Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/268/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111228999
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3111228999.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.

Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Pajštúnska 5, proti odporkyni: D. E., trvale bytom M., ul. J.L. Y. XXX/X, zastúpená JUDr. Michalom
Hoffmannom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 20A, o zaplatenie 541,08 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.11.2011 v spojení s ústnym podaním spísaným do zápisnice na
pojednávaní dňa 17.04.2012 a písomným podaním zo dňa 01.10.2012, na základe ktorých súd pripustil
zmenu návrhu na začatie konania uznesením zo dňa 29.04.2014, domáha, aby Okresný súd Trenčín
rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 541,08 eur spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od 04.10.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu
trov konania. Tento návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že sa domáha vrátenia plnenia z bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Medzi navrhovateľom (resp. jeho právnym

predchodcom) a odporkyňou existoval zmluvný záväzkový vzťah založený Zmluvou o vykonávaní
činnostipodriadenéhosprostredkovateľazodňa20.05.2009.Odporkynibolinazákladeuvedenejzmluvy
vyplácané provízie za uzatvorené poistné zmluvy jej podriadenou pani T. H.. V účtovnom cykle 07/2009
bolo postupcom preverené, že predmetné zmluvy, ktoré uzatvorila pani H., neboli, pokiaľ ide o výplatu
provízií, správne rozpočítané, nakoľko odporkyni ako priamej nadriadenej vznikol nárok na vyplatenie
10 % podielu nadriadeného. Podriadenej odporkyne boli z dôvodu zistenia tejto skutočnosti finančné
prostriedky v sume 541,08 eur odpočítané, ako to preukazuje provízny list pani H.. Peňažné prostriedky

v sume 541,08 eur boli odporkyni preukázateľne vyplatené. Následne v produkčnom cykle 08/2009
bolo kontrolou zistené, že tieto prostriedky boli vyplatené odporkyni bez právneho dôvodu. Pôvodný
veriteľ (Gradua Finance a.s.) predpokladal započítanie vzniknutej pohľadávky z následnej produkcie
odporkyne. Odporkyňa však už po vzniku tejto pohľadávky neuzatvárala ďalšie poistné zmluvy, v
dôsledkučohozapočítanieužnebolomožné.Pretomázato,žeexistujejehonároknavráteniežalovanej
sumy z titulu bezdôvodného obohatenia sa na strane odporkyne, na základe plnenia bez právneho
dôvodu. Odporkyňa nemala právny nárok na ponechanie si finančných prostriedkov, poskytnutých jej

bez právneho dôvodu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáha od
odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo plnením na základe právneho dôvodu,ktorý odpadol. Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená predložená
zmluva na základe ktorej dňa 21.08.2009 vyplatil právny predchodca navrhovateľa odporkyni províziu
v sume 541,08 eur. Ešte v auguste 2009, takmer ihneď po vyplatení tejto provízie, bolo zistené, že

odporkyňa je povinná vrátiť vyplatenú províziu. Právny predchodca navrhovateľa mienil započítať túto
svoju pohľadávku voči pohľadávke odporkyne na prípadné následné provízie. Vzhľadom k tomu, že
odporkyňa už ďalej zmluvy ako sprostredkovateľka neuzatvárala zistil, že nebude čo započítavať. Nemá
vedomosť, o tom za akých okolností došlo k nesprávnemu výpočtu výšky provízie. Neskôr v konaní
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že provízny list nebol súdu doručený, pretože poistné zmluvy

neuzatvárala T. H., ale pani T. C.. Preto ak aj došlo k vyplateniu provízií za zmluvy, ktoré mala uzatvoriť
T. H. ako podriadená odporkyne, táto skutočnosť nie je pravdivá. Preto navrhol, aby súd vykonal výsluch
svedkov a to T. C. a T. H..

Právny zástupca odporkyne uviedol, že provízie odporkyni boli riadne vyplatené, pretože jej vznikol
nárok na províziu v zmysle uzatvorených zmlúv. Odporkyňa nemá vedomosť o tom, prečo navrhovateľ

tvrdí, že odporkyni nemali byť vyplatené provízie. V tejto súvislosti odkazuje aj na prílohu, ktorú predložil
navrhovateľ, a to Prehľad zmlúv/provízii, z ktorého vyplýva, že odporkyni vzniklo právo na vyplatenie
provízie. V mene odporkyne vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa, ktorú odôvodnil tým, že
k vyplateniu žalovanej sumy došlo dňa 24.08.2009, pričom navrhovateľ špecifikoval právny dôvod tejto
žaloby v podaní, ktoré bolo doručené na súd dňa 03.10.2012, teda po viac ako 3 rokoch od vyplatenia

žalovanej sumy. Takisto poukázala na to, že žalovaná suma bola takisto vyplatená na bankový účet,
ktorého majiteľkou bola dcéra odporkyne I. E. a odporkyňa disponovala účtom.

