32/1965 Zb. v znení novely vykonanej vyhláškou č.19/1999 Z.z.
To znamená, že výška tejto náhrady je 60Sk za jeden bod“. Z toho dôvodu žalovaná pri určení hodnoty

bodu nevzala do úvahy skorší judikát najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso 23/2008 z 28.apríla 2009.Krajský súd rozsudkom z 03.októbra 2013, č.k. 6S/90/2013-24, zrušil rozhodnutie žalovanej č.
17445-2/2013-BA z 12.marca 2013 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č.
27319-3/2012-BB zo dňa 19.decembra 2012 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 203,64 eura do rúk jeho právneho zástupcu, JUDr.
Jozefa Koľa, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola sporná hodnota jedného bodu,
patriaca za ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia, hodnotené 150 bodmi (na 1850 bodov). Krajský
súd poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso 23/2008, v zmysle ktorého podľa doterajších

predpisov treba posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich ohodnotenie, ale výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č.437/2004 Z.z.

Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Nesúhlasila s právnym názorom
krajského súdu a to z dôvodu, že najvyšší súd vydal po roku 2008 ďalšie rozhodnutia, v ktorých prijal
opačný právny názor ako bol uvedený v rozsudku sp. zn. 4Sžso 23/2008. Poukázala na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 105/2011 a najmä rozhodnutie sp. zn. 6Cdo 146/2011 z 3.októbra 2011,

ktoré v obdobnom prípade, kedy išlo o poistnú udalosť pred rokom 1999 a k ustáleniu zdravotného stavu
došlo až v apríli 2005 vyslovil, že výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi
vyhláškou č.32/1965 Zb. v znení vyhlášky č.19/1999 Zb.

Namietla, že zo znenia § 11 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. nevyplýva a ani zo systematického
usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č.437/2004 Z.z.

pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č.32/1965 Zb., okrem
výšky náhrady. Pokiaľ by to bolo tak, potom by sa logicky mal zákona č.437/2004 Z.z. aplikovať aj na
zásady hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak by zákonodarca predpokladal, že
sa toto ustanovenie nevzťahuje na niektorú z náhrad upravených v zákone č.437/2004 Z.z., potom by
takénegatívnevymedzeniemalobyťvtomtozákonejednoznačneuvedené.PrávnyporiadokSlovenskej

republiky spätnú účinnosť právnej normy vylučuje, ak právny predpis výslovne neustanovuje inak. V
danom prípade by sa preto mala uplatniť zásada „lex posterior derogat lex priori“, čo znamená, že
neskoršie rozhodnutie súdu by malo mať prednosť pred riešením určitého typu situácií, vysloveným v
skoršom súdnom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súduvrozsahuodvolaniabeznariadeniapojednávaniavsúlades§250jaods.2O.s.p.adospelkzáveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia.

Nebolo sporné, že k zisteniu choroby z povolania došlo už v roku 1975, ani to, že hodnotenie sťaženie
spoločenského uplatnenia sa má posudzovať podľa položky č.93 tabuľky č.IV prílohy k vyhláške
č.32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, teda v rozsahu 400-2000 bodov).

Spornou medzi účastníkmi je výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda suma

odškodnenia patriaca za jeden bod.Podľa § 2 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len "následok").

Podľa § 4 ods. 2 zákona č.437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 11 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a

ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a obmedzuje sa
na konštatovanie správnosti jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu uvádza:

Vo vzťahu k výkladu pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia“ ide o dva rozličné pojmy. Najvyšší súd v tomto zmysle vyložil ustanovenie
§ 11 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. v rozsudku sp.zn. 4Sžso 23/2008 z 28.apríla 2009 tak, že toto
ustanovenie predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať len bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia ako aj ich ohodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch,
nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Takýto výklad ustanovenia § 11 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. považuje odvolací súd za správny a
stotožnil sa s názorom krajského súdu, že výšku náhrady za 150 bodmi ohodnotené ďalšie sťaženie
spoločenského uplatnenia je potrebné určiť sumou 15,72 eura za jeden bod podľa § 5 ods.2 zákona
č.437/2004 Z.z. v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012
zo 14. mája 201220/2012

Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovanej, že neskoršími rozhodnutiami najvyšší súd
prijal iný výklad tohto ustanovenia.

Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, sp.zn.3Cdo 149/2007 z 27.novembra
2008, týmto rozsudkom bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave. V danom
konaní najvyšší súd ako súd dovolací neriešil otázku, či hodnota bodu má byť 60 Sk(tá nebolo v dovolaní

namietaná), ale riešil otázku, či boli splnené podmienky na priznanie mimoriadneho odškodnenia za
bolesť podľa § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb., teda nad sumu 72 000 Sk.

Uznesenímnajvyššiehosúduakosúdudovolaciehosp.zn.5Cdo105/2011z21.09.2011bolozamietnuté
dovolanie účastníka konania vo veci mimoriadneho odškodnenia pracovného úrazu.

V rozsudku sp. zn. Cdo 146/2011 dovolací súd taktiež neriešil otázku, či sa má výška náhrad za

sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať podľa doterajších predpisov alebo podľa zákona
č.437/2004 Z.z. Dovolaním napadnutý rozsudok preskúmaval len v medziach dovolania. Z obsahu tohto
rozsudku vyplýva, že okresný súd v danej veci priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
vychádzajúc z výšky náhrady 60 Sk za jeden bod, pričom účastníci v časti priznanej náhrady odvolanie
nepodali. V dovolacom konaní bola vznesená námietka, že výška tejto náhrady mala činiť iba 30 Sk, nie

60 Sk za jeden bod. Dovolací súd poukázal na to, že v tejto časti (v časti výšky náhrady za jeden bod)
účastníci odvolanie nepodali a uviedol, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady mala
byť posudzovaná podľa vyhlášky č.32/1965 v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli. Vtomto kontexte treba chápať aj rozsudok dovolacieho súdu, ktorý de facto konštatoval, že okresný súd
správne neurčil výšku náhrady za jeden bod iba v sume 30 Sk.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods.3 v spojení s

§ 219 O.s.p.

O trovách konania odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku v súlade s § 250k ods.1 O.s.p., v spojení s § 246c ods.1 a § 151 ods.1,2 O.s.p., lebo žalobca
také trovy nevyčíslil v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.