Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200113
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu:
AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., IČO: 44 302 851, Kremnická 26, Bratislava, právne zastúpeného
JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/222/19660-120963/2011/993415-r z 23. novembra 2011, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 21/2012-40 z 24. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 21/2012-40 z 24.

októbra 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 21/2012-40 z 24. októbra 2013 podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/19660-120963/2011/993415-r z 23. novembra
2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/143655/11/
VišL z 5. septembra 2011, ktorým Daňový úrad Bratislava V vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 37 997,57 €.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho

úkonu na daň, t.j. hodnotil úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v daných obchodných
prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré
boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa reálnosť
dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom. Správca dane
pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy svedecké výpovede, ako aj informácie z kontrolných zistení
z daňových kontrol za ostatné obdobia roku 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa
týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., SCE trade

s.r.o., A.M.K. Trans s.r.o., MZ-REAL, spol. s.r.o., Z.O.GROUP, s.r.o., FENOX, s.r.o., Mária Zorková
AUTODOPRAVA, s.r.o. a ďalších spoločností (zapojených v reťazových obchodných transakciách),
ktoré sú podrobne uvedené v protokole o daňovej kontrole, ako aj v dodatočnom platobnom výmere.
Svedkoviabolivypočutíveľmidetailneaichodpovedebolikonkrétneavyčerpávajúce.Vrámcidaňových
konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi
fakturovaných zdaniteľných obchodov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov. Ak
malžalobcavedomosťotom,kdesavšetkydokladyspoločnostinachádzali,činachádzajú,malmožnosťtieto doklady zabezpečiť a predložiť ich správcovi dane aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
resp. tretej osoby, čo v danom prípade neurobil. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal
v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len OČTK), čoho dôkazom je list správcu dane

č. 604/321/42690/2011/Cib z 5. apríla 2011 a odpoveď evidovaná pod číslom ČVS: PPZ-327/BOK-
ZA-2010, ktorej prílohu tvoril zoznam prijatých a vyhotovených faktúr žalobcu. Správca dane v procese
dokazovania hľadal vierohodné dôkazy aj v prospech žalobcu, ktoré by preukázali oprávnenosť nároku
na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a to tým, že požiadal OČTK o zabezpečenie
zadržaných dokladov a zároveň vypočúval svedkov, ktorí boli so žalobcom obchodne, ale aj personálne

prepojení. Zamestnanci správcu dane sa za účelom prerokovania protokolu dostavili 25. augusta 2011
do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, kde konateľke žalobcu, V. D. predložili k nahliadnutiu fotokópie
dokladov - faktúr, ktoré boli poskytnuté správcovi dane OČTK a fotokópie faktúr, ktoré boli predložené
daňovým subjektom k prevereniu nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom konateľka žalobcu
uviedla, že sa nevie k protokolu vyjadriť, pretože nevie, aké doklady boli zaistené, pretože nedostala
žiaden súpis ani rozsah zaistených dokladov a nevie, kde sú zvyšné doklady. Podľa krajského súdu

správca dane v priebehu kontroly umožnil žalobcovi využiť jeho procesné práva, preukázať jeho tvrdenia
a vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. Keďže žalobca nepreukázal prijatie
zdaniteľných obchodov, ktoré deklaroval v daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade so
zákonom, keď žalobcovi vyrubil zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že bolo porušené právo daňového subjektu uvedené v § 15 ods.
5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb."), keďže v konaní
bolo vypočutých viacero osôb, avšak všetky bez prítomnosti žalobcu, bez možnosti konfrontácie. Týmto

postupom bola žalobcovi odňatá možnosť ochrany jeho práv, konkrétne právo klásť svedkom otázky, a
teda žalobca nemal možnosť tvrdenia svedkov vyvrátiť. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/2007. Podľa názoru žalobcu nie je
možné, aby správca dane vypočul konkrétnu osobu ako svedka v inom, samostatnom konaní, pričom
dotknutý daňový subjekt o takomto výsluchu neinformuje, keďže nie je účastníkom daňového konania

a v prejednávanom konaní využije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz. Takýmto postupom bolo
žalobcoviodňatéprávoklásťsvedkoviotázky,atedaajmožnosťuplatniťsvojvplyvnapriebehavýsledok
konania využitím svojich procesných práv. Voľná úvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov
ho nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav, a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie
rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/124/01, 7Sž/131-137/01).