K vznesenej námietke premlčania sa vyjadril právny zástupca navrhovateľa tak, že navrhovateľ má za
to, že vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol vzťahom obchodnoprávnym,

a preto by mal súd na rozhodnutie aplikovať dĺžku premlčacej doby stanovenú Obchodným zákonníkom,
teda štvorročnú, aj keď úprava, čo sa týka vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia je upravená iba
v Občianskom zákonníku.

Odporkyňa v rámci jej výsluchu uviedla, že ju táto žaloba prekvapila a takisto aj to, že spočiatku odo nej

bolo požadované storno provízie a neskôr bezdôvodné obohatenie. Či išlo o mandátnu zmluvu, alebo o
nejakú inú zmluvu pri spolupráci s Gradua Finance a.s. uviesť nevie, podmienkou však bolo to, aby bola
živnostníčkou, čo v tom čase spĺňala. V minulosti oslovila pani H. za účelom spolupráce pre spoločnosť
Gradua. Potom pre ňu pracovala ako jej podriadená. Podmienkou tejto spolupráce bolo to, aby s ňou
uzatvorila zmluvu o životnom poistení, ktorú s ňou nakoniec uzatvorila. Počas spolupráce s Gradua

Finance jej neboli vyplatené niektoré provízie, na ktoré mala nárok, čo jej spôsobilo finančné problémy.
Bolo jej povedané, že provízie jej neboli vyplatené omylom, pričom boli vyplatené pani H.. V spoločnosti
bol chaos, a preto sa rozhodla ukončiť spoluprácu so spoločnosťou. Nevie o tom, že by jej provízie vo
výške žalovanej sumy nemali byť vyplatené, naopak, čakala, že jej bude vyplatené viac. Nevie uviesť, za
ktoré konkrétne zmluvy jej bola vyplatená provízia, v tom čase tam bol chaos a provízie mal na starosti

nejaký nový účtovník.

Svedkyňa T. H. vo svojom výsluchu uviedla, že v minulosti boli s odporkyňou kamarátky, avšak približne
tri roky sa spolu nestretávajú. Pracovali spolu pre spoločnosť Gradua, kam ju pritiahla odporkyňa.
Za týmto účelom ju oslovila a navrhla jej spoluprácu. Neskôr pre spoločnosť Gradua robila aj bez

odporkyne. Práca pre spoločnosť Gradua bola obdoba pyramídovej hry, jeden človek dotiahol iných
ľudí a tí zasa ďalších. Človek, ktorý ich dotiahol získaval províziu z činnosti týchto ľudí. Pre spoločnosť
Gradua uzatvárali rôzne zmluvy, avšak najmä zmluvy na životné poistenie. Jednou z jej nadriadených
bola aj odporkyňa, vzhľadom k tomu, že ju priviedla do tejto spoločnosti. Za prácu jej spoločnosť Gradua
vyplácala províziu, avšak komu provízia išla nevedeli. O túto skutočnosť sa ani nikdy nezaujímala.

Jej hlavný nadriadený pre Trenčiansky kraj bola pani C. a jednou z nadriadených bola aj odporkyňa.
S odstupom času si už presne na všetky skutočnosti nepamätala, nevedela presne uviesť ani kedy
odporkyňa opustila spoločnosť. Ona uzatvárala osobne zmluvy s N. V. - jej bývalým zaťom, E. B. -
kamarátom, D. B. - kamarátkou, X. H. - bývalým manželom, J. H. - kamarátom, G. H. - dcérou. S
pani G. D., jej sestrou, zmluvu neuzatvárala. Podľa toho, čo uvádzali na sneme sprostredkovateľov

mali dostávať provízie aj pri zmluvách, ktoré uzatvorili ich podriadení, avšak nevedela povedať, či tieto
provízie dostávala.Svedkyňa T. C. vo svojom výsluchu uviedla, že navrhovateľa pozná, nakoľko je jeho dlžníčkou, nevie
presne aký dlh má voči navrhovateľovi, avšak doteraz ho spláca. Má viacero dlhov, stratila prehľad o
tom, koľko a komu má platiť. S odporkyňou sa pozná, spolupracovali spolu pre maklérske spoločnosti,

jej vzťah k nej je neutrálny. Spolupracovali aj pre spoločnosť Gradua Finance, avšak predtým aj pre iné
spoločnosti. Odporkyňa bola v jej tíme, teda svedkyňa bola zodpovedná aj za jej činnosť. V tíme bolo
veľa ľudí a veľa rôznych prepojení, pričom s odstupom času si na to presne už nespomína. Pri multi
level marketingu je každý zodpovedný sám za seba. Išlo v podstate o organizačnú zodpovednosť. Jej
úlohou bolo viesť tím tak, aby tento tím dobre pracoval. Nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť Gradua

