Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/481/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209366
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912209366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene
ktorej pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporkyni C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v N., A. č. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Oľgou Mlynárčikovou,
tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov

č. 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie
sumy 3.464,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 6C/92/2013-73 zo dňa 22.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania vo výške 306,18 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, so
sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia

povinnosti odporkyni zaplatiť mu 3.464,48 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne, počítaným zo
sumy 2.711,15 Eur od 15.12.2009 do zaplatenia; navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 460,14 Eur na účet jeho právneho zástupcu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dňa 14.12.2006 v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
spoločnosť GE Money, a.s., Bottova 7 Bratislava uzavrela s navrhovateľom zmluvu o postúpení
pohľadávok,nazákladektorejpostupcapostúpilnanavrhovateľasvojupohľadávkuvočiodporkyni,ktorá

je predmetom tohto konania. Postupca na základe zmluvy zo dňa 03.08.2007 poskytol odporkyni úver vo
výške 3.319,39 Eur, ktorý sa táto zaviazala zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas,
čo však nesplnila, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. Postupca od zmluvy odstúpil a vyzval
odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala žalovanú
sumu, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.711,15 Eur, z úroku vo výške 636,17 Eur a zo zmluvnej pokuty
a poplatkov vo výške 117,16 Eur.Okresný súd preskúmal obsah zmluvy o úvere a zistil viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky
- nie je v nej uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba a údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Hlavným dôvodom pre zamietnutie návrhu vo veci samej však okresný

súd považoval dôvodne vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom na strane odporkyne v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, pretože úverová zmluva
bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 03.08.2007, k zosplatneniu zvyšku úveru došlo 10.07.2009 a
z podacej pečiatky súdu vyplýva, že návrh bol na súde podaný dňa 11.07.2012, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu,
resp. vyjadrenia dňa 19.02.2013 a zastupovanie na pojednávaní) každý po 131,13 Eur s tromi režijnými
paušálmi po 7,81 Eur, náhradu cestovného v súvislosti s účasťou právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na pojednávaní súdu dňa 22.10.2013 (za cestu z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť, t.j. 60

km pri základnej náhrade 0,183 Eur/km, spotrebe 7 litrov/100 km a cene 1,50 Eur/liter paliva) vo výške
17,28 Eur a náhradu za stratu času (dve začaté polhodiny po 13,02 Eur) vo výške 26,04 Eur, čo spolu
predstavuje trovy právneho zastúpenia 460,14 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie (č.l. 79 spisu); prvostupňový súd podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keďže na otázku premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Je
potrebné aplikovať právnu úpravu premlčania podľa Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“), pretože
zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchod a Obchodný zákonník komplexne upravuje aj
otázku premlčania. Premlčacia doba podľa navrhovateľa začala plynúť 02.11.2008 (deň nasledujúci

po 01.11.2008 označenom v platobnej histórii ako „zrieknutie sa budúceho poplatku“, kedy došlo k
zosplatneniu úveru) a uplynula dňa 02.11.2012, pričom návrh bol podaný dňa 13.07.2012, teda v
premlčacej dobe. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v jej
rámci aj na uznesenie sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013), ako aj judikatúru slovenských súdov
(rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/94/2013 a 15Co/132/2013), uplatňujúcu

právny názor o aplikácii štvorročnej premlčacej doby podľa OBZ na zmluvu o úvere bez ohľadu na
povahu účastníkov. Síce Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k platnému
uznaniu dlhu odporkyňou, ale keďže nedošlo k premlčaniu, nie je potrebné opakovane zdôvodňovať
platnosť tejto dohody. Pohľadávka nie je premlčaná ani v prípade aplikácie zákonnej štvorročnej
premlčacej doby na každú jednotlivú splátku. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu v

plnom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, vyčíslené na 166,73 Eur s DPH.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa (č.l. 109-115 spisu) žiadal rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako správny po stránke právnej i skutkovej potvrdiť. Jeho vydaniu
predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych
predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec.

Odvolanie navrhovateľa je zmätočné, dátumy zosplatnenia poskytnutého úveru a začatia plynutia
premlčacej doby sa zjavne netýkajú prejednávanej veci. Aplikáciu Občianskeho zákonníka pri úvere,
poskytnutom na základe spotrebiteľskej zmluvy, Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení
sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013 považoval za ústavne konformnú. Predmetná zmluva je
jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou podľa článku 2 Smernice Rady 93/13/EHS, § 23a zákona č.