Pri hodnotení dôkazov žalovaný ani súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že nadmernému
odpočtu na jednej strane zodpovedá povinnosť daň zaplatiť na strane druhej, a práve z tohto dôvodu
malo byť žalobcovi umožnené klásť svedkom otázky, resp. vykonať ich konfrontáciu, o to viac, že všetci
svedkovia sú obvinení z ekonomickej kriminality. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že konateľ žalobcu
bol počas priebehu celej daňovej kontroly vo väzbe, a teda nemohol predkladať požadované doklady.

Skutkové okolnosti mu znemožnili, aby mohol požadované doklady predkladať prostredníctvom svojho
obhajcu. Vo väzbe bola konateľka žalobcu, ako aj jej syn a dcéra, jedine manžel konateľky ostal na
slobode,tenvšakzahynulpridopravnejnehode.Obhajcatakreálnenemalšancudostaťsadopriestorov
žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave potvrdil. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní namieta skutočnosti, ktoré neboli
obsahom podanej žaloby. Žalobca namieta porušenie jeho práva garantovaného v § 15 ods. 5 písm.
e/ zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu a poukázal na skutočnosť,
že v daňovom konaní ho zastupovala na základe plnomocenstva zo dňa 12. apríla 2010 Mgr. F. F.
(ktorá spracovávala pre žalobcu aj účtovníctvo). Menovaná dňa 29. marca 2011, čiže deň po doručení

oznámenia o výkone daňovej kontroly, doručila správcovi dane zrušenie predmetného plnomocenstva.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správca dane mu neumožnil využiť jeho oprávnenie byť
prítomný v konaní pri vypočutí svedkov, pretože z pohľadu daňového procesu sa sama konateľka
žalobcu ukrátila o svoje právo konať v danej veci, pretože aj napriek tomu, že sa nachádzala vo väzbe,
mala možnosť zvoliť si právneho zástupcu pre administratívne konanie, avšak toto právo nevyužila.

Žalovaný uviedol, že daňový subjekt i napriek výzve správcu dane požadované doklady na výkonkontroly nepredložil a ani neoznámil správcovi dane dôvody ich nepredloženia. Požadované doklady
žalobca nezabezpečil ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu a na predmetnú výzvu správcu
dane vôbec nereagoval. Napriek tomu, že konateľ žalobcu bol vo výkone väzby, mohol komunikovať so

správcom dane a poskytnúť vyjadrenie, predložiť požadované doklady, ako aj dôkazy, ktoré si mohol
zaobstarať prostredníctvom poverenej osoby. Na základe listu a zoznamu faktúr, ktoré boli OČTK
zaslané Daňovému úradu Bratislava V, správca dane zistil, že za spoločnosť AUTODOPRAVA Marián
Zorko, s.r.o. sa medzi zaistenými dokladmi OČTK nachádzali len vyhotovené faktúry, ktoré už boli
predložené daňovému úradu k výkonu iných daňových kontrol, ako aj tie, ktoré boli správcovi dane

daňovým subjektom predložené v rámci daňových konaní vykonávaných správcom dane na základe
prijatých dožiadaní od iných správcov dane, avšak žiadne iné súvisiace doklady, povinné evidencie,
účtovníctvo sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzali. Správca dane nespochybnil dodanie tovarov
a služieb, ktoré platiteľ deklaroval v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010, ale
správca dane na základe zisteného skutkového stavu spochybnil prijaté zdaniteľné obchody, ktoré
platiteľ deklaroval v podanom dodatočnom daňovom priznaní v celkovej sume 37 997,57 €. V sporných

obchodnýchprípadochbolosprávcomdanepreukázanévytvorenieumelýchobchodnýchvzťahovmedzi
dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom, ktorých účelom bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie
odpočítania DPH zo zdaniteľných obchodov. Svedecké výpovede hodnotí správca dane podľa svojej
úvahy samostatne aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a je povinný prihliadať na všetky
skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu najavo. V procese dokazovania hľadal správca dane vierohodné

dôkazy aj v prospech daňového subjektu, ktoré by preukázali oprávnenosť nároku na odpočítanie
dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, a to tým, že požiadal OČTK o zabezpečenie zadržaných
dokladov a zároveň vypočúval svedkov, ktorí boli s kontrolovaným daňovým subjektom obchodne, ale aj
personálne prepojení. Platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých
podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z."). Pretože v priebehu výkonu daňovej kontroly daňový
subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré sú deklarované v podanom daňovom priznaní,
správca dane hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.)preskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu, rozsudok verejne vyhlásil
(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová

kontrola DPH za zdaňovacie obdobia február, apríl až júl, september a december 2010. Konateľka
žalobcu sa k protokolu o vykonaní daňovej kontroly nevedela vyjadriť z dôvodu, že bola t.č. vo väzbe,
nedisponovala daňovými dokladmi, účtovnými dokladmi, ktoré boli zaistené na účely trestného konania.
Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava V vydal dňa 5. septembra
2011 dodatočný platobný výmer č. 604/230/143655/11/VišL, v ktorom bol žalobcovi vyrubený rozdiel

