Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201390
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1011201390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej

a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: MARKÍZA-
SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bratislavská č. 1/A, zastúpený DEDÁK & Partners, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom
v Bratislave, Dobrovičova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. mája 2011,
č. RL/62/2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2013 č. k.
4S/150/2011-74, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2013, č. k.

4S/150/2011-74, p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom z 21. júna 2013, č. k. 4S/150/2011-74, podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného z 10. mája 2011, č. RL/62/2011, ktorým žalovaný ako orgán príslušný podľa §
4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,.zákon č. 308/2000 Z.
z.") postupom podľa ustanovenia § 71 cit. zákona rozhodol, že účastník správnych konaní MARKÍZA -

SLOVAKIA, spol. s r.o. Bratislava č. 12-PLO/O127/2011 a č. 26-PLO/O-348/2011, porušil

- I. povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na programovej službe
TV MARKÍZA dňa 2. novembra 2011 o cca 21:13 hod. a o cca 21:04 hod. odvysielal bezprostredne
pred a bezprostredne po programe Ordinácia v ružovej záhrade 117. časť a o cca 21:04 hod a 22:05
hod. odvysielal bezprostredne pred a bezprostredne po programe Ordinácia v ružovej záhrade 118.
časť komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Herbacos Recordati s.r.o., ktorý naplnil
definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej
rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná

s inými zložkami programovej služby;

- II. povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej
službe TV MARKÍZA dňa 2. novembra 2010 v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. a 21:00 hod. - 22:00 hod.
odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút;

začo bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. - upozornenie
na porušenie zákona.Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe „Správy o kontrole dodržiavania
povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z.", začal žalovaný dňa 11. januára 2011 správne konanie voči
žalobcovi vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 cit. zákona z dôvodu, že na televíznej

programovej službe TV Markíza dňa 2. novembra 2010 o cca 20,13 hod. a 21,04 hod. odvysielal
pred a po programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 117. časť" a o cca 21,04 hod. a 22,05 hod. pred a
po programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 118. časť" komunikátory označujúce sponzora programu,
spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o., ktorými mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 cit.
zákona, čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamného šotu bez jeho rozoznateľného zreteľného oddelenia

od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby
a v čase od 20.00 hod. do 21. 00 hod. a od 21.00 hod do 22.00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo
väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Vzhľadom na verbálnu zložku komunikátu, ktorá
pozitívne hodnotila vlastnosti produktu sponzora, vzniklo dôvodné podozrenie, že komunikát mohol
naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 cit. zákona a jeho odvysielaním mohlo dôjsť k porušeniu § 36
ods. 2 zákona. Žalovaný žiadal žalobcu o zaslanie stanoviska v lehote 10 dní od doručenia oznámenia

o začatí správneho konania (16. februára 2011). Žalobca doručil dňa 15. marca 2011 žalovanému
vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania. Dňa 10. mája 2011 prebehlo hlasovanie Rady
pre vysielanie a retransmisiu, na ktorom sa žalovaný uzniesol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
povinnosti tak, ako bolo definované v oznámení o začatí správneho konania.

Krajský súd ďalej zistil, že dňa 10. mája 2011 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Po popise priebehu

konania, zisteného skutkového stavu, citácie ustanovení zákona (v súlade s obsahom vyjadrenia k
žalobe), rozviedol svoju správnu úvahu ohľadom výkladu pojmov reklama, sponzorský odkaz. V tejto
súvislostipoukázalnašpecifikáciuuvedenýchpojmovstanovenúv§38a§32ods.1zákona č.308/2000
Z.z.. Podľa názoru žalovaného, každý odvysielaný komunikát napĺňajúci definíciu reklamy podľa § 32
ods. 1 cit. zákona, je reklamou so všetkými dôsledkami, ktoré s touto skutočnosťou zákon

