Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215460
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713215460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: MVDr. M. P., narodený XX.X.XXXX,
bytom O., A. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom Fekete, so sídlom Poprad,
Námestie sv. Egídia 42/97, proti žalovanej: MUDr. G. P., nar. X.XX.XXXX, bytom O., A. XXXX/XX,
právne zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Urdovou, so sídlom v Poprade, Ul. 1. Mája 10, o určení
spôsobu užívania veci patriacej do BSM, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.
k. 13C/116/2013-88 zo dňa 7.5.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Zaväzuje žalobcu zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Daniely Urdovej náhradu trov

odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 69,01 eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na určenie spôsobu užívania
nehnuteľnosti, a to rodinného domu označeného v žalobe tak, že žalobca je oprávnený užívať miestnosti
nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu a žalovaná je oprávnená užívať miestnosti nachádzajúce
sa na prvom poschodí rodinného domu.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že podľa listu vlastníctva č. XXXX patrí predmetný dom
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Po rozvode manželstva doposiaľ nedošlo k

vysporiadaniu BSM. Na tamojšom súde prebieha konanie

o vyporiadaní BSM, ktoré nie je právoplatne ukončené. V súčasnom období užíva rodinný dom iba
žalobca. a to tak, že užíva miestnosti nachádzajúce sa na prízemí a v suteréne rodinného domu.
Žalovaná si vysťahovala z rodinného domu svoje veci a v súčasnom období býva u syna. Žalobca
poukázal na rozpory, ktoré majú účastníci konania, a ktoré sú riešené na viacerých občianskoprávnych
konaniach, pričom zo strany žalovanej bolo podaných viacero trestných oznámení voči žalobcovi.
Žalobca sa domáha žalobou, aby súd určil spôsob užívania predmetného rodinného domu tak, ako ho
doposiaľ žalobca užíval, potom, čo zriadil kovové zábrany a výmenou zámkov znemožňuje žalovanej

prístup do tejto časti rodinného domu. Už z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí (uznesenie sp. zn.
21C/112/2011 a rozsudok č. k. 6T/83/2012) je zrejmé, že takýto spôsob užívania rodinného domu súd
nepovažoval za vhodný, keďže bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalobcovi, aby
sa zdržal takého konania. Následne z dôvodu nerešpektovania predbežného opatrenia bol žalobca v
trestnom konaní uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu. Konaním žalobcudošlo k faktickému rozdeleniu rodinného domu na dve samostatné bytové jednotky, avšak takéto
konanie bolo zo strany žalobcu svojvoľné a viedlo k vydaniu uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia. Pokiaľ má súd rozhodovať o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, musí rešpektovať práva

oboch bezpodielových spoluvlastníkov na riadne užívanie nehnuteľnosti. Z predložených posudkov o
zdravotnom stave žalovanej vyplýva, že užívanie nehnuteľnosti spôsobom, ktorý navrhuje žalobca, by
zjavne znevýhodňovalo žalovanú, ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav by mohla užívať navrhovanú
časť nehnuteľností iba v obmedzenom rozsahu a s veľkými ťažkosťami. S prihliadnutím na nariadené
predbežné opatrenie, ktorým boli dočasne upravené pomery účastníkov konania do právoplatného

skončenia konania o vysporiadaní BSM, ako aj na skutočnosť, že spôsob užívania nehnuteľností
navrhovaný žalobcom nie je vyhovujúci z hľadiska vyváženosti práv oboch spoluvlastníkov na užívanie
v spoločnej veci, súd žalobu zamietol.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej trovy právneho
zastúpeniavsume209,73eur,atokrukámprávnejzástupkynižalovanejdo3dníododňaprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a na úspech žalovanej. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozhodnutia
v sume 61,87 eur za 1 úkon a z režijného paušálu trikrát 8,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že súd opomenul, že