634/1992 Zb. (účinného od 31.12.1992 do 30.06.2007) resp. § 52 ods. 1 OZ (účinného od 01.01.2008),
bez ohľadu na to, či ju dodávateľ uzatváral podľa ustanovení OBZ. Na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
až§60OZjepotrebnévzhľadomnaichsystematickézaradeniedoOZaplikovaťvšeobecnéustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 OZ, veta druhá, podľa ktorej možno
vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení

OZ ako celku. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru
sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym
zákonníkom.Zmätočné je aj tvrdenie odvolateľa ohľadom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
- v rámci prejednávanej žiadna takáto dohoda uzavretá nebola. Nárok navrhovateľa je premlčaný v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. K zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa

09.07.2009 (položka „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“ v platobnej histórii), pričom
návrh bol podaný dňa 11.07.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uplatnil si aj trovy
odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 139,17 Eur.

Vyjadrenie ešte doplnil dňa 16.06.2015, v rámci ktorého ospravedlnil svoju neúčasť na odvolacom
pojednávaní. Zdôraznil, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa 09.07.2009, ktorá skutková

okolnosť v prvostupňovom súdnom konaní nebola sporná. Pokiaľ by aj návrh bol doručený
prvostupňovému súdu faxovým podaním dňa 10.07.2012 o 19:43 h., koniec premlčacej lehoty by v
zmysle § 122 ods. 2 OZ pripadol na deň 09.07.2012, pričom návrh bol podaný až nasledujúci deň,
t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Na predmetný právny vzťah a dĺžku premlčacej lehoty je potrebné
aplikovať ustanovenia OZ vzhľadom na spotrebiteľský charakter daného vzťahu. Zmena OZ, vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z.z. - doplnením § 52 ods. 2 o ďalšiu vetu - expressis verbis zakotvila, že na

všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k
zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové pochybnosti v otázke použitia Občianskeho
alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv.
akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy, vzniknuté na základe

spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na
celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava OBZ. OZ bude
použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania
záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné

ustanovenie zachytáva výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne zakotviť aj doposiaľ platnú a
aplikovanú zásadu prednostného použitia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Pôvodne zákon č. 568/2007 Z.z. v novom ods. 2 § 52 OZ zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácií
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré
upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v

jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01.01.2008
nahradil § 52 OZ novým znením, v prechodnom ustanovení § 879j OZ zaviedol nepravú spätnosť
pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo však nejasné a vyvolávalo
viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nebol uvedený ani v dôvodovej správe,

ktorá len konštatovala, že ,,zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenie
o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto
sporné, či zákon pod formuláciou ,,všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného
zákonníka a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k §

53 OZ, ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým,
že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou
takého ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú
spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný
zákonník alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým sa

s účinnosťou od 01.04.2015 dopĺňa ustanovenie § 52 ods. 2 OZ o vetu, podľa ktorej na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Zákonodarca tak definitívne odstránil
doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych
vzťahoch, týkajúcich sa spotrebiteľa.

Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania aj za toto podanie vo výške 167,42 €.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie podľa § 214
ods.1 písm. a/ O.s.p. a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ho ako vecne správny potvrdil.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Preskúmaním obsahu spisu okresného súdu krajský súd zistil, že navrhovateľ dňa 10. júla 2012 o
19.43 h. (utorok) podal návrh na začatie konania faxom; originál doručil poštou (ako to vyplýva z podacej

pečiatky súdu, i keď v spise nie je pripojená obálka s poštovou pečiatkou) dňa 16. júla 2012 (pondelok);
v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. a § 57 ods. 3 O.s.p. tak bola zachovaná lehota na doplnenie návrhu v podobe
telefaxového podania a súd ho riadne prejednal.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa, ako postupníka, z pôvodného zmluvného vzťahu medzi
veriteľom GE Money, a.s., so sídlom Bottova č. 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17324220 (právnym
predchodcom navrhovateľa) a odporkyňou, ako dlžníkom, ktorý bol postupcom postúpený na

navrhovateľa, a vyplynul zo zmluvy o úvere č. 1120717107 zo dňa 03.08.2007. Na základe predmetnej
zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 100.000 SK (3.319,39 Eur), ktorý sa zaviazala splatiť
v 72 splátkach po 2.193,- SK (72,79 Eur) mesačne vždy ku 28. dňu v mesiaci. Povinnosťou veriteľa
(právneho predchodcu navrhovateľa) podľa zmluvy bolo na požiadanie zákazníka (odporkyne) po
splnenípodmienokstanovenýchveriteľomposkytnúťpeňažnéprostriedkydourčitejvýškyapovinnosťou

odporkyneposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiť,zaplatiťúroky asplniťostatnépovinnostipodľazmluvy
oúvere.ObsahzmluvyvostatnombolurčenýodkazomnaObchodnépodmienkyaSadzobníkpoplatkov,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, o ktorých odporkyňa vyhlásila, že sa oboznámila
s ich obsahom, nemala k nim výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Odporkyňa zmluvné povinnosti
neplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania s uhradením dlžnej sumy v rozsahu viac ako troch

mesačných splátok, preto podľa zmluvy (bod 7.3 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a
používanie platobnej karty) bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený v takejto situácii požadovať
okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. K zosplatneniu úveru došlo podľa
tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu na začatie konania ku dňu, uvedenému v Platobnej histórii
ako „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“. V zmysle platobnej histórie, predloženej

navrhovateľom, je uvedená položka datovaná dňa 09.07.2009 (č.l. 13 spisu).

Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č.k. 2Ro/572/2012 zo dňa 26.11.2012 (č.l. 25 spisu),
ktorý bol zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporkyni (č.l. 57 spisu) do vlastných rúk a vo
veci nariadil pojednávanie.

Vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania na strane odporkyne elektronickým podaním,

doručeným súdu dňa 26.09.2012 (č.l. 26 spisu) a následne vzniesol námietku premlčania splátok, pri
ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním návrhu; poukázal tiež na viacnásobné neprijateľné
zmluvné podmienky, obsiahnuté v zmluve o úvere a súčasne nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (č.l. 34-35 spisu). Navrhovateľ doručil okresnému súdu dňa 25.04.2013
potvrdenie, preukazujúce zaslanie návrhu na začatie konania prostredníctvom faxu dňa 10.12.2012

(č.l.43 spisu). Vo vyjadrení k odporu vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol, že vedľajší účastník
nemôže sám vzniesť námietku premlčania a namietol neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v
skrátenom konaní (č.l. 45-46 spisu). Uznesením č.k. 6C/92/2013-59 zo dňa 02.10.2013 okresný
súd ustanovil pre odporkyňu nachádzajúcu sa t.č. na neznámom mieste opatrovníčku v osobe
tajomníčky informačného centra Okresného súdu Zvolen Oľgy Mlynárčikovej, (č.l 59-60 spisu). Na

pojednávaní uskutočnenom dňa 22.10.2013 okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým návrh navrhovateľa
na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania zamietol; právny zástupca
navrhovateľa na pojednávaní uviedol ako dátum zosplatnenia zvyšku neuhradenej sumy úveru deň
10.07.2009, pričom trval na tom, že aktívne legitimovaná na vznesenie námietky premlčania je len
samotná odporkyňa; právny zástupca vedľajšieho účastníka bližšie konkretizoval vznesenú námietku

premlčania, a to vo vzťahu k celému navrhovateľom uplatnenému nároku, keďže k zosplatneniu
zvyšku úveru došlo dňa 09.07.2009 a návrh bol na súde podaný dňa 11.07.2012 (v prípade uznania
argumentácie navrhovateľa dňa 10.07.2012), teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby; žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť pre jeho premlčanie, ako aj pre uzavretie úverovej zmluvy v rozpore
s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch (č.l. 63-65 spisu). Súd po vykonaní dokazovania

vyhlásil rozsudok vo veci samej (č.l. 73 spisu), ktorým návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o trovách
konania.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len skutočnosťami uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 písm.a) - f) O.s.p.. V danom prípade
navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na
zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Navrhovateľ súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v tom, že
na otázku premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. t.j. ustanovenia o trojročnej

premlčacej dobe.

V prvom rade je potrebné uviesť, že z hľadiska procesnej ekonómie platí, že pokiaľ je v súdnom
konaní vznesená námietka premlčania, má súd povinnosť vysporiadať sa s jej dôvodnosťou a o
existencii, prípadne výške nároku, koná len v prípade, pokiaľ usúdi, že námietka premlčania nebola
vznesená dôvodne. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne považoval nárok navrhovateľa
za premlčaný, pretože si navrhovateľ nárok neuplatnil včas v zákonnej premlčacej dobe, a preto nebol

dôvod na ďalšie dokazovanie ani na preskúmavanie zmluvy o úvere z hľadiska obsahu neprijateľných
zmluvných podmienok.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Na odstránenie pochybností a rozporností v dátumoch, podstatných pre počítanie lehôt, uvedených
v odôvodnení prvostupňového rozsudku a v odvolaní navrhovateľa, za účelom zabránenia vzniku

prekvapivého rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie. Na základe
predvolania sa dostavil právny zástupca navrhovateľa v substitučnom zastúpení; zotrval na všetkých
vyjadreniach v spise, a to aj po tom, čo sa oboznámil s vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka, zaslaného spolu s ospravedlnením neúčasti, a aj po tom, čo ho súd upozornil na rozporné
údaje v jeho odvolaní v kontexte s listinami v spise (na č.l. 13 a 23).