spája. Sponzorovanie je propagáciou sponzora, ktorá sa vo vysielaní prejavuje najmä prostredníctvom
označenia sponzora, ktoré je vysielateľ povinný odvysielať pred a po sponzorskom programe. Vizuálne
má blízko k reklame. Sponzorovanie a odvysielanie sponzorského odkazu sú podľa žalovaného
dve odlišné veci. Sponzorovanie je komplexná činnosť, ktorá presahuje samotný obsah vysielania.
Sponzorskýodkazjenaprotitomukonkrétnasamostatnáčasťvysielania.Keďženemázákonnúdefiníciu

v praxi, vyvstáva otázka jeho možného obsahu. Je však zrejmé, že pokiaľ akýkoľvek komunikát,
a teda aj sponzorský odkaz, napĺňa definíciu reklamy, je z pohľadu zákona reklamou. Vysielanie
reklamy na seba viaže iné právne dôsledky ako sponzoring a je veľmi dôležité vedieť určiť kritérium
na ich odlíšenie. Zámerom reklamy musí byť podpora predaja, nákupu alebo nájmu tovaru alebo
služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom

reklamy alebo vysielateľom. Na dosiahnutie tohto účelu môže reklama obsahovať akékoľvek prvky, ktoré
zákon nevylučuje. Reklama teda môže obsahovať subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie
kvalitatívnych vlastností tovarov alebo služieb alebo iné špecifické propagačné prvky. Toto vymedzenie
je zároveň limitom pre obsah sponzorského odkazu. Sponzorský odkaz nesmie obsahovať špecifické
propagačné prvky charakterizujúce reklamu. Podľa názoru žalovaného by sponzorský odkaz nemal

obsahovať špecifické propagačné prvky, a to vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti
produktu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na smernicu číslo 89/552/ EHS. Sponzorský odkaz
teda má obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho
sponzorom. avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali
kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by sa sponzorský

odkaz stal zároveň reklamou. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských
odkazov by dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Posudzovaný komunikát
vysielaný žalobcom obsahoval verbálnu zložku " Šumivý acylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí". V tomto
prípade, podľa názoru žalovaného, v dôsledku použitého sloganu, došlo ku kvalitatívnemu hodnoteniu
tovaru, keď bola vyzdvihnutá jeho vlastnosť - účinnosť lieku. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz

prekročil rámec sponzorstva a naplnil definíciu reklamy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zároveň uvádzal
dôvody rozhodnutia vyjadrené aj v jeho stanovisku k žalobe.

Podľa obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaný súčasne zistil, že odvysielané komunikáty
napĺňajúce definíciu reklamy trvali 10 sekúnd a zákonom určený čas na reklamu v rámci jednej hodiny
presiahol v čase medzi 20.00 až 21.00 hod. o 3 sekundy a medzi 21.00 až 22.00 hod. o 20 sekúnd

zákonom určených 12 minút na vysielanie reklamy v rámci jednej hodiny vysielania.Krajský súd v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný
dostatočne podrobne rozviedol, v čom videl porušenie zákona, uviedol, akým spôsobom je potrebné
rozlišovať vo vysielaní reklamu od sponzorských odkazov. Že sponzorský odkaz má obsahovať

informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak
bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne
vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by sa sponzorský odkaz stál
zároveň reklamou. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov
by dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Posudzovaný komunikát vysielaný

žalobcom obsahoval verbálnu zložku "Šumivý acylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí". V tomto prípade,
podľanázoružalovaného,vdôsledkupoužitéhosloganu,došlokukvalitatívnemuhodnoteniutovaru,keď
bola vyzdvihnutá jeho účinnosť. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz prekročil rámec sponzorstva a
naplnil definíciu reklamy. Z vykonaného zisťovania zároveň vyplynulo, že žalobca v rámci času určeného
zákonom na vysielanie reklamy v rámci časového rozpätia 1 hodiny, v dĺžke maximálne 12 minút, túto
dobu prekročil, čím došlo k porušeniu povinností vysielateľa podľa § 36 ods. 2 zákona. V I. časti

výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca porušil povinnosť stanovenú v § 34
ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. zákona, t.j. porušil povinnosť súvisiacu s odvysielaním reklamy, hoci
odvysielaný komunikát mal byť sponzorským odkazom. I keď odvysielané príspevky nespĺňali náležitosti
sponzorského odkazu, t.j. ich označením a odvysielaním došlo k porušeniu § 38 cit. zákona, čo však
žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol. Tým, že tieto komunikáty spĺňali charakteristiku

reklamy, čo riadne žalovaný odôvodnil, došlo pri ich odvysielaní aj k porušeniu § 34 ods. 1 cit. zákona.
Podľa názoru krajského súdu neuvedenie porušenia § 38 zákona do výroku napadnutého rozhodnutia
vzhľadom na kontext celého rozhodnutia, nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Účelom súdneho konania nie je vrátenie veci do štádia správneho konania
len z dôvodu formálnej vady, ak by nové rozhodnutie vo veci neprinieslo pre účastníka priaznivejší

výsledok.

Krajský súd v odôvodnení ďalej uviedol, že žalovaný poskytol žalobcovi priestor na vyjadrenie sa k
veci, predloženie nových dôkazov, poučil ho o možnosti nahliadnuť do spisu z ktorého si mohol
zabezpečiť kópie a odpisy, a preto súd v postupe žalovaného nezistil vady, ktoré by mohli mať za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na zákonnosť skúmaného rozhodnutia nemá vplyv

okolnosť, že žalobca už v minulosti podobným spôsobom aplikoval vo vysielaní sponzorský odkaz,
pričom doposiaľ nebol sankcionovaný a ani skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi pred vydaním
rozhodnutia výklad zákonných ustanovení.

Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu podkladom pre napadnuté rozhodnutie bol odvysielaný
žalovaným monitorovaný program a jeho prepis ako i stanovisko žalobcu k veci. Žalovaný konal v

lehotách podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., a napadnuté rozhodnutie spĺňalo náležitosti
správneho rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Správna úvaha žalovaného bola dostatočným
a zrozumiteľným spôsobom rozvinutá.

Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nebolo porušené právo žalobcu zaručené v čl. 26 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože i právo vyjadrovať svoje názory, rozširovať informácie v televízií možno

len za splnenia podmienok stanovených zákonom podľa ods. 2 posledná veta predmetného článku.
Jednotlivé podmienky vysielania sú stanovené zákonom č. 308/2000 Z.Z., ktoré boli popísané vyššie.
Napadnuté preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, súd sa stotožnil
so skutkovým zistením žalovaného a s jeho právnym názorom s tým, že vo veci nezistil vadu, ktorá by
mala vplyv na jeho zákonnosť. Preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

Krajský súd s prihliadnutím na § 250k ods. 1 OSP nepriznal účastníkom náhradu trov konania s
odôvodnením, že žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný na ich náhradu nemá zo zákona nárok.

Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Namietal, že rozsudok
krajského súdu z 21. júna 2013 č. 4S/150/2011 nie je dostatočne vecne a právne odôvodnený,
nevysporiadal sa riadne s námietkami žalobcu, hlavne vo vymedzení pojmov sponzorský odkaz a

mediálna komerčná komunikácia, že neprihliadol na nedostatočnosť v postupe správneho konania,
ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Má za to, že rozhodnutie
žalovaného je v rozpore so zákonom a Ústavou SR pre nevykonateľnosť a nepreskúmateľnosť, pre
nedostatky konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Žalobca preto žiadal, aby najvyšší súd rozsudokkrajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 10. mája 2011 č. RL/62/2011
zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 645,31 €.