vydané predbežné opatrenie neupravuje užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ale žalobcovi len prikazuje
zdržať sa akýchkoľvek protiprávnych zásahov do nehnuteľnosti. To aj dodržal, keďže po doručení
predbežného opatrenia nevykonal na predmetnej nehnuteľnosti žiadne zásahy. Kovová zábrana bola
totiž žalobcom osadená dňa 1.6.2008, teda ešte pred vydaním predbežného opatrenie. Predbežné
opatrenie nemohlo mať spätne účinky vo vzťahu ku konaniu žalobcu, ku ktorému došlo dávno pred

jeho vydaním. Predbežné opatrenie v skutočnosti vôbec nerieši otázku spôsobu užívania domu, ktorá
je naďalej medzi účastníkmi sporná. Žalovaná podala návrh na vydanie predbežného opatrenia so
značnýmčasovýmodstupom(ažpo3rokochodosadeniazábrany)ajetedazrejmé,ženemalaskutočný
záujem na dočasnej úprave pomerov. Neobstojí záver súdu, že žalobcom

navrhovaný spôsob užívania znevýhodňuje žalovanú pre jej zdravotný stav. Žalovanej robí problém v

pohybe každý schod. Žalovaná je pre jej zdravotný stav objektívne vylúčená z užívania nehnuteľnosti
ako celku (nielen jeho poschodia), keďže už samotný prístup na prízemie rodinného domu vedie cez
schodisko o počte 12-tich schodov. Podobne aj pohyb z prízemia do suterénu rodinného domu nie je
možný bez toho, aby žalovaná nemusela prekonávať prekážku v podobe schodov. Žalobca má preto za
to, že ním navrhovaný spôsob užívania nepredstavuje znevýhodnenie žalovanej. Žalovanej nič nebráni

predmetnú časť domu prenechať do nájmu tretím osobám. Skutočnosť, že žalovaná nemá záujem o
užívanie predmetného domu svedčí z toho, že sa dobrovoľne z domu odsťahovala ešte v roku 2008,
pričom odvtedy sa voči žalobcovi nikdy nedomáhala toho, aby mohla užívať napr. prízemie domu so
suterénom, pokiaľ jej nevyhovovalo užívanie prvého poschodia domu. Súd nezobral do úvahy ani to, že
navrhovaný spôsob užívania domu predstavuje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi z dôvodu,

že v konaní o vysporiadaní BSM vedenom pod sp. zn. 21C/112/2011 sa nekonalo pre prieťahy na strane
žalovanej. Konečné vlastnícke vzťahy sa definitívne vyriešia v konaní o vysporiadaní BSM.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov
celého konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, a teda bez toho, že by nariadil

odvolacie pojednávanie, na ktorom by zopakoval, prípadne doplnil dokazovanie vykonané súdom
prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Takéto
zopakovanie, či doplnenie dokazovania nenavrhol v podanom odvolaní ani samotný žalobca.Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonnom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu, ako aj na internete (§ 156 ods. 1,
3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že nie je v právomoci súdu

rozhodnúť o vyriešení nezhôd medzi účastníkmi inak, ako to navrhol niektorý z nich v podanej žalobe.

Vyplýva to z ustanovenia § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje nielen na riešenie
sporov medzi manželmi, ale aj na riešenie sporu medzi bývalými manželmi v čase pred rozhodnutím
alebo pred uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a

povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

V preskúmavanej veci takáto nezhoda medzi účastníkmi nesporne vznikla a pretrváva. V konaní pred
súdom obaja sa domáhali toho, aby bolo im umožnené užívanie tej istej časti rodinného domu, a to
prízemia a suterénu. O užívaní priestorov na poschodí nemal záujem žiaden z nich. Úprava užívania

súdom by mala umožňovať každému z bezpodielových spoluvlastníkov užívať spoločnú vec tak, aby
sa minimalizovala pravdepodobnosť konfliktov medzi spoluvlastníkmi za obdobie do skončenia konania
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

V preskúmavanej veci obaja účastníci preukázali, že majú dôvod k tomu, aby v rámci úpravy užívania
im bolo umožnené užívať prízemie a suterén domu. Na strane žalobcu sa jedná o realizáciu výkonu jeho

povolania, ktorú uskutočňuje práve v suterénnych priestoroch naväzujúcich na prízemie. U žalovanej ide
zase o zdravotný stav, keď postupne v priebehu roku 2012 a 2013 sa podrobila operácii oboch kolien, v
dôsledku čoho má 50 %-né obmedzenie funkcie kolenných zhybov. Jej zdravotný stav nepochybne by
sťažil aj užívanie suterénu a prízemia, na ktoré je prístup tiež len cez schodište.