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa na danú vec aplikoval príslušný právny
predpis, ktorý správne vyložil, v dôsledku čoho nie je možné konštatovať, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovanie neprijateľných podmienok zmluvy je síce
nadbytočnévzhľadomnadôvodnevznesenúnámietkupremlčania,alenemajúvplyvnavecnúsprávnosť
výroku rozsudku okresného súdu.

Bolo jednoznačne preukázané, že zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje svoj
nárok, bola uzavretá dňa 03.08.2007. V tomto čase upravoval niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 258/2001 Z.z.. Citovaný zákon v

znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 2 písm. a) upravoval definíciu spotrebiteľského úveru
tak, že na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
inejprávnejforme.Podľa§2písm.b)citovanéhozákonasazazmluvuospotrebiteľskomúverepovažuje
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva je teda v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
- právnym predchodcom navrhovateľa ako právnickou osobou, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o
zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť
peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa
zaväzujetietovrátiťauhradiťcelkovénákladyspojenésospotrebiteľskýmúverom.Zozmluvynevyplýva,
že by sa jednalo o prípady upravené v § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluvanepochybne spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré odporkyňa

ovplyvniť nemôže, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na uvedený právny vzťah správne použil ustanovenia o
spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách §§ 52 - 54, t.j. právne normy spotrebiteľského
práva.

Odvolateľ zotrval na nutnosti použiť režim obchodného práva, navyše v lehotách, ktoré nekorešpondujú

so stavom, vyplývajúcim z obsahu spisu. Podľa neho 4-ročná premlčacia doba v zmysle OBZ začala
plynúť dňa 02.11.2008 (deň nasledujúci po 01.11.2008, označenom v platobnej histórii ako „zrieknutie
sa budúceho poplatku“, kedy došlo k zosplatneniu úveru) a uplynula dňa 02.11.2012, pričom návrh bol
podaný dňa 13.07.2012, teda v premlčacej dobe.

Je zrejmé, že na posúdenie dôvodnosti odvolania navrhovateľa je potrebné odpovedať na otázky, podľa

ustanovení ktorého právneho predpisu je potrebné posudzovať problematiku premlčania a kedy začala
plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie zostatku úveru spolu s príslušenstvom.

V tomto kontexte ohľadom použitia správnej právnej úpravy je vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa
16.06.2015 odpoveďou na odvolacie námietky, uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie.

Odvolací súd k týmto dôvodom ešte doplňuje nasledovné:

Hoci ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (pred novelou zákon č. 9/2013 Z.z. ustanovenie § 261 ods. 3) výslovne
uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, v praxi má práve
povaha účastníkov na podstatnú časť obsahu uvedených vzťahov značný vplyv. Pri obchodnoprávnych

záväzkových vzťahoch medzi podnikateľom (resp. v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľom)
a spotrebiteľom je potrebné vždy pamätať na znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ktorý zakotvuje, že ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania

alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ide o
zakotvenie právnej úpravy korigujúcej tvrdosti obchodnoprávnych noriem v prospech spotrebiteľov.

Zákon č. 102/2014 Z.z., schválený dňa 25.03.2014, doplnil § 52 ods. 2 OZ (...na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..), avšak nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia.

V zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené
súdne konania. Účelom tohto zákona bolo okrem iného zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa, ako aj
odstrániť nedostatky súčasnej úpravy, zistené aplikačnou praxou. Ide o zásadnú zmenu so závažnými
dôsledkami a je prelomom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku.
Podľa tejto úpravy účinnej od 13. júna 2014, je potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j.

spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného
zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 OBZ, že sa ich vzťah
bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí, a to ani pre tzv. absolútne
obchody, upravené v § 261 ods. 6 OBZ. Uvedené je možné vyložiť len tak, že ak bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je,

tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje
Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 OBZ dohodlo uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký
upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa
spravuje Občianskym zákonníkom.

Je ustálená, a to nielen súdnou praxou, ale i zákonom, aj dĺžka premlčacej doby; podľa Občianskeho

zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná(§ 397 OBZ). Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv je potrebné aplikovať úpravu v Občianskom
zákonníku, teda trojročnú premlčaciu dobu.

Vo vzťahu ku námietke odvolateľa o potrebe aplikácie ustanovení § 387 OBZ a nasl. pri posudzovaní

premlčania je potom možné už len konštatovať, že toto ustanovenie je nepoužiteľné u vzťahov zo
spotrebiteľskej zmluvy; v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky, upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky

spotrebiteľské zmluvy. Ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. Prednostné použitie ustanovení
Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod,
upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa, upravené
v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve
tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013, podľa ktorého
prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako
absolútny obchod, upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Preto sa pri posudzovaní premlčania nároku navrhovateľa musí vychádzať z ustanovenia § 101 OZ.