Žalobca v odôvodnení odvolania poukázal na to, že ustanovenie § 38 zákona č. 308/2000 Z. z.

presne definuje sponzorský odkaz, čo môže byť jeho súčasťou, akým spôsobom má dôjsť k jeho
odvysielaniu v rámci programovej služby. Súčasťou sponzorského odkazu môže byť propagácia názvu
alebo obchodného mena, ochrannej známky, dobrej povesti tovarov alebo aktivít právnickej alebo
fyzickej osoby, ktorá plnenie poskytla. Nie sú stanovené podrobnejšie kritériá, nie je určené akým
konkrétnym spôsobom môže dôjsť k propagácii a takáto hranica nie je vymedzená ani pozitívne, ani

negatívne. Výkladové pravidlá sa ustálili aplikačnou praxou a to tak zo strany vysielateľov, ako aj zo
strany regulačného orgánu. Sponzorovanie je tiež určitá forma propagácie, avšak sponzorstvo a reklamu
nie je možné zamieňať. Žalobca ďalej uviedol, že účel sponzorského odkazu je jediné rozlišovacie
kritériummedzinímareklamouvyplývajúcipriamozozákona.Ideoupozornenienaexistenciusponzora,
jeho obchodnej spoločnosti, loga, predmetu jeho činnosti alebo jeho produktu s cieľom vytvorenia
povedomia o týchto skutočnostiach u diváka. Sponzorský odkaz nesmie nabádať k nákupu výrobkov

alebo služieb, k tomuto účelu má slúžiť až následná reklama. Ďalšími kritériami je povaha oznámenia
sponzorského odkazu, ktorá má byť iba informatívna, dynamika oznámenia, ak sa v ňom neobjavujú
žiadne nabádania na kúpu, žiadne hodnotenie kvalít a vlastností produktu a výrazové prostriedky.
Reklama pôsobí na diváka v porovnaní so sponzorským odkazom oveľa intenzívnejšie a snaží sa ho
priamo presvedčiť na kúpu daného produktu alebo služby. Preto je žalovaný povinný hodnotiť celkové

vyznenie sponzorského odkazu a rozlišovacie kritériá vyhodnocovať individuálne, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti a komplexnosti výsledného oznámenia.

Žalobca v odôvodnení poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j.
7As/80/2009 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č. j. 8Ca/345/2009 zo dňa 1. júla 2010, ktoré sa
zaoberali posúdením reklamy a sponzorského odkazu.

Sponzorský odkaz odvysielaný žalobcom dňa 2. novembra 2010 o cca 20:13 hod., 21:04 hod. a o
22:05 hod. klienta s názvom Herbacos Recordati, s.r.o. na produkt Šumivý acylpirín v znení: „Šumivý
acylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí." komunikoval divákovi informáciu, že program Ordinácia v ružovej
záhrade 117. časť a 118. časť je sponzorovaný - išlo o obsah sponzorského odkazu priamo napojený na
sponzorovanúreláciuOrdinácia vružovejzáhrade,ktorájeseriálznemocničného/lekárskehoprostredia

a Šumivý acylpirín je liečivo, teda propagoval jeden z produktov sponzora spoločnosti Herbacos
Recordati, s.r.o. - Šumivý acylpirín. Sponzorský odkaz bol odvysielaný pred začiatkom relácie a po
skončení relácie, nijakým spôsobom nenabádal na kúpu alebo objednanie produktu uvedením informácií
o mieste predaja, cene produktu, dostupnosti, porovnávaním s inými produktmi konkurencie, neuvádzal
konkrétne vlastnosti produktu, neporovnával produkt s konkurenčnými službami, nevyzdvihoval jeho

vlastnosti, informoval len o jednom produkte sponzora uvedením jeho názvu a stručným sloganom
popisujúcim produkt („Chrípka a bolesť vyšumí"), sponzorský odkaz bol časovo krátky a dynamicky
nenáročného spracovania, neobsahoval intenzívne reklamné prvky, neobsahoval prvky konkrétneho
reklamného spotu spoločnosti Herbacos Recordati, s.r.o. na produkt Šumivý acylpirín vysielaného v
rámci reklamných blokov, v súlade s ustanovením § 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. obsahoval

poučenie o použití lieku.

Žalobca mal za to, že sponzorský odkaz spoločnosti Herbacos Recordati, s.r.o., neobsahoval žiadne
prvky, ktoré by presahovali medze sponzorského odkazu a ktoré by hlavne bolo možné podriadiť pod
prvky reklamy podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z.. Namietal, že žalovaný v tejto časti
rozhodnutie neodôvodnil a nepreukázal, že vysielaný sponzorský odkaz je reklamou, a teda má všetky

znaky reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. tak, aby to bolo zrozumiteľné nielen súdu a
žalobcovi, ale aj laickej verejnosti.