Finance vyplatila odporkyni provízie, na ktoré mala nárok ona. Vylúčené to nie je, avšak nie je si tejto
skutočnosti vedomá. Od začiatku bol v spoločnosti pomerne veľký chaos. Neskôr, keď sa vypracovala
v spoločnosti na vyššiu pozíciu, zistila aký tam je neporiadok a skončila spoluprácu. Uzatvárala zmluvy,
za ktoré dostávala provízie. Systém prerozdeľovania provízií poznala, avšak už si naň nepamätá. Gro
jej práce nespočívalo v uzatváraní zmlúv, ktoré uzatvárala, ale jednalo sa o organizovanie školení. Keď
sprostredkovatelia potrebovali pomoc, uzatvárala aj zmluvy v teréne. Čo sa týka jej tímu, získavala

medziprovízie,pričom,ajonamalasvojhonadriadeného.Malapomereneveľatzv.podriadených,presne
si nepamätá, možno 100 až 200. Pani H. bola takisto jej podriadenou, avšak nevie či bola aj pod
odporkyňou. Na konkrétne zmluvy si už nepamätá, dokonca ani na svoje.

Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie

výsluchom odporkyne, svedkyne Evy H. a svedkyne T. C. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to: Zmluvou o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia, interným výpisom na č. l.
9-12,pokusomozmierzodňa25.08.2010,Zmluvouopostúpenípohľadávkynač.l.17,výpisomzprílohy
č. 1 Zmluva o postúpení pohľadávky, prehľadom zmlúv/provízií a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.09.2013. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie súdu podstatný

skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 3 ods.3 zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, sprostredkovanie poistenia vykonávané podľa tohto zákona je
podnikaním.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Dňa 20.05.2009 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa, a to obchodná spoločnosť Gradua Finance,
a.s., s odporkyňou Zmluvu o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia podľa §
269 ods.2 Obchodného zákonníka, ďalej len „zmluva“. Právny predchodca navrhovateľa ju uzatváral

v pozícii zastúpeného a odporkyňa ako sprostredkovateľ. Predmetom zmluvy bola úprava vzájomných
práv a povinností zmluvných strán, pričom sprostredkovateľ na strane jednej sa zaviazal získavať
záujemcov o poistenie a vykonať sprostredkovanie poistenia v súlade s registrovaným predmetom
činnosti zastúpeného a vykonávať sprostredkovanie príslušných produktov a zastúpený na stranedruhej, sa zaviazal platiť sprostredkovateľovi províziu za podmienok uvedených v zmluve. Podľa bodu
1.3 zmluvy má sprostredkovateľ postavenie podriadeného sprostredkovateľa poistenia v zmysle § 5
zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Zastúpený vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe povolenia udeleného
NBS a tiež sprostredkovania predaja finančných produktov vrátane produktov kolektívneho investovania
a úverových produktov. V zmysle § 3 ods.1 písm.c/ zákona o sprostredkovaní poistenia má zastúpený
postavenie poisťovacieho agenta.

Na základe tejto zmluvy vykonávala odporkyňa v pozícii podriadeného sprostredkovateľa poistenia
v zmysle § 5 zákona o sprostredkovaní poistenia pre právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý bol
poisťovacím agentom v zmysle § 6 zákona o sprostredkovaní poistenia, sprostredkovanie poistenia.
Takáto činnosť je podľa § 3 ods.3 zákona o sprostredkovaní poistenia podnikaním. Právny predchodca
navrhovateľa a odporkyňa zmluvu uzatvárali ako podnikatelia, pretože právny predchodca navrhovateľa
je obchodnou spoločnosťou a odporkyňa bola v tom čase živnostníčkou. Odporkyňa takisto uviedla, že

podmienkou uzatvorenia zmluvy bolo to, aby bola živnostníčkou, čo v tom čase spĺňala. V zmluve bolo
takisto uvedené, že sa uzatvára podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka. Preto je zmluvný záväzkový
vzťah medzi navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom a odporkyňou obchodným záväzkovým
vzťahom. Teda na ich záväzkový vzťah je potrebné aplikovať v prvom rade príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu odôvodňuje svojim právom na vrátenie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa prijala na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp.
ako uvádzal neskôr na základe omylom vyplateného plnenia, teda bez právneho dôvodu.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej
tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy
a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom
dôkazného bremena. Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje, že navrhovateľovi sa v