Pri preskúmaní postupu okresného súdu pri počítaní premlčacej doby odvolací súd konštatuje,

že prvostupňový súd nedospel k správnemu záveru, keď pri určení počiatku plynutia premlčacej
doby vychádzal z dátumu zosplatnenia zvyšku úveru 10.07.2009, uvedeného právnym zástupcom
navrhovateľa na pojednávaní (dňa 22.10.2013). Z platobnej histórie vyplýva, že odporkyňa sa dostala
do omeškania s platením viac ako troch splátok; v dôsledku toho postupca pristúpil v zmysle 7.3
Obchodných podmienok k zosplatneniu zvyšku úveru a to ku dňu, uvedenému v platobnej histórii pod

položkou „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, tak ako to tvrdil sám navrhovateľ v návrhu
na začatie konania. Platobná história, priložená ako dôkaz ku návrhu na začatie konania, bola súdu
opätovne predložená aj v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 29.10.2012. Odvolací súd z nej zistil, že k
zosplatneniu úveru došlo dňa 09.07.2009 (č.l 13 a 23 spisu); z tohto časového okamihu bolo potrebné
vychádzať pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Premlčanie nároku navrhovateľa

v tomto prípade pri rešpektovaní trojročnej premlčacej doby potom nastalo dňa 09.07.2012.

Okrem toho prvostupňový súd v odôvodnení tiež nesprávne uviedol dátum podania návrhu na začatie
konania na súd, pričom vychádzal z podacej pečiatky súdu na faxovom podaní navrhovateľa -
11.07.2012 (č.l. 1 spisu). Nielen z tohto faxového podania vyplýva (v ľavom hornom rohu je dátum
podania v češtine - 10.červenec 2012 o 19:43 h.), ale aj na výzvu súdu navrhovateľ zaslal doklad (č.l. 43)

o svojom faxovom podaní (hoci v oznámení je opäť uvedený nesprávny dátum 10.12.2012). Navrhovateľ
teda zaslal okresnému súdu návrh na začatie konania telefaxom dňa 10.07.2012, ktorý následne
písomne doplnil. Napriek tomu, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho dátumu zosplatnenia
zostatku nesplateného úveru (10.07.2009), ako aj nesprávneho dátumu podania návrhu na začatie
konania na súd (11.07.2012), ktoré oba určil o jeden deň neskôr, je jeho rozsudok o zamietnutí návrhu

navrhovateľa vecne správny.

Odvolanie navrhovateľa potom považoval odvolací súd za nedôvodné, najmä pre nesprávne uvádzané
dátumy zosplatnenia úveru (01.11.2008), podania návrhu na začatie konania na súd (13.07.2012) a
začatiaplynutiapremlčacejdoby(02.11.2008),ktorésprejednávanouvecounesúvisiaatýkajúsazjavne
iného súdneho konania, pričom presvedčenie odvolacieho súdu umocňuje aj odvolateľom prezentovaná

platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, hoci v preskúmavanej veci takáto
dohoda uzatvorená vôbec nebola.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku
o zamietnutí návrhu navrhovateľa ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách
konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom odporkyne a tým aj vedľajšieho

účastníka, vystupujúceho v konaní na jej strane (§ 142 ods. 1 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol odvolací súd podľa § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešná a vzniklo jej proti navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však

žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani nevyplývali zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov
odvolacieho konania proti navrhovateľovi nepriznal.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne rozhodol
odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a v spojení s § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p.,
podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom koná iba
sám za seba. V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Vedľajší účastník, vystupujúci na strane
odporkyne v odvolacom konaní bol úspešný a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej
služby - 1. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (131,13 Eur) a režijný paušál k úkonu vo výške (8,04 Eur)
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavujúcu sumu 139,17 Eur a za 2. ďalšie vyjadrenie zo
16.06.2015 v rovnakej výške, ale už aj spolu s DPH 27,90 Eur (právny zástupca vedľajšieho účastníka
je od 16.04.2014 platcom DPH), vo výške 167,01 Eur, celkom spolu trovy v odvolacom konaní 306,18
Eur, na náhradu ktorých zaviazal odvolací súd navrhovateľa. Vedľajší účastník požiadal o zaplatenie

náhrady trov konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, vedený v Tatra banka, a.s.
Lučenec, č.ú.: 2620036847/1100, VS: 8120812.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.