Žalobca mal za to, že sponzorské odkazy vysiela v súlade s ustanoveniami zákona č. 308/2000 Z. z.
a ani v minulosti ani v súčasnej dobe nedochádza k porušovaniu pravidiel pre vysielanie sponzorských
odkazov a reklamy.Žalobca tiež namietal posúdenie porušenia povinnosti a uloženia sankcie podľa § 36 ods. 2 zák. č.
308/2000Z.z.SpoukazomnarozsudokNSSRsp.zn.3Sžo/40/2012z13.novembra2012,ktoréhočasť
zároveň v odvolaní citoval a uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného rovnako obsahuje výrok

I., ktorým žalobcu sankcionuje za porušenie povinnosti uvedenej § 34 ods.1 cit. zákona a výrokom
II. ho sankcionuje za porušenie ustanovenia § 36 ods. 2 cit. zákona, pričom nie je zrejmé, či žalobca
bol sankcionovaný úhrnnou sankciou, alebo či sankcia bola uložená za porušenie povinnosti uvedenej
vo výroku I. alebo uvedenej vo výroku II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že výkladové pravidlá
nevznikajú podľa toho, čo a ako vysielatelia vysielajú, ale vznikajú v dôsledku rozhodovacej
praxe žalovaného a správnych súdov. Hoci žalobca hovorí o ustálených výkladových pravidlách,
neuvádza žiadne rozhodnutia žalovaného, ktorým by vysielanie obdobných sponzorských odkazov
odobril. Tvrdenie o ustálenej výkladovej praxi, ktorá umožňuje vysielať obdobné sponzorské odkazy,
je neopodstatnené. V napadnutom administratívnom rozhodnutí bol žalobcovi poskytnutý výklad

jednotlivých ustanovení, aby vedel, akým spôsobom má v budúcnosti vysielať sponzorské odkazy v
súlade so zákonom. Bol si vedomý, že žalobca nebol s predmetným výkladom oboznámený, a preto
nemohol rozumne predvídať ako žalovaný v danej veci rozhodne, nebola mu udelená sankcia - pokuta,
ale upozornenie na porušenie zákona, ktorej účelom nie je regulovaný subjekt trestať, ale poučiť.

Žalovaný súhlasil s názorom žalobcu, že účelom sponzorského odkazu je vytvorenie dobrého mena,

povesti právnickej alebo fyzickej osoby alebo jej výrobkov (tzv. goodwill). Sám žalobca uvádza,
že sponzorský odkaz má len informovať, resp. upozorniť na existenciu sponzora či jeho výrobku
alebo služby, avšak bez poukazovania na konkrétne vlastnosti alebo kvality zobrazovaného výrobku.
Predmetný komunikát okrem upozornenia o existencii sponzora - spoločnosti Herbacos Recordati s.r.o.
a jeho produktu -Šumivého acylpirínu obsahoval aj poukázanie na konkrétne kvality predmetného

produktu, a to prostredníctvom tak verbálnej (hlas), ako aj vizuálnej (nápis) zložky ..Chrípka a bolesť
vyšumí...". Je celkom zrejmé, že táto zložka nijakým spôsobom neprispievala k účelu sponzorského
odkazu - informovať o existencii sponzora či jeho produktu, ale nad rámec tohto účelu expresívnym
spôsobom typickým pre reklamu upriamovala pozornosť recipienta na účinnosť tohto lieku, teda jeho
vlastnosť. Preto ak v danom prípade vlastnosť predmetného produktu, v zmysle žalobcom citovaného

judikátu už nepôjde o sponzorský odkaz, ale o reklamu. Podľa názoru žalovaného takéto pozitívne
propagovanie konkrétnej relevantnej vlastnosti môže ovplyvniť recipienta tým spôsobom, že bude
náchylnejší na kúpenie predmetného produktu. Je teda celkom jednoznačné, že predmetný komunikát
prekročil rámec (účel) sponzorského odkazu - výlučne informovať o existencii predmetného produktu,
nakoľko v dôsledku prezentovaného sloganu mohol pozitívne ovplyvniť rozhodnutie recipienta, aby si

predmetný produkt kúpil. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz prekročil rámec sponzorstva a naplnil
definíciu reklamy.