Za tohoto stavu nie je úprava užívania uvedená v podanej žalobe použiteľná.

Užívanie nehnuteľností účastníkmi nebolo upravené ani predbežným opatrením nariadeným uznesením
č. k. 21C/112/2011-105 zo dňa 18.7.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
7Co/105/2011-123 zo dňa 29.9.2011 (ktorého rovnopis sa v spise nenachádza), bolo uložené žalobcovi
zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva k užívaniu predmetného rodinného domu.
Takéto predbežné opatrenie len zachováva stav užívania existujúci ku dňu rozhodnutia súdu, nerieši

však sporné skutočnosti, t. j., ktorý zo spoluvlastníkov je oprávnený užívať konkrétne časti rodinného
domu.

Nie je však možné súhlasiť so žalobcom v tom, že súčasťou práva užívať konkrétnu časť veci - rodinného
domu, nie je povinnosť užívať takúto vec osobne.

Pod užívaním sa rozumie realizácia úžitkovej hodnoty veci zahrňujúca právo vec spotrebovať. Je však

treba rozlišovať medzi právom vec užívať a právo s vecou nakladať. Pod nakladaním veci sa rozumieprávo rozhodovať o jej prevode alebo o inej dispozícii s vecou. Tam treba zahrnúť aj prenájom či
výpožičku veci.

Predmetompodanejžalobynebolaajúpravanakladaniasvecou.Súdnemôžeupraviťspoločnéužívanie

veci takým spôsobom, ktorý by v konečnom dôsledku nebol stabilizovateľný. Musí však prihliadať aj k
tomu, či záujem užívať spoločnú vec majú obaja spoluvlastníci. Ak spoluvlastník, ktorý nemá záujem
vec užívať osobne, má záujem prenechať vec do prenájmu, či do výpožičky, je rozhodnutie o takomto
práve nakladať s vecou možnou súčasťou rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podmienkou je však podanie takéhoto návrhu niektorým z účastníkov.

V preskúmavanej veci sa žalobca výslovne domáha len úpravy práva užívať predmetnú časť rodinného

domu. Súčasťou navrhovanej úpravy nebolo aj rozhodnutie o súdu o tom, že jednotliví spoluvlastníci
sú oprávnení nakladať s konkrétnou časťou nehnuteľnosti, a teda ju prípadne aj prenajať. Preto táto
argumentácia žalobcu nie je pre rozhodnutie súdu v konečnom dôsledku právne významná.

Toto rozhodnutie nebráni podaniu inej žaloby, v ktorej by bola prijateľným spôsobom navrhnutá úprava
práv a povinností spoluvlastníkov k tejto nehnuteľnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania, ktorý sa ani v najmenšom nezmieňujú o trovách a nespochybňujú výšku
prisúdenej náhrady. Preto odvolací súd potvrdil bez ďalšieho aj tento výrok rozsudku.

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná. V dôsledku toho jej v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.
1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. V danom
prípade sa jedná len o náhradu trov právneho zastúpenia vzniklých žalovanej v súvislosti s napísaním
vyjadrenia zo dňa 2.7.2014 k odvolaniu žalobcu.

Predmet konania v preskúmavanej veci je možné považovať za vec, v ktorej nie je možné vyjadriť

hodnotu v peniazoch, alebo by ju bolo možné zistiť s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 Vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). V dôsledku
toho je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, čo
v roku 2014 bola suma 61,87 eur.

K tejto náhrade sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych

telekomunikačných poplatkov (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktorá v roku 2014 bola 8,04 eur za úkon).

Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
žalovanej.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 ku 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.