DPHzazdaňovacieobdobiejúl2010vsume37997,57€.Zamestnancisprávcudanesadňa25.augusta
2011 dostavili za účelom prerokovania protokolu do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, aby v zmysle
§ 2 zákona č. 511/1992 Zb. neboli ukrátené práva daňového subjektu, nakoľko konateľka spoločnosti
bola t.č. vo vyšetrovacej väzbe. Umožnili jej nahliadnuť do fotokópií dokladov - faktúr žalobcu, ktoré
boli OČTK poskytnuté k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia február, apríl až júl, september a

december 2010 a do fotokópií z faktúr, ktoré boli predložené daňovým subjektom k prevereniu nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za júl 2010. Žalobca si v zdaňovacom období júl 2010 odpočítal daň
sume 37 997,57 €, za uvedené zdaňovacie obdobie však nepredložil ku kontrole DPH žiadne doklady,
povinné evidencie, pokladničné doklady ani účtovníctvo. Na základe listu a zoznamu faktúr zo dňa 3.
júna 2011, zaslaných správcovi dane orgánmi činnými v trestnom konaní, bolo zistené, že za spoločnosť

žalobcu za kontrolované obdobia sa medzi dokladmi zaistenými orgánmi činnými v trestnom konaní
nachádzali iba také faktúry, ktoré už boli predložené daňovému úradu k výkonu daňovej kontroly alebo
k prevereniu v rámci dožiadaní. Iné doklady, ani povinné evidencie, účtovníctvo, alebo iné súvisiace
písomnosti sa podľa zistenia správcu dane medzi zaistenými dokladmi nenachádzali. Konateľ žalobcu
neposkytol k predloženiu požadovaných dokladov žiadne vyjadrenie a ani ich predloženie nezabezpečil.

Keďže žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2010 žiadne relevantné doklady nepredložil,nepreukázal, že mu právo na odpočítanie dane v sume 37 997,57 € vzniklo, z toho dôvodu mu táto
odpočítaná daň priznaná nebola.

Správca dane pre dostatočné zistenie skutkového stavu zaobstaral podporné dôkazné prostriedky.

Z výpovede svedka C. M., konateľa spoločnosti SCE trade, s.r.o., vyplýva, že pre žalobcu nikdy
neuskutočnil zdaniteľné obchody, nikdy nedisponoval dokladmi svojej spoločnosti a hotové faktúry len
podpisoval. Do predmetnej spoločnosti ho mal nastrčiť jeho strýko Q. V., ktorý mu mal povedať, že
všetko je legálne. Podľa vyjadrení jeho strýka mal chodiť len na daňový úrad, pričom jeho strýko sa
postaral aj o založenie firmy. Uviedol, že táto spoločnosť reálne nemala žiadny hmotný ani nehmotný

majetok, ani skladové priestory a ani zamestnancov. Uviedol, že reálne táto spoločnosť nenakupovala
od nikoho, avšak papierovo od firiem FENOX, s.r.o., MAVEN PRO, s.r.o., Gemland, s.r.o., TIETZ
TRANSPORT, s.r.o.,. Odberateľmi spoločnosti boli ARMENO, s.r.o., žalobca, MZ - REALL, spol. s
r.o., T.S., spol. s r.o., A.M.K.-Trans, s.r.o., UKI EXPRES, s.r.o., BELSON, s.r.o., P.M. GROUP, s.r.o.,
Essix, s.r.o., Brindza, s.r.o., Lymea, s.r.o., TORA PLUS, s.r.o., Lindia, s.r.o., EQUIPMENT COMPANY,
s.r.o., BIRCART SLOVAKIA, s.r.o., ARCADIA BA, s.r.o., CONFORT, s.r.o.. P. K., konateľka A.M.K. -