konaní nepodarilo preukázať jeho tvrdenie o tom, že odporkyňa sa na úkor jeho právneho predchodcu
bezdôvodne obohatila.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že toto tvrdenie, resp. táto skutočnosť nebola
dokázaná. Existenciu bezdôvodného obohatenia odporkyne nepreukazuje výsluch odporkyne, výsluch

svedkov a ani listinné dôkazy, s ktorými sa súd oboznámil v rámci vykonaného dokazovania. Iný dôkazný
prostriedok, ktorý by bol spôsobilý túto skutočnosť preukázať, nebol navrhovateľom súdu predložený ani
označený. Nutnosť preukázania tvrdení účastníka konania vyplýva zo skutočnosti, že súdy rozhodujúce
spory v občianskom súdnom, musia byť pri rozhodovaní nestranné. Ak by súd rozhodoval iba na základe
riadne nepreukázaného tvrdenia účastníka konania (ktoré je v rozpore s opačným tvrdením protistrany)

automaticky by tým porušil uvedenú základnú zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti, ktorej zákonným
vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho poriadku. Zásada rovnosti účastníkov konania stanovená
v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je transformovaním zásady rovnosti občanov pred
zákonom ustanovenej v článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na skutočnosti, že navrhovateľ
neuniesol vyššie uvedené dôkazné bremeno rozhodných skutočností nie je spôsobilé zmeniť nič ani to,

že odporkyni bola vyplatená žalovaná suma, ktorú právny predchodca považoval za vyplatenú omylom.
Samotný právny zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedol, že zo svedeckých výpovedí
nebolo vylúčené, že by odporkyni neboli vyplatené provízie omylom. Vyplynulo z nich, že v spoločnosti
bol chaos a preto sa mohlo stať, že provízie boli vyplatené omylom. Tento záver právneho zástupcu
iba preukazuje to, že jeho tvrdenie o omylom vyplatených províziách nebolo v konaní preukázané.

Skutočnosť nie je možné považovať za preukázanú, len preto, že ju nie je možné vylúčiť.

Navrhovateľ v konaní takisto argumentoval tým, že poistné zmluvy neuzatvárala T. H., ale pani T. C.,
preto ak aj došlo k vyplateniu provízií za zmluvy, ktoré mala uzatvoriť T. H. ako podriadená odporkyne,
táto skutočnosť nie je pravdivá. Výsluchom svedkyne T. H. bolo toto jeho tvrdenie vyvrátené, pretože

táto svedkyňa uviedla, že ona ako podriadená odporkyne osobne uzatvorila predmetné zmluvy s N. V.,
jej bývalým zaťom, E. B., jej kamarátom, D. B., jej kamarátkou, X. H., jej bývalým manželom, J. H., jej
kamarátom a G. H., jej dcérou. Akurát s pani G. D., jej sestrou, zmluvu neuzatvárala.Zo žiadneho z vykonaných dôkazov teda nevyplýva, že provízie, ktoré boli odporkyni vyplatené, jej
boli vyplatené omylom, teda bez právneho dôvodu. Nakoniec pôvodne navrhovateľ neodôvodňoval
svoje právo na žalovanú sumu od tejto skutočnosti, ale tým, že mu vzniklo právo na storno provízie.

Od tejto argumentácie však v priebehu konania upustil. Takisto z vykonaného dokazovania vyplýva,
že navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia odporkyňu ani nevyzvali na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 14.08.2014 k tejto okolnosti uviedol, že
podľa jeho vedomostí navrhovateľ ani jeho právny predchodca odporkyňu na vydanie bezdôvodného
obohatenia nevyzval.

Súd takisto uvádza, že odporkyňa vzniesla v konaní námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Avšak
vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa je nedôvodný pre nepreukázanie existencie pohľadávky
navrhovateľa voči odporkyni, súd sa nezaoberal dôvodnosťou tejto obrany, nakoľko k premlčaniu môže
dôjsť iba pri existujúcej pohľadávke. Teda táto okolnosť by neprivodila iné rozhodnutie súdu.

Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 odsek 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť

aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.

Vzhľadom k tomu, že súd si na vyhlásenie rozsudku vyhradil samostatné pojednávanie, na ktorom bol

tento rozsudok iba vyhlásený, mohol rozhodnúť iba o povinnosti na náhradu trov konania, bez určenia
ich výšky. Rovnopis rozsudku sa v takom prípade v zmysle Občianskeho súdneho poriadku doručuje
prítomným účastníkom ihneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený. Preto súd rozhodol
tak, že namiesto určenia výšky trov priznal podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku plne
úspešnej odporkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne

o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.