Žalovaný ďalej uviedol, že hoci je na účely sponzorského odkazu postačujúce aj statické oznámenie,
pričom dynamické oznámenie je typické skôr pre reklamu, podľa jeho názoru zákon dynamickú formu
sponzorského odkazu nezakazuje, platí to však za predpokladu, že v tomto dynamickom oznámení

nie je recipientova pozornosť upriamovaná na vlastnosti predmetného produktu. A tento predpoklad
vzhľadom na prezentovanie účinnosti lieku sloganom „Chrípka a bolesť vyšumí...'' splnený nebol.

Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že reklama pôsobí na diváka intenzívnejšie a všeobecne agresívnejšími
výrazovými prostriedkami žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením nie je možné paušálne súhlasiť. Na
to, aby bol komunikát reklamou, nemusí nutne obsahovať agresívne výrazové prostriedky ako uvádza

žalobca, podstatné je, či obsahuje reklamný zámer. Z tohto dôvodu nie je možné ani paušálne súhlasiť
s tvrdením, že reklama sa snaží priamo presvedčiť ku spotrebiteľskému rozhodnutiu a ku kúpe.

Predmetný komunikát teda nepropagoval len obchodné meno a tovar sponzora programu, ale
propagovalajjehovlastnosť.Nakoľkoinštitútsponzorovaniapropagovanievlastnostitovaruneumožňuje
(viď § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.), je zrejmé, že uvedená propagácia prekročila rámec

sponzorského odkazu. Nakoľko predmetný komunikát nebol v súlade s vyššie uvedenými princípmi,ktoré vyplývajú nielen napadnutého rozhodnutia, ale aj žalobcom citovanej judikatúry a jeho žaloby,
naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.

Žalovaný v o vyjadrení k časti odvolaniu týkajúcej sa porušenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000

Z.z. uvádza, že znenie § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. pri televíznom vysielaní reklamy
obligatórne vyžaduje jej oddelenie od iných častí programovej služby, a to buď zvukovo-obrazovými
alebo priestorovými prostriedkami. Nakoľko predmetné komunikáty naplnili definíciu reklamy a žiadne
oddelenie v zmysle citovaného ustanovenia neobsahovali, došlo k porušeniu § 34 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nedostatočné a

nepreskúmateľné, sa teda nezakladá na pravde a je zavádzajúce. Žalovaný namietal, že dostatočným
spôsobom odôvodnil, prečo predmetný komunikát naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z. z., preto ho bolo potrebné započítať aj do celkového povoleného času vyhradeného
pre reklamu v jednej hodine. Súčasne poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a na jeho
rozhodnutia sp. zn. 8Sž/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 6Sž/21/2012 z 29. mája 2013.

Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa výroku napadnutého rozhodnutia. Mal za

to, že rozsudok je riadne odôvodnený, vydaný na základe správnych skutkových a právnych záverov,
nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bol deň
vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho

orgánu, ktorým rozhodnutím bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 64 ods.1 písm. a) zákona č.
308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 34 ods. 1 a § 36 ods.2 cit. zákona.

Medzi účastníkmi spornými otázkami zostali právne posúdenie veci, procesné pochybenia v
administratívnom konaní, ako aj obsah samotného rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov
namietaných žalobcom.

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od relevantných právnych záverov
vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,

uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom
k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a
právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné
a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými
zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie
zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové
prostriedky.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné

oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého
zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a
záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené
na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej

služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú
povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.
Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento
program vyrobila.