Trans, s.r.o., v písomnej svedeckej výpovedi uviedla, že sa nevie vyjadriť, čo je hlavnou podnikateľskou
činnosťou tejto spoločnosti, keďže sa nikdy osobne nezúčastnila žiadneho obchodného rokovania a
písomnosti týkajúce sa chodu firmy t.j. účtovné doklady a zmluvy jej boli predložené na podpis p.
D., konateľkou žalobcu. H. K., konateľ spoločnosti FENOX, s.r.o., uviedol, že účtovné ani iné doklady
nevie predložiť, keďže sa u neho nenachádzali žiadne doklady, týkajúce sa firmy. Uviedol, že tovar pre

spoločnosť SCE trade, s.r.o., nikdy nevidel a ani predmetné faktúry nevystavil a nepodpísal. Spoločnosť
FENOX, s.r.o., nemala žiadny hmotný a nehmotný majetok. Odkedy bol konateľom spoločnosti, táto
žiadnu činnosť nevykonávala. Faktúry za spoločnosť FENOX, s.r.o., vystavovali F. F. alebo N. K. na
pokyn p. D. alebo p. D.. Svedkyne F. F. a N. K. uviedli, že všetko riadila V. D., príp. V. D., ktorí dávali
príkazy na vyhotovenie faktúr a inkasovali finančné prostriedky. Účtovníctvo za všetky spoločnosti, v

ktorých sú alebo boli konateľmi V. a V. D., ako aj za ďalšie spoločnosti, ktoré sa zúčastnili v reťazových
dodávkach tovarov a služieb, sa malo vyhotovovať a nachádzať v priestoroch na Farskej ulici v Nitre.

V sporných obchodných prípadoch bolo správcom dane preukázané vytvorenie umelých obchodných
vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom, ktorých účelom bolo získanie daňovej
výhody. V rámci daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré

mali byť dodávateľmi, resp. odberateľmi fakturovaných tovarov, prípadne služieb alebo dodávateľmi
dodávateľov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb.).

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonualeboinejskutočnostirozhodujúcejpreurčeniealebovybratiedane(§2ods.6zákonač.511/1992

Zb.).

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,

verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu

v Bratislava po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.
511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Právo
na odpočítanie DPH si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu

zdaniteľnéhoobchoduatenzdaniteľnýobchodpoužilalebopoužijenaúčelyjehopodnikaniaakoplatiteľ.

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992
Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšieaniejepritomviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov(§29ods.2zákonač.511/1992Zb.).

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009

z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17
z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004
Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok

na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zazákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený".

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu o tom, že platiteľ má
nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č.
222/2004 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym
daňovým priznaniam predložiť je v rozpore so skutkovým stavom, pretože doklady, ktoré požadoval

správca dane na výkon daňovej kontroly boli konkretizované v oznámení o výkone daňovej kontroly
č. 604/321/37872/2011/Cib zo dňa 25. marca 2011, ktoré bolo doručené splnomocnenej zástupkyni
žalobcu a následne boli konkretizované aj vo výzve na predloženie dokladov č. 604/321/111238/2011/
Cib zo dňa 24. júna 2011, ktorá bola doručená konateľke spoločnosti do Ústavu na výkon väzby v
Leopoldove. Listinné dôkazy neboli žalobcom predložené, rovnako neboli súčasťou dokumentácie,
ktorou disponovali OČTK.

Základnou povinnosťou daňového subjektu pri uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
jedisponovaťdokladmi,ktorépreukazujúdodanietovarualeboslužieb.Žalobcatvrdil,žemuboloodňaté
právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane mu však v priebehu kontroly
umožnil vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. Zistenia správcu dane žalobca
hodnoverným spôsobom v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nevyvrátil. Bolo na žalobcovi, aby

zabezpečil predloženie dôkazov potvrdzujúcich reálnosť uskutočnenia predmetného obchodu, z ktorého
požiadal o odpočet DPH. Pokiaľ bola konateľka žalobcu vo výkone väzby a nemala priamy prístup k
daňovej dokumentácii, bolo v jej záujme uviesť správcovi dane, kde je možné do dokumentov nahliadnuť
resp. kde boli doklady uložené ešte pred začatím vyšetrovania OČTK. Takýto postup konateľka žalobcu
nezrealizovala, a to i napriek skutočnosti, že doklady viažuce sa k predmetnému obdobiu - júl 2010 -

OČTK nemali k dispozícii.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno
konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil,

zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal
všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby
zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu bude spochybnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú
všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona
a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p.

potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá
O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže v odvolacom konaní nebol úspešný, a žalovanému správnemu orgánu náhrada trov konania
neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.