Podľa § 38 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z. z. ak je program alebo séria programov čiastočne alebo
ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na
požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom
a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci
programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku

programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program
alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Sponzor
nesmie ovplyvňovať obsah sponzorovaného programu, programovej služby a audiovizuálnej mediálnej
služby na požiadanie, ani čas zaradenia sponzorovaných programov, spôsobom, ktorý by mal dosah
na redakčnú zodpovednosť alebo redakčnú nezávislosť vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej

mediálnej služby na požiadanie.

Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby
sponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna
služba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora
alebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách

v týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie
(§ 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.).

Na označenie sponzora podľa odseku 2 sa vo vysielaní programovej služby primerane vzťahuje
ustanovenie § 34 ods. 3 a 5 (§ 38 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.).

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu
dospel k záveru, že žalovaný správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy v súlade s čl. 2 ods.2
ústavy v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou zákona č.308/2000 Z.z.,
vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, skutkové

okolnosti správne vyhodnotil aplikujúc právnu úpravu zákona o vysielaní a retransmisii v súlade s čl.
152 ods.4 ústavy a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol,zaoberajúc sa zásadnými námietkami žalobcu, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného je treba
považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu
zamietol podľa § 250j ods.1 O.s.p..

Je potrebné súhlasiť so žalovaným a súdom prvého stupňa ak uviedli, že výkladové pravidlá vznikajú
v dôsledku rozhodovacej praxe Rady pre vysielanie a retransmisiu a správnych súdov a nie vysielacou
praxou vysielateľov. Žalovaný nemá povinnosť poskytovať stanovisko na základe akých kritérií bolo
začaté správne konanie, ak ho účastníkovi konania riadne oznámil a umožnil mu využiť všetky jeho
procesné práva. Je potrebné zdôrazniť, že žiadne ustanovenie zákona č. 308/2000 Z. z. nedáva

žalovanému oprávnenie na vydávanie záväzných dokumentov, ktoré by obsahovali výkladové pravidlá
pre posudzovanie sponzorských odkazov alebo iných oblastí vysielania.

Žalovaný správne uviedol, že výkladové pravidlá môže určovať jedine prostredníctvom svojej
rozhodovacej činnosti a na výklad ustanovení zákona slúži práve rozhodnutie, ktorým sa ukladá sankcia
- upozornenie na porušenie zákona. Rada nesankcionuje každý jeden správny delikt, ktorý vykoná
niektorý z vysielateľov, sankcionuje len tie správne delikty, o ktorých sa dozvie, či už na základe sťažností

alebo z vlastnej úradnej činnosti. Skutočnosť, že žalobca doteraz nebol sankcionovaný za vysielanie
obdobnýchsponzorskýchodkazovniejezhľadiskaposúdeniatohtokonkrétnehokomunikátupodstatné.

Komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o. obsahoval aj
sponzorský odkaz - Šumivý Acylpyrín a hodnotenie jeho vlastnosti - Chrípka a bolesť vyšumí -, čím
nepochybne bola naň upriamená pozornosť diváka.

Z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu.
Posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide
o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného.
Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho
produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností

produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom
odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky.

Z uvedených dôvodov Rada po správnom vyhodnotení charakteru predmetného komunikátu čas jeho
odvysielania správne zaradila do rozsahu doby zákonom predpokladanej na odvysielanie reklamy počas
jednej hodiny v zmysle § 36 ods.2 zákona č. 308/2000 Z.z.. S poukazom na právnu úpravu ustanovenú

v právnej norme § 32 ods.1 cit. zákona pojmovým znakom reklamy je „za odplatu alebo inú podobnú
protihodnotu“, pričom zákonodarca bližšie nešpecifikuje ich charakter a formu, z ktorých dôvodov je
na posúdení Rady, ako príslušného orgánu štátnej správy oprávnenej dozorovať činnosť vysielateľov v
súlade so zákonom o vysielaní a retransmisie, či komunikát svojim spracovaním, formou, charakterom
a účelom je spôsobilý priniesť hospodársky profit osobe, v prospech ktorej sa predmetný komunikát

odvysielal, vychádzajúc z obsahu komunikátu. Najvyšší súd zastáva názor, že zo skutkových okolností v
danomprípadevyplýva,žepozitívnymhodnotenímfarmaceutickéhovýrobkuuvedenéhovsponzorskom
odkaze na spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o. je naplnený pojmový znak reklamy, pretože táto
skutočnosť podmieňuje predaj označeného výrobku.

Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, že Rada správne právne posúdila skutkové

okolnosti daného prípadu, z ktorých aj podľa názoru súdu vyplynul záver, že žalobca ako vysielateľ
odvysielal reklamné šoty v časovom rozsahu vyššom ako 12 minút v hodine. Súd nesúhlasil s
argumentáciou žalobcu, že Rada v prípade sponzorského odkazu mala posúdiť porušenie povinnosti
pri odvysielanom sponzorskom programe s poukazom na § 38 zákona o vysielaní. Súd vychádzajúc z
predmetu rozhodnutia, rozsahom ktorého je pri súdnom prieskume viazaný, mal preukázané, že Rada

nesankcionovala žalobcu za porušenie sponzorského programu, ale za to, či komunikáty, ktoré svojím
obsahom spĺňajú zákonné znaky reklamy, boli odvysielané v časovom rozsahu zákonom dovolenom v
zmysle § 36 ods.2 zákona č. 308/2000 Z.z..

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným
šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame včase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas
jednej celej hodiny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho

opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu.

Bolo nepochybné, že žalobca vysielací čas vyhradený reklamným a telenákupným šotom počas jednej
celej hodiny presiahol 20%. Preto ak žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z dôvodu porušenia tejto
povinnosti uložil sankciu podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodol tak v súlade so
zákonom.

Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s námietkou žalobcu vo vzťahu posúdenia porušenia povinnosti

a uloženia sankcie podľa § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z. z., s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/40/2012 z 13. novembra 2012, ktorého časť zároveň v odvolaní
citoval a uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného rovnako obsahuje výrok I., ktorým žalobcu
sankcionuje za porušenie povinnosti uvedenej § 34 ods.1 cit. zákona a výrokom II. ho sankcionuje
za porušenie ustanovenia § 36 ods. 2 cit. zákona, pričom nie je zrejmé, či žalobca bol sankcionovaný

úhrnnou sankciou, alebo či sankcia bola uložená za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku I. alebo
uvedenej vo výroku II. Ukladanie úhrnnej sankcie postupom podľa zákona o vysielaní a retransmisii v
súlade so zásadami trestnoprávnej úpravy prichádza do úvahy len v prípade sankcie - uloženie pokuty
v zmysle § 64 ods.1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z..

Pokiaľ žalobca v odôvodnení poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.

j. 7As/80/2009 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č. j. 8Ca/345/2009 zo dňa 1. júla 2010, ktoré
sa zaoberali posúdením reklamy a sponzorského odkazu, odvolací súd k uvedenému uvádza, že v
rozhodovacej činnosti súdy Slovenskej republiky sú viazané judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Európskeho
súdu Európskej únie, avšak nie sú viazané judikatúrou súdov iného štátu.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a z relevantnej
právnej úpravy nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho
návrhu. Senát odvolacieho súdu dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný
správny orgán vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní
postupoval v súčinnosti so žalobcom, skutkové zistenia vyhodnotil v súlade so zákonom o vysielaní a

v odôvodnení rozhodnutia svoje skutkové zistenia a právne závery zdôvodnil v dostatočnom rozsahu,
z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby napadnutým rozsudkom
krajského súdu.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky žalobcu
vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie

danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny, podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnej norme § 250ja ods.7 OSP Najvyšší súd Slovenskej
republiky v predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súčasne poukazoval na právne dôvody
uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6Sžo/21/2012 z 29. mája 2013,

ktorého časť v odôvodnení uvádza a s ktorou sa plne stotožňuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Účastníkom
právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto konaní úspech nemal
a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.